Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/5/2021

Potvrdené rozhodnutím 8Co/4/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Y. P. Y. nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo I. republika, bytom P. W. XX, zastúpený Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom v Martine, Ambra Pietra 10645/17, proti žalovanej: H.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., XX. U. XX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5C/5/2021-302 zo dňa 11. júla 2022, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku a náhrade trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Y. P. Y., K.. XX.XX.XXXX, Š. R. I. Y., O. P. W. XX, proti žalovanej: H.. A. I., K.. XX.XX.XXXX, O. J., XX. U. XX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to k CKN parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 158 m2 a parcely č. XXXX vinice s výmerou 456 m2. V podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že dňa 04.04.2016 ako kupujúci uzavrel s pani Z. Š. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol aj predaj nehnuteľností a to CKN parcely č. XXXX U. XXXX zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie J.. Následne na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol žalobca nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva s tým, že dňa 17.10.2016 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou uzavretá kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 28.10.2016 podpísaného dňa 04.11.2016, predmetom ktorej mal byť predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo k predmetnému podielu bolo zapísané na základe vkladu č. V-5521/2016. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že strany sporu sú spoločníkmi v spoločnosti ET Group s. r. o. so sídlom J., pričom žalovaná je v spoločnosti zároveň konateľkou. Podľa názoru žalobcu k uzatvoreniu predmetnej zmluvy nedošlo, nakoľko zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto žiada určiť, že je vlastníkom podielu, ktorý mal byť neplatnou zmluvou prevedený na žalovanú. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva nespĺňa náležitosti požadované pre právne úkony a vykazuje viaceré právne vady spôsobujúce jej neplatnosť. Ide tak jednak o vady vôle, kedy vôľa žalovanej nebola vážna, žalobcova vôľa nebola bez omylu a rovnako tak prejav vôle nebol určitý a zrozumiteľný. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že z článku IV. zmluvy označeným ako „Kúpna cena a spôsob jej zaplatenia“ vyplýva, že dohodnutá cena za predaj predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške 10.000,- eur (slovom dvadsaťtritisíc eur). Z článku VII. bod 3 zmluvy označenej ako „Záverečné ustanovenia“ tiež vyplýva, že v prípade, ak sa kúpna cena neuhradí v dohodnutom termíne, zmluva sa stáva neplatnou a záloha vo výške 2.000,- eur prepadá v prospech predávajúceho. Podľa článku VII. bod 3 zmluvy, v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutom termíne, má toto za následok neplatnosť celej zmluvy s tým, že toto ustanovenie zmluvy je potrebné vykladať tak, že v prípade, ak by išlo o platnú zmluvu, nezaplatením

kúpnej ceny by došlo k jej zrušeniu ex tunc od počiatku. Žalovaná do dnešného dňa žiadnu kúpnu cenu neuhradila, a teda pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že napriek všetkým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v tejto žalobe, je potrebné zmluvu považovať za platnú, tak v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny došlo k jej zrušeniu a teda vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej žalobca. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná neuhradila žiadnu kúpnu cenu, pričom v danom prípade nie je možné hovoriť o vážnosti vôle žalovanej, nakoľko tá uzatvárala zmluvu už vopred s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaná nemala nikdy v úmysle uhradiť žalobcovi kúpnu cenu a v žiadnom prípade nechcela nadobudnúť vlastnícke právo odplatne. Podľa názoru žalobcu tak žalovaná prejavila vôľu zdanlivo, ktorá však v skutočnosti neexistovala, a preto nikdy nemala v úmysle uhradiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. V prípade dojednania kúpnej ceny spôsobom uvedeným v článku IV. zmluvy ako aj výkladom v spojení s článkom VII. zmluvy nie je tak možné hovoriť o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu ako aj o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy ako takej, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. Zároveň žalobca je talianskym štátnym príslušníkom a nerozumie resp. nerozpráva slovenským jazykom, a preto zmätočná neurčitosť v ustanovení zmluvy v spojení so žalobcovou nemožnosťou a neschopnosťou rozumieť jej ustanoveniam len preukazuje, že žalovaná konala s nekalým úmyslom uviesť žalobcu do omylu a obohatiť sa na jeho úkor. Žalovaná bola jediná, ktorá rozumela zmluve v jej úplnom znení a to aj s jej neurčitosťou, zmätočnosťou a nezrozumiteľnosťou v rozdielne uvedenej kúpnej cene. Taktiež zmluva obsahuje aj neurčité a zmätočné ustanovenie o povinnosti žalovanej uhradiť kúpnu cenu v dohodnutom termíne aj napriek tomu, že žiaden termín úhrady v zmluve dohodnutý nebol. Skutočnosť, že uvedené ustanovenia ponechala žalovaná v takom neurčitom znení a neupozornila na predmetné rozpory žalobcu, ktorý textu zmluvy nerozumel len potvrdzuje to, že nikdy nemala v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktorej podstatným znakom je odplatnosť a kúpna cena. Okrem toho následne podvodným konaním bol žalobca pripravený aj o druhý podiel na nehnuteľnostiach, a to konaním syna žalovanej, P. I.. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 06.10.2017 mal žalobca ako predávajúci predať P. I. ako kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pričom podpis na kúpnej zmluve bol sfalšovaný. Žalobca nikdy kúpnu zmluvu nevidel, nikdy nemal v úmysle predať svoj spoluvlastnícky podiel pánovi P. I. a nikdy takúto zmluvu nepodpísal, a preto podpis na nej nie je jeho. Takéto podvodné konanie syna žalovanej je predmetom trestného stíhania vedeného OR PZ v Leviciach pod ČVS: ORP-551/2-VYS-LV-2020 a s vysokou pravdepodobnosťou je tak možné predpokladať, že konanie žalovanej v prípade neplatnej zmluvy zo dňa 17.10.2016 súvisí s podvodným konaním jej syna P. I., pretože obaja konali s úmyslom zbaviť žalobcu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V súvislosti s uvedeným tak žalobca vidí ďalší dôvod neplatnosti zmluvy v konaní žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Tento súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne s ohľadom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu a s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. Sporové strany sú spoločníkmi v spoločnosti ET Group s. r. o., pričom dlhodobo, vrátane obdobia, kedy bola uzatvorená zmluva, medzi nimi pretrvávajú nezhody. Proti žalovanej podal žalobca viacero trestných oznámení na OR PZ Levice pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ako napr. trestný čin podvodu, trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, trestný čin sprenevery, ktorej úmyslom bolo poškodiť žalobcu. Zároveň sú voči žalovanej vedené viaceré civilné konania o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu, z čoho je možné tiež vyvodiť záver o úmysle žalovanej poškodiť žalobcu v čo najväčšej možnej miere. Žalobca tiež namietal absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, pretože dojednanie kúpnej ceny v kúpnej zmluve, ktoré je podstatnou náležitosťou vyžadovanou zákonom v článku IV. bod 1 bolo určené tak, že kúpna cena za nehnuteľnosti „10.000,- eur (slovom dvadsaťtritisíc eur)“. Takto formulovaná kúpna cena nie je určitá, nakoľko nie je absolútne jasné, ktorá z uvedených dvoch súm má byť odplatou za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa článku VII. bod 3 zmluvy, v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutom termíne má toto za následok neplatnosť celej zmluvy, pretože v zmluve absentuje údaj o splatnosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Voľa účastníka právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, pokiaľ je objektívne pochopiteľná prostredníctvom jej výkladu, to znamená pokiaľ ju môže typický účastník v postavení jej adresáta vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ sa konajúcim subjektom nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. V uvedenom prípade tak ide evidentne o neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon, kedy ani za použitia gramatických a logických výkladových pravidiel nie je možné zo zmluvy zistiť výšku dojednanej kúpnej ceny. Zrozumiteľnosť právneho úkonu znamená, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Zmluvu nie je možné považovať za zrozumiteľnú aj z dôvodu, že žalobca má taliansku štátnu príslušnosť a nerozumie slovenskému jazyku. Zmluva mu tiež nebola žalovanou náležite vysvetlená a ani preložená.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že zmluva je absolútne neplatná a ako taká nemôže zakladať prevod vlastníckeho práva na žalovanú, pričom je možné ustáliť, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2 nie je žalovaná, ale žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, je tiež neplatný „Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2016“ podpísaný dňa 28.10.2016, pretože ide o sekundárny právny úkon podmienený existenciou primárneho právneho úkonu, ktorým mala byť zmluva, a bez jej existencie nie je možné aby bol dodatok v platnosti. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení, že spoluvlastníkom nehnuteľností je práve žalobca, tak podľa jeho názoru je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný a právne postavenie žalobcu je tak neisté. Z uvedených dôvodov tak bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností s tým, že táto žaloba o určenie vlastníckeho práva je preto spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Účelom tejto žaloby je tak dosiahnutie zhody medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

2. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanej a v zmysle (ďalej ) ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2021 okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zmluvy v časti dojednanej kúpnej ceny, tak rozdiel medzi kúpnou cenou uvedenou číslom a slovom bol spôsobený omylom vyvolaným nepozornosťou pri vypracovaní kúpnej zmluvy, ktorá bola vypracovaná podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzatváral žalobca s Z. Š.. V tejto kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcou p. Z. Š.R. bola dohodnutá kúpna cena vo výške 23.000,- eur, pričom táto je určená číslom aj slovom v rovnakej výške. V následnej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou sa tieto kúpne zmluvy obsahovo zhodujú, pričom rozdiely sú len v časti určenia rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a výške kúpnej ceny zohľadňujúcej prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach len v rozsahu 1 z celku a nie v rozsahu 1/1 z celku. Obsah kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zohľadňuje a preberá obsah kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a Z. B., pričom pri prevzatí obsahu v časti určenia kúpnej ceny nedošlo k úprave určenia kúpnej ceny slovom, ale len číslom. Z uvedeného dôvodu je určenie kúpnej ceny slovom v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a Z. Š. a kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, identické. Uvedené tak predstavuje chybu v písaní, ktorá nepredstavuje a nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a to aj s poukazom na ustanovenie . Pokiaľ by súd dospel k opačnému záveru, je potrebné prihliadnuť aj na znenie článku IV. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Z. Š. upravujúceho podmienky zaplatenia kúpnej ceny, ktoré by primerane a analogicky spôsobili absolútnu neplatnosť právneho úkonu takejto kúpnej zmluvy. Následkom tejto skutočnosti by tak bolo, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorého sa domáha určenia vlastníckeho práva, a preto by musela byť žaloba zamietnutá. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd si vyžiadal vyšetrovací spis sp. zn. ČVS:ORP-551/2-VYS-LV-2020, v ktorom bola vypočutá žalovaná ako aj pán P. I.. Právny zástupca žalovanej ďalej uviedol, že pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny, tak absencia dátumu splatnosti zaplatenia kúpnej ceny v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou nie je možné právne posúdiť ako neurčitosť ani nezrozumiteľnosť právneho úkonu, pretože skutočnosť, že takáto kúpna zmluva neurčuje splatnosť kúpnej ceny, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ nie je dohodnutý termín splatnosti záväzku, je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia tohto záväzku a dlžník je povinný tento záväzok splniť prvý deň po výzve veriteľa na jeho splnenie. Toto právo veriteľa je upravené v ustanovení a samotná zákonná úprava tak zamedzuje možnosti právneho posúdenia absencie splatnosti záväzku v uzavretej/podpísanej zmluve (pozn. vrátane záväzku zaplatiť kúpnu cenu) ako neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu, spôsobujúceho jeho neplatnosť. Napriek splneniu a zániku záväzku zaplatiť kúpnu cenu, považuje žalovaná za dôležité uviesť, že žalobca ju nevyzval na splnenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu podľa takejto kúpnej zmluvy viac než štyri kalendárne roky a päť mesiacov od jej uzavretia. Uvedené svedčí a preukazuje zaplatenie kúpnej ceny, pričom žalobca tak so svojim právom vyzvať žalovanú na splnenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, sa dostal do omeškania, a preto namietajú premlčanie tohto práva žalobcu vyzvať žalovanú na zaplatenie kúpnej ceny. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca pristúpil k podaniu určovacej žaloby v záujme získania majetkového prospechu, nakoľko v prípade podania žaloby na plnenie, mu dôvodne hrozil neúspech spôsobený námietkou premlčania vyzvať na plnenie, ako aj námietkou premlčania práva na zaplatenie kúpnej ceny, resp. námietkou premlčania práva odstúpiť od kúpnej zmluvy. Uvedené je

