Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-349-2021.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Subarea
6S/349/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CBG, spol. s r. o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 00 896 292, zastúpený advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, IČO: 52 265 021, o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného číslo URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 30.12.2021 na prerušenie konania z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.12.2012, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 31.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Oznámenia žalovaného číslo URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom hazardných hier podľa zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách v platnom znení (ďalej len „ZoHH“), na základe udelenej individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier. Žalovaný napadnutým opatrením vyzval žalobcu na zaplatenie všetkých záväzkov voči štátnemu rozpočtu (odvodov, úrokov, pokút) najneskôr do 15.12.2021, pretože dňa 31.12.2021 uplynie odložená lehota splatnosti odvodov za rok 2021 a s ďalším odložením lehôt žalovaný nepočíta. Ďalej žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že na úhradu dlhov prevádzkovateľov hazardných hier po 01.01.2022 použije postup podľa § 67 ods. 5 písm. f) ZoHH. Nezaplatené odvody, príspevky a nedoplatky ku dňu 31.12.2021 budú uhradené z finančnej zábezpeky. V prípade, ak prevádzkovateľ nedoplní finančnú zábezpeku, k čomu ho žalovaný vyzve, pozastaví žalovaný prevádzkovanie hazardnej hry a následne začne konanie o odňatie licencie. Záverom žalovaný v napadnutom opatrení poukázal na usmernenie vydané v súčinnosti s Ministerstvom financií SR podľa ZoHH v oblasti hazardných hier na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte úroku za obdobie odkladu úhrady odvodu za rok 2021.
3. Žalobca namieta napadnuté opatrenie ako nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na vydanie napadnutého opatrenia bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.
4. Žalobca uviedol, že za normálnych a štandardných podmienok, v období pred šírením pandémie ochorenia COVID-19 uhrádzal odvod z prevádzkovania hazardných hier v zákonom stanovenej výške, v plnom neobmedzenom rozsahu tak do štátneho rozpočtu ako aj rozpočtu obce, a to za každé prevádzkované zariadenie bez ohľadu na to, či na základe subjektívneho rozhodnutia žalobcu, zariadenie bolo alebo nebolo prevádzkované. Konal tak v súlade zákonnej úpravy § 71 ods. 1 písm. p), n), o) a q) ZoHH, nakoľko sa jedná o nemožnosť prevádzkovania zariadenia z dôvodu, ktorý spočíval na strane žalobcu. Žalobca tak mal objektívnu možnosť, na základe udelenej časovo vymedzenej individuálnej licencie ako jeho majetkového práva, prevádzkovať hazardnú hru, a pokiaľ túto objektívnu možnosť žalobca zo subjektívnych dôvodov (napr.: porucha, sanitárny deň a pod.) nevyužil, táto skutočnosť nemala dopad na výšku odvodového zaťaženia žalobcu, pretože „odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka“. Podľa názoru žalobcu, diametrálne odlišná situácia je v prípade odvodu z prevádzkovania hazardnej hry od momentu trvania obmedzujúcich opatrení orgánov verejnej správy prijatých na území Slovenskej republiky v súvislosti s opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID - 19, a to tak počas roka 2020 ako aj roka 2021. