Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. -121 zo dňa 4. októbra 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „), , , , , , (ďalej len „).

3. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy vo výške 3.000,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 18.12.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a ním, postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.890,- eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 113,29 eur v počte 77 mesačných splátok. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.10.2017 upozornil žalovanú, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 05.10.2017 vo výške 2.852,70 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z tohto oznámenia nie je zrejmé, ktorá splátka nebola uhradená, avšak z prehľadu splácania úveru č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná nezaplatila plnú splátku za február 2016 až júl 2016 a od augusta 2016 neplatila splátky vôbec. Z uvedeného vyplýva, že k 05.10.2016 nezaplatila 8 splátok po 113,29 eur, ako aj splátky za rok 2016 v riadnej výške, čo predstavuje celkom sumu 2.852,70 eur, na zaplatenie ktorej právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval listom zo dňa

05.10.2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 10/2016, s ktorou bola v omeškaní viac ako 3 mesiace, a ktorá mala za následok to, že žalobca (správne jeho právny predchodca) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 23.11.2017. Splátka v októbri 2017 bola splatná ku dňu 10.10.2016 a spĺňa náležitosti , pre ktorú žalobca uplatnil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle . Premlčacia lehota začala plynúť dňom 11.10.2016 a nakoľko bola žaloba na súd podaná až dňa 21.01.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) v spojení s podľa pomeru úspechu strán konania. Úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov konania právo, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné ustáliť akými právnymi úvahami sa súd uberal a na základe akých skutočností posúdil premlčanie nároku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto časti navyše zmätočné, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, nakoľko súd uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania podľa názoru súdu prvej inštancie vo februári 2016; k uplatneniu práva podľa ust. došlo podaním zo dňa 23.11.2017, a to po upozornení na možnosť využitia tohto práva zo strany právneho predchodcu žalobcu, podaním zo dňa 05.10.2017. Bez akéhokoľvek odôvodnenia napriek uvedenému súd uzatvoril, že splátka, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa ust. je splátka splatná 10.10.2016, bez ohľadu na druhú vetu a bez ohľadu na to, kedy došlo k uplatneniu tohto práva. Súd na podklade nepreskúmateľného odôvodnenia dospel k záveru, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania dňa 10.10.2016 a uplynula dňa 11.10.2019, pričom keďže žaloba bola podaná na súde dňa 21.01.2020, podľa názoru súdu prvej inštancie bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé, v dôsledku čoho nespĺňa náležitosti podľa ust. a takýmto nesprávnym procesným postupom súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie premlčania nároku zo strany súdu. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu ohľadom premlčania nároku a poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa samostatne. ďalej v ust. umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (ako to vyžaduje ust. ). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 10.11.2017 (keďže k využitiu práva podľa došlo podaním zo dňa

23.11.2017). Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (v prejednávanom prípade splátky splatné od 10.12.2017 do konečnej splatnosti úveru, 10.03.2019) plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky splatnej dňa 10.11.2017). Z uvedeného dôvodu žalobca považuje za nesprávny súdny výklad, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, a v zmysle ktorého za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať splátku, splatnú dňa 10.10.2016 a teda od tejto splátky začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota. Takýto výklad je v priamom rozpore s ust. . Zároveň poukázal na judikát R4/2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 12.7. odôvodnenia uvádza: „Z ustanovenia však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.“ V tejto súvislosti je potom podľa názoru žalobcu zrejmé, že právny názor súdu prvej inštancie nemá oporu v doslovnom znení zákona, v aktuálnej rozhodovacej praxi krajských súdov Slovenskej republiky, právnickej literatúre a ani nekorešponduje s názorom dovolacieho súdu (čiastočne uvedenom v R4/2021).

9. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania do výšky 338,44 eur.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa ustanovenia ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. ).

17. Zákon v ustanovení druhá veta stanovuje kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročný celý dlh. Nepochybne je to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nesplnenie niektorej splátky logicky predchádza žiadosti veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.

18. V zmysle ustanovenia si môžu strany dojednať klauzulu o splatnosti celého dlhu pre nezaplatenie čo i len jednej splátky. V dôsledku existencie takéhoto dojednania bude môcť veriteľ požadovať nielen zaplatenie konkrétnej splátky, ale celého dlhu. V takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota nielen pre konkrétnu splátku, ale pre celý dlh. Toto právo si však veriteľ môže uplatniť iba do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak si toto právo veriteľ neuplatní, môže opätovne požadovať iba plnenie príslušnej splátky.

19. Ustanovenie teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

20. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. mal v úmysle využiť, čím by malo dôjsť k zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach. Zatiaľ však vo veci nebolo zisťované ani preukázané, či boli splnené podmienky na takýto postup, t.j. predčasné zosplatnenie úveru.

21. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu , ktorým je ustanovenie upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. , ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

22. Ust. , ako aj ust. tohto právneho predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. , podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 -dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

23. Predžalobnou upomienkou zo dňa 05.10.2017 (č.l. 75 spisu) právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2852,70 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ak najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradí dlžnú sumu bude oprávnený úver zosplatniť. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 (č.l. 21 spisu) právny predchodca žalobcu neuviedol, pre ktorú splátku si toto svoje oprávnenie uplatňuje.

24. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná splátky za február až júl 2016 zaplatila len čiastočne, pričom splátku v auguste 2016 už nezaplatila vôbec. V bode 25

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd ďalej uviedol, že žalovaná k 05.10.2016 nezaplatila 8 splátok po 113,29 eur ako aj splátky za rok 2016 v riadnej výške, čo predstavuje celkom sumu 2852,70 eur. Súd prvej inštancie prijal záver, že splátka pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, je splátka splatná ku dňu 10.10.2016 a premlčacia doba začala plynúť dňa 11.10.2016.

25. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 25. dostatočne nevysvetlil svoje právne úvahy v tom smere, ako dospel k záveru vzhľadom na zistený skutkový stav, že splátka, pre ktorú došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, je splátka splatná ku dňu 10.10.2016.

26. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

27. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania, vykoná potrebné dokazovanie odkedy je žalovaná v omeškaní so splácaním dlhu a následne ustáli, pre ktorú splátku došlo k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu, a od zročnosti ktorej nesplnenej splátky vzhľadom na ust. v spojení s začína plynúť premlčacia doba ( druhá veta ) a či žaloba bola podaná včas. Úlohou súdu bude však najprv vyhodnotiť, či vôbec boli splnené podmienky na zosplatnenie úveru a či bola napr. skúmaná bonita žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe takto zistených skutočností prijme právny záver a vo veci náležite odôvodní svoje nové rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

31. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).