preukázané špekulatívnym a tendenčným výkladom ustanovení uzavretej kúpnej zmluvy a na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení žalobcom uvedených v žalobe. Okrem toho kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a Z. Š. ako predávajúcou má takmer identické znenie ako kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, pričom obe boli vypracované a podpísané výlučne v jazyku slovenskom, a preto námietka žalobcu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou z dôvodu výlučne slovenského jazykového vyhotovenia zmluvy, ktorá bola nezrozumiteľná pre žalobcu, sa podľa tvrdení žalobcu vzťahuje len k takejto kúpnej zmluve. Ak by súd dospel k opačnému právnemu záveru, tak je potrebné prihliadnuť aj na vyjadrenie obsahu kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s Z. Š. tiež výlučne v slovenskom jazyku, čo by identicky spôsobilo absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu tejto kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu by tak žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v žiadnom rozsahu, a preto by musel súd žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal na článok VII. ods. 3 kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalobcom a ktorý bol prevzatý v celom rozsahu z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s Z. Š., pričom toto ustanovenie zmluvy obsahovalo zálohu na zaplatenie časti kúpnej ceny a termín splatnosti kúpnej ceny. Nakoľko kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje úpravu o zálohe na zaplatenie časti kúpnej ceny, ani výslovný termín splatnosti kúpnej ceny, nie je možné príslušné ustanovenie článku VII. ods. 3 kúpnej zmluvy aplikovať na posudzovanú vec. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca si neuplatnil právo vyzvať na plnenie ako aj právo na zaplatenie kúpnej ceny ani právo odstúpiť od takejto kúpnej zmluvy, nakoľko na to neboli splnené podmienky a v súčasnosti uplynula vo vzťahu k všetkým týmto právam premlčacia doba. Neuplatnenie žiadneho z uvedených práv svedčí a preukazuje ich nedôvodnosť, pretože došlo k splneniu a zániku záväzku zaplatiť kúpnu cenu. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal na skutočnosť, že takúto žalobu je potrebné posúdiť ako zjavné zneužitie práva, ktorému nie je možné poskytnúť súdnu ochranu podľa článku 5 prvá veta , pretože ide o účelové podanie určovacej žaloby z dôvodu nemožnosti podania žaloby na plnenie, a to aj s ohľadom na konanie žalobcu v minulosti, ktorého motívom bolo obohatenie sa na úkor žalovanej a tretích osôb. V čase od 30.08.2017 do 02.05.2018 boli žalobca a žalovaná štatutárnymi orgánmi a spoločníkmi v spoločnosti ET Group s. r. o., J., pričom spoločnosť ET Group evidovala nesplnenú peňažnú pohľadávku po lehote splatnosti voči spoločnosti Solesi S.pA., so sídlom Syracusa, Talianska republika, ktorá konala na území Slovenskej republiky prostredníctvom jej organizačnej zložky Solesi S.p.A. Slovakia Branch, organizačná zložka, so sídlom Bratislava, v časti istiny vo výške 174.138,12 eur. Keďže spoločnosť Solesi sa dostala so zaplatením peňažnej pohľadávky do omeškania, vznikol spoločnosti ET Group nárok na zmluvné, resp. zákonné sankčné príslušenstvo, pričom žalobca konajúc v mene spoločnosti ET Group sa dohodol a podpísal so spoločnosťou Solesi dokument označený ako „Uznanie dlhu a splátkový kalendár“ zo dňa 11.04.2018 s tým, že s uzavretím dohody boli spojené právne účinky v neprospech spoločnosti ET Group, jej veriteľov a žalovanej, a to bezdôvodné vzdanie sa časti pohľadávky takejto spoločnosti najmenej vo výške 22.536,28 eur v prospech spoločnosti Solesi, a zaplatenie zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 151.601,84 eur v splátkach s novým dátumom splatnosti splátok a s tým spojené vzdanie sa práva na úroky z omeškania vzniknuté odo dňa splatnosti pohľadávky do dňa splatnosti splátok, a to všetko v prospech spoločnosti Solesi. O uzavretí dohody žalobca neupovedomil žalovanú ako druhého konateľa spoločnosti ET Group, pričom tá sa o tom dozvedela až v súdnom konaní z dôvodu jej predloženia spoločnosťou Solesi. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal na nezákonný záujem sledovaný žalobcom, pretože jediný oficiálny bankový účet spoločnosti ET Group oznámený aj správcovi dane, bol zriadený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pričom žalobca v mene tejto spoločnosti zriadil spoločnosti bankový účet v Tatra banke, a. s. bez upovedomenia žalovanej ako druhého konateľa a bez oznámenia správcovi dane. V prospech takéhoto účtu zaplatila spoločnosť Solesi v kalendárnom mesiaci január 2018 a apríl 2018 časť svojho peňažného záväzku voči spoločnosti ET Group vo výške 47.993,11 eur, pričom prevažnú časť tejto sumy vo výške 47.850,- eur previedol žalobca bez zákonného dôvodu z takéhoto nového účtu v prospech svojho súkromného bankového účtu, a to na úkor a škodu spoločnosti ET Group a jej veriteľov. Pre tento skutok bola voči žalobcovi podaná dňa 19.07.2021 obžaloba pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ust. , . Tento falošný účet v Tatra banke, a. s. bol pritom v poradí druhý bankový účet založený žalobcom, nakoľko o prvom takomto bankovom účte založenom žalobcom v ČSOB, a. s. sa žalovaná dozvedela od spoločnosti Solesi a po zistení tejto skutočnosti bol tento bankový účet v ČSOB, a. s. zrušený žalobcom. Ďalší nezákonný záujem, ktorý sleduje žalobca, bol, že žalovaná v mene spoločnosti ET Group uplatňovala a vymáhala zostávajúcu časť pohľadávky voči spoločnosti Solesi, pričom z dôvodu, že spoločnosť ET Group nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku, uplatňovala sa pohľadávka po častiach, resp. vo výške jednotlivých faktúr v upomínacích konaniach a následne v exekučných konaniach. V prvom

exekučnom konaní vzniesla spoločnosť Solesi v procesnom postavení povinného návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu postúpenia vymáhanej časti pohľadávky zo spoločnosti ET Group v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., so sídlom Levice, pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2018 medzi spoločnosťou ET Group ako postupcom a spoločnosťou EUREX GROUP ako postupníkom s tým, že v mene oboch zmluvných strán konal a podpisoval takúto zmluvu žalobca ako ich štatutárny orgán. Zároveň bolo začaté trestné stíhanie vo veci, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Levice pod sp. zn. ČVS:ORP580/2- VYS-LV-2020, pričom možno odôvodnene preukazovať antidatovanie zmluvy o postúpení pohľadávok s tým, že so zmluvou o postúpení pohľadávok boli spojené právne účinky výlučne v prospech žalobcu a v neprospech spoločnosti ET Group, jej veriteľov a žalovanej. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v 1, ktorý žalobca previedol na P.B. I., tak ten nie je predmetom súdneho konania, avšak napriek uvedenému dôvody uzavretia zmluvnej dokumentácie a s tým spojené okolnosti jej uzavretia ako aj konanie žalobcu s tým spojené svedčí o vedomosti a súhlasu žalobcu s jej uzavretím a samotným prevodom spoluvlastníckeho podielu. Opačné tvrdenia žalobcu sú špekulatívnej povahy. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

3. Tunajší súd následne vyzval žalobcu, aby sa v zmysle vyjadril k takémuto vyjadreniu, avšak žalobca sa k takémuto vyjadreniu nevyjadril. Z uvedených dôvodov súd vo veci nariadil pojednávania.

4. Právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca na nariadených pojednávaniach uviedli okrem iného, že trvajú na podanej žalobe a ich vyjadreniach, pričom žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu kúpnu cenu za nehnuteľnosti a preto nie je možné hovoriť o vážnosti vôle žalovanej, a to z dôvodu, že tá vopred s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu uzatvárala takúto zmluvu. Okrem toho je potrebné uviesť, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluva je platná, tak v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny došlo k jej zrušeniu a teda vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej žalobca. Podľa názoru žalobcu tiež kúpna cena musí byť stanovená takým spôsobom, ktorým bude možné kúpnu cenu úplne a nepochybne určiť, a to už v dobe uzavretia zmluvy, nakoľko zmluva nemôže byť platne uzatvorená bez dosiahnutia zhody o jej podstatných náležitostiach. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená odchýlne od kúpnej ceny skutočne dohodnutej, tak je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Pokiaľ ide o tvrdenie protistrany ohľadom povinnosti žalobcu vyzývať na zaplatenie kúpnej ceny, tak poukázali na , v zmysle ktorého ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu, čiže kupujúca mala zaplatiť kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po plnení predávajúceho, pričom bez zbytočného odkladu je podľa názoru žalobcu potrebné chápať ako maximálne 5 dní. Uplynutím tejto doby je potrebné považovať kupujúcu za osobu v omeškaní, a to aj bez výzvy a zmluvu zaniknutú z dôvodu, že kupujúca si nesplnila svoju povinnosť tak ako jej to vyplýva z . Žalobca ďalej uviedol, že podpisoval túto zmluvu, ale nevedel čo podpisuje, pretože ju podpisoval nie pred notárom, ale na národnom výbore. To aj schybil, pretože keby to urobil pred notárom, notár by ho určite upozornil na to, čo podpisuje. Keď predal tých 50 % tak sa to dozvedel až potom, že predal 50 %, a to až následne keď postavil dom, ktorý nie je právne vyporiadaný. Keď povedal žalovanej, aby mu zaplatila 50 % tak ako boli dohodnutí, tak nikdy mu nezaplatila, takže nemôže existovať žiadna úhrada. Keby bol vedel čo podpísal v dobrej viere, čo by sa dalo vyčítať z tej zmluvy, ktorú napísala žalovaná, tak z 23 miliónov nie je polovica 10 miliónov, ale 11,5 milióna. Pokiaľ ide o túto nehnuteľnosť, tak to bol pozemok s pivnicou. Žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie J., parcela č. XXXX U. XXXX kúpili od jednej pani, ktorá sa volá Z. B. s tým, že tieto parcely boli riadne zaplatené. Prvá splátka kúpnej ceny bola vo výške 4.000,- eur a druhá splátka bola vo výške 19.000,- eur. Kúpna cena bola financovaná úverom v Slovenskej sporiteľni (ďalej SLSP). Pokiaľ ide o zmluvu, ktorú uzatváral s Z. Š. dňa 04.04.2016, tak jej nerozumel, a preto si zavolal priateľa, ktorý mu to preložil. Počas tohto prekladu bola prítomná aj žalovaná. Priateľovi veril, pričom bola táto zmluva skontrolovaná nie len prekladateľom, ale aj žalovanou, ktorá to schválila a povedala, aby to podpísal. On má veľa zmlúv, aj mnohé vzťahy na ktorých spolupracovali aj so žalovanou. Rozumel obsahu takejto kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s Z. Š.H., pričom nemal vo vzťahu ku kúpnej zmluve, ktorú uzatváral s p. Š. žiadne námietky alebo výhrady. Mala ich žalovaná, lebo pokiaľ ide o prvú splátku 4.000,- tak s ňou nechcela súhlasiť a on musel ju do toho tlačiť, pretože to považoval za výhodný obchod. Potom zariadil, aby tá splátka bola zaplatená za mesiac a nie za 2-3 mesiace ako chcela žalovaná. Tiež zariadil aj poplatky, aj tých 19.000,- eur aby bolo zaplatených, lebo p. Š. tak žiadala aby to bolo do mesiaca zaplatené, nakoľko by sa to inak naťahovalo. Kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch splátkach. 4.000,-

eur predzmluvne a potom 19.000,- eur, ktoré išli zo SLSP. Všetko je zdokumentované a je to tam. 90 % z kúpnej ceny v dohodnutej kúpnej zmluve s p. B. predstavuje podľa jeho názoru 20.700,- eur. To bolo aj tam napísané a tam nie je žiadna chyba. On prejavil vôľu s uzavretím kúpnej zmluvy s p. Š.H. slobodne, vážne, a zrozumiteľne, pretože tam nebol žiadny problém. Neprejavil tiež vôľu v skutkovom alebo právnom omyle pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. Š.. Keď mu navrhli predaj toho pozemku, tak nevedel, kde sa nachádza, a preto zavolali realitného makléra, ktorý je z J. a ten ich priviedol na to miesto. On ich priamo kontaktoval na p. Š. bez sprostredkovateľa, aby to bolo výhodnejšie. Tie pozemky našli prostredníctvom inzerátu v realitnej kancelárii. Následne tento inzerát bol blokovaný, pretože dal hneď peniaze a zarezervovalo sa to. Tiež neprejavil vôľu s uzavretím kúpnej zmluvy s p. Š. v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a nemá tiež vedomosť o nejakom dôvode neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s p. Š.. Pokiaľ ide o kúpnu cenu vo výške 23.000,- eur, tak suma 23.000,- eur je kúpna cena a ostatné boli výdavky na tú zmluvu. Výdavky na zmluvu však nepatria do kúpnopredajnej ceny, pretože tie boli zvlášť a cena je zvlášť. Pokiaľ ide o p. Š., tak s tou sa zoznámil prostredníctvom žalovanej, ktorá zistila, že sa predáva takýto pozemok a poznala sa s p. Š.. Preto mu zavolala ihneď, či chce získať takýto pozemok a on povedal, že uvidí ako vyzerá ten pozemok a kde je. Hľadal to skoro hodinu tento pozemok, nedal sa nájsť a povedal žalovanej aby zavolala na to číslo, ktoré ten inzerát ponúka a prišiel ten pán, ktorý predával ten pozemok. Ukázal im ten pozemok a potom ich zoznámil s p. Š.. Neskôr sa na týchto pozemkoch postavila stavba, pretože ten pozemok sa skladá zo 700 m2 a to z viacerých parciel. Na jednej z týchto parciel bola pivnica o výmere 40 m2, pričom táto časť pivnice bola v podzemí a časť na povrchu. Staval až potom ako kúpil ten pozemok. Dom nie je právne vysporiadaný, lebo žalovaná to neumožnila. Postavil to bez povolenia. Je tiež pravdou, že so žalovanou podpísal kúpnu zmluvu dňa 25.10.2016. Podpísal tú zmluvu, ale nevedel čo podpisuje, lebo bol spoločný záujem, aby ju podpísal ako aj iné zmluvy, nakoľko v ten deň kontroloval a podpisoval aj iné zmluvy. O tom, že podpísal so žalovanou kúpnu zmluvu dňa 25.10.2016 a o jej obsahu sa dozvedel asi 4 mesiace po tom ako to podpísal, pretože žalovaná mala nejaký projekt v areáli, ktorý je za Merkury Market, kde mal ohradený pozemok. Žalovaná mu ponúkla 50 % za ten ohradený pozemok, aby mu kompenzovala to, čo mu dlžila, lebo na tom pozemku za Merukury Market sa malo vystaviť 6 radových víl. Chceli sa dohodnúť na tom, že mu dá 50 % z toho pozemku, aby sa tam mohli stavať radové vily. Postavil dom na pozemku p. Š. a vie predložiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenie o tom, že ho postavil. Môže zavolať všetkých čo tam na tom pracovali. Ten rodinný dom stavali zamestnanci, ktorí pracovali pre neho ako aj pre žalovanú. Pokiaľ ide o ďalšie zmluvy, ktoré mal podpisovať dňa 25.10.2016, kedy sa podpisovala kúpna zmluva, tak ďalšie zmluvy mali byť overené na Mestskom úrade Levice. Nevie však povedať, čo bolo obsahom týchto zmlúv, pretože žalovaná mu už 5 rokov nedala účtovné spisy, ktoré by potreboval. Tieto dokumenty zadržiava žalovaná aj s jeho účtovnými dokladmi, ako aj zmluvy, ktoré mal podpísať dňa 25.10.2016. Pokiaľ ide o skutočnosť, či žalovanú po tom ako sa dozvedel o podpísaní kúpnej zmluvy vyzval na zaplatenie kúpnej ceny, tak každý deň ju vyzýva, aby zaplatila. Ona dobre vie, že bola vyzvaná aby zaplatila. Neuplatnil si svoje právo na zaplatenie kúpnej ceny v súdnom konaní, ale urobil trestné oznámenia na polícii. Pokiaľ ide o to, či si uplatnil právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou, tak podľa jeho názoru je kúpna zmluva platná keď sú splnené všetky podmienky. Ak sa poruší jedna klauzula, napr. peniaze ktoré neprídu, alebo sú tam zmluvné chyby a nedodržujú sa pravidlá zmluvy, tak sa automaticky anuluje táto zmluva. Žalovaná porušila takúto zmluvu, a preto je neplatná. On spoznal žalovanú v apríli 2015 a až do novembra 2017 mali pracovné vzťahy ako aj spoločné záujmy. Mali tiež spoločné obchodné spoločnosti. Nevie však povedať, kedy sa zhoršili vzťahy so žalovanou, ale pre neho nikdy. Pokiaľ ide o poskytnutie hypotekárneho úveru zo SLSP, ktorým zaplatil časť kúpnej ceny p. Š., tak tento úver vybavoval so žalovanou, ale tento úver bol vedený iba na neho. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že žalovaná bola jeho ekonómkou a mali spoločné účty v ich spoločnostiach. Pokiaľ ide o výšku príjmu, ktorý bol preukazovaný v SLSP na účely poskytnutia hypotekárneho úveru, tak nesmel tento úver presahovať 30 % z mesačného príjmu. S poskytnutím úveru však nemal žiadny problém. V čase žiadosti o úver v SLSP pracoval pre svoje spoločnosti, bol však vedený ako podnikateľ a nie ako zamestnanec. Zdá sa mu, že prvú splátku kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur zaplatil p. Š.R. takou formou, že bol uskutočnený prevod z jeho účtu v Tatra banke. Ale nie je si istý. On pracuje ako podnikateľ na území SR asi 10 rokov. Trochu tiež rozumie jazyku slovenskému, avšak preto, že ho neovláda dobre, tak úzko spolupracuje s talianskymi občanmi, takže nemá potrebu mať iné jazykové znalosti. Pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy so žalovanou tam boli prítomné ešte dve osoby, avšak už si nespomína ktoré. Žalovaná mu nevysvetlila pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016 podrobnosti a obsah tejto zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že nazbieral všetky dokumenty, ktoré preukazujú jeho čestnosť a dobrú vieru pri kúpe pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Nie žalovaná všetko financovala ale aj on bol investor do tejto nehnuteľnosti. Má všetky

potrebné dokumenty, ktoré sa dajú overiť a z ktorých vyplýva, že skutočným investorom je on a nie žalovaná. Zo spoločnosti ET Group dostal 4.900,- eur, ktoré potom prešli na účet žalovanej a žalovaná potom poslala tieto peniaze p. Š.. Predložil tiež výpis z internet bankingu Slovenskej sporiteľne a. s., pričom na tomto mal byť poplatok za pozemok, ktorý odchádzal z jeho účtu za ten pozemok. Tiež doručil listinný dôkaz o úhrade sumy 19.000,- eur, pričom doklad na sumu 20.000,- eur ktorú si požičal z banky, je potvrdenie o pôžičke. Okrem toho tiež na pojednávaní zo dňa 13.06.2022 predložil listinné dôkazy týkajúce sa jeho obchodných spoločností, ako aj výpisov z účtov a dvoch jeho osobných účtov, pričom týmito listinnými dôkazmi chcel preukázať, že nikdy nebol finančne závislý od žalovanej ako to ona tvrdí a mohol si robiť čo chcel. Tieto doklady obsahujú aj dokumenty, že všetko platil on, všetky účty čo sa týka spoločností aj nájomné, plyn, elektriku ako aj všetko ostatné resp. aj zamestnancov. Žalovaná si vyberala peniaze z jeho účtu bez toho aby o tom vedel. Ide o peniaze, o ktorých tvrdí žalovaná, že si ich vybral, ale on ich nevybral, takže je preukázané, že tie peniaze tam stále sú a nikdy neboli vybraté. Tiež predložil dokumenty ohľadom pracovníkov, ktorých zamestnával, ktorí boli na Úrade práce v Nitre zaregistrovaní, ktorých on platil a neplatila ich žalovaná. Žalobca tiež uviedol, že s týmito listinnými dokladmi, ktoré predložil, disponoval od počiatku, ale nevie, prečo ich nepredložil. Prokuratúra z Levíc nepostupuje tak ako by si prial. Postúpil tiež žalobu na prokuratúru v Bratislave a aký to bude mať dopad nevie. Žalobca uviedol v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi Z. Š. a žalobcom, že bol prítomný aj s inými osobami, ktoré boli pri tom svedkami keď rokoval s touto svedkyňou a to aj p. E. J.. Zaujímavé je, že on si pamätá všetko ohľadom svedkyne a ona si nepamätá ohľadom jeho osoby nič. Tiež potvrdil, že prvú zmluvu vytvoril on a aj zaplatil, a v druhej zmluve je všetko chybné. Zástupca žalobcu tiež uviedol, že tak ako žalovaná strana predložila dôkazy na pojednávaní a to okrem iného výpisy z účtu a ďalšie skutočnosti tak z tohto dôvodu bolo potrebné tieto dôkazy spárovať a porovnať s dôkazmi predloženými žalobcom na pojednávaní. K tvrdeniu ohľadom rýchlosti konania uvádza, že žalobcovi záleží na čo najskoršom rozhodnutí vo veci a je toho názoru, že rozsah navrhovaných dôkazov nie je veľký, nakoľko časť dôkazov predstavujú výpisy z bankových účtov spoločnosti ET Group, ktorej konateľkou v rozhodnom čase bola práve žalovaná.

