Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-103-2022.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/103/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Kaluži č. 67, zastúpeného C. A. D. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcou v Kaluži č. 67, proti žalovanému A. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu vo Vinnom č. 264, zastúpenému JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 6912/16C, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 25C/76/2021-61 zo dňa 10.3.2022, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e napadnutý zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 91,54 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.000 € titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu pritom odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. úz. B., obec Kaluža, okres Michalovce, pričom na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere 56 m2 je postavená nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX kat. úz. B., okres Michalovce, obec B., súp. č. XXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalovaný užíva nehnuteľnosť od roku 2002 a za účelom úpravy vzájomných vzťahov bola medzi stranami sporu uzavretá nájomná zmluva v roku 2009, v ktorej strany dohodli podmienky nájmu časti parcely č. XXX/X, ako aj XXX/XX o výmere 19m2, na ktorej žalovaný postavil stavbu bez súpisného čísla. Nájomná zmluva sa uzatvárala vždy na obdobie jedného roku, naposledy od 1.1.2017 do 31.12.2017. Od 1.1.2018 užíva teda žalovaný predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady. V rámci posledných rokovaní medzi stranami sporu bolo dohodnuté na doplatenie nájmu v sume 500 € za každý rok od roku 2018, napriek tomu žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si teda uplatnil voči žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2021 spolu 2.000 € (500 € ročne).
3.Súd v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy, proti tomuto platobnému rozkazu však podal odpor žalovaný a uznal nárok žalobcu len sčasti vo výške 1.000 €, a to za obdobie rokov 2020 a 2021, zvyšný nárok považoval za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. V tejto časti teda navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k odporu trval na svojom nároku a trval na tom, že nárok premlčaný nie je, pretože u žalovaného dochádza k postupnému pokračujúcemu získavaniu majetkových hodnôt spôsobom, ktorý je v rozpore s právom,
protiprávny stav trvá, a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení tohto postupného obohacovania sa.
4.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, ale aj výsluchmi sporových strán a vec právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol.
5.Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosti patriace žalobcovi bez právneho dôvodu od 1.1.2018. Nesporná bola aj tá skutočnosť, že výška bezdôvodného obohatenia za jeden rok predstavuje 500 €, pretože v podstate tak sa strany sporu dohodli. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 23.11.2021, teda po podaní žaloby, uhradil žalobcovi žalovaný 1.000 € ako vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2020 a 2021.
6.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd posudzoval, či nárok žalobcu je v tvrdenej časti premlčaný a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa dozvedel hneď 1.1.2018, keďže dňom 31.12.2017 uplynula platnosť nájomnej zmluvy, ktorú sporové strany uzavreli ohľadne užívania predmetných nehnuteľností. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v predmetnom spore pritom vzniká za každý deň užívania nehnuteľností žalobcu. Žalobca vedel, že žalovaný sa denne bezdôvodne obohacuje od 1.1.2018, a preto mu začala plynúť už 1.1.2018 dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súd 25.10.2021, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozmedzí dní od 1.1.2018 až do 24.10.2019 je premlčaný, pretože žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi za obdobie od 25.10.2019 až do 31.12.2019 alikvotnú čiastku za bezdôvodné obohatenie, a to vo výške 91,54 €, pri ročnej výške 500 € za jeden mesiac činí toto obohatenie 41,66 € a za jeden deň 1,37 €. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože z dokazovania mal zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi po podaní žaloby 1.000 € za roky 2020, 2021 a žalobca v tejto časti v priebehu sporu žalobu späť nezobral.
7.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, vzal za pomer úspechu strán sporu ako približne rovnaký a sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal.
