Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-11-2011.pdf
PDF · 112.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: 1) O.. Š. H., F.. XX.X.XXXX, T. H., H. X, Česká republika, X) O. H., F.. XX.X.XXXX, T. H., H. X, Česká republika, proti žalovaným: X) T.. D. J., F.. X.X.XXXX, T. H., L. XXX/X, 2) T.. I. J., F.. XX.XX.XXXX, T. H., L. XXX/ X, obaja právne zastúpení JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom v Prešove, Hlavná 29, v konaní o zrušení kúpnej zmluvy náhradu ujmy 30.159,05 Eur a 9.958,18 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa 17.1.2011 doručili žalobu, ktorou sa domáhali zrušenie kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili so žalovanými, dňa 18.1.2008, ktorou došlo k odpredaju pozemkov v katastrálnom území Močarmany, časť Petrovany. Žalobca v prvom rade tvrdil, že dňa 28.12.2010 sa dozvedel od svojej manželky O. H., že v kúpnej zmluve bola podvedená a oklamaná žalovanými v 1. a 2. rade, lebo O. H. podpisovala kúpnu zmluvu s vedomím, že predáva pozemky týkajúce sa záhrady a ornej pôdy a nie pozemok pod rozostavaným domom na LV číslo XXX parcely P. XXX/X I. XXX/X. Zmluvu podpísala, lebo kupujúcim bezvýhradne dôverovala a kúpnu zmluvu podpísala takú, ako ju pripravili žalovaní. Žalobca v 1. rade v čase podpisu kúpnej zmluvy bol v zahraničí. O príprave a predaji kúpnej zmluvy nevedel. V deň podpisov žalobkyňa v 2. rade bola pod psychickým nátlakom svojho zamestnávateľa a požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 18.1.2008, o čom žalovaní vedeli, pričom v tomto termíne, kedy sa podpisovala zmluva 18.1.2008, jej boli zadané úlohy a inventarizácia majetku škody a prichystanie agendy na jej odovzdanie, ako aj skončenie pracovného pomeru. Následne odišla na jednanie o predaji nehnuteľnosti v rozrušenom stave, o čom žalovaní v 1. a 2. rade vedeli. Zároveň v ten deň mala dohodnuté osobné úhrady v hotovosti za žalobcu v 1. rade a to trovy súdneho exekútora a úhrady v sociálnej poisťovni z dôvodu ukončenia exekúcie a odpustenia penále v sociálnej poisťovni, o čom tiež žalovaní vedeli, pretože priamo žalovaná v 2. rade I. J. bola s ňou v sociálnej poisťovni ako aj u súdneho exekútora pri týchto úhradách. Žalovaná v 2. rade žalobkyňu pred podpisom kúpnej zmluvy opakovane uisťovala, že jej zaplatia sumu 1 800 000,-Sk, aj keby prebehla exekúcia a došlo k tomu, že v deň podpísania kúpnej zmluvy prichystali aj zmluvu o budúcej zmluve o predaji domu a podhodili jej ju k podpisu. Na žalobkyňu v 2. rade vyvíjali nátlak, zistili si všetky skutočnosti o jeho dlhoch na daňovom úrade aj u rodičov žalobkyne v 2. rade a tak získali celkový prehľad o ich rodinnej, finančnej a vzťahovej situácií, a potom na ňu vytvárali nátlak pri predaji pozemkov, pričom vedeli, že žalobkyňa v 2. rade im bezvýhradne dôveruje, s cieľom získať pozemok pod domom, ktorý pôjde do exekúcie a následným cieľom dosiahnuť zníženie hodnoty nehnuteľnosti v exekučnej dražbe, čo sa im aj podarilo.
