Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: BIRENTAL, s. r. o. so sídlom Kovaľská 1, 040 15 Košice, IČO: 46 000 836, právne zastúpeného: JUDr. Alena Rudohradská, advokát, so sídlom Moldavská 8, 040 11 Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101655761/2018 zo dňa 23.08.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.10.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.10.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101655761/2018 zo dňa 23.08.2018, ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101213993/2018 zo dňa 22.06.2018, ktorým správca dane podľa ustanovenia a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel v sume 39 183,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. so sídlom Kameničná 2/286, 040 15 Košice, IČO: 46 000 836.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu, t. j. žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102391333/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorý bol doručený daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 20.11.2017. Daňový subjekt v stanovenej lehote, dňa 05.12.2017 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 14.06.2018 správca dane spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101165119/2018 vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole a priebehu a výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktorú považoval za poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní. Dňa 22.06.2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 101213993/2018, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel v sume 39 183,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane na faktúre č. 160079 zo dňa 31.12.2016 za predaj pozemkov v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 na parcelných číslach XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v cene 79 100,00 eur

odberateľovi Neokov, spol. s r. o., Pri pošte 13, 040 17 Košice, IČO: 36 600 768, správca dane zistil, že daňový subjekt na faktúre uviedol informáciu, že je vystavená „v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH“ a neodviedol daň, preto správca dane zvýšil výšku daňovej povinnosti o sumu 13 183,33 eura. Daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 26 000,00 eur z faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s. r. o., Kameničná 2/286,04015 Košice, IČO: 46 182 527 (ďalej len „BETFORM, s. r. o.“), predmet fakturácie: odpredaj „technického zhodnotenia“ výrobnej haly na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, 865/15 v dohodnutej kúpnej cene (základ dane 130 000,00 eur, DPH 26 000,00 eur, spolu 156 000,00 eur). V súvislosti s predajom pozemkov správca dane zistil, že dňa 02.12.2016 bola medzi daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o., ako predávajúcim a spoločnosťou Neokov, spol. s r. o. ako kupujúcim uzatvorená Kúpna zmluva, ktorej predmetom sú pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: - pozemok parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pôvodná parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s novou výmerou XXX m2, - novo zameraná parcela, pozemok s parcelným č. XXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Košice katastrálny odbor, okres Košice II, katastrálne územie H., obec P. - H.. Daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. uskutočnil v zmysle faktúry č. 160079 vystavenej pre odberateľa Neokov, spol. s r. o. predaj pozemkov na parcelných číslach XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v cene 79 1000,00 Eur, pričom na faktúre uviedol informáciu, že faktúra je vystavená v zmysle „§ 38 ods. 2 zákona o DPH“. Vzhľadom na dodanie pozemkov ležiacich v katastrálnom území Mestskej časti P. - H. s oslobodením od dane, správca dane požiadal o presnú identifikáciu uvedených pozemkov Miestny úrad Mestskej časti P. H. (Výzva č. 101446178/2017 zo dňa 28.06.2017). Z doručenej odpovede (ev. č. 250308951/2017 zo dňa 31.07.2017) správca dane zistil, že mestská časť P. - H. nemá svoj vlastný Územný plán obce a že pre územie mestskej časti P. - H. je platný „Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice“. Mestská časť má spracovanú Urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom a nie je záväzná. Preverované parcely sú v rámci územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice vedené ako plochy zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby, v rámci ktorej je možná len výstavba súvisiaca s poľnohospodárskou živočíšnou výrobou. Dňa 14.08.2017 správca dane vykonal miestne zisťovanie na Magistráte mesta Košice, za účelom zistenia, ako sú v územnom pláne obce vedené pozemky parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X (katastrálne územie P. - H.) - Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101750551/2017. Správca dane zistil, že v zmysle územného plánu ide o pozemky určené na zástavbu pre funkciu poľnohospodárskej a živočíšnej výroby. V zmysle stavebného zákona ide o stavebné pozemky. Dňa 16.08.2017 správca dane vykonal miestne zisťovanie v priestoroch spoločnosti Neokov, spol. s r. o., v katastrálnom území P. - H. (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101774286/2017), kde fyzicky preveril pozemky parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX, ktoré spoločnosť Neokov, spol. s. r. o., nadobudla od spoločnosti BIRENTAL, s. r. o., v zmysle faktúr č. 160078 a č. 160079 a zistil, že pozemky parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X tvoria nádvorie, ktoré je z časti vyasfaltované a z časti vybetónované (parcela č. XXX/XX), resp. ani vyasfaltované a ani vybetónované (plochy medzi vchodmi do haly sú pokryté kameninovou drťou). Z miestneho zisťovania vyplynulo, že na pozemkoch parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X nestojí žiadna stavba. Dňa 06.09.2017 správca dane oboznámil daňový subjekt s uvedenými zisteniami

- Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101887187/2017. Dňa 29.09.2017 daňový subjekt v písomnom vyjadrení k uvedenej zápisnici vyjadril nesúhlas s tvrdeniami správcu dane a uviedol, že pozemky, ktoré predal s oslobodením od dane kúpil od Mesta Košice v zmysle kúpnej zmluvy č. 2015000433 zo dňa 04.03.2015 tiež s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov. Správca dane konštatoval, že režim uplatnený pri aplikácii v znení neskorších predpisov inou osobou (napr. dodávateľom predmetných pozemkov pri ich kúpe daňovým subjektom), na ktorý sa odvolal daňový subjekt v uvedenom vyjadrení, nemá vplyv na posúdenie správnosti postupu uplatneného daňovým subjektom následne - pri dodaní predmetných pozemkov, v rámci daňovej kontroly. Správca dane konštatoval, že tým, že daňový subjekt vystavil pre spoločnosť Neokov, spol. s r. o., faktúru č. 160079 s dátumom dodania 14.12.2016, predmetom ktorej bola fakturácia v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 - predaj pozemkov na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, celková cena uvedená na faktúre predstavuje sumu 79 100,00 eur, a na faktúre uviedol informáciu, že faktúra je vystavená v zmysle zákona o DPH, postupoval daňový subjekt nesprávne a porušil v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností správca dane daňovou kontrolou zvýšil daňovému subjektu výšku daňovej povinnosti o sumu 13 183,33 eura. Správca dane z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt k daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. dňa 31.12.2016 vystavil pre spoločnosť Neokov, spol. s r. o. aj faktúru č. 160078 s dátumom dodania 14.12.2016 - fakturácia v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa

02.12.2016 odpredaj budov a pozemkov pod budovami parc. č. XXX/X,XXXXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX. Celková cena uvedená na faktúre: 150 900,00 eur. Na predmetnej faktúre dodávateľ uviedol informáciu - prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH. Správca dane preverením dokladov a vyjadrení konateľa spoločnosti Neokov, spol. s r. o. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100609990/2017 zo dňa 12.05.2017) zistil, že daň z faktúry č. 160078 bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Správca dane nezistil pochybenie v postupe daňového subjektu pri vystavení faktúry č. 160078.

3. V súvislosti s uplatneným nárokom na odpočítanie dane v sume 26 000,00 eur z dodávateľskej faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s. r. o. za odpredaj „technického zhodnotenia“ výrobnej haly na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, správca dane zistil: Medzi daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. a spoločnosťou BETFORM, s. r. o. existuje personálne prepojenie (jediným konateľom spoločnosti BETFORM, s. r. o., je a aj bol v období, kedy došlo k vzniku daňovej povinnosti O.. C. T. a jedným z konateľov spoločnosti BIRENTAL, s. r. o., bol v období, kedy došlo k nákupu technického zhodnotenia výrobnej haly tiež O.. C. T.). Dňa 05.04.2017 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100569381/2017 s O.. C. T. - konateľom spoločnosti BETFORM, s. r. o. a z odpovedí O.. T. na otázky správcu dane zistil, že hlavnou činnosťou spoločnosti BETFORM, s. r. o. bola výroba betónových výrobkov, ale kvôli neefektivite výroby ukončuje výrobu. Spoločnosť v roku 2011 nemala žiadnych zamestnancov, až od júna 2012 zamestnala asi osem zamestnancov na trvalý pracovný pomer. Ku konkrétnym prácam v hale patriacej spoločnosti BIRENTAL, s. r. o. uviedol: - pevnostná pancierová podlaha s koľajnicou: v rámci týchto prác boli vykonané - demolácia pôvodnej podlahy v hale, odvoz vybúraného materiálu, armovanie (výstuž) podlahy, vyhotovenie betónovej podlahy s pancierovou povrchovou úpravou. Pred vyhotovením betónovej podlahy boli do betónu osadené oceľové vodiace koľajnice. Všetky tieto práce boli vykonané od júla 2011 októbra 2011 - oprava a výmena častí oceľových konštrukcií a brán: v rámci týchto prác boli vykonané - výmena poškodených plechov vonkajšieho opláštenia haly, oprava skorodovaných prvkov nosnej konštrukcie (zhrdzavené prvky konštrukcie sa vyrezali a nahradili novými), oprava vstupných brán v počte 6 ks (išlo o opravu pántov, oplechovania brán, pričom dve z týchto brán vyrobili nové). Všetky tieto práce boli vykonané od júla 2011 do októbra 2011

