Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-37-2022.pdf
PDF · 139.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne MVDr. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Kpt. Jaroša 29, IČO 47 256 907 proti žalovaným 1/ R. F. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. konfederácia, XXXX Z., Y. XX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Kočovce, Beckovská Vieska 623 a 2/ R. F. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.-U., V. XXX, zastúpenému JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 21, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/22/2020-75 zo dňa 15. novembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 11.07.2021 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, v zostávajúcej časti žalobu žalobkyne zamietol / výrok II./ a rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania 90%, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením /výrok III./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 20.000,- eur od 5.6.2020 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným 1/ a pani H. L. ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva ku koňovi menom UN REVE DE L´ENEMANE, narodený 12.06.2008, životné číslo UELN: 25001 08087330Y hnedej farby (ďalej len „predmet zmluvy“ alebo „kôň“). K prevzatiu predmetu zmluvy a odovzdaniu kúpnej ceny došlo dňa 07.07.2019. Predmet zmluvy bol určený na športové využitie pre 12 ročnú dcéru žalobkyne, vzhľadom k čomu žalobkyňa špecifikovala žalovanému 1/ požiadavky, ktoré predmet zmluvy musí spĺňať. Predmet zmluvy mal byť skúsený kôň, jazditeľný dieťaťom, spoľahlivý, bezpečný a bez zlozvykov s výkonnosťou stupňa S vo veku okolo 10 rokov. Žalovaný 1/ predmet zmluvy prezentoval ako bezproblémové a rýchlo sa učiace zviera, vhodné pre dieťa. Po prevzatí koňa, na pretekoch vo vonkajšom prostredí, sa kôň správal ustráchane, v ľaku uskakoval do strán a dcéra žalobkyne bola koňom zhodená zo sedla. V tomto okamihu žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že predmet zmluvy nespĺňa ňou vymienené vlastnosti, čo jej pri konzultácii potvrdil aj odborník. Následným preverovaním žalobkyňa zistila, že kôň mal za 11 rokov života evidovaných 97 štartov z národných súťaží menšej obtiažnosti, čo poukazuje na stredne až menej skúseného koňa. V rokoch 2019 a 2018 absolvoval 24
štartov s úrovňou 80 cm až 115 cm, z čoho bol 9 x diskvalifikovaný z dôvodu neposlušnosti, 1 x štartoval s obtiažnosťou 120 cm, kde bol rovnako diskvalifikovaný pre neposlušnosť. Z videí je zase zrejmé, že kôň bol jazdený juniorkou, pričom správanie koňa na jednotlivých pretekoch kde zastavoval pred prekážkami preukazuje skutočnosť, že nespĺňa kritéria, ktoré si žalobkyňa pri kúpe koňa vymienila. Na základe týchto skutočností žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy dňa 12.08.2019, a to zaslaným e-mailom. Predmet zmluvy odovzdala žalovanému 1/ prostredníctvom žalovaného 2/, v obci T. dňa 23.08.2019, k čomu žalovaný 2/ poskytol žalobkyni vyhlásenie o tom, že predmet zmluvy preberá v dobrom fyzickom a psychickom stave za účelom jeho odovzdania predávajúcim. Zároveň žalobkyni poskytol ručiteľské vyhlásenie keď uviedol, že "v prípade nesplnenia si záväzkov zo strany predávajúceho, preberá na seba túto povinnosť úhrady.". O tom, že žalovaný 1/ reálne predmet zmluvy od žalovaného 2/ prebral svedčí inzerát na facebookovej stránke, ktorý žalovaný 1/ zverejnil, pričom predmetom tohto inzerátu je práve predmet zmluvy ktorý žalobkyňa vrátila. Žalovaný 1/ si však svoju povinnosť vydať plnenie-kúpnu cenu z právneho dôvodu, ktorý odpadol nesplnil. Žalovaný 2/ poprel uplatnený nárok žalobkyne. Poprel, že by prevzal akékoľvek ručenie alebo že by poskytol akékoľvek ručiteľské vyhlásenie žalobkyni, z ktorého by pre neho vyplývala povinnosť plnenia. K vyhláseniu zo dňa 23.8.2019, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva uviedol, že podpisom na ňom deklaroval iba to, že prevzal predmetného koňa na prevoz a nikdy nemal v úmysle prevziať žiadne ručenie. Predmetné vyhlásenie ani nemá náležitosti ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný 2/ bol len šofér-dopravca, ktorý prevzal koňa na prepravu od žalobkyne k žalovanému 1/. On so žalobkyňou nikdy žiadnu zmluvu neuzavrel a poprel, že by sa zaviazal k vráteniu nejakej kúpnej ceny.