2. V doplňujúcom podaní doručenom 9.9.2013 žalobcovia poukázali na to, že uzatvorením kúpnej zmluvy a samotným predajom pozemkom na A. Č..XXX, P. XXX záhrady 1874 m2, P. XXX zastávanej plochy a nádvoria 35 m2 a parcely registra E, teda P. XXX, orná pôda 1801 m2 v podiele pod B1 v celosti došlo k porušeniu vlastníckych práv O.. Š. H., pretože tieto pozemky boli zakúpené počas manželstva Š. H. a O. H. a patria do BSM. Časť pozemku parcela P. XXX zasahuje pod novostavbu rodinného domu. V čase podpísania predmetnej zmluvy so žalovanými, žalobkyňa O. H. bola pod psychickým tlakom, v tiesni, pod stresom so strany zamestnania, exekúcie, sociálnej poisťovni, daňového úradu, čo popísali v prvom podaní, zo dňa 17.1.2011 a v takomto stave bezvýhradne dôverovala žalovaným, bola nimi psychicky manipulovaná sľubmi, že aj keď dôjde k exekúcií, doplatia rozdiel za predaj domu do dohodnutej výšky 1 800 000 Sk. V takomto stave nemohla žalobkyňa v 2. rade reálne zvažovať, rozhodovať a konať. Žalovaní využili tento jej stav, pretože samotnou prípravou a spísaním predmetnej zmluvy tam dopísali aj pozemky v P. XXX/X a XXX/X, ktoré sú stavebnými pozemkami pod stavbou rodinného domu, a ktoré žalovaná v 2. rade nemala v úmysle predať. Dôkazom psychickej manipulácie je aj zmluva o budúcej zmluve uzatvorená 18.1.2008. Týmto svojim konaním žalovaní narušili integritu osobnosti žalobkyne v 2. rade, čo malo za následok psychické problémy, depresiu, úzkosť, zníženie sebavedomia, sebaúcty, strach, fóbiu, strach zo straty sebakontroly pri styku so žalovanými a týmto svojím konaním žalovaní aj závažným spôsobom zasiahli do rodinného života, žalobkyni v 2. rade a spôsobili jej pocit bezmocnosti, beznádeje a zúfalstva. Napriek tomu, že žalovaní vedeli, že žalobkyňa je pod psychickým tlakom, v tiesni a poznali jej ťaživú, finančnú a sociálnu situáciu v bode IX. kúpnej zmluvy napísali „zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvy uzatvorili na základe ich slobodnej vôle a zmluva nebola uzatvorená v tiesni za nápadne znevýhodnených podmienok“. Zámerom žalovaných bolo získať najprv stavebné pozemky v predmetnej kúpnej zmluve, pretože následne prebehla exekučná dražba a uznesením OS Prešov, č. k. 6Er 1432/2007, zo dňa 5.11.2009, súd dal súhlas k zníženiu hodnoty pri exekučnej dražbe o 20% rozostavanej novostavby na týchto stavebných pozemkoch, ktoré kúpili žalovaní v predmetnej kúpnej zmluve od žalobkyni, v 2. rade. Priebeh exekučnej dražby tieto skutočnosti potvrdil. Týmto konaním žalovaných došlo k priamemu znehodnoteniu, k zníženiu o 20% hodnoty rozostavanej novostavby rodinného domu, čo činní 6.769,15 Eur. Suma 9.958,18 Eur je suma, ktorú by žalobkyňa v 2. rade vrátila žalovaným v prípade zrušenia predmetnej kúpnej zmluvy, je to suma, ktorú získala pri predaji pozemkov od žalovaných. Suma 30.159,05 Eur je náhrada za ujmu, ktorá bola spôsobená žalobkyni. Predstavuje rozdiel medzi sumou 1.800 000,-Sk, ktorú manipulatívne sľubovali žalovaní dodržať pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy a sumou za novostavbu znehodnotenú znížením o 20 %, lebo v skutočnosti ju kúpili v exekučnej dražbe za 29.540 Eur. Suma 30.159,05 Eur zahŕňa v sebe aj sumu 6.769,15 Eur, t.j. priame znehodnotenie o zníženie o 20 % hodnoty rozostavanej stavby rodinného domu. Táto suma 30.159, 05 Eur zahŕňa v sebe zvyšok 23.389,90 Eur, ako náhradu za psychickú ujmu, spôsobenú O. H. a jej rodine.