- kancelársky vstavok: v rámci týchto prác bolo vykonané vybudovanie troch kancelárskych miestností v danej hale a vybudovanie sociálneho zariadenia. Všetky tieto práce boli vykonané v roku 2016. O.. T. správcovi dane uviedol, že pevnostnú pancierovú podlahu s koľajnicou a zároveň aj opravu a výmenu častí oceľových konštrukcií a brán vykonala spoločnosť DELTA IDCS s. r. o. a kancelársky vstavok bol vykonaný svojpomocne - tieto práce vykonal on samostatne. Tieto práce neboli fakturované daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. v období, keď sa vykonávali. Predmetné práce spoločnosť DELTA IDCS s. r. o. fakturovala spoločnosti BETFORM, s. r. o. faktúrami č. 20111005 zo dňa 05.10.2011 a č. 20111006 zo dňa 05.10.2011, prílohou ktorých boli: preberací protokol, krycí list rozpočtu, rekapitulácia rozpočtu, rozpočet. Práce boli vykonané na základe Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou BETFORM, s. r. o. a spoločnosťou DELTA Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. Uvedené faktúry boli uhradené na účet spoločnosti DELTA Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. Cena za technické zhodnotenie v zmysle faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 bola určená na základe toho, koľko bolo zaplatené za stavebné práce spoločnosti DEL TA Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. a hodnotu nehnuteľnosti zvýšilo množstvo drobných opráv vykonaných svojpomocne. O.. T. správcovi dane uviedol, že nevie preukázať vykonanie prác, ktoré boli vykonané svojpomocne, pretože materiál dal ako súkromná osoba a doklady o tom nemá, hodnota kancelárskeho vstavku a drobných prác môže byť približne 10 000,00 eur s DPH. O.. T. správcovi dane ozrejmil, že vlastníkom budovy (haly) bola spoločnosť MOLD TRADE, s. r. o., Moldava nad Bodvou, daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. prenajímal od spoločnosti MOLD TRADE, s. r. o. celý hospodársky areál na adrese Kovaľská 1, Košice - H., ktorého súčasťou bola aj uvedená hala. Daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. halu prenajímal ďalej spoločnosti BETFORM, s. r. o. Súhlas majiteľa k stavebným úpravám existuje, O.. T. prisľúbil jeho doručenie. V súvislosti so Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. OS/2011, ktorá bola uzavretá dňa 23.09.2011 medzi daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. ako prenajímateľom a spoločnosťou BETFORM, s. r. o. ako nájomcom a skutočnosťou, že spoločnosť DELTA IDCS s. r. o. účtovala práce súvisiace s halou spoločnosti BETFORM, s. r. o., ktorá k tejto hale nemala žiadny vzťah, O.. T. uviedol, že došlo k formálnej chybe, ktorú si nevšimli. Zmluva sa mala podpísať skôr. V tej dobe mali enormné množstvo práce, preto došlo k takým nedostatkom. Z predložených dokladov spoločnosti BETFORM, s. r. o., správca dane zistil, že táto spoločnosť vystavila faktúru č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 pre daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o., túto faktúru zaevidovala do záznamov vedených pre účely DPH a zaúčtovala do účtovníctva vedeného za konkrétne zdaňovacie obdobie. Správca dane v snahe preveriť realizáciu stavebných prác spoločnosťou

Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., IČO: 45 565 481, DIČ: 2023064967, IČ DPH: SK2023064967 (ďalej len „Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o.“, resp. „DELTA IDCS s. r. o.“) predvolal na výsluch svedka bývalého konateľa spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. - H. E. (Predvolanie na výsluch svedka č. 100675007/2017 zo dňa 21.04.2017). Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy. Správca dane preveroval adresu trvalého pobytu bývalého konateľa prostredníctvom Operačného strediska KUFS a zistil, že H. E. - bývalý konateľ spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., je bezdomovec. Správca dane zistil, že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. (od 27.10.2012 do 05.06.2014 Hayes s. r. o.) sa dňa 06.06.2014 zlúčila s nástupníckou spoločnosťou Camden s. r. o., Mýtna Nová Ves 9, Ludanice, ktorá bola dňa 09.04.2016 vymazaná z Obchodného registra SR (ex offo výmaz). Správca dane preveroval aj tú skutočnosť, či spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. mala ľudské zdroje, ktorými by vykonala fakturované práce, a to v čase ich uskutočnenia, t. j. v priebehu obdobia júl - október 2011 (ako uvádza daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o.). Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že uvedená spoločnosť nepodala za rok 2011 Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Zo zistení od Sociálnej poisťovne vyplynulo, že preverovaná spoločnosť sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne. Uvedeným šetrením správcu dane bolo preukázané, že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. v období roku 2011, t. j. v čase kedy táto spoločnosť mala uskutočniť zdaniteľné obchody v zmysle preverovaných faktúr, nemala žiadnych zamestnancov a teda žiadne ľudské zdroje, ktorými by práce na danom objekte mohla vykonať. Z vyššie uvedených skutočností správca dane vyvodil záver, že nebolo preukázané vykonanie stavebných prác spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. - deklarovaných faktúrami č. 20111005 s dátumom dodania 05.10.2011, v sume 144088,44 eura a č. 20111006 s dátumom dodania 05.10.2011, v sume 11 670,00 eur, - tak, ako to deklaroval daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o., resp. spoločnosť BETFORM, s. r. o. Zároveň nebolo preukázané, že došlo k technickému zhodnoteniu, ktoré bolo v zmysle faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 predané daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. Správca dane zistil, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. samotné technické zhodnotenie výrobnej haly nakúpil za 130 000,00 eur bez DPH (faktúra č. 1601013 od spoločnosti BETFORM, s. r. o.) a jeho predaj spoločnosti Neokov, spol. s r. o. už aj s halou a pozemkami pod budovami a zároveň aj s čerpacou stanicou umiestnenou na parc. č. XXX uskutočnil za cenu 150 900,00 eur bez DPH. Rozdiel medzi nákupom technického zhodnotenia výrobnej haly na parc. č. XXX/X, XXXXX, XXX/XX, XXX/XX a odpredajom budov a pozemkov pod budovami parc. č. XXX/X, XXXXX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX predstavuje sumu 20 900,00 eur (150 900,00 - 130 000,00). Správca dane poukázal na skutočnosť, že na vznik nároku na odpočet je potrebné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a že cena prijatého plnenia má byť nákladovou položkou na výstupe (s poukázaní na výklad rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-98/98 Midiand bank plc.), pričom podľa správcu dane toto kritérium je v danom prípade spochybniteľné. Následne správca dane poukázal na nezrovnalosti zistené v dokladoch predložených k daňovej kontrole, resp. vo výpovediach konateľa preverovaných spoločností. Dňa 23.09.2011 bola medzi daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. a spoločnosťou BETFORM, s. r. o. uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 05/2011, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice II, v obci Košice - H., v katastrálnom území H., zapísaných v evidencii katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. V zmysle časti VIII. Záverečné ustanovenia, bodu 5 predmetnej zmluvy, zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu. Dňa 01.07.2011 spoločnosť BETFORM, s. r. o. ako odberateľ uzatvorila so spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. ako dodávateľom Zmluvu o dielo č. 1/2011, s predmetom zmluvy: „Zhotoviteľ sa zaväzuje zrealizovať stavebné práce na výrobnej hale betónových tvárnic, výrobnej hale na výrobu betónových výrobkov. Zhotoviteľ sa zaväzuje dodať strojné vybavenie haly pre výrobu betónových tvárnic. Na základe predloženého rozpočtu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Práce nad rámec rozpočtu, resp. zmena druhu použitého materiálu alebo iné objektívne situácie, ktoré si vyžiadajú iné riešenia prác ako bolo navrhnuté resp. uvedené v rozpočte, prekonzultovať s poverenou osobou odberateľskej firmy.“ V článku 3. Čas plnenia predmetnej zmluvy je uvedené, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že dielo v rozsahu podľa článku 2. tejto zmluvy vykoná v termíne od 02.07.2011 do 31.10.2011. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o dielo č. 1/2011, uzatvorená medzi spoločnosťami Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. a BETFORM, s. r. o. bola uzatvorená ešte v čase, kedy spoločnosti BETFORM, s. r. o. nevyplýval k nehnuteľnosti žiadny vzťah, keďže Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 05/2011 medzi daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. a spoločnosťou BETFORM, s. r. o. bola uzatvorená až dňa 23.09.2011. V čase uzatvorenia Zmluvy o dielo č. 1/2011 bol teda nájomcom nebytových priestorov daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. Danú

nezrovnalosť vysvetlil správcovi dane O.. C. T. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100569381/2017 tak, že došlo k formálnej chybe, ktorú si nevšimli; zmluva sa mala podpísať skôr a že v tej dobe mali enormné množstvo práce, preto došlo k takým nedostatkom. Spoločnosť MOLD TRADE, spoločnosť s r. o., ako vlastník nehnuteľnosti udelila súhlas s uzatvorením podnájomnej zmluvy medzi spoločnosťami BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. až dňa 12.01.2012. Spoločnosti BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. uzatvorili medzi sebou Zmluvu o nájme nebytových priestorov pred udelením súhlasu vlastníka

- dňa 23.09.2011. K danej nezrovnalosti konatelia daňového subjektu BIRENTAL, s. r. o. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100650535/2017 uviedli, že k tomu, aby spoločnosť BETFORM, s. r. o. mohla uskutočniť rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti mal daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. ústny súhlas od spoločnosti MOLD TRADE, spoločnosť s r.o. a následne bola spísaná Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi spoločnosťami BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane v sume 26 000,00 eur, bol reálne uskutočnený tak, ako to daňový subjekt deklaroval. Postup daňového subjektu bol v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov - k dodaniu služby spoločnosťou BETFORM, s. r. o. reálne nedošlo, a s ustanovením citovaného zákona - nebol objektívne preukázaný prechod práva k nehmotnému majetku z predávajúceho na kupujúceho. Odpočítaním dane z uvedenej faktúry daňový subjekt porušil aj ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie citovaného zákona.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 102391333/2017 zo dňa 15.11.2017, správca dane sa vysporiadal s jednotlivými námietkami a dňa 04.01.2018 oboznámil daňový subjekt so svojim stanoviskom (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100026536/2018). Daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov a zároveň do dňa spísania uvedenej zápisnice nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázal opak tvrdení správcu dane, preto správca dane vyzval daňový subjekt na preukázanie predmetných skutočností. Daňový subjekt, resp. jeho splnomocnená zástupkyňa opakovane predložila správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ale v stanovenom termíne neboli predložené žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení. Až dňa 05.03.2018 splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu predložila správcovi dane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2011 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100484107/2018) a k faktúre č. 160078 zo dňa 31.12.2016 uviedla, že nebol vypracovaný územný plán na zastavanie, zároveň nebol vypracovaný ani územný plán zóny. Pri predaji pozemkov možno vychádzať len z dokumentov, ktoré sú schválené a platné, pričom v tomto prípade vyplýva, že nejde o stavebný pozemok. Poukázala na predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý možno subsumovať pod tento prípad a požiadala správcu dane, aby sa daným rozsudkom zaoberal. K faktúre č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 uviedla, že správca dane nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade nedošlo k zdaniteľnému plneniu a poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, podľa ktorého rovnaká prípadná nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt s dodávateľom tovaru, alebo osobou zapísanou v obchodnom registri ako jej riaditeľ, neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní sporných vo veci samej, keďže tieto pokusy o kontakt sa uskutočnili v období predchádzajúcom týmto dodaniam alebo nasledujúcom po nich. Splnomocnená zástupkyňa uviedla, že daňový subjekt nedisponuje ďalšími dôkazmi a preto vo vyjadrení k protokolu navrhoval, aby sa preskúmalo, akou formou boli vykonávané práce uvedené na faktúre č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 a že trvá na vypočutí bývalého konateľa spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. Daňový subjekt dňa 05.04.2018 doručil správcovi dane oznámenie (ev. č. ), že odoslal na Magistrát mesta Košice dožiadanie, z ktorého ešte nebola doručená odpoveď. Správca dane výzvou č. 100655438/2018 zo dňa 04.04.2018 požiadal Magistrát mesta Košice o vydanie listiny - územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie, územného plánu zóny ... - aktuálnej v decembri 2016, z ktorej by bolo zrejmé zatriedenie pozemkov parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X. - katastrálne územie P. - H. a požiadal o poskytnutie písomnej informácie k zatriedeniu pozemkov konkrétnych parcelných čísel v zmysle stavebného zákona (či ide o stavebné pozemky v zmysle § 43h stavebného zákona), t. j. či v zmysle listín (územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie, územný plán zóny, resp. iných listín) boli v decembri 2016 predmetné vyššie uvedené pozemky určené na zástavbu alebo neboli. Z odpovede od Magistrátu mesta Košice správca dane zistil, že predmetné parcely sú v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice súčasťou plôch zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby a že parcely XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v k. ú. H. sú územným plánom mesta Košice určené

