Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: G. R., bytom E. XX, XXX XX E. D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 25701/2021 zo dňa 26.03.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím č. , ČRZ: 25701/2021 zo dňa 26.03.2021 žalovaný podľa a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej „“) nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobkyne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.11.2020.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 27.01.2021 bol žalovanému doručený list, v ktorom žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobkyne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.11.2020. Vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bolo žalovanému doručené 17.03.2021. Žalobkyňa zároveň požiadala o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá by podľa žalobkyne mala uplynúť dňa 15.03.2021. Žalovaný pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020, vyjadrenie žalobkyne v časti B.1 žiadosti, odpoveď žalobkyne zo dňa 17.02.2021 na rozhodnutie žalovaného o prerušení konania a odpoveď žalobkyne zo dňa 12.03.2021 na výzvu žalovaného. Konštatoval, že z predložených dokladov a vyjadrení žalobkyne vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 11.11.2020 rozhodol tak, že v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná. a. s. proti povinnej (žalobkyni), vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. o vymoženie 263,09 Eur s príslušenstvom, dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -266 zo dňa 22.06.2020 odmietol a oprávnenému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo žalobkyni doručené dňa 15.01.2021. Ďalej uviedol, že žalobkyňa listom,

ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.01.2021, požiadala žalovaného o právnu pomoc v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jej základných práv a slobôd predmetným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V liste o právnu pomoc žalobkyňa neuviedla, ktoré jej základné práva a slobody mali byť týmto uznesením porušené, ani v čom toto porušenie spočíva. V priebehu konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci upresnila, že zotrváva na označení základných práv, dôvodoch a okolnostiach, ktoré ako vyplýva z bodu 6. odôvodnenia predmetného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uviedla v dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -266 zo dňa 22.06.2020. Z tejto časti odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces, porušenie , ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie práva na zákonného sudcu a porušenie rovnosti strán konania. Taktiež uviedla, že základné práva a slobody, ktoré mali byť porušené, doplní, resp. upresní kvalifikovaný právny zástupca.

3. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020 vyplýva, že dovolací súd prejednal dovolanie žalobkyne a zistil, že nespĺňalo náležitosti dané ustanovením , keďže nebolo spísané, ani podané advokátom a žalobkyňa nepreukázala, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Z uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia . Žalobkyňa vo svojom liste o právnu pomoc uviedla, že žiada o právnu pomoc vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania v zmysle ustanovenia a so zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňou tvrdené porušenie základných práv a slobôd možno vzťahovať len na dôvod odmietnutia dovolania podľa ustanovenia . Žalovaný ďalej dôvodil, že zároveň rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti ktorému mieni žalobkyňa podať ústavnú sťažnosť, je rozhodnutím o dovolaní proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, proti ktorému nie je v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Mal za to, že napriek tomu, že žalobkyňa v žiadosti a ďalších svojich podaniach uvádzala, že mieni podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu, ak by žalovaný mal brať do úvahy možnosť, že základné práva a slobody žalobkyne mohli byť porušené aj v konaní, ktoré tomu predchádzalo a teda v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , v danom prípade podľa názoru žalovaného možno konštatovať, že došlo k uplynutiu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -266 zo dňa 22.06.2020 bolo rozhodnutím konečným, proti ktorému nebol prípustný riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok. Zo súvisiaceho spisu a konania o poskytnutie právnej pomoci žalobkyni, vedeného pod číslom KaPO 20965 2020 vyplýva, že uznesenie krajského súdu bolo žalobkyni doručené dňa 28.07.2020. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobkyne uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -266 zo dňa 22.06.2020, tak žalobkyni uplynula dňa 28.09.2020, na základe čoho možno konštatovať, že ústavná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu by bola podaná oneskorene. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa spolu s predložením tlačiva požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Ako koniec lehoty žalobkyňa označila deň 15.03.2020. Tak ako žalovaný žalobkyňu upovedomil už vo výzve zo dňa 03.03.2021, dal jej opätovne do pozornosti, že v zmysle platného a účinného o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od 19.01.2021 do 28.02.2021, plynutie lehoty 2 mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti prerušené. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych zákonných podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj splnením ďalších dvoch podmienok (stavu materiálnej núdze a hodnoty sporu).

4. Správnou žalobou zo dňa 11.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.05.2021, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadala, aby jej bola priznaná úplná náhrada trov konania. Napadnuté rozhodnutie považovala za

nezákonné z dôvodov uvedených v , a . Uviedla, že žalovaný nepriznaním nároku na právnu pomoc konal v rozpore s právom žalobkyne na súdnu a inú právnu pomoc a ochranu garantovanú v .

5. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.09.2021 mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni je zákonné. Ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku žalobkyne ako žiadateľky o právnu pomoc, sa musel otázkou posúdenia zrejmej bezúspešnosti zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že v danej veci nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno nárok na priznanie právnej pomoci priznať, aj keby boli splnené ďalšie dve zákonné podmienky. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, v nadväznosti na jeho argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, mal za to, že v správnom konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni postupoval v intenciách platnej právnej úpravy. Vo vzťahu k ďalším bodom správnej žaloby žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že v konaní o nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd správnu žalobu žalobkyne vo veci rozhodnutia žalovaného o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci, číslo spisu: zo dňa 26.03.2021, ČRZ: 25701/2021, zamietol.

6. V replike zo dňa 05.11.2021 žalobkyňa zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch podanej správnej žaloby.

7. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike duplikou nevyužil.

8. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej iba „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s jeho administratívnym spisom dospel k záveru, že žalobe žalobkyne zo dňa 11.05.2021 nemožno priznať úspech.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 17.01.2021, doručenou žalovanému dňa 27.01.2021, požiadala žalovaného o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobkyne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020. Zároveň požiadala vo formulári žiadosti o poskytnutie právnej pomoci aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci z dôvodu, že hrozí zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá vychádzajúc z poučenia uvedeného v citovanom rozhodnutí, uplynie dňa 15.03.2021.

10. Podľa , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia pojednávanie, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 07.07.2022. Pojednávania sa nezúčastnila žalobkyňa a ani žalovaný. Žalobkyňa svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na pojednávanie v tejto veci jej bolo doručené včas dňa 20.05.2022 a mala dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci ( ). Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.06.2022 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti v zmysle jeho písomného vyjadrenia. Keďže na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, pričom žalobkyňa svoju neúčasť včas a riadne neospravedlnila a nedostavil sa ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlásil a poznamenal v zápisnici o pojednávaní, rozhodol v súlade s ustanovením , že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti účastníkov konania.

12. Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13. Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

14. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

15. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

16. Podľa , Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení v znení niektorých zákonov (ďalej „“), Ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inými zásahom, boli porušené jej základné práva a slobody.

18. Podľa ustanovenia , Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa obsahovať a) označenie toho, kto podľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové či právne dôvody, pre ktoré malo podľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

19. Podľa ustanovenia , ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia ovi: ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

20. Podľa ustanovenia , ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa alebo a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa , c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.

21. Podľa ustanovenia , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

22. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.

26. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak podľa predmet žiadosti o nároku na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou centra právnej pomoci, v konaní podľa , je pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, že žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívne všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovenia , , a citovaného zákona. Jednou z daných právnych podmienok je teda aj preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vychádzajúc z uvedeného je preto povinnosťou žalovaného, ako príslušného správneho orgánu, pri posudzovaní nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci, zaoberať sa aj otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby boli splnené ďalšie podmienky (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 08. 2012).

27. Ustanovenie neobsahuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je preto v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.08.2012). Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne na poskytovanie právnej pomoci preto správne skúmal, či je splnená aj táto zákonná podmienka pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci ( ), teda či v tomto konkrétnom prípade nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti sporu.

28. V konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyňa požadovala právne zastúpenie v právnej veci ústavnej sťažnosti, ktoré má smerovať proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania v zmysle ustanovenia a so zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňou tvrdené porušenie základných práv a slobôd možno vzťahovať len na dôvod odmietnutia dovolania podľa ustanovenia .

29. Podľa , Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

30. Podľa , Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania alebo opomenutého musia byť spísané advokátom.

31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -41 zo dňa 12.06.2018, v zmysle právnej vety ktorého: „Pretože v prípade je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa , nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.“

32. Uvedený záver možno aplikovať aj na daný prípad a v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu možno konštatovať, že nesplnenie podmienky povinného zastúpenia žalobkyne, ako dovolateľky, advokátom a následné odmietnutie dovolania, a teda zákonný postup súdu, nemôže zakladať porušenie základných práv a slobôd žalobkyne, a teda postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody žalobkyne.

33. Navyše správny súd dodáva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2020, proti ktorému mienila žalobkyňa podať ústavnú sťažnosť, je rozhodnutím o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -266 zo dňa 22.06.2020 vydanému v exekučnom konaní, proti ktorému nie je v zmysle ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.

34. Správny súd dospel k záveru, že v zhode s uvedeným právnym názorom je nevyhnutné konštatovať, že postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody žalobkyne a preto podanie ústavnej sťažnosti v predmetnej veci by malo za následok jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

35. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , a ).

36. Žalobkyňa sa v správnej žalobe domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj z dôvodov uvedených v , , . Tieto ďalšie dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však žalobkyňa vymedzila iba všeobecne, citáciou uvedených zákonných ustanovení, bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie, vzhľadom na ktorú skutočnosť správny súd ich opodstatnenosť vyhodnotiť nemohol, pričom ani žiadny takýto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pri posudzovaní daného prípadu nezistil.

37. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa žalobu žalobkyne jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

39. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo ovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.