5. Žalovaná, resp. jej právny zástupca na nariadených pojednávaniach uviedli, že žalobu, ktorú podal žalobca, je potrebné vnímať ako jeho snahu o získanie majetkového prospechu, a to akýmkoľvek spôsobom. Jeho skutková a právna argumentáciu je účelová, pričom sa pridržiavali svojich písomných vyjadrení. Nemajú pochybnosti, že súd ako aj žalobca a jeho zástupca sú dostatočne oboznámení s vyjadrením žalovanej, a preto nie je potrebné opakovane uvádzať tie isté skutkové a právne okolnosti. Žalovaná ďalej uviedla pri svojom výsluchu, že sa dozvedela o nehnuteľnostiach, ktoré boli na predaj v marci 2016 a to z inzerátu. Neskôr išli na obhliadku, aby zistili o aké nehnuteľnosti ide a rozhodli sa ich kúpiť. Ona zvažovala všetky plusy a mínusy, lebo boli tam nejaké ťažkosti a následne sa rozhodla, že to kúpi. Keďže sa tam nachádzala aj záhradná chatka, tak to začala riešiť už na začiatku, že by ju mohli rekonštruovať a k tomu potrebovali aj finančnú hotovosť. Z uvedených dôvodov sa dohodla so žalobcom, že ten zoberie nejaký úver, z ktorého by sa kúpila táto nehnuteľnosť a ona zoberie úver na rekonštrukciu tejto chatky. Zistila si v banke výšku úveru, ktorý jej môže banka poskytnúť a keďže si mohla zobrať úver len vo výške 70.000,- eur a predpokladala, že rekonštrukcia bude stáť viac tak potrebovala ďalší zdroj financovania. Preto sa dohodla so žalobcom, že sa to prefinancuje z úveru, ktorý si on zoberie. Aby žalobca mohol dostať úver, tak sa stal zamestnancom jej firmy a aby dosiahli potrebnú výšku príjmu, tak účelovo na pár mesiacov mu zvýšili mzdu. Akonáhle dostal úver, tak nastavili v čistom výplatu tak, aby mu kryla splátku, čiže aby bol schopný splácať tento úver. Tento úver bol splácaný zo mzdy žalobcu, ktorú mu ona vyplácala. Pokiaľ ide k kúpu tých pozemkov, tak na prvom stretnutí bol nejaký pán z realitnej kancelárie. Vzápätí jej volala jej klientka s otázkou, či chce kúpiť túto nehnuteľnosť, pričom to bolo zaujímavé, lebo táto klientka bola kamarátka s bývalou majiteľkou nehnuteľností. Viackrát sa stretli s p. Š. a ona im povedala o všetkých ťažkostiach, ktoré sa viažu k nehnuteľnosti. Žalovaná jej povedala, že to chce kúpiť svojmu synovi a tiež vysvetlila spôsob, akým to chce financovať. Od začiatku vedela, že firma to platí z úveru a že to kupuje pre syna. Okrem toho žalovaná uviedla, že v tom čase žili so žalobcom v jednej domácnosti a tie rozhodnutia boli ovplyvnené aj touto skutočnosťou. Nebolo dôležité nejako ani časovo ani z iného hľadiska, kedy dôjde k prepisu nehnuteľnosti. Dohodnuté bolo, že ona bude splácať tento úver a následne sa prepíše nehnuteľnosť na syna alebo na ňu. V októbri 2016 žalobca potreboval nejaké peniaze, najskôr 5.000 eur, potom 10.000 eur a tak sa dohodli, že sa prepíše adekvátna časť - polovica tej nehnuteľnosti a ona mu vyplatila sumu 10.000,- eur. Pokiaľ ide o komunikáciu s p. Š. vo veci uzavretia tzv. prvej kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2016 za stranu kupujúceho, tak ona komunikovala s p. Š. a oznámila jej, že ako kupujúci bude uvedený žalobca, pretože to bolo potrebné kvôli financovaniu. Keď sa to dozvedela p. Š., že kupujúci bude žalobca, tak troška sa obávala,

že na zmluve bolo uvedené meno talianskeho občana a že to nebude zaplatené. Keďže žalovaná má klientku, ktorá je kamarátka p. Š., tak ona ju ubezpečila, že tie peniaze dostane. Vysvetlila žalobcovi tiež dôvod, pre ktorý mal byť ako kupujúci pri uzavretí prvej kúpnej zmluvy, pretože tam bola aj tá pracovná zmluva, kde bol korigovaný aj príjem. Žalobca neprejavil žiadne námietky alebo výhrady voči tomu, aby bol uvedený ako kupujúci v kúpnej zmluve. Tiež neprejavil žiadne námietky alebo výhrady k spôsobu financovania kúpnej ceny pozemkov na základe takejto kúpnej zmluvy. Neprejavil tiež ani námietky alebo výhrady k budúcemu spôsobu užívania pozemkov alebo k osobe, ktorá mala tieto pozemky užívať po podpise prvej kúpnej zmluvy. Žalovaná tiež uviedla, že ona zaplatila prvú splátku kúpnej ceny na základe prvej kúpnej zmluvy, a to z jej osobného účtu. Žalobca bol tiež účelovo zamestnaný v jej firme a jeho čistá mzda pokrývala splátku úveru. Pracovná zmluva bola účelová a žalobca nevykonával skutočný pracovný výkon na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Realitná kancelária pripravila návrh kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá ako prvá a ona oznámila realitnej kancelárii identifikáciu osoby kupujúceho. Pokiaľ ide o druhú kúpnu zmluvu zo dňa 25.10.2016, tak tá bola vyhotovená u nej v kancelárii, pričom ju vyhotovila niektorá zo sekretárok, ktorá to odpísala z prvej kúpnej zmluvy. Žalobca po uzavretí druhej kúpnej zmluvy ju nevyzýval na zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti a tiež neodstúpil od druhej kúpnej zmluvy, resp. nedoručil jej žiadne odstúpenie. Okrem toho žalobca si z dôvodu uzavretej druhej kúpnej zmluvy voči nej neuplatňoval žiadne peňažné alebo nepeňažné právo s výnimkou tejto žaloby a tiež neprejavil žiadne námietky alebo výhrady k uzavretiu druhej kúpnej zmluvy, ako aj k dôvodu jej uzavretia. Žalobca neprejavil žiadne námietky alebo výhrady ani k užívaniu pozemkov, resp. viničného domčeka jej synom a nepreukázal žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ku stavbe viničného domčeka, ktorý sa nachádza na jednom z dotknutých pozemkov. Ona poskytla žalobcovi počas ich spolužitia finančné prostriedky a to okrem poskytovanej mzdy ako aj iné finančné prostriedky než zaplatenú kúpnu cenu, pričom ten používal jednu z bankomatových firemných kariet. Žalobca jej nevrátil tieto finančné prostriedky. Pokiaľ ide o stavbu, a to viničného domčeka po uzavretí prvej kúpnej zmluvy, tak s týmto viničným domčekom nakladala ona a začala ho rekonštruovať. Tiež uhrádzala náklady na rekonštrukciu. Prvá splátka, ktorú uhrádzala z osobného účtu za kúpnu cenu, bola 4.000,- eur a zvyšná suma z kúpnej zmluvy bola uhradená vo výške 19.000,- eur z úveru žalobcu. Ona mu vysvetlila obsah druhej kúpnej zmluvy, pričom čiastočne ovláda taliansky jazyk, ale nemá certifikát z právnickej taliančiny. Žalovaná tiež uviedla, že zaplatila kúpnu cenu dohodnutú podľa kúpnej zmluvy č. 2 žalobcovi, a to vo výške 10.000,- eur v hotovosti niekedy koncom októbra 2016, ale nemá o tom doklad. Žalobcovi vysvetlila článok 4 ods. 1 kúpnej zmluvy, pričom v tom čase žili v jednej domácnosti. Od začiatku bola zmluva účelová, pretože dohoda existovala medzi ňou a žalobcom. Nevysvetľovala mu rozpor medzi článkom 7 bod 3 a článkom 4 bod 1 kúpnej zmluvy. Nepamätá si, kto podával návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto druhej kúpnej zmluvy a pokiaľ ide o dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2016, tak ten sa vyhotovil v jej kancelárii, nevie ale presne či to pripravila jedna alebo druhá sekretárka. Nepripadalo jej dôležité v rámci spolužitia so žalobcom, že by ten nejakým spôsobom potvrdzoval prijatie finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla. Žalovaná zotrvala na tom, že bola partnerkou žalobcu. Právny zástupca žalovanej tiež uviedol, že pokiaľ ide o výsluch svedka p. Z. Š., ktorý spochybňoval žalobca, resp. jeho zástupca s poukazom na koncentráciu konania, pretože dôkaz nebol navrhnutý včas, tak uviedol, že skutočnosti, ktoré boli uvedené v prvom písomnom podaní žalovanej a ktoré žalovaná uviedla na pojednávaní v rámci svojho výsluchu, boli žalobcom označené ako nepravdivé. Z dôvodu popretia týchto skutočností tak navrhoval vypočuť svedkyňu Z. Š.. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej predmetom konania je určovacia žaloba, pričom žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určovacom výroku v prípade ak kúpna zmluva č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. 1 preukazujú absenciou náležitosti právneho úkonu žalobcu ako kupujúceho a súčasne absenciou náležitosti právneho úkonu p. Š. ako predávajúcej, pričom táto absencia spočíva v absencii vážnosti vôle predávajúceho aj kupujúceho. Táto absencia vôle je daná a preukázaná tým, že zmluvné strany kúpnej zmluvy č. 1 nemali skutočný záujem na uzavretí kúpnej zmluvy č. 1 medzi p. Š. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim z dôvodu účelového postavenia žalobcu ako kupujúceho. Skutočný záujem p. Š., pána žalobcu a p. žalovanej bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 na dotknutých dvoch parcelách č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa v kat. úz. J. z pani Š. v prospech žalovanej. Z dôvodu potreby zabezpečenia financovania kúpnej ceny týchto parciel bola kúpna zmluva č. 1 účelovo uzavretá medzi p. Š. a žalobcom. Z uvedeného je tak zrejmé, že sa jedná o simulovaný právny úkon a to nie len v rovine absolútnej, ale aj v rovine relatívnej. Tieto skutočnosti preukazuje najmä to, že prvú splátku kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 1 zaplatila priamo p. Š. zo svojho bankového účtu žalovaná, pričom nejednalo sa o žiadnu pôžičku a ani iné peňažné plnenie poskytnuté v prospech žalobcu za účelom financovania kúpnej ceny pozemkov, ktoré mali byť skutočne nadobudnuté do vlastníctva žalobcu. Rovnako platenie splátok za úver, ktorý bol