na zastavanie. Po oboznámení splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu s uvedenou odpoveďou Magistrátu mesta Košice a jej sprístupnení sp1nomocnenej zástupkyni daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100940097/2018 zo dňa 14.05.2018), daňový subjekt dňa 29.05.2018 doručil správcovi dane vyjadrenie k uvedenej zápisnici (ev. č. 6/07855805/2018), v ktorom vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane a predložil správcovi dane „žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám - odpoveď č. MK/A/2018/12793“ zo dňa 11.05.2018, ktorú Magistrát mesta Košice adresoval JUDr. Alene Rudohradskej, ktorá je splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu a „Územnoplánovaciu informáciu k funkčnému využitiu pozemkov KN-C parc. č. XXX/X, XX a XX v katastrálnom území H. č. MK/A/2018/00784-4“ zo dňa 18.04.2018, ktorú Magistrát mesta Košice adresoval spoločnosti BIRENTAL, s. r. o. Daňový subjekt poukázal na skutočnosť, že Magistrát mesta Košice v odpovedi na dožiadanie číslo MK/C/2018/00784-4 (príloha č. 1) zo dňa 18.04.2018 deklaruje, že predmetné parcely sú v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie (ÚPN HSA) Košice súčasťou plôch zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby, z uvedeného vyplýva, že parcely XXX/XX, XXX/XX a XXX/X k. ú. H. sú územným plánom mesta Košice určené na zastavanie. Mestská časť Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny, záväzným dokumentom určujúcim, či je daný pozemok možné zastavať, je v tomto prípade ÚPN HSA Košice v zmysle ust. h ods. 1) v znení neskorších predpisov. Magistrát mesta Košice následne konštatoval, že ohľadom skutočnosti, či bolo na predmetné parcely vydané územné rozhodnutie, je potrebné obrátiť sa na referát stavebného úradu, v kompetencii ktorého je vydanie územného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu, daňový subjekt požiadal Magistrát mesta Košice, referát stavebného úradu o poskytnutie informácie k vyššie špecifikovanej problematike a z odpovede vyplynulo, že Stavebný úrad mesta Košice, pracovisko Košice - Západ nevydal pre predmetné územie právoplatné územné rozhodnutie. Mestská časť Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny. (príloha č. 2). Daňový subjekt preto zastáva názor, že z obsahu jednotlivých odpovedí nevyplýva jednoznačný záver, že by išlo o stavebné pozemky a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho záver, že ide o predaj stavebných pozemkov, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty, je predčasný. Dňa 14.06.2018 správca dane spísal so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101165119/2018, predmetom ktorej bolo zaujatie stanoviska k vyjadreniu daňového subjektu zo dňa 25.05.2018 (elektronické podanie č. 6/07855805/2018 zo dňa 29.05.2018) a prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom dňa 05.12.2017 k protokolu č. 102391333/2017 zo dňa 15.11.2017. Správca dane okrem iného konštatoval, že nie je oprávnený urobiť si úsudok o skutočnosti, či predmetné pozemky spĺňajú definíciu stavebných pozemkov v zmysle osobitného predpisu h) stavebného a na základe vyjadrenia Magistrátu mesta Košice zo dňa 12.04.2018, parcely č. XXX/X, XXX/XX a XXX/ XX v katastrálnom území H., sú územným plánom mesta Košice určené na zastavanie. Z uvedeného vyplýva, že informácia, ktorá bola poskytnutá zamestnancom správcu dane pri miestnom zisťovaní na Magistráte mesta Košice zo dňa 14.08.2017 (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101750551/2017) k zatriedeniu pozemkov na parcelách č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v katastrálnom území H. - tieto sú stavebnými pozemkami v zmysle h) stavebného , bola potvrdená aj listom Magistrátu mesta Košice zo dňa 14.04.2018. Východisková situácia a podmienky týkajúce sa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2011 sp. zn. , ktorý predložil daňový subjekt správcovi dane, nie sú totožné s posudzovanou vecou.

5. Správca dane k faktúre č. 160079 zo dňa 31.12.2016 s dátumom dodania 14.12.2016, vystavenej daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. spoločnosti Neokov, spol. s r. o., predmetom ktorej je fakturácia v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 - odpredaj pozemkov na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X poukázal na skutočnosť, že režim uplatnený pri aplikácii zákona o DPH inou osobou (napr. dodávateľom predmetných pozemkov pri ich kúpe daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o.), na ktorý sa odvoláva daňový subjekt, nemá vplyv na posúdenie správnosti postupu uplatneného daňovým subjektom pri dodaní predmetných pozemkov. Tým, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. vystavil faktúru č. 160079 „v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH“, postupoval nesprávne, pretože z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že parcely č. XXX/X, XXX/XX a 865/20 v k. ú. H. sú územným plánom mesta Košice určené na zastavanie, čo neoprávňuje daňový subjekt predať predmetné pozemky s možnosťou oslobodenia od dane. K faktúre č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s. r. o., predmetom ktorej bol predaj technického zhodnotenia výrobnej haly na parcelách č. XXX/X,XXX/X, XXX/ XX, XXX/XX, a z ktorej daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. odpočítal daň, správca dane uviedol, že daňový subjekt počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepreukázal, že zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom tejto faktúry, bol reálne uskutočnený tak, ako to bolo deklarované, preto daňovému

subjektu nepriznal právo na odpočítania dane z uvedenej faktúry. Odpočítaním dane z preverovanej faktúry platiteľ dane porušil ustanovenie v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie citovaného zákona.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že z dokazovania, ktoré vykonal správca dane a z predloženého spisového materiálu vyplynulo: Daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. ako predávajúci dňa 02.12.2016 uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim Neokov, spol. s r. o. Predmetom predaja boli: (podľa bodu 3) pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: - pozemok parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pôvodná parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s novou výmerou XXX m2, - novo zameraná parcela, pozemok s parcelným č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Košice katastrálny odbor, okres Košice II, katastrálne územie H., obec P. - H.. (podľa bodu 6) pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: - pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pozemok parc. č. XXXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pozemok parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pozemok parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - pozemok parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - čerpacia stanica PHM so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele registra "C" č. XXX, - výrobná hala so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele registra "C" č. XXX/X, - výrobná hala so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele registra "C" č. XXXXX, - kôlňa na stroje so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele registra "C" č. XXX/XX, - kôlňa na stroje so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele registra "C" č. XXX/XX, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Košice katastrálny odbor, okres Košice II, katastrálne územie H., obec P. - H.. Daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. dňa 31.12.2016 vystavil pre kupujúceho Neokov, spol. s r. o. faktúry s dátumom vzniku daňovej povinnosti a s dátumom dodania 14.12.2016: - č. 160078 - predmet fakturácie: v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 - odpredaj budov a pozemkov pod budovami par. č. XXX/X, XXXXX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX - § 69 ods. 12 zákona o DPH - prenesenie daňovej povinnosti, v sume 150 900,00 eur. Tento postup správca dane vyhodnotil ako správny a v zmysle platných právnych predpisov. - č. 160079 - predmet fakturácie: v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 - odpredaj pozemkov na parc. č. XXX/ XX, XXX/XX, XXX/X - § 38 ods. 2 zákona o DPH, v sume 79 100,00 eur. Tento postup správca dane vyhodnotil ako nesprávny, v rozpore s platnými právnymi predpismi. Miestny úrad mestskej časti Košice