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia číslo: OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020, bola počnúc dňom 13.03.2020 celoplošne zakázaná činnosť mnohých prevádzok, medzi ktorými boli aj prevádzky hazardných hier prevádzkovaných podľa ZoHH, vrátane prevádzok žalobcu. Absolútne obmedzenie prevádzkovania žalobcovej podnikateľskej činnosti trvalo v roku 2020 najprv v období od 13.03.2020 do 02.06.2020, a v súvislosti s druhou vlnou pandémie na základe vyhlášky č. 45/2020 zo dňa 17.12.2020, účinnej od 19.12.2020, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, bolo ďalšie absolútne obmedzenie prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalobcu od 19.12.2020 do 19.04.2021. Na základe posledného obmedzenia v zmysle vyhlášky ÚVZ SR č. 263/2021 a č.290/2021, sú prevádzky žalobcu od 25.11.2021 opäť nútene zatvorené a žalobca nemôže objektívne a dlhodobo vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Napriek platnej individuálnej licencii a zaplatenému správnemu poplatku žalobca nemohol vo vyššie označenom období roka 2020 a 2021 prevádzkovať svoju licencovanú činnosť z objektívnych dôvodov vychádzajúcich z opatrení štátu v boji proti šíreniu ochorenia COVID - 19. Žalobca teda sám od seba neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým by dobrovoľne obmedzil, resp. úplne pozastavil prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti. Zákaz prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalobcu bol preukázateľne a nepopierateľne vynútený štátom. Žalobcovi doposiaľ nebola v tejto súvislosti predĺžená dĺžka pôvodnej licencie, keďže nemohol svoju činnosť vykonávať. Žalobcovi nebola vrátená alikvotná časť správneho poplatku za obdobie nemožnosti prevádzkovať licencovanú podnikateľskú činnosť, za ktorú žalobca riadne zaplatil správny poplatok vo výške X.XXX,- eur. Žalobca bol už na konci roka 2020 nútený uhradiť odvod za prevádzkovanie hazardnej hry v plnej výške, a to napriek tomu, že nemohol prevádzkovať svoju činnosť v roku 2020 v období od 13.03.2020 do 28.05.2020 a neskôr od 19.12.2020 do 31.12.2020.
5. Žalobca poukázal na to, že v prípade neuhradenia odvodu, ktorého splatnosť bola za podmienky súčasného úroku podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady odvodu, posunutá do 30.09.2020, resp. do 31.12.2020 (v súlade s úpravou § 30o zákona č. 67/2020 Z.z.), hrozilo žalobcovi uhrádzanie likvidačného úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy odvodu za každý deň omeškania podľa § 94 ods. 1 ZoHH, taktiež hrozilo uvoľnenie finančnej zábezpeky podľa § 67 ods. 5 ZoHH a v neposlednom rade by bol žalobca vystavený hrozbe odňatia licencie na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti. Z dôvodu vyššie uvedených hrozieb žalobca odvod za rok 2020 proti svojej vôli zaplatil v plnej výške a to napriek tomu, že nemohol z objektívnych dôvodov prevádzkovať svoju činnosť v roku 2020 v období od 13.03.2020 do 28.05.2020 a neskôr od 19.12.2020 do 31.12.2020, t.j. za obdobie objektívnej nemožnosti prevádzkovať svoju činnosť, zaplatil na odvodoch za rok 2020 preplatok vo výške XXX.XXX,XX eur. Jedná sa o „odvod z prevádzkovania hazardných hier“, preto je podľa žalobcu zrejmé, že tento mal a má byť odvádzaný len v prípade prevádzkovania hazardných hier.
6. Žalobca namieta, že napriek vyššie uvedenej objektívnej skutočnosti, mu žalovaný uložil napadnutým opatrením povinnosť uhradiť všetky povinnosti (odvody, úroky, pokuty) s tým, že v prípade nesplnenia povinností, žalovaný na vyrovnanie všetkých neuhradených povinností po 01.01.2022 použije finančnú zábezpeku prevádzkovateľov podľa § 67 ods. 5 písm. f) ZoHH v platnom znení. A v prípade, ak finančná zábezpeka nebude pokrývať výšku finančných povinností, žalovaný pristúpi k ich vymáhaniu prostredníctvom súdnej exekúcie. Prevádzkovateľom, ktorí následne do 30 dní nedoplnia finančnú zábezpeku, žalovaný, v súlade s § 91 a nasl. ZoHH v platnom znení, uloží príslušnú sankciu. Žalobca má zato, že napadnutým opatrením a postupom, žalovaný v rozpore so ZoHH zasahuje do subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu a zároveň hrozí do budúcna ďalším nezákonným postupom, ktorým žalovaný nezvratne ohrozí nielen finančné a hospodárske záujmy žalobcu, ale priamo ohrozí samotnú činnosť žalobcu a tým aj jeho existenciu.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.04.2022, doručeným súdu dňa 14.04.2022 ktorým navrhol žalobu ako nedôvodnú odmietnuť s tým, že napadnutým oznámením žalovaný vyzval žalobcu na úhradu odvodu z prevádzkovania hazardných hier za rok 2021 a na navýšenie finančnej zábezpeky.