použitý na zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 1 bol splácaný zo zdrojov na strane žalovanej. Je pravdou, že pôvod týchto splátok, resp. peňažnej sumy, z ktorej boli splácané, bol platený na základe pracovnej zmluvy v prospech žalobcu, avšak pracovná zmluva ako aj vyplácanie mzdy boli viazané výlučne na účely možného splácania úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi. Preto bolo aj dôvodné, aby v celom rozsahu kúpnu cenu zaplatila žalovaná, nakoľko mala záujem a vôľu stať sa vlastníkom oboch dotknutých parciel. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná žalobcom, tak predpokladal, že ten má záujem na čo najskoršom poskytnutí súdnej ochrany a odstránení právnej neistoty, pričom predloženie listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca na pojednávaní dňa 13.06.2022 v takom rozsahu, nesvedčia o tejto domnienke, a to o záujme žalobcu na čo najskoršom rozhodnutí vo veci samej. Keďže bol navrhnutý len jeden dôkaz pred týmto pojednávaním, a to výsluch svedkyne H. Š., tak má za to, že predloženie listinných dôkazov v tak veľkom rozsahu až na pojednávaní a nie v primeranom čase pred pojednávaním, aby sa mohol v zákonnej lehote oboznámiť súd a druhá strana sleduje iba záujem na odročení pojednávania a oddialení vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ide o listinné dôkazy vzťahujúce sa k obchodným spoločnostiam a teda tretím osobám a nie stranám sporu a nie je zrejmé, aké skutkové a relevantné okolnosti majú z nich vyplynúť. Právny zástupca ďalej uviedol, že žalobca nemôže mať podľa naliehavý právny záujem na podanej žalobe s tým, že bol oprávnený nahliadnuť do zbierky listín na Okresnom úrade Levice, kat. odbor a zabezpečiť listinné dôkazy, ktoré žiada, aby zabezpečil súd. Preto nie je dôvod vykonať takýto dôkaz. Pokiaľ ide o dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 25.10.2016, tak podpísal ho žalobca a jeho podpis bol riadne úradne osvedčený s tým, že bez ohľadu na výsledok navrhnutého dokazovania tento nebude mať žiadny vplyv na skutočnosť, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe a to z dôvodu, že dôvodom je absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2016, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a p. Z. Š. ako predávajúcou, predmetom ktorej bol odplatný prevod výlučného vlastníckeho práva ku sporným nehnuteľnostiam z predávajúcej v prospech kupujúceho. Z uvedených dôvodov tak žiadal žalobu zamietnuť, pričom prvá kúpna zmluva zo dňa 04.04.2016 bola uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a p. Z. Š. ako predávajúcou s tým, že predmetom bol prevod výlučného vlastníckeho práva k parcelám č. XXXX U. XXXX, kat. územie J., zapísaných na LV č. XXXX. Následne 25.10.2016 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou uzavretá druhá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu na dotknutých parcelách o veľkosti 1. K druhej kúpnej zmluve bol uzavretý aj 04.11.2016 dodatok k zmluve. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej druhá kúpna zmluva je platná, zatiaľ čo prvá kúpna zmluva je neplatná, pričom je potrebné však rešpektovať zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv než má sám, na základe čoho je výlučne z tohto dôvodu neplatná aj druhá kúpna zmluva. Odhliadnuc od tohto dôvodu neplatnosti však nie je daný iný dôvod absolútnej ani relatívnej neplatnosti druhej kúpnej zmluvy, pretože prejav vôle strán sporu s druhou kúpnou zmluvou bol uskutočnený slobodne, nakoľko nekonali pod nátlakom ani vyhrážkou, vážne, pretože sa nejedná o simulovaný právny úkon a strany sporu nekonali s vnútornou výhradou, pričom tento právny úkon bol určitý a zrozumiteľný. Tvrdenie žalobcu, že pri uzatváraní druhej kúpnej zmluvy konal v omyle, nie je pravdivé a nevyplýva toto tvrdenie z vykonaného dokazovania. Pokiaľ by aj žalobca konal v omyle, tak uvedená skutočnosť by mohla mať za následok len tzv. relatívnu neplatnosť druhej kúpnej zmluvy, a keďže žalobca sa nedomáhal neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, je toto právo žalobcu premlčané a z tohto dôvodu žalovaná z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Druhá kúpna zmluva nebola simulovaným právnym úkonom, nakoľko strany sporu nemali záujem vyvolať zdanie právneho úkonu a ani nezastierali iný právny úkon. Vo vzťahu k prejavu vôle strán sporu je potrebné prihliadať na výkladové pravidlá prejavenej vôle s tým, že je potrebné uprednostniť platnosť zmluvy pred neplatnosťou zmluvy a tak aj vykladať ich prejavy vôle. Právny zástupca žalovanej tiež uviedol, že zo strany žalovanej, ktorá uzatvárala kúpnu zmluvu v poradí druhú, bolo očakávané, že sa stane výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 z celku s tým, že predzmluvná komunikácia s p. Z. Š. bola vedená žalovanou a nie žalobcom. Žalovaná tak prejavila a mala záujem stať sa vlastníkom sporných nehnuteľností v celom rozsahu, teda v podiele 1:1. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur zaplatila p. Z. Š. žalovaná a nie žalobca, pričom druhú časť kúpnej ceny vo výške 19.000,- eur zaplatila p. Z. Š. fakticky žalovaná, a to prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnala v pracovnom pomere žalobcu, na základe ktorého mu vyplácala pravidelnú mzdu. Táto mzda bola vyplácaná na základe účelovo uzavretého pracovného pomeru, ktorý nebol sprevádzaný žiadnym výkonom práce zo strany žalobcu a jeho účelom bolo zabezpečiť žalobcovi finančné prostriedky na mesačnej báze v takej výške, aby mu mohol byť poskytnutý úver z banky a aby bol schopný splácať mesačnú splátku. O týchto skutočnostiach mali vedomosť nie len strany sporu, ale aj predávajúca p. Š., ktorá tieto skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní. Pri prvej kúpnej zmluve tak absentuje podstatná

náležitosť prejavu vôle žalobcu ako aj Z. Š., a to vážnosť. Z tohto dôvodu tak bola uzatváraná s vnútornou výhradou Z. Š.R., nakoľko mala záujem predať oba pozemky žalovanej a nie žalobcovi, avšak žalobca vystupoval v tomto prípade ako štatista z dôvodu, že bol schopný spôsobom ako bolo uvedené, zabezpečiť financovanie kúpnej ceny v prospech predávajúcej. Prvú kúpnu zmluvu je tak možné právne posúdiť ako simulovaný právny úkon, a to ako absolútny simulovaný právny úkon z dôvodu, že zmluvné strany chceli vzbudiť vzdanie sa právneho úkonu, ako aj relatívne simulovaný právny úkon, nakoľko zmluvné strany zastierali iný právny úkon. Tiež právny zástupca žalovanej poukázal na výšku kúpnej ceny uvedenej v prvej kúpnej zmluve, ktorá bola určená vo výške 23.000,- eur, avšak súčet dvoch splátok kúpnej ceny je vo výške 24.700,- eur s tým, že rozdiel vo výške 1.700,- eur označil žalobca ako časť kúpnej ceny, ktorá bola určená na zaplatenie nákladov súvisiacich s kúpnou zmluvou. Pani Z. Š., ktorá vystupovala v hmotnoprávnom postavení predávajúceho, vo svojej výpovedi uviedla, že mala záujem na kúpnej zmluve vo výške 23.000,- eur a nie vo výške 24.700,- eur. Tento rozdiel má iný právny základ a iný právny následok než chyba v písaní, ku ktorej došlo v druhej kúpnej zmluve, ktorá spočívala v označení kúpnej ceny číslom vo výške 10.000,- eur a slovom vo výške 23.000,- eur. K tejto chybe v písaní podľa , ktorá bez ďalšieho nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, nastala z dôvodu, že pri koncipovaní druhej kúpnej zmluvy v poradí sa použilo znenie prvej kúpnej zmluvy v poradí s tým, že sa upravil rozsah predmetu prevodu, nakoľko sa prevádzala len 1 spoluvlastníckeho podielu a primerane tomu sa upravila výška kúpnej ceny na sumu 10.000,- eur, avšak zabudlo sa upraviť aj výšku kúpnej ceny určenej slovom, na základe čoho táto zostala zachovaná v pôvodnej sume aká bola v prvej kúpnej zmluve v poradí. Tiež je potrebné uviesť, že žalovaná od začiatku uvádzala skutkové tvrdenie o dohode o výške kúpnej ceny v sume 10.000,- eur, pričom žalobca toto skutkové tvrdenie nepoprel, na základe čoho je potrebné k tejto veci aplikovať ust. a tvrdenie žalovanej o kúpnej cene 10.000,- eur považovať za nesporné. Pokiaľ ide o rozopry vo výpovedi žalobcu počas jeho výsluchu na pojednávaní zo dňa 07.04.2022, tak je potrebné uviesť, že o predaji spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej sa dozvedel až keď postavil dom na sporných pozemkoch. V rozpore s týmto tvrdením je jeho tvrdenie, že o uzavretí druhej kúpnej zmluvy sa dozvedel až štyri mesiace po jej podpise. Stavbu viničného domčeka, ktorý sa nachádza na jednom z dvoch sporných pozemkov, nemohol postaviť žalobca, nakoľko ten stál na dotknutom pozemku už v 70. rokoch minulého storočia, kedy sa jeho vlastníkmi stali právni predchodcovia svedkyne p. Z. Š., a to jej stará mama, resp. následne jej otec. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že povedal žalovanej, aby mu zaplatila 50 % tak ako boli dohodnutí, pričom súčasne uviedol, že každý deň vyzýval žalovanú, aby mu zaplatila. Z uvedených tvrdení žalobcu vyplýva, že musel mať vedomosť o uzavretí druhej kúpnej zmluvy, nakoľko bol so žalovanou na výške kúpnej ceny dohodnutý. Pokiaľ by nemal vedomosť o uzavretí druhej kúpnej zmluvy v poradí, tak by nebolo možné, aby žalobca uviedol, že bol na výške kúpnej ceny so žalovanou dohodnutý. Žalobca pri svojej výpovedi tiež uviedol, že v čase žiadosti o poskytnutie úveru na financovanie kúpnej ceny sporných pozemkov nebol zamestnaný, pričom uvedené skutkové tvrdenie je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá bola predložená v súdnom konaní a ktorá preukazuje vznik a existenciu pracovného pomeru žalobcu. Tieto tvrdenia žalobcu a rozpory v jeho výpovedi svedčia v účelové, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalobcu o podstatných a relevantných skutočnostiach. Je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny v súdnom konaní, neuplatnil si právo odstúpenia od druhej kúpnej zmluvy vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a žalobu podal až po 4 rokoch a 5 mesiacoch od uzavretia druhej kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov tak v záujme dosiahnutia úspechu v súdnom konaní tak žalobcovi neostávala iná právna argumentácia než argumentácia o absolútnej neplatnosti druhej kúpnej zmluvy v poradí. Žalobca však v tejto veci neuniesol dôkazné bremeno a dôvody, od ktorých odvádza a preukazuje neplatnosť druhej kúpnej zmluvy v poradí, neboli v rámci dokazovania preukázané. Poukazuje aj na generálnu plnú moc, ktorú žalobca udelil žalovanej a na základe ktorej bola tá oprávnená podpísať v mene žalobcu prvú kúpnu zmluvu v poradí ako aj druhú kúpnu zmluvu v poradí vrátane jej dodatku. Na uvedené však nebol dôvod, nakoľko žalobca mal o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa podmienok a spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva ku sporným pozemkom v prospech žalovanej a v prospech možnosti ich užívania jej synom vedomosť, a to v čase pred uzavretím jednotlivých zmlúv. Žalobca neuvádzal v tejto veci žiadne námietky ani výhrady, pričom dôvodom bola aj tá skutočnosť, že v danom čase, a teda v období rokov 2016 a 2017, strany sporu žili v spoločnej domácnosti. Z výpovede žalobcu tiež vyplýva, že dňa 04.04.2016 podpisoval viaceré zmluvy, pričom si pamätal presne dátumy podpísania, ktorý je zhodný s dátumom podpísania prvej kúpnej zmluvy v poradí, avšak nepamätal si obsah žiadnej z týchto zmlúv. Uvedené tvrdenie žalobcu tak vyznieva nepresvedčivo a svedčí o záujme žalobcu byť úspešný v tomto súdnom konaní akýmkoľvek spôsobom. Listinné dôkazy, ktoré predložila žalovaná do súdneho spisu, a to vznesenie obvinenia a podanie obžaloby na žalobcu, boli predložené za tým účelom, aby bol