- Poľov správcovi dane na jeho žiadosť oznámil, že mestská časť Košice - Poľov nemá svoj vlastný územný plán obce a pre jej územie je platný Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice. Mestská časť má spracovanú Urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom a nie je záväzná. Parcely XXX/XX, XXX/XX, XXX/X reg. "C", sú v rámci platného Územného plánu hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice vedené ako plochy zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby, v rámci ktorej je možná len výstavba súvisiaca s poľnohospodárskou živočíšnou výrobou. Architekt mesta Košice správcovi dane pri miestnom zisťovaní na Magistráte mesta Košice dňa 14.08.2017 potvrdil, že Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice určuje a aj v decembri 2016 určoval parcelám č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X funkciu: plochy zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby. V zmysle územného plánu ide o pozemky určené na zástavbu pre funkciu poľnohospodárskej živočíšnej výroby. V zmysle stavebného zákona sa jedná o stavebné pozemky. Miestnym zisťovaním dňa 16.08.2017 správca dane fyzicky preveril pozemky parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX a zistil, že pozemky parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X tvoria nádvorie, ktoré je z časti vyasfaltované a z časti vybetónované (parcela č. XXX/XX), resp. nie sú ani vyasfaltované a ani vybetónované (plochy medzi vchodmi do haly sú pokryté kameninovou drťou). Na pozemkoch parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X nestojí žiadna stavba. Magistrát mesta Košice na žiadosť správcu dane o zatriedenie pozemkov, dňa 12.04.2018 oznámil, že parcely registra "C" č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v katastrálnom území H. sú v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice súčasťou plôch zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby a sú územným plánom mesta Košice určené na zastavanie. Magistrát mesta Košice na žiadosť daňového subjektu BIRENT AL, s. r. o. k funkčnému využitiu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX oznámil, že predmetné parcely sú v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice súčasťou plôch zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby a sú územným plánom mesta Košice určené na zastavanie. Mestská časť Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny záväzným dokumentom určujúcim, či je daný pozemok možné zastavať, je v tomto prípade Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice. Magistrát mesta Košice na žiadosť splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu BIRENTAL, s. r. o. oznámil, že Stavebný úrad Mesta

Košice, pracovisko Košice - Západ nevydal pre predmetné územie právoplatné územné rozhodnutie. Mestská časť Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny. Z platných právnych predpisov a predloženého spisového materiálu (stanovísk príslušných kompetentných inštitúcií) a vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pozemok ktorý je územným plánom obce, resp. v danom prípade Územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, a teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona číslo v znení neskorších predpisov. Námietky daňového subjektu (že pozemky nie sú zastavané stavbou, nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie na ich zastavanie, nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil konkrétne pozemky, z obsahu spisu nevyplýva jednoznačný záver, že by išlo o stavebné pozemky, správca dane vychádzal len z informácií mestskej časti a Magistrátu mesta Košice a rozhodol predčasne) preto nie sú opodstatnené. V danom prípade v rozhodujúcom čase, t. j. v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, bol a je schválený a platný Územný plán hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice, ktorý určoval parcelám č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v mestskej časti H. funkciu: plochy zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby a mestská časť Poľov nemala vypracovaný územný plán obce, ani územný plán zóny. V zmysle uvedeného územného plánu sa jedná o pozemky určené na zástavbu súvisiacu s poľnohospodárskou živočíšnou výrobou a jedná sa o stavebné pozemky v zmysle stavebného zákona. Z informácií, ktorými disponoval správca dane od orgánov, ktoré sú oprávnené vyjadriť sa k zatriedeniu pozemkov v zmysle stavebného zákona, teda vyplynulo, že sa jedná o stavebné pozemky v zmysle stavebného zákona a správca dane nie je oprávnený spochybňovať správnosť týchto informácií vychádzajúcich zo schválených a platných dokumentov. Na základe uvedeného, pri dodaní stavebných pozemkov v zmysle definície uvedenej v stavebného zákona, je platiteľ dane podľa v znení neskorších predpisov povinný uplatniť daň z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že daňový subjekt nadobudol od inej osoby (podľa jeho tvrdenia) predávané pozemky v inom režime, nemôže mať vplyv na posúdenie správnosti jeho postupu pri dodaní týchto pozemkov. Daňový subjekt namieta, že správca dane neprihliadol na list z Magistrátu mesta Košice (adresovaný splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu), z ktorého vyplýva jednoznačný záver, ale Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane prihliadal na všetky zabezpečené dôkazy, teda aj na tie, ktoré mu predložil daňový subjekt (odpoveď z Magistrátu mesta Košice zo dňa 11.05.2018 adresovanú splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu, ktorá bola prílohou vyjadrenia daňového subjektu doručeného správcovi dane dňa 29.05.2018, nevynímajúc), ale zo žiadneho dôkazu nevyplynul jednoznačný záver, že by sa v danom prípade nejednalo o stavebné pozemky. Z ustanovenia stavebného zákona nevyplýva, že je potrebné vydávať právoplatné územné rozhodnutie, pretože časť územia určená územným plánom obce (Územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice) je charakterizovaná ako plochy zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby a je určená na zastavanie. Žiadny z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt, nepreukazuje nesprávnosť alebo neodôvodnenosť záverov správcu dane, ktorý pri posúdení predávaných pozemkov vychádzal z podaných informácií príslušných orgánov, ktoré boli zistené z dostupných, schválených a platných dokumentov a vyplynulo z nich, že predmetné parcely sú určené na zástavbu súvisiacu s poľnohospodárskou živočíšnou výrobou, a teda sú stavebnými pozemkami v zmysle stavebného zákona. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazuje daňový subjekt v odvolaní, bol vydaný v inej veci a skutkové zistenia a dôkazy boli odlišné ako v prípade daňového subjektu, pretože v tomto prípade správca dane disponoval relevantným vyjadrením, že preverované parcely sú určené na zastavanie. Z uvedených dôvodov, považuje Finančné riaditeľstvo SR námietky týkajúce sa neuznaného oslobodenia od dane za neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú neuznaného nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s. r. o. uvádza, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje ustanovenie v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa v znení neskorších predpisov môže platiteľ dane podľa ustanovenia citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa v znení neskorších predpisov. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na

faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v ods. l a 2 písm. a) a v ods. l písm. a) v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

7. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že zistil, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. k faktúre č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s. r. o., predmet fakturácie: odpredaj „technického zhodnotenia“ výrobnej haly na par. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v dohodnutej kúpnej cene (základ dane 130 000,00 eur, DPH 26 000,00 eur) predložil správcovi dane kúpnu zmluvu uzavretú medzi uvedenými spoločnosťami dňa 01.12.2016, predmetom ktorej je v zmysle čl. 1 uvedenej zmluvy: „technické zhodnotenie výrobnej haly nachádzajúcej sa na Kovaľskej 1 v Košiciach - Poľove, par. č.. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, v katastrálnom území H., ktorá bola predmetom zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Uvedené technické zhodnotenie pozostáva: pevnostná pancierová podlaha s koľajnicou, oprava a výmena častí oceľových konštrukcií a brán, kancelársky vstavok, elektroinštalácia vrátane osvetlenia. Práce boli realizované v rokoch 2011 až 2013.“ Zmluva o nájme nebytových priestorov 02/20 II medzi uvedenými spoločnosťami bola uzavretá dňa 23.09.2011. Podľa tvrdenia O.. C. T., ktorý je konateľom obidvoch uvedených spoločností, práce na pevnostnej pancierovej podlahe s koľajnicou a oprava a výmena častí oceľových konštrukcií a brán boli vykonané od júla 2011 do októbra 2011 a mala ich vykonať spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. na základe zmluvy o dielo č. 1/2011 uzatvorenou medzi uvedenou spoločnosťou a odberateľom BETFORM, dňa 01.07.2011. Kancelársky vstavok mal vybudovať samostatne O.. C. T. na vlastné náklady. Správcovi dane boli predložené aj faktúry č. 20111005 a č. 20111006 zo dňa 05.10.2011 od spoločnosti DELTA IDCS s. r. o. pre spoločnosť BETFORM, s. r. o. s predmetom fakturácie: „za vykonané stavebné práce na objekte Výrobná hala betónových tvárnic, Košice - Poľov podľa priloženého podrobného rozpisu prác“ v celkovej sume 144 088,44 eura a 11 670,00 eur. K obidvom faktúram boli predložené krycie listy rozpočtu, rekapitulácie rozpočtu, rozpočty, a jeden preberací protokol zo dňa 05.10.2011. Vyjadrenie a doklady spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. správca dane nezískal, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bývalý konateľ spoločnosti je bezdomovec a dňa 06.06.2014 došlo k zlúčeniu spoločnosti s nástupníckou spoločnosťou, ktorá je od 09.04.2016 vymazaná z obchodného registra. Spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne a za rok 2011 správcovi dane nepodala Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, z čoho správca dane vyvodil záver, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a teda žiadne ľudské zdroje, ktorými by práce na danom objekte mohla vykonať. Daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. predal výrobnú halu a pozemky pod budovami parc. č. XXX/ X, XXX/X, XXX/XX a XXX/XX spoločnosti Neokov, spol. s r. o. - faktúra č. 160078 zo dňa 31.12.2016.

8. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt k nároku na odpočítanie dane, nevychádzal len z predložených

dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti BETFORM, s. r. o. odráža skutočnosť a či jej nechýba materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. prijal technické zhodnotenie výrobnej haly fakturované uvedenou spoločnosťou a či údaje uvedené na preverovanej faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane použil ako dôkazy nielen doklady, ktoré mu predložil daňový subjekt, ale aj vyjadrenia a doklady spoločnosti BETFORM, s. r. o. (personálne prepojenej s daňovým subjektom BIRENTAL, s. r. o. osobou konateľa O.. C. T.) a zistenia o spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. (ktorá mala dodať podstatnú časť technického zhodnotenia výrobnej haly) a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaného technického zhodnotenia výrobnej haly nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre od spoločnosti BETFORM, s. r. o. a následne daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry. Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení , , a , v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. nepreukázal, že práce - technické zhodnotenie fakturované spoločnosťou BETFORM, s. r. o. táto spoločnosť, resp. jej dodávateľ - spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., skutočne dodali. O.. C. T., ktorý je konateľom v spoločnostiach BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. síce potvrdil, že konkrétne práce v hale boli zrealizované, pričom uviedol, ktoré práce mal vykonať on sám a ktoré spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto prác spoločnosťou BETFORM, s. r. o., ktorá vystavila preverovanú faktúru, ani jej dodávateľskou spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. mala práce na pevnostnej pancierovej podlahe s koľajnicou a opravu a výmenu častí oceľových konštrukcií a brán fakturovať spoločnosti BETFORM, s. r. o. v roku 2011 (faktúry č. 20111005 a č. 20111006 zo dňa 05.10.2011) na základe Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011, ktorá bola podpísaná ešte v čase, keď spoločnosť BETFORM, s. r. o. nemala žiadny vzťah k výrobnej hale, pretože Zmluva o nájme nebytových priestorov OS/2011 medzi prenajímateľom BIRENTAL, s. r. o. a nájomcom BETFORM, s. r. o. bola podpísaná dňa 23.09.2011 s tým, že prenajímateľ súhlasil, aby nájomca začal predmet nájmu užívať dňom 01.10.2011 a vlastník haly spoločnosť MOLD TRADE, spoločnosť s r. o. udelila spoločnosti BIRENTAL, s. r. o. (ktorá nebola vlastníkom haly, ale jej užívateľom) súhlas s uzatvorením podnájomnej zmluvy so spoločnosťou BETFORM, s. r. o. až dňa 12.01.2012. Tvrdenia O.. C. T. o tom, že nastala formálna chyba, zmluva mala byt' podpísaná skôr, nedostatky boli spôsobené enormným množstvom práce - okrem toho, že táto "formálna chyba" mohla byť odstránená ešte pred začatím daňovej kontroly, nepreukazujú, že práce - technické zhodnotenie výrobnej haly fakturované spoločnosti BETFORM, s. r. o. realizovala spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. a že tieto práce boli následne (po piatich rokoch) dodané daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. a nepreukazujú nesprávnosť zistení a záverov správcu dane. Daňový subjekt jednoznačne nepreukázal ani to, v ktorom období boli práce reálne vykonané, pretože uvádzal rozdielne dátumy ich vykonania (od roku 2011 do leta 2016, od júla do októbra 2011, v rokoch 2011 až 2013). Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s. r. o. z tých dôvodov, ktoré uvádza daňový subjekt (že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. zanikla a že nemala žiadnych zamestnancov, personálne prepojenie spoločností), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrou od spoločnosti BETFORM, s. r. o. a nepreukázal reálne uskutočnenie prác spoločnosťou uvedenou na faktúre. Zistenia správcu dane o spoločnosti, ktorá mala práce vykonať, boli jednými z dôvodov pre neuznanie nároku na odpočítanie dane daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o., ale rozhodujúcou bola skutočnosť, že daňový subjekt - ani jeho priamy dodávateľ spoločnosť BETFORM, s. r. o. (aj napriek tomu, že sú personálne prepojené), nepreukázal správcovi dane reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z výsledkov dokazovania správcu dane vyplynulo, že fakturované práce nevykonala subdodávateľská spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., ktorá podľa zistenia správcu dane nemala zamestnancov a preverenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov u tejto spoločnosti bolo správcovi dane znemožnené z dôvodu nekontaktnosti bývalého konateľa spoločnosti a z dôvodu, že uvedená spoločnosť po splynutí s ďalšou spoločnosťou

zanikla. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie (ktorého výsledky podrobne popísal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia) z dôvodu, že mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúre. Správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec, ako to vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13.11.2012).

9. Žalovaný k námietkam daňového subjektu, že závery správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a že on preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom odpočítania dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s. r. o. v napadnutom rozhodnutí uvádza, že podmienky uvedené v a a v v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. ), uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, resp. osôb realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt síce tvrdí, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s. r. o., ale k uvedenej faktúre s predmetom fakturácie: „odpredaj technického zhodnotenia“ výrobnej haly na par. č. XXX/X, XXX/X, XXX,XX, XXX/ XX. v dohodnutej kúpnej cene nepredložil žiadne dôkazy o reálnom dodaní konkrétneho predmetu fakturácie. ( v znení neskorších predpisov upravuje a definuje zdaniteľné obchodovanie technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorým sa na účely o dani z príjmov rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie - citovaného zákona). Daňový subjekt teda nepredložil žiadne dôkazy o tom, čo konkrétne malo byť predmetom fakturácie, ktoré konkrétne práce a dodávky obsahuje označenie "technické zhodnotenie". Predložená kúpna zmluva definuje, že technické zhodnotenie pozostáva z pevnostnej pancierovej podlahy s koľajnicou, opravy a výmeny častí oceľových konštrukcií a brán, kancelársky vstavok, elektroinštaláciu vrátane osvetlenia, ktoré boli realizované v rokoch 2011 až 2013. Z dokazovania vykonaného správcom dane a z predložených dokladov však vyplynulo, že tieto práce mali byť realizované podľa kúpnej zmluvy

- v rokoch 2011 až 2013, podľa tvrdení O.. T. - aj v roku 2016 a podľa faktúr od spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. - od júla 2011 do októbra 2011. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že práce, ktoré pre spoločnosť BETFORM, s. r. o. mala realizovať spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. v roku 2011 (pričom ich reálne uskutočnenie touto spoločnosťou, ktorá nemala zamestnancov, už nebolo možné u danej spoločnosti preveriť), boli v konečnom dôsledku realizované pre daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. - fakturácia v roku 2016. Z dôkazov, ktoré zabezpečil správca dane vyplynulo, že medzi spoločnosťami BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov 05/2011, (pričom je zrejmé, že sa jedná o podnájomnú zmluvu, pretože prenajímateľ BIRENTAL, s. r. o. bol výlučným užívateľom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva 1202, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti MOLD TRADE, spoločnosť s r. o.). Podľa predložených dokladov a tvrdení O.. C. T.Š. (ktorý bol a je konateľom spoločností BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o.), už v roku 2011 malo dôjsť k technickému zhodnoteniu budovy, ktorá však nebola vo vlastníctve spoločnosti BETFORM, s. r. o., ani vo vlastníctve daňového subjektu BIRENTAL, s. r. o., nebola preukázaná ani písomná dohoda o pomere financovania stavebných úhrad, ani odpisovanie v účtovníctve konkrétnej spoločnosti (ako to vyplýva zo zmluvy o nájme nebytových priestorov 05/2011). K technickému zhodnoteniu budovy došlo

už päť rokov pred fakturáciou "technického zhodnotenia" spoločnosťou BETFORM, s. r. o. daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o., pričom nebolo preukázané ani využívanie výrobnej haly, ani zohľadnenie opotrebenia i zastarania "technického zhodnotenia" výrobnej haly realizovaného v roku 2011, teda neboli predložené ani žiadne podklady k dohodnutej kúpnej cene. V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre. Tvrdenie, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúre od spoločnosti BETFORM, s. r. o. a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené doklady nepreukazujú reálne dodanie predmetu fakturácie vo svojej materiálnej podstate spoločnosťou uvedenou na predloženej faktúre. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ dane preukazuje svoje právo na odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru, v prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci, teda dodanie tovaru a služby a až následne vystavená faktúra, len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúru a formálne doklady, ktoré neodzrkadľujú skutočnosti tak, ako nastali, ešte neznamená, že spoločnosť, ktorá faktúru vystavila, v skutočnosti stavebné práce aj uskutočnila. Finančné riaditeľstvo SR poukazuje aj na skutočnosť, že dôkazná povinnosť správcu dane nespočíva v tom, že má prevziať na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho získavať dôkazy. Je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tou spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu, tvrdenie daňového subjektu, že riadne preukázal dodanie predmetu fakturácie, nie je pravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že preverovaná faktúra bola vystavená na základe reálneho dodania predmetu fakturácie, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle a v znení neskorších predpisov. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedený na preverovanej faktúre, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol v rozpore s ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ani v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku.

10. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zhrnul, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia v znení neskorších predpisov boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán konštatuje, že postup správcu dane, keď daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 25 412,23 eura a vyrubil daň v sume 13 771,10 eura, t. j. určil rozdiel v sume 39 183,33 eura, bol v súlade s platnými právnymi predpismi.

11. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 26.10.2018 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobu proti rozhodnutiu a postupu žalovanej žalobca podal z dôvodov podľa , a , pretože napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň svoje rozhodnutie žalovaný vydal na základe dôkazov a tvrdení, ktoré neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti s inými predloženými dôkazmi a bez prihliadnutia na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo, žalovaný sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu ani so skutočnosťami, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie všetkých predložených a získaných dôkazov, nebolo preukázané porušenie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty ako aj ustanovením zákona o správe daní .

12. Žalobca v žalobe namieta absenciu správnej úvahy s poukazom na ust. § 3 ods. 3, § 63 ods. 1, 5 Daňového poriadku, pričom poukázal na skutočnosť, že tento v predmetnej zásade zakotvuje inštitút správnej úvahy, ktorého podstata spočíva v určitej voľnosti danej správcovi dane ako správnemu orgánu, rozhodnúť v konkrétnom prípade a to v hraniciach stanovených právnou normou. Uviedol, že medzi základné znaky správnej úvahy patrí: voľnosť zverená zákonom správnemu orgánu rozhodnúť v prípade kedy je rozhodnutie viazané na úvahu správneho orgánu, zachovanie účelu právnej normy, čo vyplýva z podstaty verejnej správy, rozhodovanie prísne v intenciách právnej normy, teda spôsobom ako ustanovuje zákon. Z uvedenej zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane ako správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k vyššie uvedeným základným princípom správnej úvahy, pri aplikácii predmetnej zásady voľného hodnotenia dôkazov je správca dane ako správny orgán povinný vyhodnotiť všetky predložené a vykonané dôkazy na základe vlastnej úvahy, zachovať účel právnej normy, pričom v tomto prípade je účelom citovaného ustanovenia daňového poriadku prihliadnutie na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a to na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov individuálne a v ich vzájomnej súvislosti (odstránenie vzájomných rozporov), rozhodnúť prísne v intenciách právnej normy, teda spôsobom ako ustanovuje zákon. V tomto prípade sú hranice správnej úvahy dané hodnotením každého dôkazu jednotlivo, hodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, povinnosťou správneho orgánu prihliadať na všetko a povinnosťou správneho orgánu uviesť všetky úvahy v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má za to, žalobou napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou svojvôle a je v rozpore s ust. § 3 ods. 3, § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