8. Vzhľadom k protipandemickým opatreniam, vrátane núteného zatvorenia prevádzok poskytujúcich hazardné hry, bol zákonom č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020“) umožnený odklad úhrady niektorých typov odvodov (paušálne odvody) a to podľa § 30o a § 30oa. V prípade odkladu úhrady sa prevádzkovateľ nedostal do omeškania s úhradou odvodu podľa ZoHH a preto za takýto odklad nie je povinný hradiť úrok z omeškania podľa § 94 ZoHH (0,1% denne, t.j. cca 36,5% p.a.). Za čas odkladu úhrady odvodu podľa § 30o a § 30oa zákona č. 67/2020 je však prevádzkovateľ povinný uhradiť tzv. európsky úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu. Výška takto stanoveného úroku pre jednotlivých prevádzkovateľov sa pohybuje na úrovni 2 - 4 % p.a., na rozdiel od sankčného úroku z omeškania podľa § 94 ZoHH (cca 36,5% p.a.). Uvedené žalovaný uviedol k vydaniu Oznámenia zo dňa 25.10.2021 aj k Výzve zo dňa 26.10.2021.
9. Žalovaný dňa 25.10.2021 vydal Oznámenie, ktorým usmernil prevádzkovateľov v oblasti hazardných hier na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte úroku za obdobie odkladu úhrady odvodu za rok 2021, tak aby jednotliví prevádzkovatelia splnili podmienky priznania zvýhodneného európskeho úroku za povolený odklad odvodovej povinnosti za rok 2021. Cieľom predmetného usmernenia bolo zabezpečiť jednotný postup prevádzkovateľov tak, aby pri úhrade odložených odvodov za rok 2021 nedošlo k situácii, kedy z dôvodu akejkoľvek formálnej chyby by stratili právo úhrady úroku z omeškania z odloženého odvodu podľa zvýhodneného európskeho úroku a dostali by sa do omeškania, čím by automaticky nastúpil režim úroku z omeškania podľa § 94 ZoHH. Následne žalovaný dňa 26.10.2021 doručil prevádzkovateľom hazardných hier výzvu, v ktorej opätovne požiadal prevádzkovateľov hazardných hier o úhradu odložených splátok odvodov za rok 2021 v lehote do 15.12.2021 z dôvodu, aby žalovaný mal možnosť všetky platby skontrolovať a zaúčtovať. Cieľom predmetnej výzvy bola bezproblémová úhrada odložených odvodov tak, aby po skúsenostiach z roku 2020 sa neopakovala situácia, kedy niektorí prevádzkovatelia uhradili svoj odložený odvod neskoro alebo v nesprávnej výške, čoho následkom sa dostali do omeškania a vznikla im povinnosť uhradiť sankčný úrok z omeškania podľa ZoHH v sume 0,1% denne za každý deň omeškania a nie podľa zvýhodneného európskeho úroku. Za nedodržanie lehoty na úhradu odvodov do 15.12.2021 podľa § 30o zákona č. 67/2020, nehrozila prevádzkovateľom žiadna sankcia, ale predmetná výzva na úhradu odvodov mala prevádzkovateľov hazardných hier chrániť pred situáciou, kedy by sa na základe formálnej chybe dostali do omeškania, čím by prišli o výhodu výrazne zníženého tzv. európskeho úroku z omeškania. V druhej časti výzvy zo dňa 26.10.2021, žalovaný v súlade so svojimi povinnosťami a to zabezpečiť riadny výkon správy odvodov a príspevkov, identifikoval nesúlad medzi výškou ročných odvodov niektorých prevádzkovateľov a výškou finančnej zábezpeky podľa § 69 ZoHH, ktorej úlohou je vyrovnanie riadne a včas neuhradených finančných povinností jednotlivých prevádzkovateľov, vrátane riadne a včas neuhradených odvodov a príspevkov.