3. Žalovaní v písomnom vyjadrení doručenom 7.3.2014 žiadali žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazovali na to, že opísané skutočnosti žalobcami v žalobe zo 17.11.2011 ako aj v doplňujúcej žalobe sa nezakladajú na pravde, sú prekrúcaním skutočnosti, ktoré sú prezentované listinnými dôkazmi o priebehu, spôsobe nakladania s nehnuteľnosťami žalobcami, resp. žalobkyňou v 2. rade a štátnym orgánom OS Prešov v konaní 6Er/1432/2007. Poukázali na to, že dôkazné bremeno je na žalobcoch, ktorí však svoje nároky nijakými relevantnými dôkazmi nepreukázali. Petit žaloby v prvom bode žiadali zamietnuť, ostatné časti žaloby sú nejasné a nezrozumiteľné. Celá záležitosť je zvláštnym prípadom, kde k pochybeniam došlo tak na strane žalobcov, ako aj žalovaných a preto sa nebránia mimosúdnemu riešeniu v tom zmysle, že 80 % výmery parciel, ktoré sa nachádzajú za rodinným domom, by bolo možné vzájomnou dohodou previesť na žalobcov s tým, že žalovaní medzičasom nadobudli rodinný dom, ktorý sa nachádza z opačnej strany, a to v rámci exekúcie a ponechali by si pri dome len pozemok nevyhnutný k užívaniu rodinného domu. Celá záležitosť je komplikovaná v tom, že pre neplatenie a vzniknuté pohľadávky žalobcov hrozila exekúcia celého majetku a tým, že žalobkyňa v 2. rade bola zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto pozemkov, exekútor nesiahol na tento majetok a došlo k jeho prevodu na žalovaných, čím sa tieto pozemky nestali predmetom exekúcie a v podstate boli zachránené. Žalovaní nemali záujem uviesť žalobkyňu v 2. rade do omylu, ale takisto neboli oboznámení so všetkými exekúciami a pohľadávkami, ktoré viazli k rodinnému domu a tomuto majetku a tým sa stalo, že kúpna zmluva uzatvorená 18.1.2008 riešila len časť nehnuteľnosti. Ďalšie sa mali riešiť dohodou o budúcej zmluve, ktorá však nebola dodržaná. Po uplynutí jedného roka došlo k prepadu lehoty a dnes žalovaní nemajú záujem žiadať plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve, pričom rodinný dom nadobudli v dražbe. Problém je v tom, že časť pozemkov prešla kúpnymi zmluvami a časť a to časť zastavanej plochy rodinného domu a rodinný dom prešiel na nich dražbou v rámci exekúcie majetku žalobcov. Preto, ak
by žalobcovia boli ochotní mimosúdne jednať v tomto smere ako naznačili, sú ochotní s nimi jednať, aby sa tieto pohľady z objektivizovali z oboch strán a potom by došlo k prevodom v tom smere ako načrtli.
4. Na ďalšie pojednávania, ktoré nariadil súd 18.2.2016 a 19.12.2016 sa žalobcovia v 1. a 2. rade neustanovovali. Žalobkyňa v 2. rade, ktorej výsluch nariadil súd sa na pojednávania neustanovila a žalobcovia nereagovali ani na výzvu súdu, aby označili prostriedky svojho procesného útoku v zmysle § 153 CSP do 15 dní, s tým, že ak tak neurobia v stanovenej lehote, súd nemusí na nich prihliadnuť, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Na ústne pojednávanie 19.12.2016 sa žalobcovia v 1. a 2. rade neustanovili, hoci doručenie riadne prevzali. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu poukázala na to, že s manželom mali záujem kúpiť rodinný dom a so žalobkyňou v 2. rade sa poznala cez jej otca. Keď sa dozvedeli, že rozostavaný dom žalobcov je na predaj, v októbri 2007 sa stretli a dozvedeli sa, že žalobcovia sú vo finančných problémoch v súvislosti s podnikaním žalobcu v 1. rade a dostali sa do dlhov, ich dom si prezreli, o pozemkoch sa nebavili s tým, že zvážia svoje finančné možnosti. Začiatkom januára 2008 ich kontaktovala žalobkyňa v 2. rade, aby sa rozhodli čo najskôr, lebo sú pod finančnou ťarchou zo sociálnej poisťovne, daňového úradu, pričom sociálna poisťovňa vyhlásila generálny pardon, teda že odpustí úroky, ak do určitej lehoty budú zaplatené pohľadávky a žiadala ich o urýchlené rozhodnutie, s tým, že prídu o značnú čiastku z odpustených úrokov, ak sa rýchlo nerozhodnú. Je pravdou, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nič nebolo prichystané. Žalobkyňa im hovorila, že pozemky nie sú zaťažené exekúciou a ak dajú peniaze v hotovosti, môžu najprv uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji pozemkov a potom následne zmluvu o kúpe stavby. Dohodli sa, že sa stretnú 17.1.2008 u JUDr. Marušina. Ani vtedy, keď sa stretli nebola pripravená kúpna zmluva, lebo žalobkyňa v 2. rade nemala k dispozícií žiadne doklady. Sama hovorila žalobkyni, aby neriešili veci zbrklo. Nevidela projektovú dokumentáciu ani stav nehnuteľnosti, ani stavebné povolenie. O tom, že žalobkyňa v 2. rade bola pod tlakom v práci, nemala informáciu a nie je pravdou, že by z toho ťažila. Žalobkyňa na druhý deň mala doniesť dokumentáciu a chcela, aby uzatvorili kúpnu zmluvu na pozemky. Stretli sa 18.1.2008 u notára JUDr. Marušina. Znova nedoniesla projektovú dokumentáciu, dala len list vlastníctva k pozemkom. JUDr. Marušin pripravil text zmluvy, potom zmluvu podpísali, odovzdali kúpnu cenu žalobkyni, ktorá ju ešte požiadala, aby s ňou išla na sociálnu poisťovňu, kde chcela z týchto peňazí vyrovnať dlh a spolu išli aj na exekútorský úrad, kde vyrovnala dlhy za exekučné konanie. Takto z 300 000,-Sk, ktoré jej vyplatili ako kúpnu cenu žalobkyni ostalo necelých 90 000,-Sk. Na notárskom úrade u JUDr. Marušina uzatvorili s kúpnou zmluvou aj zmluvu o budúcej zmluve, kde sa obidvaja žalobcovia zaviazali, že do 31.3.2008 vyrovnajú daňové dlhy a dôjde k odblokovaniu nehnuteľnosti na katastri a tým bude možné uzatvoriť zmluvu na rozostavaný rodinný dom. Do marca sa nič neudialo, ani v apríli. Žalobkyňa jej potom oznámila, že nemajú si odkiaľ požičať peniaze na dlhy a takto vyrovnať na daňovom úrade daňový dlh. Aby zrealizovali všetky kroky k realizácii predaju stavby, v apríli dala vyhotoviť znalecký posudok na svoj byt, aby mohli čerpať úver. Úverovú zmluvu podpísali v júni. Teda peniaze, aby mohli kúpiť rozostavanú stavbu, žalobcov mali k dispozícií. Sama mala snahu riešiť veci tak, že kontaktovala exekútorský úrad JUDr. Laclavikovej, kedy dôjde k odblokovaniu novostavby, dávala žalobcom kontakty na páni M., aby ich tak informovala o všetkých krokoch so sociálnou poisťovňou. So žalobcom v 1. rade pánom H. sa mali niekoľko krát stretnúť, ale vždy zrušil stretnutia, čo bolo divné, keďže nemal záujem komunikovať s tými, ktorí kupujú jeho nehnuteľnosti. Pri uzavretí kúpnej zmluvy telefonicky hovorila s pánom H., t.j. žalobcom v 1. rade, ktorý povedal, že takto si to nepredstavoval, pričom sa bavili o pozemkoch, ktoré sa predávali. Upozornila ich, že kúpna zmluva nie je zavkladovaná, preto ak vrátia peniaze, dá sa to všetko vrátiť späť. Na to jej žalobca v 1. rade odpovedal, že mu ultimátum nebude nikto dávať a zložil telefón. Potom sa rozprávala so žalobkyňou v 2. rade, ktorú oboznámila s komunikáciou, ktorá prebehla s jej manželom, načo ona reagovala, že manžel je pod stresom. O tom, že prebehla kúpa pozemkov, žalobca v 1. rade vedel. Dňa 3.9.2008 jej žalobkyňa v 2. rade napísala, že dúfa, že