preukázaný vzťah a postoj žalobcu k žalovanej a motív konania žalobcu spočívajúci v podaní tejto žaloby. Vzhľadom na uvádzané skutkové okolnosti, ako aj zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania je právny zástupca žalovanej toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a najmä nepreukázal, že má naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

6. Svedkyňa Z. Š. pri svojom výsluchu uviedla, že zdedila po otcovej smrti pozemok s viničným domčekom v J., ktorý nestíhala užívať a starať sa oň, a preto ho chcela predať. Z uvedených dôvodov tak dala inzerát s tým, že sa jej ozvali z realitnej kancelárie a p. Z. jej dal kontakt na žalovanú. Žalovaná chcela ten pozemok kúpiť pre svojho syna a tak sa dohodli na cene. Stretli sa prvýkrát, dohodli sa a potom prišlo k tomu, že sa išla podpisovať zmluva. Prišla do kancelárie žalovanej a tam stretla žalobcu, ktorého pred tým vôbec nepoznala. Bola jej predložená kúpna zmluva, avšak bola šokovaná, pretože ako kupujúci tam figuroval žalobca. Bola tým zaskočená ale žalovaná jej vysvetlila, že je tam ako štatista, pretože on si môže zobrať úver. Žalovaná pri podpise zmluvy zaplatila určitú čiastku na jej účet, a preto jej dôverovala, lebo aj povesť mala dobrú a jej priateľka ju poznala. Troška sa naplašila, lebo zmluva bola na iné meno, ale žalovaná povedala, že peniaze dostane.Ona jej dôverovala a podpísala zmluvu. Potom sa už so žalobcom nestretla, teraz je to prvýkrát. Komunikovala ohľadom predaja týchto pozemkov len so žalovanou, pričom pri podpise zmluvy videla žalobcu prvýkrát. O kúpu pozemkov prejavila záujem žalovaná s tým, že nemala záujem predať tieto pozemky žalobcovi. Kúpnu zmluvu zo dňa 04.04.2016 vypracovala asi realitná kancelária a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 23.000,- eur. Žalovaná jej najprv previedla zo svojho účtu 4.000,- eur a zvyšok 19.000,- eur bol zaplatený na účet. Nevedela uviesť, koľko je 90 % z kúpnej ceny a nevedela tiež odpovedať, prečo je v článku 4 ods. 1 uvedená kúpna cena vo výške 23.000,- eur a súčet dvoch splátok vo výške 24.700,- eur. Nebolo jej zaplatených tých 1.700,- eur nad dohodnutú kúpnu cenu, pričom sa nedohodla so žalobcom a ani so žalovanou, že kúpna cena za pozemky bude až vo výške 24.700,- eur. Nemala záujem, aby jej bola zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy záloha. Na týchto pozemkoch sa nachádzal aj malý viničný domček, nevie aký mal rozmer, v dedičskom konaní by to malo byť uvedené. Nebránili jej žiadne prekážky v prístupe k tomuto viničnému domčeku motorovým vozidlom. Stredná pedagogická škola mala vedomosť o tom, že užíva túto cestu na prístup k viničnému domčeku, pričom táto škola nemala výhrady k tomu a ani raz ich neupozornili. Otcova matka kúpila tieto pozemky otcovi v r. 1975 a od toho roku užívali túto cestu, možno od r. 1976, už si však nepamätá. Predala aj ten viničný domček a to žalovanej. Žalovaná chcela kúpiť túto nehnuteľnosť pre svojho syna a to uviedla aj pri ich stretnutí. Napriek tejto skutočnosti však pozemky kúpil žalobca a to z dôvodu, že mu bol poskytnutý úver s tým, že žalovaná to potom mala platiť. Žalobca tam bol ako štatista a ona ho nepoznala. Zverejnila inzerát na predaj nehnuteľnosti v Pohroní a potom u p. Z., ktorý má realitnú kanceláriu. Cez kamarátku ju kontaktovala žalovaná, ktorá jej zatelefonovala, dohodli si stretnutie, dohodli sa na cene s tým, že sa jej žalovaná ozve, keď bude zmluva vyhotovená. Kúpnu zmluvu zo dňa 04.04.2016 uzatvárala so žalobcom, ale žalovaná jej povedala, že to bude financovať ona. Radšej by zmluvu podpísala so žalovanou, ktorú pred podpisom kúpnej zmluvy nepoznala. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o známu, cez ktorú sa spoznali so žalovanou tak tou osobou bola p. R., za slobodna G., ktorá bola a je klientkou účtovnej kancelárie žalovanej. Pokiaľ ide o stretnutie, na ktorom bol žalobca aj žalovaná, tak prišla do kancelárie, ukázali jej zmluvu, pričom ona sa spýtala prečo je v zmluve ako kupujúci uvedený žalobca a žalovaná jej vysvetlila, že žalobca je len štatistom. Potom podpísali zmluvu a to bolo celé. Dovtípila sa, že žalobca má taliansku štátu príslušnosť, pretože rozprával po taliansky. Prečítala si kúpnu zmluvu pred podpisom, porozumela jej a nebolo tam žiadny problém. Pokiaľ ide o výhrady k tejto kúpnej zmluve, tak mala len otázku, že prečo tam figuruje žalobca. Nikto ju však nenútil podpísať túto zmluvu. Rozumie tiež ustanoveniu článku 7 ods. 8 tejto zmluvy s tým, že v momente podpisu zmluvy chcela, aby prešlo vlastnícke právo na žalovanú. Žalovaná jej povedala, že žalobca si zoberie úver, aby zaplatil kúpnu cenu, a preto tam je uvedený ako kupujúci, pričom žalovaná to zaplatí zo svojho účtu. Pri podpise zmluvy jej žalovaná zaplatila sumu 4.000,- eur. Pokiaľ ide o prevyšujúcu sumu 1.700,- eur tak k tej sa nevie vyjadriť. Ona sa už nestretla po podpise zmluvy so žalobcom. V čase uzavretia zmluvy pracovala v Tescu ako predavačka ale na tej pešej zóne, kde sú čaje. Nepamätá si, koľkokrát prešiel žalobca vedľa nej a nepamätá si, že by sa jej pýtal, či dostala peniaze. Celková kúpna cena z titulu kúpnej zmluvy jej bola zaplatená vo výške 23.000,- eur a potom ešte jej bola vyplatená suma po čiastkach za viničný domček ale to bola ďalšia zmluva.

