Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20S-21-2022.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Subarea
20S/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: C. H., nar.XX.X.XXXX, bytom R., V. Z. XXXX/XX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trnava, Trojičné námestie 4, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 26973/2022 zo dňa 20.1.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/21/2022.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.3.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26973/2022 zo dňa 20.1.2022, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) zmenil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101343518/2021 zo dňa 29.7.2021, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 4.461,82 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 tak, že vo výrokovej časti daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní mení zo sumy 4.530,10 Eur na sumu 4.425,53 Eur, vyrubený rozdiel dane v sume 4.461,85 Eur mení na sumu 4.357,28 Eur, a v poslednom odseku výrokovej časti rozdiel dane v sume 4.461,85 Eur, mení na rozdiel dane v sume 4.357,28 Eur.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil najmä tým, že z dôvodu, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy spôsobí vznik závažnej ujmy pre žalobkyňu ako aj značnú hospodársku či finančnú škodu a závažný nenapraviteľný následok. Na základe napadnutých rozhodnutí bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 4.357,28 Eur. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, výsledkom ktorého bolo vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobia v roku 2016. Žalobkyni bol takto samostatnými rozhodnutiami (vrátane napadnutých rozhodnutí) vyrubení nasledovný rozdiel dane: za január 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 4.357,28 Eur; za február 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.928,53 Eur; za marec 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.095,20 Eur; za apríl 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.192,26 Eur; za máj 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 5.319,06 Eur; za jún 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 4.517,12 Eur; za október 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.793,73 Eur; za november 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.764,65 Eur; za december 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 1.632,46 Eur. Spolu vyrubený rozdiel dane: 28.600,29 Eur. Suma, ktorú požaduje zaplatiť
správca dane, je pre žalobkyňu neprimerane vysoká a jej zaplatenie by malo pre žalobkyňu za následok vznik závažnej ujmy a hospodársku škodu, pričom pri rozhodovaní o odkladnom účinku treba prihliadnuť aj na subjektívne kritériá, zohľadňujúc aj sociálne a finančné okolnosti na strane žalobcu. Žalobkyňa je od septembra 2017 na starobnom dôchodku a v roku 2019 ukončila svoju podnikateľskú činnosť. V súčasnosti je jediný príjem žalobkyne priznaný starobný dôchodok, ktorý bol počas roka 2021 vo výške 675,40 Eur mesačne. Za rok 2022 by mal byť starobný dôchodok žalobkyne mierne navýšený, avšak naďalej zostane jediným príjmom žalobkyne, a to v obdobnej výške ako v roku 2021. Keďže žalobkyňa nemá žiaden iný príjem okrem starobného dôchodku, okamžité zaplatenie vyrubeného rozdielu dane v sume 28.600,29 Eur by malo pre žalobkyňu likvidačné dôsledky, nakoľko žalobkyňa by nemala peňažné prostriedky ani na základné životné potreby ako je strava, ošatenie a pod. Žalobkyňa súčasne poukazuje aj na to, že konaním správcu dane došlo k hrubým porušeniam právnych predpisov a nerešpektovaniu judikatúry nielen súdov Slovenskej republiky, ale aj Súdneho dvora Európskej únie. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutia za zjavne neudržateľné, preto aj v súlade s princípom dobrej verejnej správy by bolo spravodlivé, keby povinnosť zaplatiť rozdiel dane nastala až po právoplatnom rozhodnutí správneho súdu. Negatívnou podmienkou rozhodovania o priznaní odkladného účinku je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa je toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v žiadnom rozsahu v rozpore s verejným záujmom.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení k žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).