sa uskutoční aj predaj domu, ale že sa objavila ďalšia exekúcia, o ktorej nemali tušenia a je u JUDr. Mruškoviča. Sama upozorňovala žalobkyňu v 1. rade, že aby si skontrolovala, či na daňovom úrade, v sociálnej poisťovni nie sú ďalšie exekúcie a pri podpise zmluvy ju žalobkyňa v 2. rade uistila, že všetko je čisté. Potom volala exekútorovi JUDr. Mruškovičovi, ktorý jej povedal, že žalobkyňa v 2. rade príde vyrovnať exekúciu a vytkla žalobkyni v 2. rade, že z jej strany došlo k neférovému jednaniu, keď zatajili rozhodujúce skutočnosti o exekúciách a teraz bude musieť čakať niekoľko rokov, aby mohol prejsť prevod domu, pričom si založili byt. V máji žalobcom vznikli ďalšie záväzky, pričom kúpna zmluva o predaji domu by mohla byť napadnutá a prišli by oňho aj o byt. Napísala žalobkyni to, čo sa dozvedela od exekútora s tým, že za týchto okolnosti nepristúpia k podpísaniu kúpnej zmluvy k domu. Pri osobnom stretnutí vytkla žalobkyni v 2. rade nekorektné konanie s tým, že ich s dlhmi nemajú nič spoločné, chceli kúpiť nehnuteľnosť čistú a v tej snahe pomáhali žalobcom a pozemok, ktorý odkúpili im predajú za cenu, ako ho nadobudli. S týmto
oboznámila aj exekútora JUDr. Mruškoviča. Následne bola vyhlásená dražba na rozostavanú dražbu. Na prvé kolo nikto neprišiel, následne sa dali ovplyvniť exekútorom, aby kúpili v dražbe tento dom, čo dnes považujú za chybu, lebo po predaji zistili nedostatky závažného charakteru. Po tejto kúpnej zmluve už s nimi žalobcovia nekomunikovali a žalobkyňa v druhom rade sa odmietala s ňou stretnúť. Dom sa nedá zatepliť pre krivé steny, museli rýchlo opraviť strechu a dodnes v ňom nebývajú. Tri roky upravovali len terén pozemku.
5. Z listinných dôkazov a to výpisov z katastrálnych nehnuteľnosti, list vlastníctva č. XXX vyplýva, že parcely XXX/X, o výmere 451 m2 zastávanej plochy a nádvoria a XXX/X, o výmere 156 m2 zastávanej plochy a nádvoria sú vedené vo výlučnom vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade s titulom nadobudnutia kúpna zmluva R. XXX/XXXX. Z listov vlastníctva č. XXX vyplýva, že parcely XXX, záhrady o výmere 1874 m2, 140 o výmere 35 m2 zastávanej plochy a nádvoria a parcely registra E XXX/X, X orná pôda sú zapísané na liste vlastníctva na žalovaných v rade 1-2 s titulom nadobudnutia R. XXX/XXXX kúpna zmluva. Zo spisového materiálu Katastrálneho odboru, Správy katastra Prešov, súd zistil, že dňa 18.1.2008 došiel návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti na vklad na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili účastníci, teda žalobkyňa v druhom rade a žalovaní v rade 1-2 dňa 18.1.2008 o prevode parciel P. XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXX, k.ú. Močarmany a ďalej KNC XXX, XXX a P. XXX v celosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Močarmany. V klad bol povolený pod číslom R. XXX/XX, 18.2.2008.
6. Daňový úrad Prešov 2 doručil Správe katastra Prešov 25. januára 2006 rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania z 24.11.2005, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX/KRAF a zakázal Správe katastra Prešov nakladať s nehnuteľným majetkom daňového dlžníka O.. Š. H. a to nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. Močarmany, obec Petrovany, parcela KN XXX/X zastavaná plocha nádvoria o výmere 311 m2, rodinný dom na pozemku parcela č. KN XXX nezapísaný v katastri nehnuteľnosti identifikovaným, zisťovaným podľa stavebných povolení, zo dňa 28.4.1997.