13. Žalobca namietal aj porušenie povinnosti vysporiadať sa s námietkami daňového subjektu uvedeným v odvolaní, k tvrdeniam správcu dane uvedenými v rozhodnutí Daňového úradu Košice o vyrubení dane. Žalobca sa nestotožňuje s konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že: „dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane“, a v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa vecného bremena v daňovom konaní, najmä na rozsudok NS SR č. k. ktorý vychádzal z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. NS SR konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v pričom jeho dôkazným bremenom je preukázanie skutočností, vymedzených v a v zákona o DPH. Z týchto ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy, týkajúce sa jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov. Daňový úrad Košice vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty BIRENTAL, s. r. o. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2016 na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 100469620/2017 zo dňa 15.03.2017 s termínom začatia kontroly dňa 20.03.2017. Správca dane v rozhodnutí č. 101213993/2018 zo dňa 22.06.2018 konštatuje, že na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 dospel k záverom, na základe ktorých zvýšil platiteľovi dane výšku daňovej povinnosti o sumu 13 183,33 Eur. Kontrolovaný daňový subjekt uskutočnil v zmysle faktúry číslo 160078 vystavenej pre odberateľa Neokov, spol. s r. o. , Pri pošte 13, 040 17 Košice, IČO: 36 600 768, IČ DPH: SK2022091786 odpredaj pozemkov na parcelných číslach XXX/XX, XXX/XX, XXX/ X, v cene 79 100,00 Eur, pričom na faktúre uviedol informáciu, že faktúra je vystavená v zmysle zákona o DPH. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmysle územného plánu ide o pozemky určené na zástavbu pre funkciu poľnohospodárskej a živočíšnej výroby a že v zmysle uvedeného ide o stavebné pozemky. Žalobca je toho názoru, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadne predaja predmetných nehnuteľnosti, čím uniesol dôkazné bremeno a závery správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dňa 29.09.2017 sa daňový subjekt k zisteniam správcu dane vyjadril elektronicky, pričom prezentoval svoj nesúhlas k tvrdeniu správcu dane a okrem iného uviedol, že predmetné pozemky, ktoré odpredal s oslobodením od dane kúpil od mesta Košice v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2015000433 zo dňa 04.03.2015 taktiež s oslobodením od DPH podľa ustanovenia zákona o DPH. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zmenil výšku vyrubeného rozdielu DPH o sumu 13 183,33 Eur v riadku 03 DP z dôvodu, že predávajúci z predanej pozemkovej nehnuteľnosti, ktorá v zmysle územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice určuje a určoval v období 12/2016 parcelám č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X funkciu plochy

zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby, čiže podľa správcu dane spĺňa podmienky stavebného pozemku, ktorý nie je oslobodený od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Keďže kontrolovaný daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty z predmetného predaja daň nezaplatil, správca dane túto daň o sumu 13 183,33 Eur zvýšil platiteľovi dane výšku daňovej povinnosti.

14. Žalobca na základe uvedených skutočností poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nejde o pozemky zastavané stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie a tiež nebolo sporné, že v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetné pozemky parcelné číslo XXX/XX, XXX/X a XXX/XX v katastrálnom území H.. Správca dane uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal len z informácie podanej Mestskou častou Poľov a Mestom Košice, z ktorej vyplýva iba to, že podľa Územného plánu hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice je pozemok súčasťou územia určeného na funkčné využitie pre funkciu poľnohospodárskej a živočíšnej výroby. Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že predmetný pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie na poľnohospodársku a živočíšnu výrobu, avšak je toho názoru, že z tejto informácie jednoznačne nevyplýva, že predmetný pozemok prestavuje časť územia určenú týmto územným plánom na zastavanie. Územný plán mesta Košice totiž nie je tak konkrétny, aby označoval ako stavebné pozemky, konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom, v ktorom sú vyznačené jednotlivé parcely, ktoré možno zastavať je územný plán zóny, avšak tento správca dane v čase predaja predmetného pozemku neposudzoval a ani nevie, či bol vypracovaný. Súčasne poukazujeme na tú skutočnosť, že územná informácia podaná Magistrátom mesta Košice v závere neuvádza, či predmetná parcela je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia. Uviedol tiež, že predávajúci pri predaji pozemku môže vychádzať len z dokumentov, ktoré sú všeobecne dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisu jednoznačný záver, že by išlo o stavebný pozemok nevyplýva. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho záver o tom, že ide o predaj staveného pozemku, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty považuje za predčasný. Správca dane pri svojom závere vychádzal zo skutočnosti zistených v rámci kontroly, t. j. o kúpno-predajnú zmluvu medzi predávajúcim a kupujúcim a o písomné stanovisko obce Poľov a miestne zisťovanie vykonanom na MMK. Uvádzame tiež, že v prípade posúdenia charakteru pozemku okrem pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a pozemku zastavaného stavbou je dôležité posúdenie obce, či predmetný pozemok je určený územným plánom zóny na zastavanie. Zo stanoviska mestskej časti Košice - Poľov vyplynulo, že mestská časť Košice - Poľov nemá vlastný územný plán obce a má spracovanú len Urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom a nie je záväzná. Na základe týchto skutočností si správca dane si vytvoril úsudok, že pri predaji pozemkovej nehnuteľnosti sa jednalo o stavený pozemok, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty. Žalobca mal za to, že správca dane rozhodol predčasne, a preto navrhol v rámci vyrubovacieho konania aby správca dane preveril či predmetné pozemky sú zastaviteľné, aká je miera jej zastaviteľnosti a aké sú celkové podmienky jej využitia. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt žiadal správcu dane aby v rámci vyrubovacieho konania vychádzal z dokumentov, ktoré by konkrétne označovali predmetné pozemky ako stavebné pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať. Žalobca má za to, že územný plán obce nie je totiž tak konkrétny, aby označoval jednotlivé parcely ktoré možno zastavať t. j. ako stavebné pozemky.

15. Žalobca taktiež poukázal na to, že v rámci dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním listom zo dňa 03.04.2018 požiadal o poskytnutie informácie Magistrát mesta Košice, referát útvaru hlavného architekta, Trieda SNP č.48/A, Košice, či bolo na parcely č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/ X, v kat. úz. H., obec H., okres P. II. vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom vydané platné územné rozhodnutie a zároveň či bol na predmetné parcely vypracovaný a schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetné pozemky. Dňa 18.04.2018 listom č. MK/C/2018/00784-4 Magistrát mesta Košice oznámil daňovému subjektu, že: „Predmetné parcely sú v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice súčasťou plôch zariadení poľnohospodárskej živočíšnej výroby. Mestská časť Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny, preto navrhol obrátiť sa o posúdenie na referát stavebného úradu v kompetencii ktorého je vydanie územného rozhodnutia.“ Dňa 25.04.2018 kontrolovaný daňový úrad požiadal referát stavebného úradu Magistrátu mesta Košice o poskytnutie požadovaných informácií. Dňa 11.05.2018 referát stavebného úradu Magistrátu mesta Košice listom č. MK/A/2018/12973 oznámil kontrolovanému daňovému subjektu, že pracoviskom Košice-Západ nebolo vydané pre predmetné územie právoplatné územné rozhodnutie. Mestská časť

Poľov v súčasnosti nemá spracovaný územný plán zóny. Z odpovede doručenej daňovému subjektu, ktorú zaslal aj správcovi dane vyplýva jednoznačný záver, pričom daňovému subjektu nie je známe a zrejmé, prečo tento dôležitý dôkaz správca dane neakceptoval a nezdôvodnil, prečo naň pri svojom rozhodovaní neprihliadol a nevyhodnotil ho. V tejto súvislosti kontrolovaný daňový subjekt poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.11.2011. K uvedenému žalobca poukázal na to, že preukázal v rámci preverovania správcovi dane, že stavebné práce, ktoré boli predmetom technického zhodnotenia boli realizované pre spoločnosť BETFORM, s. r. o. na základe faktúr číslo 20111005 a 20111006 dodávateľom DELTA Investment & Development Coropration Slovakia s. r. o. Správcovi dane boli pri daňovej kontrole predložené predmetné faktúry ako aj prílohy, ďalej preberací protokol k prácam, krycí list rozpočtu, rekapituláciu rozpočtu a rozpočet. Ďalej bola predložená Zmluva o dielo č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou BETFORM a dodávateľom diela spoločnosťou DELTA Investment & Development Corp. Slovakia s. r. o. Pri daňovej kontrole boli daňovým subjekt presne špecifikované práce, ktoré boli dodávateľom diela zrealizované a zároveň uvedené aj obdobie, kedy boli tieto stavebné práce vykonané a ďalej boli aj špecifikované vybudovanie kancelárskych miestností v počte 3 a vybudovanie sociálneho zariadenia v roku 2016 svojpomocne. Technické zhodnotenie, ktoré bolo predmetom zdaniteľného plnenia za zdaňovacie obdobie 12/2016 bolo pre spoločnosť BETFORM s. r. o. realizované spoločnosťou DELTA IDCS. Realizáciu technického zhodnotenia zaplatila spoločnosť BETFORM, ktorá bola v roku 2011 nájomcom predmetnej nehnuteľnosti.

16. Predmetom nároku na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým subjektom ako platiteľom dane bolo nadobudnutie technického zhodnotenia od spoločnosti BETFORM s. r. o., ktoré bolo vykonané na predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016. Odpredaj budovy pozemkov pod budovami parcelné číslo XXX/X, XXX/X a, XXS/XX, XXX/XX za celkovú sumu vo výške 150 900,00 Eur bol predmetom faktúry č. 160078 s dátumom dodania 14.12.2016. Prevod nehnuteľnosti bol realizovaný za kúpnu cenu dohodnutú medzi kupujúcim a predávajúcim. Žalobca k uvedenému uviedol, že uskutočnením takéhoto právneho úkonu vzniká kupujúcemu povinnosť zaradiť nadobudnutý majetok do účtovníctva a zaplatiť kúpnu cenu a jeho právo uplatniť si odpočet DPH v príslušnej výške, ak bola kúpna cena dohodnutá vrátane DPH. Naopak, predávajúci má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť DPH v príslušnej výške, ak kúpna cena bola dohodnutá aj vrátane DPH. Správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že k technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti nedošlo a že spoločnosť BETFORM predala technické zhodnotenie bez akejkoľvek úpravy a zásahu. Žalobca sa domnieva, že jediným dôvodom, pre ktorý správca dane spochybňuje právne úkony, ktorými kontrolovaný daňový subjekt nadobudol vlastnícke právo k technickému zhodnoteniu je tvrdenie, že spoločnosť DELTA IDCS, ktorá bola dodávateľom stavebných prác pre spoločnosť BETFORM, s. r. o., zanikla výmazom z obchodného registra po jej zlúčení s inou spoločnosťou, a že spoločnosť DELTA IDCS podľa údajov zo Sociálnej poisťovne nemala žiadnych zamestnancov. Ďalej ako dôvod správca dane uviedol, že podľa neho z poukazu na osobné prepojenie medzi jednotlivými spoločnosťami vyplýva, že ak osobne prepojené právnické osoby požiadajú o odpočet dane z pridanej hodnoty dopúšťajú sa konania za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Takéto tvrdenie odporuje zákonu a žalobca považuje toto tvrdenie správcu dane za nezákonne, účelové a v tomto bode nepreskúmateľné.