7. Súd po tom ako prečítal listinné dôkazy a to žalobu, kúpna zmluva zo dňa 04.04.2016, kúpna zmluva zo dňa 17.10.2016, dodatok zo dňa 28.10.2016 (čl. 13-18), LV č. XXXX, kat. územie J., trestné oznámenie právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 09.09.2020, uznesenie tunajšieho súdu sp.

zn. zo dňa 09.11.2020, výpis z Obchodného registra ET Group s. r. o., žaloba sp. zn. , odvolanie žalovanej v konaní , uznesenie zo dňa 05.05.2021, upovedomenie o podaní žaloby Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 19.07.2021, preklad (čl. 83-87) zmluvy 27.04.2018, uznesenie OR PZ Levice odbor kriminálnej polície zo dňa 06.11.2020 ČVS:ORP-580/2-VYS-LV-2020, vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.08.2021, výpis z Tatra banky, a. s. ET Group s. r. o., preklad (čl. 94-97) týkajúci sa uznania dlhu a splátkového kalendára, listinné doklady - výber hotovosti SLSP (čl. 187-188), generálne plnomocenstvo zo dňa 19.05.2016, výpis z účtu vo VÚB (čl. 191) týkajúci sa žalovanej, uznesenie Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 25.10.2021, obžaloba Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 19.07.2021, pracovná zmluva zo dňa 25.09.2015, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, listinný dôkaz (čl. 200) zo dňa 21.01.2016, návrh žalovanej na vykonanie dôkazov zo dňa 27.05.2022, mzdový list za r. 2016 týkajúci sa žalobcu, elektronické podanie o žalovanej z 06.06.2022, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.07.2022, vypovedanie plnomocenstva zo dňa 04.07.2022, žiadosť o odročenie pojednávania (čl. 280-281), predloženie písomnej podoby žaloby a oznámenie právnej zástupkyne o vypovedaní plnomocenstva zo dňa 07.07.2022, oboznámil sa s vyšetrovacím spisom OR PZ Levice, ČVS:ORP-551/2-VYS-LV-2020: trestné oznámenie, výsluch osoby P. I. zo dňa 22.10.2020, zápisnica o výsluchu osoby H.. A. I. zo dňa 06.11.2020, výsluch žalobcu zo dňa 14.06.2021, zápisnica o výsluchu svedka H.. I. zo dňa 09.07.2021, výpoveď svedka P. I. zo dňa 09.07.2021, uznesenie OR PZ zo dňa 06.10.2021, uznesenie Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 16.12.2021; aktuálny LV č. XXXX, kat. územie J., vypočul strany sporu ako aj svedkyňu zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcou Z. Š. a žalobcom zo dňa 04.04.2016 vyplýva, že svedkyňa Z. Š. predala žalobcovi do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie J., a to pozemky parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 ako aj parcelu č. XXXX vinica o výmere 456 m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 23.000,- eur s tým, že bude zaplatená predávajúcej bezhotovostným prevodom na jej účet uvedený v záhlaví kúpnej zmluvy, a to v splátkach, pričom prvá splátka vo výške 4.000,- eur bude uhradená pri podpise zmluvy a druhá splátka vo výške 90 % z kúpnej ceny prostredníctvom bankového úveru najneskôr do 60 dní od podpisu zmluvy, a to formou dvoch splátok, 80 % z cieľovej sumy po vklade na plombu a 20 % po prevode vlastníckeho práva. V prípade ak vznikne kladný rozdiel medzi kúpnou cenou a zaplatenými splátkami, rozdiel uhradí kupujúci, a to v hore uvedenom termíne. Podpisy na tejto kúpnej zmluve a to predávajúcej ako aj kupujúceho boli overené, a to na Mestom Levice dňa 04.04.2016. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca dňa 17.10.2016 okrem iného vyplýva, že žalobca predal žalovanej parcely č. XXXX U. XXXX zapísané na LV č. XXXX, kat. územie J., a to v rozsahu 1 za dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 10.000,- eur (slovom dvadsaťtritisíc eur) s tým, že mala byť zaplatená bezhotovostným prevodom v prospech predávajúceho formou jednej splátky. Z článku V. tejto kúpnej zmluvy tiež vyplýva okrem iného, že predávajúci zároveň udelil súhlas kupujúcemu, aby realizoval rekonštrukciu stavby na vlastné náklady. Z článku VII. kúpnej zmluvy a to bodu 3 vyplýva, že v prípade ak sa kúpna cena neuhradí v dohodnutom termíne, zmluva sa stane neplatnou a záloha vo výške 2.000,- eur prepadá v prospech predávajúceho. Z výpisu LV č. XXXX, kat. územie J. zo dňa 17.10.2016 bolo zistené, že žalobca bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa Knihy osvedčenia mesta Levice dňa 25.10.2016 bola osvedčená totožnosť žalobcu. Následne dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2016 žalobca a žalovaná uzavreli dodatok k takejto kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2016 s tým, že uviedli, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a to parcely č. XXXX U. XXXX, pričom ostatné časti kúpnej zmluvy ostali bez zmeny. Dňa 04.11.2016 mal byť overený podpis žalobcu u notárky JUDr. Kataríny Košťálovej. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. územie J. zo dňa 07.04.2021 bolo zistené, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností je J. Z. v rozsahu 1 a žalovaná v rozsahu 1, pričom žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016 v znení dodatku zo dňa 04.11.2016. Pôvodná právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Viera Kubicová dňa 09.09.2020 mala podať na Okresnú prokuratúru Levice trestné oznámenie pre podozrenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa , ako aj trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa a trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti podľa . Toto trestné oznámenie smerovalo proti P.B. I.. V tomto trestnom oznámení tiež uviedla, že dňa 04.04.2016 žalobca uzavrel ako kupujúci s Z. Š. kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie J.. Následne dňa 17.10.2016 žalobca ako predávajúci uzavrel s H.. A. I., teda žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu

vo výške 1 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobca uviedol, že sa dozvedel, že už na liste vlastníctva nefiguruje ako vlastník, nakoľko ako ďalší vlastník je evidovaný syn p. I. a to P. I.. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 06.10.2017 mal ako predávajúci previesť spoluvlastnícky podiel P.B. I. za cenu 12.000,- eur, pričom podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu podpis na kúpnej zmluve žalobcu je sfalšovaný, pretože ten nikdy danú kúpnu zmluvu nevidel a nikdy nemal v úmysle predať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach P. I.. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť ET Group s. r. o. bola žalovaná zapísaná ako spoločníčka a to od 21.12.2017 a žalobca bol zapísaný ako spoločník a to od 08.12.2020. Okrem toho žalovaná bola konateľom a to od 24.10.2020, pričom žalobca bol tiež konateľom tejto spoločnosti, a to od 14.09.2017 do 24.10.2020. Žalobou zo dňa 13.10.2020, o ktorej je vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v rozsahu 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie J. a to voči žalovanej J. Z.. V tejto žalobe poukazuje na skutočnosť, že podpis na kúpnej zmluve, ktorú mal uzavrieť dňa 06.10.2017 s P. I. za kúpnu cenu 12.100,- eur je sfalšovaný, on nikdy danú kúpnu zmluvu nevidel, nikdy nemal v úmysle predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a nikdy túto zmluvu nepodpísal, a preto podpis na nej nie je jeho. Z uvedených dôvodov žiadal určiť vlastnícke právo v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Uznesením zo dňa 09.11.2020 tunajší súd, sp. zn. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil J. Z. ako žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. území J. zapísanými na LV č. XXXX. Žalovaná J. Z. v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 01.12.2020 podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 21.09.2021 bolo zistené, že odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Takýmto uznesením bolo nariadené neodkladné opatrenie s tým, že odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovanej, ktorá v tomto spore je J. Z.. Tunajší súd uznesením zo dňa 05.05.2021 v tomto konaní zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.05.2021. Z prekladu zmluvy pre postúpenie pohľadávky uzavretej medzi postupujúcim ET Group s. r. o. a nadobúdateľom EUREX GROUP s. r. o., ktorý vypracoval prekladateľ Pavol Sýkora so sídlom Nitra č. 68/2020 vyplýva, že spoločnosť ET Group s. r. o. postupuje nadobúdateľovi pohľadávky spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., pohľadávky špecifikované v článku 1. tejto zmluvy. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Leviciach zo dňa 06.11.2020 ČVS:ORP-580/2-VYS-LV-2020 bolo začaté trestné stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , a to okrem iného z dôvodov, že osoba oprávnená konať v mene spoločnosti ET Group s. r. o. dňa 27.04.2018 uzatvorila ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou EUREX GROUP ako postupníkom, pričom za obe zmluvné strany v zastúpení konal konateľ Y. P. Y. - žalobca s tým, že konaním okrem iného došlo aj k znemožneniu vymoženia predmetných pohľadávok v rámci exekučných konaní ku škode spoločnosti ET Group s. r. o. vo výške 42.855,80 eur. Podľa výpisu Tatra banky a. s. týkajúci sa spoločnosti ET Group s. r. o. mali byť prijaté platby od spoločnosti Solesi S.p.A. vo výške 25.000,- eur 31.01.2018 ako aj 19.04.2018 vo výške 22.993,11 eur. Z prekladu, ktorý vypracoval Mgr. Gabriel Marčiňák č. 1067/2018 predmetom ktorého bolo uznanie dlhu a splátkový kalendár vyplýva, že dňa 11.04.2018 žalobca ako štatutárny zástupca spoločnosti ET Group súhlasil so žiadosťou od spoločnosti Solesi Branch s. r. o. o odložení úhrady súm v celkovej výške 151.601,84 eur, ktorú dlžila spoločnosti ET Group. Okrem toho sa spoločnosť Solesi Branch s. r. o. zaviazala po podpísaní tejto listiny následne po sformovaní dohody k úhrade faktúr za práce zamestnancov v celkovej výške 24.757,- eur. Zostatková suma mala byť uhradená splátkami v celkovej výške 22.993,11 eur. Súd ďalej z potvrdenia od Slovenskej sporiteľne zistil, že dňa 25.10.2016 bol realizovaný výber sumy vo výške 2.800,- eur z č. účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 22.10.2016 výber vo výške 3.000,- eur, dňa 21.10.2016 vo výške 2.500,- eur a dňa 18.10.2016 vo výške 5.000,- eur. Podľa generálneho plnomocenstva, ktoré udelil splnomocniteľ - žalobca žalovanej dňa 19.05.2016, bola žalovaná splnomocnená na zastupovanie žalobcu v plnom rozsahu vo všetkých právnych a iných úkonoch voči akýmkoľvek tretím osobám vrátane orgánov verejnej moci ako aj vrátane úkonov, na ktoré sa vyžaduje udelenie osobitného písomného splnomocnenia. Tiež ju žalobca splnomocnil na zastupovanie vo všetkých konaniach vedených pred orgánmi verejných mocí na zastupovanie v rámci všetkých rokovaní konaných s akýmikoľvek tretími osobami, na vykonanie právnych úkonov ako aj výsledkov týchto rokovaní, napr. uzatváranie dohôd, zmlúv. Okrem toho ju splnomocnil na disponovanie s peňažnými prostriedkami vedenými v peňažných inštitúciách na meno splnomocniteľa, resp. na disponovanie s hnuteľnými vecami vo vlastníctve, držbe alebo užívaní splnomocniteľa ako aj na disponovanie s nehnuteľnosťami vedenými na meno splnomocniteľa vrátane ich zaťaženia. Podľa výpisu VÚB banky a. s. - flexi účet vedený na meno