3. Čiastočným rozsudkom č.k.14C/22/2020-67 zo dňa 18.10.2021 súd vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania. Predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 20.000,- eur od 5.6.2020 do zaplatenia od žalovaného 1/. Ten sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vychádzal pri rozhodovaní podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný 1/ výslovne nepoprel a výpovede svedka Y. L. (manžela žalobkyne) vyplynulo. Z nich vyplynulo, že žalobkyňa kupovala koňa od žalovaného 1/, ktorý sa vydával za jeho majiteľa, určeného na športové využitie pre vtedy ich 12- ročnú dcéru X.. Kôň musel byť skúsený, jazditeľný dieťaťom, spoľahlivý, bezpečný a bez zlozvykov s výkonnosťou stupňa S, vo veku okolo 10 rokov. Žalobkyňa vycestovala do S., kde boli takéto kone ustajnené, spolu s dcérou a svedkom R. Y., ktorý tam mal vlastné podnikateľské aktivity a družka žalovaného 1/ pani H. L. jej predviedla 3 kone, z ktorého si vybrali koňa menom UN REVE DE L ´ENEMANE, narodený 12.06.2008, životné číslo UELN: 25001 08087330Y hnedej farby. Ako kôň jazdí videli na videu a požadovaná cena žalovaným 1/, s ktorým žalobkyňa jednala bola 20.000 eur. Svedok R. Y., potvrdil, že došlo k výberu konkrétneho koňa, avšak nevedel potvrdiť dohodu o výške kúpnej ceny a túto dohodu nepotvrdila ani svedkyňa V. M.. Bolo však preukázané, že vybraný kôň bol dňa 7.7.2019 dovezený žalovaným 1/ na Slovensko do T., kde si ho žalobkyňa prebrala spolu s jeho pasom a zaevidovala ho na seba vo zväze chovateľov koní a ustajnila ho v stajniach svedkyne V. M.. Kúpnu cenu podľa žalobkyne požadoval žalovaný 1/ vyplatiť v hotovosti. Žalovaný 1/ podľa žalobkyne predmet zmluvy prezentoval ako bezproblémové a rýchlo sa učiace zviera, vhodné pre dieťa. Žalovaný 1/ zaslal žalobkyni fotografie zo skokov a video zo závodov, ktoré kôň vyhral. Žalobkyňa teda kupovala koňa v domnienke, že tento má ňou vymienené vlastnosti a je použiteľný na účel, pre ktorý ho kupovala. Po prevzatí koňa a 2 týždňovom tréningu v hale bol kôň schopný preskočiť prekážky do výške 80 cm. O priebehu tréningového procesu a jeho výsledkoch bol žalovaný 1/ informovaný, pričom mu žalobkyňa taktiež povedala, že sa s predmetným koňom chystajú na preteky vo vonkajšom prostredí. Na týchto pretekoch, v okamihu kedy kôň vyšiel na vonkajšie kolbisko sa správal ustráchane, v ľaku uskakoval do strán a zhodil dcéru žalobkyne zo sedla. Vtedy žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že predmet zmluvy nespĺňa ňou vymienené vlastnosti a svedok Y. L. začal pátrať po informáciách o tomto zvierati. Žalobkyňa zaslala video, ktoré jej bolo žalovaným 1/ poskytnuté pri kúpe koňa odborníkovi na konzultáciu a tento uviedol, že zviera je ťažko ovládateľné a úplne nevhodné pre dieťa a zo zistených informácii vyšlo najavo že kôň mal za 11 rokov života evidovaných 97 štartov z národných súťaží menšej obtiažnosti, čo poukazuje na stredne až menej skúseného koňa. Z toho spolu za roky 2019 a 2018 absolvoval 24 štartov s úrovňou 80 cm až 115 cm, z čoho bol 9 x diskvalifikovaný z dôvodu neposlušnosti, 1 x štartoval s obtiažnosťou 120 cm, kde bol rovnako diskvalifikovaný pre neposlušnosť. Z videí je zase zrejmé, že kôň bol jazdený juniorkou, pričom správanie koňa na jednotlivých pretekoch, kde zastavoval pred prekážkami preukazuje skutočnosť, že nespĺňa kritéria, ktoré si žalobkyňa pri kúpe koňa vymienila. O tom, že kôň bol pre dieťa nevhodný okrem predložených listín od žalobkyne (stanoviska trénera jazdectva) potvrdila
aj svedkyňa V. M., u ktorej bol kôň ustajnený ( bol temperamentný, pre dieťa ťažšie zvládnuteľný ), ktorá ho označila za "divocha" a uviedla, že svojmu dieťaťu by takéhoto koňa nekúpila. Vady zvieraťa žalobkyňa ako aj svedok Y. L. vytkli žalovanému 1/, ktorý s nimi nesúhlasil, nakoniec koňa odovzdal p. Y. L. žalovanému 2/ na prepravu dňa 23.8.2019, o čom svedčí písomné vyhlásenie žalovaného 2/, že koňa od neho v dobrom stave prevzal a podľa svojich skutkových tvrdení ho žalovaný 2/ odovzdal vo Francúzsku žalovanému 1/, ktorý však peniaze žalobkyni odmieta vrátiť. Žalovaný 2/ poprel, že by na seba vzal nejaký ručiteľský záväzok, on bol iba dopravca a spochybnil výšku kúpnej ceny.
5. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 48, § 118 ods.1, § 133 ods.1, § 451, § 457, § 559, § 563, § 588, § 597 ods. 2 a § 599 ods.1 Občianskeho zákonníka a podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013. poukázal na to, že žalovaný 1/ žiadne zo žalobkyňou tvrdených skutočností podopretých dôkazmi výslovne nepoprel a súd mal preto za preukázanú existenciu ústnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim (majiteľom koňa) a žalobkyňou ako kupujúcou o kúpe vyššie uvedeného koňa za sumu 20.000 eur so žalobkyňou vymienenými vlastnosťami, ktoré kôň zjavne nemal. Vyplatenie kúpnej ceny okrem skutkových tvrdení žalobkyne potvrdzuje svedok Y. L., ktorý vypovedal zhodne spolu s ňou o forme vyplatenia kúpnej ceny (hotovosť) aj na akom mieste k tomu došlo (jazdecký klub svedkyne V. M.) a že bola vyplatená žalovanému 1/ v hotovosti pri prebratí koňa vo výške 20.000 eur; o dohode o takejto kúpnej cene svedčí aj predložená komunikácia s pani H. L. : " Super! Last clarification: uni 20k? + vet + transport?" (super, posledné potvrdenie : uni 20tisíc + veterinárne náklady + transport?) na čo pani H. L. odpovedá "yes exactly" ( áno, presne) a taktiež doklady o výbere 20.000 eur žalobkyňou a jej manželom v tomto období (2 výpisy z bankového účtu žalobkyne a Y. L. o výbere 2 x po 10.000 eur v dňoch 1.7.2019 a 4.7.2019). Dohodu o takejto kúpnej cene a odovzdaných peniazoch nepriamo potvrdzuje aj doklad označený ako VYHLÁSENIE, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2/ vyhlásil, že preberá koňa UN REVE DE L´ENEMANE, narodený 12.06.2008, životné číslo UELN: 25001 08087330Y, hnedáka podľa pasu v dobrom fyzickom a psychickom stave za účelom vrátenia predávajúcemu /H. L. a R. F. ml./ s tým, že predávajúci uhradí celú kúpnu cenu 20.000 eur kupujúcej žalobkyni. Dokument je podpísaný dňa 23.8.2019 v T. R. F. st. -žalovaným 2/ a Y. L.-manželom žalobkyne. Tvrdenia žalovaného 2/ o spochybnení výšky kúpnej ceny mal súd za účelové, pretože v dokumente "VYHLÁSENIE" nebola škrtnutá suma, ktorá sa má vrátiť, ale len dátum kedy sa má vrátiť. Takže súd na základe týchto dôkazov nemal pochybnosť o tom, že žalovaný 1/ prevzal dojednanú kúpnu cenu 20.000 eur. Túto však nevrátil, napriek tomu, že žalobkyňa od kúpnej zmluvy dôvodne odstúpila, len čo vyšlo najavo, že kôň nemá vlastnosti, ktoré si vymienila pri kúpe a vady koňa riadne a včas žalovanému 1/ vytkla. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva bola v dôsledku jej odstúpenia kupujúcou zrušená (pre vady predmetu kúpy), každý bol povinný vrátiť to, čo na jej základe dostal podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalobkyňa koňa žalovanému 1/ preukázateľne vrátila, čo sporné nebolo, žalovaný 1/ však nevrátil prevzatú kúpnu cenu 20.000 eur a preto ho súd k tomu zaviazal.
6. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, v spore podľa súdu nebolo preukázané, kedy presne žalobkyňa vyzvala žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia (vrátenia kúpnej ceny) formou e-mailu, resp. inej formy komunikácie, ktoré neboli súdu predložené a kedy mu bola takáto výzva s lehotou na plnenie aj doručená. Žalovaný 1/ sa mohol dostať do omeškania s plnením až vtedy, keď ho veriteľ o vrátenie dlhu požiadal. Za výzvu na vrátenie dlhu možno považovať aj žalobu a táto sa považovala žalovanému 1/ za doručenú v zmysle § 116 ods.2 CSP dňom 10.7.2021 a od 11.7.2021 bol žalovaný 1/ s plnením dlhu v omeškaní. Súd preto zaviazal žalovaného 1/ aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 20.000 eur dňom nasledujúcim po doručení žaloby t.j. od 11.7.2021 do zaplatenia a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože sa nepreukázalo, že žalovaný 1/ bol s vrátením peňazí v omeškaní už skôr.
7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa si uplatnila ku dňu vyhlásenia rozsudku na súde nárok od žalovaného 1/ (spolu s vyčísleným úrokom z omeškania ) na zaplatenie vo výške 21.449,31 eur a súd jej priznal 20.350,68 eur, čiže v 95% bola v spore úspešná a v 5% (úroku z omeškania ) neúspešná. Pomer úspechu a neúspechu je 90% trov v prospech žalobkyne ( 95% - 5%). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by ho oprávňovali žalobkyni trovy v tejto výške od žalovaného 1/ nepriznať.