17. Na základe uvedeného žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je v zmysle a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.03.2019 navrhol žalobu zamietnuť a nárok na náhradu trov konania nepriznať žiadnemu z účastníkov. K žalobnej námietke že správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s jeho žiadosťou o preverenie akými zamestnancami, resp. subdodávateľmi spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. zabezpečila vykonanie prác, žalovaný uvádza, že zistenia správcu dane o tejto spoločnosti, ktorá mala vykonať stavebné práce, boli jedným z dôvodov pre neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s. r. o. ale rozhodujúcou bola tá skutočnosť, že žalobca BIRENTAL, s. r. o. a ani jeho dodávateľ BETFORM, s. r. o. (aj napriek tomu, že sú personálne prepojené osobou konateľa), nepreukázal správcovi dane reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že akékoľvek ďalšie preverovanie realizácie stavebných prác na výrobnej hale betónových tvárnic u spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., ktorá

sa dňa 06.06.2014 zlúčila s nástupníckou spoločnosťou Camden s. r. o., ktorá bola dňa 09.04.2016 vymazaná z Obchodného registra SR (ex offo výmaz), ani u jej bývalého konateľa, ktorý je bezdomovec, nebolo možné. Správca dane reálne mohol preveriť iba tú skutočnosť, či uvedená spoločnosť mala zamestnancov, a to v evidencii Sociálnej poisťovne a z podaných hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Správca dane s týmito skutočnosťami oboznámil žalobcu dňa 29.05.2017 (dôkaz č. 16), ktorý sa k týmto skutočnostiam nevyjadril, ale dňa 08.06.2017 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie (dôkaz č. 17), v ktorom okrem iného navrhol obhliadku priestorov. Obhliadkou priestorov, v ktorých mala podľa tvrdenia žalobcu vykonať stavebné práce spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., však nie je možné preukázať, že práce realizovala práve uvedená spoločnosť.

19. Žalovaný k žalobným námietkam, ktoré sa týkajú technického zhodnotenia, okrem iného uviedol aj to, že žalobca nepreukázal, že práce - technické zhodnotenie fakturované spoločnosťou BETFORM, s. r. o. táto spoločnosť, resp. jej dodávateľ - spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., skutočne dodali. O.. C. T., ktorý je konateľom v spoločnostiach BIRENTAL, s. r. o. a BETFORM, s. r. o. síce potvrdil, že konkrétne práce v hale boli zrealizované, pričom uviedol, ktoré práce mal vykonať on sám a ktoré spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto prác spoločnosťou BETFORM, s. r. o., ktorá vystavila preverovanú faktúru, ani jej dodávateľskou spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. mala práce na pevnostnej pancierovej podlahe s koľajnicou a opravu a výmenu častí oceľových konštrukcií a brán fakturovať spoločnosti BETFORM, s. r. o. v roku 2011 (faktúry č. 20111005 a č. 20111006 zo dňa 05.10.2011) na základe Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011, ktorá bola podpísaná ešte v čase, keď spoločnosť BETFORM, s. r. o. nemala žiadny vzťah k výrobnej hale, pretože Zmluva o nájme nebytových priestorov 05/2011 medzi prenajímateľom BIRENTAL, s. r. o. a nájomcom BETFORM, s. r. o. bola podpísaná dňa 23.09.2011 s tým, že prenajímateľ súhlasil, aby nájomca začal predmet nájmu užívať dňom 01.10.2011 a vlastník haly spoločnosť MOLD TRADE, spoločnosť s r. o. udelila spoločnosti BIRENTAL, s. r. o. (ktorá nebola vlastníkom haly, ale jej užívateľom) súhlas s uzatvorením podnájomnej zmluvy so spoločnosťou BETFORM, s. r. o. až dňa 12.01.2012. Tvrdenia O.. C. T. o tom, že nastala formálna chyba, zmluva mala byť podpísaná skôr, nedostatky boli spôsobené enormným množstvom práce - okrem toho, že táto „formálna chyba“ mohla byť odstránená ešte pred začatím daňovej kontroly, nepreukazujú, že práce - technické zhodnotenie výrobnej haly fakturované spoločnosti BETFORM, s. r. o. realizovala spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. a že tieto práce boli následne (po piatich rokoch) dodané daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o. a nepreukazujú nesprávnosť zistení a záverov správcu dane. Daňový subjekt jednoznačne nepreukázal ani to, v ktorom období boli práce reálne vykonané, pretože uvádzal rozdielne dátumy ich vykonania (od roku 2011 do leta 2016, od júla do októbra 2011, v rokoch 2011 až 2013). Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s. r. o. z tých dôvodov, ktoré uvádza daňový subjekt (že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o. zanikla a že nemala žiadnych zamestnancov, personálne prepojenie spoločností), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že daňový subjekt BIRENTAL, s. r. o. nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrou od spoločnosti BETFORM, s. r. o. a nepreukázal reálne uskutočnenie prác spoločnosťou uvedenou na faktúre. Zistenia správcu dane o spoločnosti, ktorá mala práce vykonať, boli jednými z dôvodov pre neuznanie nároku na odpočítanie dane daňovému subjektu BIRENTAL, s. r. o., ale rozhodujúcou bola skutočnosť, že daňový subjekt - ani jeho priamy dodávateľ spoločnosť BETFORM, s. r. o. (aj napriek tomu, že sú personálne prepojené), nepreukázal správcovi dane reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z výsledkov dokazovania správcu dane vyplynulo, že fakturované práce nevykonala subdodávateľská spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s. r. o., ktorá podľa zistenia správcu dane nemala zamestnancov a preverenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov u tejto spoločnosti bolo správcovi dane znemožnené z dôvodu nekontaktnosti bývalého konateľa spoločnosti a z dôvodu, že uvedená spoločnosť po splynutí s ďalšou spoločnosťou zanikla. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nerozširoval dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov, ako to namieta žalobca. Správca dane od žalobcu žiadal predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrou od

spoločnosti BETFORM, s. r. o. a preukázanie reálneho uskutočnenia prác spoločnosťou uvedenou na faktúre.

20. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s konajú na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Oslobodenie od dane, ako aj právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý tieto práva uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre tieto práva stanovené zákonom.

21. Žalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. zo dňa 18.05.2011, sp. zn. zo dňa 23.06.2010) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok sp. zn. -44, -119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom.

22. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu zastáva názor, že postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že všetky dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené.

23. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku spolu s výzvou v zmysle ust. . Žalobca sa replikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu mu bola doručená dňa 03.04.2022.

24. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je a preto ju podľa ust. zamietol.

25. Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

26. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

27. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 30. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

34. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

35. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

36. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku , správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 3 ods. 10 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

40. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

41. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

42. Podľa § 24 ods. 6 Daňového poriadku, na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

43. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

45. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

46. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

48. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

49. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

50. Podľa , dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

51. Podľa prvá veta , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

52. Podľa , oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa a) kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr, b) kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40% z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác, c) kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40% z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

53. Podľa , oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

54. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

55. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu 1la) alebo lesného pôdneho fondu, 1lb) možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

56. Podľa , odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

57. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

58. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

59. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

60. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

61. V tomto konaní bolo úlohou správneho súdu v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňového úradu Košice č. 101213993/2018 zo dňa 22.06.2018, ktorým správca dane podľa ustanovenia a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel v sume 39.183,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 žalobcovi - daňovému subjektu BIRENTAL, s.r.o. so sídlom Kameničná 2/286, 040 15 Košice, IČO: 46 000 836.

62. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom ().

63. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

64. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

65. Podľa ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie

). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle Ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t. j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa citovaného ustanovenia.

66. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal splnenie základných podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa ust. v nadväznosti na ustanovenie , nakoľko správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie označených faktúr vystavených dodávateľom a to:

- na faktúre č. 160079 zo dňa 31.12.2016 za predaj pozemkov v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 na parcelných číslach XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v cene 79.100,00 EUR odberateľovi Neokov, spol. s r.o., Pri pošte 13, 040 17 Košice, IČO 36 600 768, DIČ 2022091786, kde správca dane zistil, že daňový subjekt na faktúre uviedol informáciu, že je vystavená v zmysle a neodviedol daň, preto správca dane zvýšil výšku daňovej povinnosti o sumu 13 183,33 eura.

- z faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s r.o., Kameničná 2/286, Košice Poľov, IČO 46 182 527, DIČ 2023265002, predmet fakturácie: odpredaj „technického zhodnotenia“ výrobnej haly na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, . 865/15 v dohodnutej kúpnej cene (základ dane 130000,00 Eur, DPH 26000,00 Eur, spolu 156 000,00 Eur) kde si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 26 000,00 Eur.

67. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102391333/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 20.11.2017. Daňový subjekt v stanovenej lehote, dňa 05.12.2017 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 14.06.2018 správca dane spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 101165119/2018 vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole a priebehu a výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktorú považoval za poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní. Dňa 22.06.2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 101213993/2018, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe týchto dôkazov správca dane, ktorým neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 39 183,33 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, ktoré si uplatnil v zmysle z vyššie označených dodávateľských faktúr.