7. Zo spisu 6 Er/1432/07 OS Prešov mal súd preukázané, že dňa 22.5.2007 súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu, platobného výmeru č. 2082, 2/2004/a/b/c ktoré vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa. Bratislava dňa 30.3.2004 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 11.5.2004 a návrhu oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., na vykonanie exekúcie zo dňa 7.5.2007 proti povinnému Š.L. H. o vymoženie 81 672 Sk s príslušenstvom. Súd vydal exekútorovi poverenie dňa 25.5.2007 na vykonanie exekúcie, na základe platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, n a vymoženie 81 672 Sk s príslušenstvom. Súdny exekútor JUDr. Mruškovič doručil exekučnému súdu 23.7.2209 žiadosť o zníženie najnižšieho podania v súvislosti s dražbou majetku povinného O.. Š. H., pozemku parcela č. XXX/X o výmere 311 m2 a stavby rozostavaného rodinného domu na parcele 141/2 a studňa, pretože prebehli dve dražby 7. apríla a 19. júna 2009, ktoré boli neúspešné, aj z dôvodu vysokej ceny nehnuteľnosti, ktorá neodzrkadľuje možnosti a záujem trhu a tiež, že pozemok pod stavbou rozostavaným rodinným domom nie je vo vlastníctve povinného. Navrhoval znížiť cenu o 20 % uvedenej nehnuteľnosti. Exekučný súd v konaní 6Er/1432/2007 uznesením z 5.11.2009 udelil súhlas na zníženie najnižšieho podania pri dražbe nehnuteľnosti o 20 %. Dňa 1.3.2011 súdny exekútor doručil návrh na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľnosti a to predaja rozostavaného rodinného domu na parcele 141/2 a parcely 194/5 pre vydražiteľov T.. D. J. a E.. I. J., ktorí urobili najvyššie podanie pri dražbe vo výške 29.590 Eur. Súd uznesením z 26.3.2010 schválil príklep udelený na dražbe nehnuteľnosti konanej 21. januára 2010 pre vydražiteľov T.. D. J. a E.. I. J. za najvyššie podanie v sume 29.590 Eur.
8. Podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
9. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
12. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
13. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
17. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
19. Žalobcovia sa domáhajú zrušeniu kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa v 2. rade so žalovanými v 1. a 2. rade 18.1.2008, tvrdiac, že žalobkyňa ju uzatvorila v tiesni, pod psychickým tlakom, ktorý spôsobili aj žalovaní v 1. a 2. rade a ktorý vznikol aj z toho dôvodu, že skončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa v deň podpisu zmluvy odovzdávala agendu a bola vykonaná inventarizácia. V ten deň mala dohodnuté osobné úhrady v hotovosti u exekútora a v sociálnej poisťovni, bola rozrušená, bezvýhradne dôverovala žalovaným v rade 1-2, ktorí v zmluve uviedli predaj parcely XXX/X, X, t. j. z pozemkov pod stavbou rodinného domu, ktoré nemala v úmysle predať. Toto žalobca zistil až 28.12.2010, keď sa to dozvedel od svojej manželky, žalobkyni v druhom rade. Žalobca v prvom rade bol spoluvlastníkom týchto parciel, pričom nebol účastníkom tejto kúpnej zmluvy.
20. Žalobca v 1.rade predložil kúpnu zmluvu zo dňa 23. apríla 1998, na základe ktorej odpredal ako predávajúci O. C. kupujúcej O. H., rod. C. parcelu P. XXX, záhrada o výmere 1957 m2 , parcelu 140 zastavaná plocha o výmere 35m2 , parcelu registra E č. 214 - orná pôda o výmere 1801 m2 , ktorých bol výlučne vlastníkom, zapísané na A. Č.. XXX v podiele 1/1, na A. XXX podiele 1/1 k.ú. Močarmany, za cenu 35.059,-Sk. Ďalej predložil list vlastníctva, Č.. XXX obce Petrovany, z ktorého vyplýva, že pod č. 3/1 bola zapísaná ako vlastníčka O. C. vydatá H. podiele 1/1 parciel XXX/X o výmere 451 m2 a 141/2 o výmere 156 m2 . Tieto listinné dôkazy svedčia tomu, že žalobkyňa v 1. rade bola výlučnou vlastníčkou parcely P. XXX záhrady, o výmere 1874 m2 , zapísané na LV 777 a parciel 141/1, 141/2, o výmere 451 m2 a 156 m2 , zapísané na A. XXX, ako aj parcely P. XXX o výmere 1801 m2 na LV XXX. Tieto parcely sú aj predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa v 2. rade so žalovanými dňa 18.1.2008.