8. Proti tomuto rozsudku do výrokov I. /ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 20.000,- eur s úrokom z omeškania/ a III. /o náhrade trov konania/ podal včas odvolanie žalovaný 1/. Podľa neho
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho odvolanie obsahuje aj prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa neho súd prvej inštancie porušil procesné práva žalovaného tak. že nerešpektoval ustanovenie § 116 ods. 1 CSP a nevyvinul dostatočnú aktivitu pre to. aby zistil skutočný pobyt žalovaného. Skutočný pobyt žalovaného súdu nebol známy jednak v čase konania o návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu ale ani v priebehu riadneho konania o žalobe. Dňa 17.12.2020 bol listom otec žalovaného - p. R. F. st. požiadaný, aby súdu oznámil adresu skutočného pobytu žalovaného v zahraničí, pričom s rovnakou žiadosťou zo dňa 27.01.2021 oslovil súd aj zástupkyňu žalovaného 2/ - JUDr. Miroslavu Čapkovú. Následne súd dňa 14.04.2021 žiadosťou vyzval na oznámenie adresy skutočného pobytu žalovaného aj matku žalovaného - p. L. F. a toho istého dňa v tej istej veci urgoval aj otca žalovaného. Žalovaný menil vo U. adresu pobytu od roku 2008 dokopy trikrát, pričom adresy, kde sa zdržiaval boli nasledovné: od 01.01.2008 do 30.04.2019
- Z. R. XX,XXXX C.. Švajčiarska konfederácia; od 30.04.2019 do 31.10.2021 - Z. du F. XX, XXXX Z., U. konfederácia; od 01.11.2021 do súčasnosti - Y. XX.XXXX Z.. U. konfederácia. Žalovaný v čase svojho pobytu vo U. so svojimi rodičmi komunikoval iba sporadicky a v priebehu súdneho konania nemali informáciu o tom, kde sa ich syn - žalovaný nachádza, resp. obvykle zdržiava a tak bolo objektívne nemožné, aby súdu takúto informáciu poskytli. Naopak, sama žalobkyňa disponovala počas celého konania telefonickým kontaktom na žalovaného, napriek tomu ho však súdu prvej inštancie neposkytla. čím výrazne napomohla znemožneniu realizácie jeho procesných práv. K doručeniu žaloby žalovanému 1/ vo veci došlo spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP, čo však žalovaný 1/ považuje za nesprávne a nedostatočne zohľadňujúce skutočnosť, že doručovanie tak zásadného procesného úkonu akým je žaloba podlieha v zmysle § 116 CSP a iných právnych predpisov predovšetkým európskeho práva osobitnému režimu. Konštantná .judikatúra Súdneho dvora EÚ si vyžaduje obligatórnosť určitých vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, ktoré sú nevyhnuté pre materiálne účinky reciprocity v rámci voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci EÚ (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Cornelius de Visser C-292/10. Gambazzi C-394/07). Žaloba sa správne doručuje na vyjadrenie žalovanému. ktorý je fyzickou osobou buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Ak zlyhá doručovanie žaloby týmto postupom, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, mesto, ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod., pričom ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích úkonov. Žalovaný 1/ sa domnieva, že súd prvej inštancie nereflektoval proces vyšetrovania vo vzťahu k jeho skutočnému pobytu, pretože ak by tak urobil, zistil by, že žalovaný 1/ dňa 13.10.2008 na ohlasovni Mestského úradu v Trenčíne odhlásil svoj trvalý pobyt z adresy A. XXXX/XX, XXX XX M. - časť F. a nahlásil trvalý pobyt vo U. konfederácii v obci C.. Okrem iného však p. L. F. v čase po doručení žiadosti súdu o oznámenie skutočného pobytu žalovaného telefonicky kontaktovala zodpovedného zamestnanca súdu a informovala ho, že trvalý pobyt žalovaný odhlásil v roku 2008 a toho času jej jeho skutočný pobyt nie je známy. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalovaného 1/ na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a tak nemohlo dôjsť k správnemu a zákonnému rozhodnutiu vo veci samej a súd prvej inštancie zaťažil konanie procesnou vadou. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že Zväz chovateľov koní na Slovensku, družstvo (ďalej len ZCHKS, družstvo") so sídlom Moravecká 32, 951 93 Topoľčianky, ktorý vedie centrálny register chovateľov a vlastníkov koní na Slovensku vyžaduje pre prepis vlastníka koňa v príslušnom registri a pase koňa predloženie samotného pasu koňa, preukazu o pôvode koňa a predloženie hlásenky o zmene majiteľa koňovitého zvieraťa, pričom, pokiaľ nie je k dispozícii kúpna zmluva (napríklad z dôvodu uzatvorenia ústnej zmluvy), tak sa pre prepis vyžaduje overený podpis nadobúdateľa vlastníckeho práva na spomínanej hlásenke. V tomto prípade však žalobkyňa zvolila postup. kedy na adresu ZCHKS, družstvo zaslala aj kópiu písomnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je uvedený kôň UN REVE DE L'ENEMANE, pričom však predávajúcou je matka žalovaného - p. L. F., bytom A. XX, XXX XX M. a kupujúcou žalobkyňa. V predmetnej kúpnej zmluve je pritom aj uvedená kúpna cena 15.000,- eur, ktorá. navyše mala byť uhradená príkazom na účet predávajúcej - p. L. F. a to po podpise kúpnej zmluvy. Skutočnosť. že žalobkyňa tvrdila, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v obci Považany, ale na priloženej kúpnej zmluve je uvedené mesto M. považuje žalovaný 1/ iba za ďalšiu skutočnosť, ktorá potvrdzuje tendenčný a neférový postup žalobkyne v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalobkyne o uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy a o zaplatení kúpnej ceny nie sú teda pravdivé. Predávajúcou koňa bola p. L. F. a pasívne legitimovaným v tomto spore nie je preto žalovaný ale jeho matka. Túto otázku súd prvej inštancie neskúmal, pričom otázka vecnej legitimácie nepochybne patrí k