68. V súvislosti s predajom pozemkov správca dane zistil skutočnosti uvedené v odôvodnení preskúmaných rozhodnutí na základe, ktorých dospel k záveru, že daňový subjekt postupoval nesprávne a porušil v znení neskorších predpisov tým, že daňový subjekt vystavil pre spoločnosť Neokov, spol. s r.o., faktúru č. 160079 s dátumom dodania 14.12.2016, predmetom ktorej bola fakturácia v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2016 - predaj pozemkov na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, celková cena uvedená na faktúre predstavuje sumu 79 100,00 eur a na faktúre uviedol dodávateľ informáciu - prenesenie daňovej povinnosti podľa a na základe týchto skutočností správca dane daňovou kontrolou zvýšil daňovému subjektu výšku daňovej povinnosti o sumu 13 183,33 eura. 69. Pokiaľ ide o žalobcom uplatneným nárokom na odpočítanie dane v sume 26.000,00 Eur z dodávateľskej faktúry č. 16010 13 zo dňa 01.12.2016 od spoločnosti BETFORM, s.r.o. za odpredaj „technického zhodnotenia“ výrobnej haly na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, tak na základe vyššie uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané vykonanie stavebných prác spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. deklarovaných faktúrami č. 20111005 s dátumom dodania 05.10.2011 v sume 144088,44 eura a č. 20111006 s dátumom dodania 05.10.2011 v sume 11.670,00 Eur tak, ako to deklaroval daňový subjekt BIRENTAL, s.r.o., resp. spoločnosť BETFORM, s.r.o. Zároveň dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k technickému zhodnoteniu, ktoré bolo v zmysle faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016 predané daňovému subjektu BlRENTAL, s.r.o. Správca dane zistil, že daňový subjekt BlRENTAL, s.r.o. samotné technické zhodnotenie výrobnej haly nakúpil za 130 000,00 eur bez DPH (faktúra č. 1601013 od spoločnosti BETFORM, s.r.o. a jeho predaj spoločnosti Neokov, spol. s r.o. už aj s halou a pozemkami pod budovami a zároveň aj s čerpacou stanicou umiestnenou na parc. č. XXX

uskutočnil za cenu 150.900,00 Eur bez DPH. Rozdiel medzi nákupom technického zhodnotenia výrobnej haly na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX k.ú. H. a odpredajom budov a pozemkov pod budovami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX k.ú. H. predstavuje sumu 20 900,00 eur (150 900,00 - 130 000,00). Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že na vznik nároku na odpočet je potrebné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a že cena prijatého plnenia má byť nákladovou položkou na výstupe (s poukázaní na výklad rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-98/98 Midland bank plc.), pričom podľa neho toto kritérium je v danom prípade spochybniteľné. Následne poukázal na nezrovnalosti zistené v dokladoch predložených k daňovej kontrole, resp. vo výpovediach konateľa preverovaných spoločností. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom faktúry č. 1601013 zo dňa 01.12.2016, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane v sume 26.000,00 Eur, bol reálne uskutočnený tak, ako to daňový subjekt deklaroval. Postup daňového subjektu bol v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov, a to, že reálne nedošlo k dodaniu služby spoločnosťou BETFORM, s.r.o., a s ustanovením citovaného zákona - nebol objektívne preukázaný prechod práva k nehmotnému majetku z predávajúceho na kupujúceho. Odpočítaním dane z uvedenej faktúry daňový subjekt porušil aj ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie citovaného zákona.

70. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a z faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BETFORM, s.r.o. a predaja pozemkov spol. Neokov, spol. s.r.o. pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúrach, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane.

71. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

72. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza, že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Aj podľa názoru správneho súdu daňové orgány dostatočne a správne zistili a ustálili skutkový stav, pričom žalovaný nebol sankcionovaný za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný viesť svoje evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Tak, ako to aj uviedol žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s jeho žiadosťou o preverenie, akými zamestnancami, resp. subdodávateľmi spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. zabezpečila vykonanie prác, tak zistenia správcu dane o tejto spoločnosti, ktorá mala vykonať stavebné práce, boli jedným z dôvodov pre neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s.r.o. ale rozhodujúcou bola tá skutočnosť, že žalobca BIRENTAL, s.r.o. a ani jeho dodávateľ BETFORM, s.r.o. (aj napriek tomu, že sú personálne prepojené osobou konateľa), nepreukázal správcovi dane reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že akékoľvek ďalšie preverovanie realizácie stavebných prác na výrobnej hale betónových tvárnic u spoločnosti Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o., ktorá sa dňa 06.06.2014 zlúčila s nástupníckou spoločnosťou Camden s.r.o., ktorá bola dňa 09.04.2016 vymazaná z Obchodného registra SR (ex offo výmaz), ani u jej bývalého konateľa, ktorý je bezdomovec, nebolo možné. Správca dane reálne mohol preveriť iba tú skutočnosť, či uvedená spoločnosť mala zamestnancov - a to v evidencii Sociálnej poisťovne a z podaných hlásení o vyúčtovaní dane a

o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Správca dane s týmito skutočnosťami oboznámil žalobcu dňa 29.05.2017, ktorý sa k týmto skutočnostiam nevyjadril, ale dňa 08.06.2017 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom okrem iného navrhol obhliadku priestorov. Obhliadkou priestorov, v ktorých mala podľa tvrdenia žalobcu vykonať stavebné práce spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o., však nie je možné preukázať, že práce realizovala práve uvedená spoločnosť. Pokiaľ ide o námietky, ktoré sa týkali technického zhodnotenia tak žalobca nepreukázal, že práce - technické zhodnotenie fakturované spoločnosťou BETFORM, s.r.o. táto spoločnosť, resp. jej dodávateľ - spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o., skutočne dodali. O.. C. T., ktorý je konateľom v spoločnostiach BIRENTAL, s.r.o. a BETFORM, s.r.o. síce potvrdil, že konkrétne práce v hale boli zrealizované, pričom uviedol, ktoré práce mal vykonať on sám a ktoré spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o., ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto prác spoločnosťou BETFORM, s.r.o., ktorá vystavila preverovanú faktúru, ani jej dodávateľskou spoločnosťou Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. mala práce na pevnostnej pancierovej podlahe s koľajnicou a opravu a výmenu častí oceľových konštrukcií a brán fakturovať spoločnosti BETFORM, s.r.o. v roku 2011 (faktúry č. 20111005 a č. 20111006 zo dňa 05.10.2011) na základe Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011, ktorá bola podpísaná ešte v čase, keď spoločnosť BETFORM, s.r.o. nemala žiadny vzťah k výrobnej hale, pretože Zmluva o nájme nebytových priestorov 05/2011 medzi prenajímateľom BIRENTAL, s.r.o. a nájomcom BETFORM, s.r.o. bola podpísaná dňa 23.09.2011 s tým, že prenajímateľ súhlasil, aby nájomca začal predmet nájmu užívať dňom 01.10.2011 a vlastník haly spoločnosť MOLD TRADE, spoločnosť s r.o. udelila spoločnosti BIRENTAL, s.r.o. (ktorá nebola vlastníkom haly, ale jej užívateľom) súhlas s uzatvorením podnájomnej zmluvy so spoločnosťou BETFORM, s.r.o. až dňa 12.01.2012. Tvrdenia O.. C. T. o tom, že nastala formálna chyba, zmluva mala byť podpísaná skôr, nedostatky boli spôsobené enormným množstvom práce - okrem toho, že táto „formálna chyba“ mohla byť odstránená ešte pred začatím daňovej kontroly, nepreukazujú, že práce - technické zhodnotenie výrobnej haly fakturované spoločnosti BETFORM, s.r.o. realizovala spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. a že tieto práce boli následne (po piatich rokoch) dodané daňovému subjektu BIRENTAL, s.r.o. a nepreukazujú nesprávnosť zistení a záverov správcu dane. Daňový subjekt jednoznačne nepreukázal ani to, v ktorom období boli práce reálne vykonané, pretože uvádzal rozdielne dátumy ich vykonania (od roku 2011 do leta 2016, od júla do októbra 2011, v rokoch 2011 až 2013). Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti BETFORM, s.r.o. z tých dôvodov, ktoré uvádza daňový subjekt (že spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o. zanikla a že nemala žiadnych zamestnancov, personálne prepojenie spoločností), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že daňový subjekt BIRENTAL, s.r.o. nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrou od spoločnosti BETFORM, s.r.o. a nepreukázal reálne uskutočnenie prác spoločnosťou uvedenou na faktúre. Zistenia správcu dane o spoločnosti, ktorá mala práce vykonať, boli jednými z dôvodov pre neuznanie nároku na odpočítanie dane daňovému subjektu BIRENTAL, s.r.o., ale rozhodujúcou bola skutočnosť, že daňový subjekt - ani jeho priamy dodávateľ spoločnosť BETFORM, s.r.o. (aj napriek tomu, že sú personálne prepojené), nepreukázal správcovi dane reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z výsledkov dokazovania správcu dane vyplynulo, že fakturované práce nevykonala subdodávateľská spoločnosť Delta Investment & Development Corporation Slovakia s.r.o., ktorá podľa zistenia správcu dane nemala zamestnancov a preverenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov u tejto spoločnosti bolo správcovi dane znemožnené z dôvodu nekontaktnosti bývalého konateľa spoločnosti a z dôvodu, že uvedená spoločnosť po splynutí s ďalšou spoločnosťou zanikla. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný rozširoval dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov a správca dane od žalobcu žiadal predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrou od spoločnosti BETFORM, s.r.o. a preukázanie reálneho uskutočnenia prác spoločnosťou uvedenou na faktúre.

73. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na to, že žalobca - daňový subjekt doložil v rámci daňovej kontroly materiálne plnenie a tomu zodpovedajúce objednávky a faktúry s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a preto bolo povinnosťou správcu dane vzhľadom na takto zistený skutkový stav preukázať, že nedošlo k dodaniu služieb súd uvádza, že predložené doklady daňového subjektu majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akýkoľvek plnenie. Tieto nezakladajú automaticky

nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazným prostriedkom k uznaniu nároku na odpočítanie dane nie je ani úhrada sporných faktúr, či už bezhotovostne alebo v hotovosti. K odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr v zmysle ust. § a v , môže dôjsť len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: - k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, - platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením , - platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Keďže úhrada faktúr nepreukazuje, že zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach boli reálne uskutočnené, a nepreukazuje ani to, že boli uskutočnené osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ, nemožno ju, s ohľadom na ďalšie zistenia správcu dane, považovať za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok tovarov a služieb deklarovanými spoločnosťami.

74. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „ Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

75. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

76. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať,

že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

77. Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

78. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že žalobné námietky uvedené v podanej žalobe nie sú dôvodné.

79. V závere správny súd poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe daňového úradu, resp. žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

80. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

81. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

82. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).