10. Žalovaný uviedol, že počas roka 2020 a 2021 došlo vzhľadom aj k situácii okolo pandemických opatrení, k nie celkom želanému javu koncentrácie a monopolizácie niektorých druhov hazardných
hier. Najviac sa uvedená situácia týkala prevádzkovania hazardných hier v herniach a kasínach, t.zn. segmentu, ktorého odvodová povinnosť je určená najmä ako paušálne odvody - výherné prístroje a terminály videohier. Na základe uvedeného žalovaný eviduje nárast počtu technických zariadení u niektorých prevádzkovateľov a tým pádom aj výrazný nárast zákonnej odvodovej povinnosti, pričom výška zloženej finančnej zábezpeky je v mnohých prípadoch niekoľkonásobne nižšia ako samotná ročná (alebo aj polročná) odvodová povinnosť daného prevádzkovateľa. Preto žalovaným vydaná výzva na doplnenie finančnej zábezpeky do výšky 50% predpokladaných ročných odvodov jednotlivých prevádzkovateľov mala za úlohu odstrániť uvedenú disproporciu medzi odvodovou povinnosťou a výškou finančnej zábezpeky. Jednou zo základných úloh žalovaného je správa a výber odvodov v zákonnej výške ako aj povinnosť zabezpečiť riadne a včasné odvedenie príslušných odvodov do štátneho rozpočtu. Na základe uvedeného, žalovaný vyzval jednotlivých prevádzkovateľov na dobrovoľné navýšenie finančnej zábezpeky a to aj vzhľadom k tomu, že výška finančnej zábezpeky je v zmysle § 69 ZoHH určená ako minimálna výška finančnej zábezpeky. Uvedenú výzvu nie je možné chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie orgánu štátnej správy, ale len ako bežnú korešpondenciu medzi orgánom štátnej správy a regulovaným subjektom, kedy orgán štátnej správy plniac svoje zákonné povinnosti vyzval regulovaný subjekt na zvýšenie svojej finančnej zábezpeky a to na dobrovoľnom základe. Predmetnou výzvou nedošlo k rozhodnutiu o právach a povinnosti prevádzkovateľov, nakoľko tieto určujú príslušné ustanovenia ZoHH, ktoré výšku finančnej zábezpeky pre jednotlivé druhy hazardných hier vnímajú ako výšku minimálnu. Žalovaný ako regulačný úrad zodpovedný za riadny výber odvodov, je oprávnený s regulovaným subjektom viesť diskusiu, prípadne ho vyzvať na doplnenie finančnej zábezpeky a to na dobrovoľnej báze. Uvedené vyplýva aj z napadnutej výzvy, ktorá nie je koncipovaná ako rozhodnutie. Napadnutá výzva zo dňa 26.10.2021 nijakým spôsobom neohrozila alebo nepoškodila záujmy prevádzkovateľov a v nijakom prípade nezasiahla do ich zákonných práv, nie je rozhodnutím alebo opatrením orgánu štátnej správy, ktoré by malo za následok ohrozenie alebo porušenie práv alebo oprávnených záujmov žalobcu.
Napadnutú výzvu nie je možné považovať za: a) rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým je akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka, b) opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
11. V závere žalovaný uviedol, že do dňa vyjadrenia k žalobe neeviduje ani jeden prípad navýšenia zloženej finančnej zábezpeky zo strany prevádzkovateľov hazardných hier, čo v plnej miere akceptuje ako rozhodnutie jednotlivých regulovaných subjektov.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný napadnutým Oznámením číslo URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021, vyzval žalobcu o vyrovnanie všetkých záväzkov voči štátnemu rozpočtu najneskôr do 15.12.2021, aby žalovaný mohol spracovať platby, pretože dňa 31.12.2021 uplynie odložená lehota splatnosti odvodov za rok 2021 a s ďalším odložením lehôt žalovaný nepočíta. V ďalšom žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že na úhradu dlhov prevádzkovateľov hazardných hier po 01.01.2022 použije postup podľa § 67 ods. 5 písm. f) ZoHH. Nezaplatené odvody, príspevky a nedoplatky ku dňu 31.12.2021 budú uhradené z finančnej zábezpeky. V prípade, ak prevádzkovateľ nedoplní finančnú zábezpeku, k čomu ho žalovaný vyzve, pozastaví prevádzkovanie hazardnej hry a následne začne konanie o odňatí licencie.
18. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami o sebe nespôsobujú ujmu na právach v zmysle § 7 písm. e) SSP.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré dosiaľ nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu. Opatrením, ktorého preskúmania sa žalobca domáha v tomto konaní, žalovaný neuložil žalobcovi žiadne konkrétne nové povinnosti, ale iba upozornil žalobcu na to, ktoré konkrétne zákonné povinnosti, vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti si má splniť a oznamuje, aký bude postup žalovaného v prípade nesplnenia odvodovej povinnosti za rok 2021 po 01.01.2022. Napadnutým opatrením žalovaný autoritatívne nevyzval žalobcu na zaplatenie všetkých finančných povinností žalobcu (odvodov, úrokov, pokút) tak ako to tvrdí žalobca, ale žalobcovi len oznámil, dokedy je potrebné takúto platbu vykonať, aby žalovaný mohol spracovať platbu, a oznámil žalobcovi prípadný následný postup, ak by záväzky neboli včas vyrovnané. Napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorým by žalovaný autoritatívne ukladal žalobcovi povinnosti, prípadne zasiahol do jeho subjektívnych práv. K porušeniu žalobcových subjektívnych práv by mohlo dôjsť až postupom žalovaného podľa § 67 ods. 5 písm. f) ZoHH alebo vydaním rozhodnutia o odňatí licencie, kedy žalovaný môže zasiahnuť do práva žalobcu na podnikanie a do práva vlastniť majetok. Žalobou napadnuté opatrenie však nemôže spôsobiť žalobcovi ujmu na subjektívnych právach. V prípade, ak sa účastník administratívneho konania domnieva, že predbežné, resp. podkladové opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Keďže žalobou napadnuté opatrenie v zmysle § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu preskúmaniu, podaná žaloba je neprípustná, preto správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol.
20. Žalobca v správnej žalobe okrem iného navrhol, aby súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil súdne konanie a podal podnet na konanie o súlade právnych predpisov, a to najmä súladu § 70 až 73 ZoHH s ustanovením čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na skutočnosť, že správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú, pričom pre rozhodovanie nevykonával žiadne hmotnoprávne posúdenie veci ani nepodával výklad právnych noriem aplikujúc ich na skutkový stav zistený v administratívnom konaní, podľa názoru súdu, nie sú dané legitímne a ani logické dôvody na prerušenie konania, a procesný návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Uvedený právny názor správneho súdu vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 07.07.2009, ktoré citoval Najvyšší súd SR sp. zn. 7Sžk/38/2018 zo dňa 21.08.2019, z ktorého vyplýva, že poskytnutie výkladu dotknutého právneho predpisu resp. prerušenie konania z dôvodu iniciovania konania o súlade právnych predpisov je dôvodné, ak by mal súd pri svojom rozhodnutí aplikovať dotknutú právnu normu, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
21. S poukazom na meritórne rozhodnutie o podanej žalobe odmietnutím, správny súd nepovažoval za dôvodné rozhodovať o procesnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.
23. Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 22.03.2022 žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume XX,- €.
24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
25. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však X,XX eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
26. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
27. Nakoľko v predmetnej veci súd žalobu odmietol, pričom žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú správnu žalobu vo výške XX,- €, správny súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvej vety v spojení s ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, krátený o X,XX eur. Súdny poplatok v sume XX,XX € bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov
- Slovenskej pošty, a. s..
28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.