základným procesným podmienkam. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že pas koňa, ktorý žalobkyňa označila v priebehu konania ako doklad, ktorý preukazuje vlastnícke právo ku koňoviténiu zvieraťu, nie je a nikdy nebol takýmto dokladom. O vlastníckom práve ku koňovi svedčí preukaz o pôvode koňa, ktorým však v čase predaja a kúpy nedisponoval žalovaný 1/ ani jeho družka. Pokiaľ ide o proces výberu koňa, športové výkony a vady koňa, žalobkyni boli pri výbere koňa pre jej dcéru predvedené a odporučené pôvodne dva iné kone, ktoré spĺňali jej kritériá, ktoré ju však nezaujali a na jej výslovnú žiadosť jej bol predaný kôň, za ktorého uhradila kúpnu cenu v spornej výške. Kôň následne, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie bol po odstúpení od zmluvy predaný p. N. T., pričom podľa výsledkovej listiny počas celej kariéry zarobil 1.208.80,- eur, štartoval na 108 pretekoch vo S. a umiestnil sa z toho na 97 pretekoch a celkovo tridsaťkrát získal na súťažiach 1. miesto. Oproti tomu bol však diskvalifikovaný za celú športovú kariéru iba osemkrát, čo bolo pravdepodobne spôsobené kombináciou rôznych faktorov, nie však jeho povahou a temperamentom. Keďže nedošlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy tak ako tvrdí žalobkyňa, ale skôr k uzatvoreniu riadnej písomnej kúpnej zmluvy ako uvádza žalovaný 1/, vady vytknuté žalobkyňou nemožno len tak jednoducho subsumovať pod ustanovenie § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takéto tvrdenia žalobkyne, že predmet kúpy nie je uspôsobený na dojednané použitie a tak má právo na odstúpenie od zmluvy, zvlášť v prípade kúpy živého zvieraťa, by malo byt' predmetom dôkladného dokazovania, prípadne i znaleckého. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1/navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrila žalobkyňa. Žalovaný 1/ podľa nej konštatuje, že súd nedostatočným spôsobom zisťoval jeho skutočný pobyt a k uplatneniu „tvrdej“ fikcie postupom podľa § 116 ods. 2 CSP pristúpil predčasne, keď mal vykonať ešte ďalšie vyšetrovacie úkony smerujúce k zisteniu jeho pobytu a to najmä dopytom na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, mesto, ústav na výkon trestu odňatia slobody a podobne. Podľa žalobkyne však súd v konaní vykonal úkony smerujúce k zisteniu skutočného pobytu žalovaného nad rámec požiadavky stanovenej v § 116 ods. 1 CSP. Práve dopytom na otca a matku žalovaného mal súd najlepšiu možnosť zistiť skutočný pobyt žalovaného, pričom tvrdenie, že by tieto osoby nevedeli o pobyte žalovaného sa javia byť viac než zavádzajúce, hraničiace so lžou. Súd v priebehu konania zistil, že žalovaný sa skutočne nenachádza na území Slovenskej republiky (adresu žalovaného v zahraničí známu žalobkyni táto aj uviedla), v dôsledku čoho by bolo nelogické, aby súd vôbec robil akýkoľvek dopyt na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad a podobne, keďže takýmto dopytom by objektívne nemohol získať skutočné miesto pobytu žalovaného. Takéto kroky by zo strany súdu boli bezúčelné. Taktiež pokiaľ by súd spravil dopyt na mesto M., jediné čo by zistil je to, že žalovaný od roku 2008 nemá adresu trvalého pobytu na adrese A. XXXX/XX, XXX XX M., a že v roku 2008 sa presunul do obce C. v Švajčiarskej konfederácii. Takáto informácia je však pre zistenie skutočného pobytu absolútne zbytočná, keďže pokiaľ by aj žalovaný zotrval v danej obci dodnes, súd by stále nevedel presnú adresu v tejto obci. K tvrdeniu žalovaného o tom, že disponovala telefonickým kontaktom na žalovaného a mala ho súdu poskytnúť žalobkyňa uviedla, že tento telefonický kontakt, ktorým disponovala bol odpojený, resp. zrušený alebo zablokovaný. Žalobkyňa sa opakovane snažila kontaktovať žalovaného telefonicky a vec vyriešiť zmierlivo avšak kontakt ktorým disponovala sa po určitom čase stal nedostupný. Podľa žalobkyne je nepravdivé aj tvrdenie žalovaného 1/ o jeho nevedomosti o prebiehajúcom súdom konaní. Ak o konaní nevedel, akým spôsobom sa vlastne dozvedel o rozsudku proti ktorému smeruje jeho odvolanie? Je viac než pravdepodobné, ak nie úplne isté, že o predmetnom rozsudku bol žalovaný upovedomený svojím otcom (v konaní pred prvoinštančným súdom žalovaný 2/), teda osobou, ktorá bola v priebehu konania dotazovaná na pobyt, prípadne kontaktné údaje na žalovaného, pričom tieto údaje táto osoba odmietla súdu poskytnúť. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný 1/ je v kontakte so svojim otcom, ktorého aj v priebehu súdneho konania navštívil, taktiež je s ním v pravidelnom telefonickom kontakte a teda má za to, že je takmer vylúčené, že by žalovaný 1/ o prebiehajúcom súdnom konaní nevedel. Pasivita žalovaného 1/ v priebehu súdneho konania nie je výsledkom nedoručenia žaloby a ďalších podaní zo strany súdu, táto pasivita bola účelová, práve s cieľom navodiť dojem nesprávneho procesného postupu súdu a vytvorenia lepšej procesnej pozície pre prípadné odvolanie. Samotné nedoručenie žaloby žalovanému 1/ je v značnej miere chybou samotného žalovaného 1/, ktorý pokiaľ by si splnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom, súd by bol schopný dopátrať sa k jeho súčasnému pobytu práve cestou registra obyvateľov. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila aj ku skutkovým tvrdeniam žalovaného 1/ o kúpe koňa, ktorými žalovaný 1/ odôvodnil svoje tvrdenie o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. V závere žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ zamietol.