8.V zákonnej lehote proti rozsudku podal žalobca odvolanie s tým, že s rozsudkom nesúhlasí a nepokladá ho za správny. Podľa neho súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby, pretože k bezdôvodnému obohateniu dochádza až doposiaľ. Žalovaný nikdy nepoprel, že pozemky, ktoré sú v žalobe uvedené, sú vo vlastníctve žalobcu a že tieto pozemky užíva od roku 2018 bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a bez úhrady. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania za roky 2018 a 2019, pretože medzi ním a žalovaným nebolo dojednané postupné alebo opakované plnenie. U žalovaného dochádza k pokračujúcemu získavaniu majetkových hodnôt, a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení tohto postupného bezdôvodného obohacovania sa. Pri výklade, ktorý povedal súd v odôvodnení rozhodnutia, by minimálne nárok žalobcu za rok 2019 nemohol byť premlčaný a nemohlo byť premlčané obdobie posledných dvoch mesiacov v roku 2018. Keďže v danom prípade nebola uzatvorená nájomná zmluva, nemožno predpokladať nejaký dátum, ku ktorému by malo byť dlžné nájomné uhradené. Podľa odvolateľa subjektívna doba v tomto prípade nemohla začať plynúť, pretože nemôže k tomu dôjsť skôr, ako bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne (objektívna premlčacia lehota, ktorá sa odvíja od rozhodného okamihu, kedy bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne). Zároveň vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s možným úmyslom, na ktorý žalobca poukázal vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach, keďže žalovaný aj so svojim bratom A. E. sa účelovo vyhýbali stretnutiu a vyjadreniu k výške nájmu a k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Pritom uzatvorenie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného bolo neustále podmieňované tým, aby žalobca mu predal nehnuteľnosť pod stavbou, s čím žalobca ale nesúhlasil. Vzhľadom k uvedenému a k tomu, že žalovaný uhradil po podaní žaloby žalobcovi 1.000 € a po doručení rozsudku mu uhradil 91,54 €, odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil zamietavý výrok rozsudku tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zvyšnú sumu, t.j. 908,46 € a uplatnil si náhradu trov konania, ktoré spočíva v súdnom poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
9.Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
10.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.7.2022 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
11.Ako vyplýva z dôvodov odvolania, žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
12.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého zamietavého výroku rozsudku v časti o zaplatenie 908,46 € a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13.Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:
14.Podstatou odvolacích námietok bolo údajné nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu. Záver súdu prvej inštancie ohľadom plynutia premlčacej doby však považuje odvolací súd za správny. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ich vza´jomny´ vztˇah je taky´, zˇe pokialˇ skoncˇi´ plynutie jednej z nich a do^jde k vzneseniu na´mietky premlcˇania, premlcˇane´ pra´vo nemozˇno opra´vnene´mu priznatˇ ( Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/169/2017).
15.Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť v období, kedy sa oprávneny´ subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu, o jeho vy´ške, avšak túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy oprávneny´ subjekt získal vedomosť o skutkovy´ch okolnostiach, z ktory´ch možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie je vôbec relevantné právne posúdenie predmetného nároku. Podľa ustálenej judikatúry sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedomosťou sa nerozumie znalosť právnej kvalifikácie, ale jedná sa len o skutkové okolnosti, z ktory´ch možno dôvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, nie je vy´znamné, či oprávneny´ má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopny´ posúdiť uvedené skutkové okolnosti.
16.V posudzovanom prípade ide jednoznačne o bezdôvodné obohatenie žalovaného získané bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva od 1.1.2018 uzavretá už nebola a predmetné nehnuteľnosti žalobcu žalovaný užíval bez právneho dôvodu. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu v prípade užívania nehnuteľností žalovaným, ktoré sú vo vlastnícke žalobcu je skutočnosť, že nedošlo k zníženiu jeho majetkových hodnôt, ku ktorému by došlo, ak by platil nájomné.
17.Aj odvolací súd je toho názoru, že bezdôvodné obohatenie žalovaného v prípad užívania nehnuteľností žalobcu bez právneho dôvodu sa musí rátať podľa jednotlivých dní, keďže v tomto prípade nebola predtým dohodnutá žiadna splatnosť úhrady za užívanie, od ktorej by sa iným spôsobom mohlo počítať začatie premlčania. V tomto prípade začínala plynúť premlčacia lehota tak objektívna ako aj subjektívna po dni, kedy už neexistovala nájomná zmluva a žalovaný nehnuteľnosti užíval. Iný spôsob posúdenia začiatku premlčacej lehoty nie je možný a ani logický.
18.Odvolací súd jednoznačne vyjadruje názor, že aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby neprichádza do úvahy. Nejde o prípad (podľa opísaných skutkových okolností rokovaní medzi sporovými stranami) takého úmyslu, ktorý by odôvodňoval aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty.
19.Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a výrok rozsudku napadnutý odvolaním aj so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
20.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CPS. Žalobca nebol v odvolacom konaní so svojimi odvolaniami úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).