21. Žalobcovia napriek výzve a poučeniu súdu, aby označili dôkazy, ktorými preukazujú svoj nárok v rámci procesného útoku, na výzvu súdu nereagovali. Taktiež žalobkyňa v 2. rade sa neustanovila k účastníckemu výsluchu, ktorý súd nariadil na termín 13.4.2016 a na pojednávania sa ani raz neustanovila. Žalobcovia v 1. a 2. rade okrem svojich tvrdení a predložených listinných dôkazov a to kúpnych zmlúv z 18.1.2208 a z 23. apríla 1998, ako aj listov vlastníctva, nepredložili súdu žiadne listinné dôkazy, ani iné dôkazy, ktorými by preukazoval svoj nárok. Žalobca v 1. rade nepreukázal svoje tvrdenie, že bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy z 18.1.2008 a takisto okrem tvrdenia, že žalobkyňa v 2. rade uzatvárala túto zmluvu v tiesni a pod nátlakom žalovaných, neobjasnili žalobcovia, v čom mala spočívať jej tieseň, teda okolnosti, ktoré by mali robiť tento právny úkon neplatným, pričom z výsluchu žalovanej v 2. rade na pojednávaní 18.11.2015 nebola preukázaná žiadna tieseň, ani nátlak psychický, ktorý mal byť vytváraný žalovanými v 1. a 2. rade, ale z priebehu tohto právneho úkonu vyplynulo, že iniciatívu k uzavretiu kúpnej zmluvy prejavila práve žalobkyňa v 2. rade, ktorá naliehala na žalovaných, aby sa rozhodli čo najskôr, lebo chce získať kúpnu cenu, z ktorej by zaplatili úhradu dlhov v Sociálnej poisťovni a na Daňovom úrade, lebo Sociálna poisťovňa vyhlásila generálny pardon. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že kúpnu zmluvu pripravili a naformulovali žalovaní, lebo z ich výsluchu vyplynulo, že bola uzatvorená na notárskom úrade u notára JUDr. Marušina, ktorý na základe predloženého listu vlastníctva a ďalších podkladov, ktoré mal k dispozícií, vyhotovil text zmluvy, ktorú potom žalobkyňa v 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade podpísali, a zároveň hneď pri podpise odovzdali kúpnu cenu a tieto peniaze spoločne so žalovanou v druhom rade žalobkyňa v 2. rade odniesla na exekútorský úrad k úhrade dlhu a do sociálnej poisťovne tak, že jej z tejto kúpnej ceny 300 000,-Sk ostalo necelých 90 000,-Sk. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaní robili tento psychický nátlak na žalobkyňu v 2. rade z dôvodu, aby získali zníženie ceny ich rodinného domu, keďže z exekučného spisu Er 1432/2007 OS Prešov mal súd preukázané, že voči žalobcovi v 1. rade začalo exekučné konanie už 7.5.2207 a žalobkyňa v 2. rade zamlčala žalovaným, že prebieha takáto exekúcia a že je nariadená dražba ich rozostavaného rodinného domu, ktorý mali záujem práve kúpiť žalovaní a o znížení ceny draženej nehnuteľnosti rozhodol súd na základe návrhu súdneho exekútora, keďže v dvoch kolách nebola dražba úspešná a nemal záujem ani jeden vydražiteľ o kúpu tejto nehnuteľnosti. Žalovaní vydražili túto nehnuteľnosť až na následnej dražbe po znížení jej ceny o 20 %, 21.1.2010 a následne súd schválil príklep udelený na dražbe tejto nehnuteľnosti, čím sa stali žalovaní jej vlastníkmi.
22. Žalobcovia, ako účastníci konania nesú zodpovednosť za preukázanie dôvodnosti svojho nároku uplatneného pred súdom. Prijatím civilného súdneho poriadku účinného od 1.7.2016 platí kontradiktórnosť konania, v rámci ktorého procesné strany v súdnom konaní musia preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, pričom súd už v takýchto konaniach nemôže iniciovať dokazovanie v takomto type sporu, ale v zmysle § 185 CSP len rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov procesnými stranami vykoná. Žalobcovia žiaden takíto procesný útok neurobili napriek výzve súdu, z tohto dôvodu súd má za to, že žalobcovia svoj nárok nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobu súd preto považuje za neodôvodnenú a preto ju zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a priznal úspešnej úspešným žalovaným v tomto konaní nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % . O výške trov konania súd rozhodne v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 256 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.