10. K vyjadreniu žalobkyne na svoje odvolanie sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Podľa neho žalobkyňa účelovo ignoruje skutočnosť, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom stanovený postup pri doručovaní žaloby v režime ustanovenia § 116 ods. 1 CSP. Vo U. proces prihlasovania na trvalý pobyt prebieha obdobne ako na Slovensku, tzn. že obecný (mestský) úrad nezapíše fyzickú osobu na nový trvalý pobyt, pokiaľ nie je odhlásená z predošlého trvalého pobytu. Z toho jednoznačne vyplýva. že ak by sa okresný súd dožadoval informácií o skutočnom pobyte žalovaného na Mestskom úrade v Trenčíne, dozvedel by sa, že miesto trvalého bydliska žalovaného 1/ bolo od 1.1 . 2008 vo U. v obci C. a postupne, od posledného známeho bydliska žalovaného 1/ v cudzine by sa určite dopátral až k jeho aktuálnej adrese. Pasivita žalovaného 1/ počas konania pred súdom prvej inštancie nebola cielená, účelová ani tendenčná. Žalovaný 1/ počas celého trvania sporu nemal a ani nemohol mat' možnosť dozvedieť sa o prebiehajúcom súdnom konaní. O spore dozvedel až po jeho ukončení vynesením rozsudku a to až od otca, ktorý ako žalovaný 2/ v tomto konaní vystupoval ako strana sporu. Vzťah žalovaného s jeho otcom bol vždy komplikovaný, čoho dôsledkom bolo aj to, že žalovaný v 19. roku veku života opustil Slovensko a dodnes sa sem žiť nevrátil. Preto tvrdenie žalobkyne, že skutočnosť, že žalovaný 1/ s rodičmi nekomunikoval, resp. komunikoval sporadicky je nepravdivá, nie je ničím potvrdené. Sama žalobkyňa mohla svojou procesnou aktivitou prispieť k správnemu a zákonnému procesnému postupu tým, že by poskytla okresnému súdu kontakt na žalovaného. Žalovaný 1/ má od roku 2008 jedno a to isté telefónne číslo (0041 77 43 72 651), ktoré najskôr fungovalo na kredit, neskôr od roku 2015 na paušál od mobilného operátora M Buget Mobile, pričom v rokoch 2016 - 2018 mal žalovaný telefónne číslo u mobilného operátora Yallo a od roku 2019 dodnes je telefónne číslo priradené k mobilnému operátorovi Salt. Žalovaný 1/ nemá a ani nemal na tomto telefónnom čísle zablokované žiadne čísla. Vrátane čísla žalobkyne a táto mu môže kedykoľvek zavolať alebo napísať. Ďalej sa žalovaný 1/ opätovne vyjadril k otázkam kúpy predmetného koňa a z toho vyplývajúcemu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.
11. K tomuto vyjadreniu žalovaného 1/ podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Spochybnila tvrdenia žalovaného 1/, že sa o konaní dozvedel od svojho otca až po vyhlásení rozsudku a opätovne sa vyjadrila aj k otázke kúpy predmetného koňa.
12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného 1/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného 1/ dodáva nasledovné:
14. Z obsahu odvolania žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že prvoradou odvolacou námietkou je skutočnosť, že súd prvej inštancie mu nedoručil žalobu žalobkyne v tejto veci, resp. nesprávne pri jej doručovaní postupoval podľa § 116 CSP, keď nevykonal dostatočné šetrenie o pobyte žalovaného 1/ a žalobu žalovanému 1/ doručil v zmysle § 116 ods. 2 CSP oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vyústil do porušenia práva žalovaného 1/ na spravodlivý súdny proces a zároveň aj odôvodňuje uplatnenie nových skutkových tvrdení a dôkazov žalovaným 1/ v odvolacom konaní, nakoľko ich bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP je odvolacím dôvodom len taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa znemožnilo strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýto nedostatok v procesnom postupe súdu je potom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v podanej žalobe označila ako bydlisko žalovaného 1/ adresu M., A. XXXX/XX. Na túto adresu súd prvej inštancie doručoval žalovanému 1/ žalobu žalobkyne spolu s platobným rozkazom, ktorý vo veci na návrh žalobkyne vydal. Žalovaný 1/ si zásielku s týmito písomnosťami na uvedenej adrese neprevzal v odbernej lehote, o čom bol súd prvej inštancie informovaný zo strany doručovateľa dňa 14.12.2020 /č.l. 26 spisu/. Následne súd prvej inštancie dňa 17.12.2020 vykonal lustráciu žalovaného 1/ v Registri obyvateľov, z ktorej vyplynulo, že na uvednej adrese označenej žalobkyňou v podanej žalobe mal žalovaný 1/ evidovaný trvalý pobyt v období od 16.10.1992 do 13.10.2008. Od uvedeného dátumu má potom žalovaný 1/ evidovaný v registri obyvateľov miesto pobytu mimo Slovenskej republiky - Švajčiarska konfederácia, Riaz. Po uvedenej lustrácii súd prvej inštancie vyzval listom žalovaného 2/, ktorý je otcom žalovaného 1/, aby súdu oznámil miesto, kde sa žalovaný 1/ zdržiava, a to aj v prípade, že sa jedná o adresu v zahraničí. Výzva bola žalovanému 2/doručená 28.12.2020 /č.l. 35 spisu/, avšak ostala bez odpovede. Následne vyzval súd prvej inštancie na oznámenie rovnakej skutočnosti právnu zástupkyňu žalovaného 2/ JUDr. Miroslavu Čapkovú, advokátku, keďže táto v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní, ktorý podal žalovaný 2/, uviedla, že zastupuje oboch žalovaných. Menovaná potom súdu prvej inštancie listom zo dňa 22.03.2021 uviedla, že v konaní zastupuje len žalovaného 2/ a v podanom odpore bolo chybne uvedené jej zastupovanie oboch žalovaných a o adrese, na ktorú by bolo možné doručovať žalovanému 1/ nemá vedomosť /č.l. 38 spisu/. Dňa 09.04.2021 súd prvej inštancie urgoval písomne žalovaného 2/ o odpoveď na výzvu súdu o oznámenie adresy žalovaného 1/ a rovnakú písomnú výzvu adresoval aj matke žalovaného 1/ L. F.. Urgencia bola žalovanému 2/ doručená dňa 27.04.2021, avšak ostala bez odpovede /č.l. 42 spisu/. Výzva na oznámenie miesta, kde sa zdržiava žalovaný 1/ bola jeho matke doručená dňa 19.04.2021 /.l. 42 spisu/. Podľa úradného záznamu asistenta senátu súdu prvej inštancie zo dňa 19.04.2021 /č.l. 45 spisu/ matka žalovaného 1/ telefonicky súdu oznámila, že nemá vedomosť, kde jej syn býva, vie len to, že býva v zahraničí a žiada, aby ju súd už zbytočne ohľadom žalovaného 1/ nekontaktoval. Súd prvej inštancie po uvedom uznesením zo dňa 24.06.2021 zrušil platobný rozkaz, ktorý bol vydaný vo veci /č.l. 46 spisu/ a dňa 25.06.2021 vydal oznámenie podľa § 116 CSP, že žaloba žalobkyne spolu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie k žalobe sa doručujú žalovanému 1/ týmto spôsobom a žaloba sa potom v zmysle § 116 ods. 2 CSP považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa záznamu na tomto oznámení bolo oznámenie zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v období od 25.06.2021 do 10.07.2021 /č.l. 47 spisu/.
18. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.10.2021 bol okrem iného vypočutý aj žalovaný 2/, otec žalovaného 1/, ktorý na otázku súdu, kam odviezol koňa, ktorého prevzal od žalobkyne uviedol, že ho dopravil do Francúzska, do stajne blízko U., kde si ho prebral jeho syn, ktorý v týchto stajniach pracuje. Podľa písomného vyhlásenia podpísaného žalovaným 2/ a svedkom Y. L. /č.l. 14 spisu/ žalovaný 2/ prevzal predmetného koňa za účelom jeho „vrátenia predávajúcemu /H. L. a R. F. ml. (žalovaný 1/ - poznámka odvolacieho súdu)/“ dňa 23.08.2019.
19. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
20. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
21. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
22. V zmysle uvedených zákonných ustanovení doručovanie žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vyžaduje osobitný procesný postup konajúceho súdu, keďže žaloba je najzásadnejší procesný úkon a s jej doručením sú spojené závažné dôsledky. Civilný sporový poriadok preto stanovuje, že ak sa konajúcemu súdu nepodarí doručiť žalobu žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, musí konajúci súd vykonať vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, aby mu bolo možné žalobu doručiť. Zákon výslovne nestanovuje aké konkrétne vyšetrovacie úkony má konajúci súd vykonať. V zásade môže ísť o akékoľvek šetrenie vedúce k zisteniu súčasného pobytu žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, najmä dopyty na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, Zbor väzenskej a justičnej stráže, lustrácie v rôznych registroch, ale aj dopyty na príbuzných a podobne. Podľa výsledku šetrení konajúci súd buď doručí žalobu žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na zistenú adresu miesta, kde sa tento zdržiava alebo, ak sa skutočný pobyt žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, nepodarí zistiť, postupuje podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Po takomto oznámení sa žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
23. V danej veci má odvolací súd po preskúmaní za to, že súd prvej inštancie uvedeným zákonným spôsobom postupoval. Pokúsil sa doručiť žalobu žalobkyne žalovanému 1/, ktorý je fyzickou osobou na adresu, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe. Po neúspešnom pokuse o doručenie zistil lustráciou v registri obyvateľov, že adresa uvedená v žalobe bola evidovanou adresou trvalého pobytu žalovaného len do 13.10. 2008 a v súčasnosti má žalovaný 1/ v registri evidovaný pobyt mimo územia Slovenskej republiky, bez presnej adresy len s uvedením štátu a mesta. Na toto mieste súd prvej inštancie žalobu žalovanému 1/ nedoručoval, čo bolo podľa odvolacieho súdu správne, pretože sa nejedná o adresu spôsobilú pre doručovanie /len označenie mesta v príslušnom štáte, bez označenia ulice, či čísla domu/. Súd prvej inštancie potom správne vykonal šetrenie o pobyte žalovaného 1/ dopytom na rodičov žalovaného 1/. Keďže matka žalovaného 1/ súdu prvej inštancie oznámila, že žalovaný 1/ sa zdržiava niekde v zahraničí, nebol podľa odvolacieho súdu dôvod vykonávať o pobyte žalovaného 1/ ďalšie šetrenie v Slovenskej republike. Neexistoval žiadny zákonný, či rozumný dôvod predpokladať, že o konkrétnom mieste pobytu žalovaného 1/ v zahraničí by mohol mať vedomosť nejaký úrad alebo orgán Slovenskej republiky, ak sám žalovaný 1/ nevyužil svoje právo podľa § 9 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ohlásiť svoje miesto pobytu v zahraničí ohlasovni v mieste trvalého pobytu, ktorá by ho zaevidovala do registra obyvateľov. Za tohto stavu, kedy súd prvej inštancie mal z vykonaného šetrenia zistené, že žalovaný 1/ nemá adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike, zdržiava sa dlhodobo v zahraničí a ani jeho najbližší rodinný príslušníci /rodičia/ neoznámili súdu konkrétnu adresu pobytu žalovaného 1/ v zahraničí, bolo správne, keď súd prvej inštancie ďalej postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie bolo preukázane zverejnené po zákonom stanovenú dobu 15 dní a súd prvej inštancie preto pri svojom ďalšom procesnom postupe mal správne za to, že žaloba bola žalovanému 1/, ktorý je fyzickou osobou účinne doručená.
24. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré neboli žalovaným 1/ uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní, má odvolací súd za to, že niet zákonného dôvodu, aby na tieto v odvolacom konaní prihliadal. Ide o tzv. novoty, na ktoré by mohol odvolací súd prihliadnuť len za splnenia niektorého z dôvodov § 366 CSP /a) novota sa týka procesných podmienok, b) novota sa týka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) novotou má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) novotu odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/. Žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že na ním uplatnené novoty má odvolací súd prihliadnuť, keď tieto bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo konkrétne odôvodnil nesprávnym doručením žaloby zo strany súdu prvej
inštancie, čo malo za následok to, že o spore nevedel a nemohol sa tak k žalobe vyjadriť, predniesť vlastné skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie. Ako už bolo hore uvedené, má odvolací súd za to, že postup súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby žalobcovi bol celkom správny, žaloby žalobkyne je potrebné pokladať v zmysle § 115 ods. 2 CSP za účinne doručenú žalovanému 1/, a preto žalovaným 1/ tvrdený dôvod opodstatňujúci uplatnenie novôt v odvolacom konaní neobstojí.
25. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že hoci žalovaný 2/ -otec žalovaného 1/ ani na opakovanú výzvu súdu prvej inštancie neoznámil miesto, kde sa v zahraničí zdržiava žalovaný 1/, tak z jeho písomného vyhlásenia zo dňa 23.08.2019 a jeho výpovede pred súdom prvej inštancie dňa 18.10.2021 /po účinnom doručení žaloby žalovanému 1// vyplýva, že žalovaný 2/ po odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy prevzal pre predávajúcich, teda aj pre žalovaného 1/, od žalobkyne predmetného koňa a tohto prepravil do S. do stajne, v ktorej pracuje žalovaný 1/. Žalovaný 2/ teda mal vedomosť o pobyte žalovaného 1/ a tento na výzvu súdu neoznámil. Odvolací súd má tiež za to, že už len zo skutočnosti, že žalovaný 2/ prepravoval predmetného koňa pre žalovaného 1/ je zrejmé, že konal na základe jeho poverenia a v jeho záujme a obaja teda museli byť vo vzájomnom kontakte, spojení. Za týchto okolností sa potom odvolaciemu súdu javí ako vysoko nepravdepodobné, že by žalovaný 2/ o prebiehajúcom súdnom spore žalovaného 1/ neinformoval.
26. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa celkom úspešná a preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).