žalovanej zo stavom k 30.04.2016 mala byť dňa 04.04.2016 mala zrealizovaná platba vo výške 4.000,- eur v prospech svedkyne Z. Š.. Uznesením zo dňa 25.10.2021 Okresná prokuratúra Levice zamietla sťažnosť obvineného Y. P. Y. - žalobcu, proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ Levice pod ČVS:ORP-580/2-VYS-LV-2020 zo dňa 21.09.2021, ktorým vzniesol obvinenie žalobcovi za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa z dôvodu, že nie je dôvodná. Dňa 19.07.2021 Okresná prokuratúra Levice podala na Okresný súd Levice obžalobu na žalobcu z dôvodu, že ako konateľ obchodnej spoločnosti ET Group s. r. o. v rozpore s ustanovením porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , čím sa dopustil pokračovacieho zločinu. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom ET Group s. r. o. zastúpený žalovanou a zamestnancom Y. P. Y. zo dňa 25.09.2015 bol žalobca ako zamestnanec prijatý do pracovného pomeru od 28.09.2015 s tým, že druh vykonávania práce bol dohodnutý manažér. Pracovný pomer sa uzatváral na dobu určitú do 31.12.2017 a mzda za dohodnutú prácu bola dojednaná vo výške 500,- eur brutto/hodina, ktorá podlieha zákonným zrážkam. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.01.2016 sa zmluvné strany dohodli, že zamestnancovi patrí dohodnutá mesačná mzda vo výške 770,- eur brutto/mesačne. Podľa listinného dokladu (čl. 200) zo dňa 21.01.2016 klient - žalobca v Slovenskej sporiteľni a. s. splnomocnil oprávnené osoby nakladať s vkladom na účte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pričom oprávnenou osobou bola žalovaná. Zo mzdového listu za rok 2016 žalobcu vyplýva, že ten bol zamestnancom spoločnosti ET Group s. r. o. s tým, že mu bola vyplatená mzda za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 v celkovej výške 5.878,28 eur a to na jeho účet. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2022 uviedol, že ako predávajúci a žalovaná ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 25.10.2016 s tým, že zmluva bola vyhotovená dňa 17.10.2016. Dňa 28.11.2016 bol vyhotovený dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2016, pričom podpis predávajúceho na dodatku nie je jeho podpisom a o existencii dodatku vedomosť nemá ani nemal, pretože takýto dodatok nikdy vlastnoručne nepodpísal. Pravosť podpisu predávajúceho na dodatku nie je osvedčená nijakým spôsobom, pretože na poslednej strane dodatku pri texte so slovenským štátnym znakom s dátumom 04.11.2016 je síce podpisový riadok s uvedením mena notára ale vlastnoručný podpis notára chýba. Okrem toho osvedčovanie pravosti podpisov vykonáva na notárskom úrade zamestnanec notára splnomocnený notárom, nie notár osobne. Preto žiada nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca podľa na zistenie pravosti podpisu žalobcu na dodatku. Žalobca tiež nemá k dispozícii originálne vyhotovenie kúpnej zmluvy uzavretej v poradí č. 2 ani dodatku a nevie sa vyjadriť k skutočnosti kedy, akým spôsobom bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Levice, aké prílohy boli k návrhu pripojené, resp. či mu bol ako účastníkovi konania o povolení vkladu predložený návrh na vklad na podpísanie a či je na návrhu na vklad jeho vlastnoručný podpis. Žalobca je štátnym príslušníkom Talianska, teda cudzinec, pričom neovláda slovenský jazyk slovom ani písmom. Preto navrhuje vykonanie dôkazu na preukázanie skutočnosti formou zapožičania spisu z Okresného úradu Levice, číslo spisu V-5521/2016 na ktorý odkazuje zápis na LV č. XXXX, kat. územie J.. Podľa názoru žalobcu je kúpna zmluva uzavretá so žalovanou absolútne neplatná podľa , pretože nebola urobená určite a zrozumiteľne a vyhlásenie žalobcu ako predávajúceho, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a tieto tvoria v podiele 1 predmet kúpy, nie je v súlade s údajom na liste vlastníctva, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy ako aj jej prílohy. Nemohla preto vzniknúť povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Na vznik kúpnej zmluvy bolo treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatný náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Dohodnutý predmet kúpy a zaň dohodnutá kúpna cena sa vzťahovali iba na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako predávajúceho podľa zápisu na liste vlastníctva ako celok podľa zásady jedna zmluva jedna cena. Kúpna zmluva je tak absolútnym neplatným úkonom, pretože trpí vadami prejavu vôle s poukazom na , nakoľko predmet plnenia bol v čase vzniku právneho úkonu nemožný v plnom rozsahu. Návrh kúpnej zmluvy pripravovala žalovaná a žalobca ako cudzinec s talianskym štátnym občianstvom slovenský jazyk neovláda slovom ani písmom. Pokiaľ ide o vady návrhu kúpnej zmluvy, sa žalovaná ako kupujúca snažila konvalidovať uzavretím dodatku, ktorý žalobca ako predávajúci podľa svojho vyhlásenia nepodpísal a podpis predávajúceho na dodatku ktorý ani nie je úradne osvedčený, nepatrí žalobcovi. Pre platnosť písomného právneho úkonu sa tiež vyžaduje podľa podpis konajúceho, ak právny úkon robia viaceré osoby podľa musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Žalobca nemá k dispozícii originálne vyhotovenie písomnej zmluvy v znení dodatku č. 1, preto navrhuje vykonať dokazovanie súdom zapožičaním originálu spisu v evidencii katastra nehnuteľností. Na fotografii kúpnej zmluvy a dodatku, ktoré žalobca získal, sa nenachádzajú stopy svedčiace o ich spojení do jednej listiny a to i

listiny vrátane podpisov. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, nie je možné, aby sa v tomto štádiu konania vyjadroval k ďalším častiam vyjadrenia žalovaného. Žiada tiež súd, aby napriek tomu, že prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany nepredložil včas na toto vyjadrenie prihliadol, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že komunikácia s jeho právnou zástupkyňou mimo pojednávania je veľmi náročná, pretože právna zástupkyňa neovláda taliansky jazyk slovom ani písmom a rovnako on neovláda jazyk slovenský. Dňa 07.07.2022 bolo doručené Okresnému súdu Levice vypovedanie plnomocenstiev na zastupovanie a odstúpenie od zmlúv o poskytovaní právnych služieb zo strany právnej zástupkyne žalobcu, a to aj v konaní, ktoré sa týka tejto veci. Zároveň žalobca e-mailom požiadal dňa 06.07.2022 o 19:51 hod. o odročenie pojednávania nariadeného na deň 11.07.2022 z dôvodu vypovedania plnomocenstva a odstúpenie od zmluvy, ktoré mu doručila jeho právna zástupkyňa. Tiež v písomnom podaní žalobca podal dňa 07.07.2022 žiadosť o odročenie z dôvodu odstúpenia od zmlúv o poskytovaní právnych služieb zo strany jeho právnej zástupkyne. Následne tunajší súd oznámil žalobcovi e-mailom zo dňa 11.07.2022, že s poukazom na a 184 jeho žiadosti o odročenie nevyhovuje a pojednávanie zo dňa 11.07.2022 sa uskutoční. Z LV č. XXXX, kat. územie J. zo dňa 11.07.2022 súd zistil, že žalovaná je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to CKN parciel č. XXXX a XXXX, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 04.11.2016. Z úradného záznamu zo dňa 11.07.2022 vyplýva, že o 09:35 hod. dňa 11.07.2022 sa do kancelárie informačného centra dostavil účastník konania, a to žalobca z dôvodu informovania sa, či bude pojednávanie zo dňa 11.07.2022 o 11:00 hod. sa konať v danej veci a bolo mu oznámené, že pojednávanie sa uskutoční a uvedené mu bolo oznámené aj prostredníctvom e-mailu. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice ČVS:ORP-551/2-VYS-LV-2020 a to trestného oznámenia súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Viery Kubicovej podal dňa 09.09.2020 na Okresnú prokuratúru Levice trestné oznámenie na P.B. I., a to v súvislosti s kúpnou zmluvou predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorú mal s ním uzavrieť k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX z dôvodu, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 06.10.2017 bol sfalšovaný a nikdy ju nepodpisoval. Zo zápisnice o výsluchu osoby P. I. zo dňa 22.10. 2020 okrem iného vyplýva, že v októbri 2017 so žalobcom uzavrel kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky na LV č. XXXX, kat. územie J. v rozsahu 1, pričom vlastníčkou druhej polovice bola jeho mama - žalovaná. Pozemok odkúpil za sumu 12.100,- eur ktorá bola zaplatená spôsobom ako bolo uvedené v kúpnej zmluve. Pôvodná kúpna zmluva bola uzatvorená s tým, že žalobca bol len dočasným vlastníkom, nakoľko v tom čase žil so žalovanou a dôvod prečo bol žalobca dočasným vlastníkom bol ten, že bol schopný si zabezpečiť úver z banky na zaplatenie časti kúpnej ceny. Dohodu o tomto predaji viedla žalovaná, nakoľko sa takto dohodla so žalobcom s tým, že on o tom vedel a aj on s tým, súhlasil. Pozemok sa predal jemu, pretože tento pozemok kupovala jeho matka pre neho. Na uvedenom pozemku sa nachádzal aj viničný dom, ktorý rekonštruoval bez finančnej podpory žalobcu a vlastníkom domu sa stala matka. Kúpna zmluva bola podpísaná a overená na notárskom úrade, kde bol žalobca osobne. Bola tiež dohoda, že kúpna cena pozemku sa započíta pôžičkami, ktoré boli žalobcovi poskytnuté v čase od 15.11.2016 do 02.02.2017 s tým, že vklady pôžičiek boli zasielaná na účet žalobcu prevodom ako aj priamymi vkladmi. Priame vklady banke realizovala pani W. X. z dôvodu, že bola zamestnankyňou firmy a ona len vykonala vklad. On alebo jeho matka jej dali hotovosť s pokynmi, kde má túto hotovosť vložiť. Čo sa týka osoby F. V., k tejto osobe uviedol, že ho nepozná a nevie o koho sa jedná. Vie, že táto osoba figurovala na dodatku ku kúpnej zmluve, kde žalobca udelil p. V. generálnu plnú moc a dodatok k zmluve už podpisoval p. V.. Dodatok sa týkal toho, že na pôvodných zmluvách neboli uvedené rodné priezviská a z tohto dôvodu boli spísané dodatky. Pôvodnú zmluvu však podpísal žalobca. Zo zápisnice o výsluchu osoby žalobcu ako svedka poškodeného zo dňa 14.06.2021 okrem iného vyplýva, že overené podpisy, ktoré sú uvedené na kúpnej zmluve, nekorešpondovali s dokladmi, ktoré boli predložené notárovi. Z výpisu od notárky vyplýva, že osvedčovacia doložka aj čísla z knihy podpisov sú v internom systéme evidované pri iných dokumentoch a nie pri dokumentoch, ktoré boli podvodne zneužité na zápis vlastníckeho práva p. I. a sama notárka sa vyjadrila, že pokiaľ by išlo o kúpnu zmluvu, bola by v zápise uvedená zmluva a nie ako v tomto prípade podpisový vzor. Dokumenty u notárky JUDr. Yvlin Hörömpöliovej tak boli overované, ale išlo o úplne iné dokumenty ako podklady, ktoré patrili ku kúpnej zmluve. On nikdy neoveroval svoj podpis na dokumentoch, ktoré boli podkladom pre podvodný zápis vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie J.. Tiež neoveroval plnomocenstvo na osobu F. V., pričom z výpisu od notárky vyplýva, že jeho podpis z iných dokumentov bol podvodne priradený k iným zmluvám. Tiež uviedol, že v Taliansku na polícii bolo podané trestné oznámenie na p. V., p. I. U. V.. I., boli aj predvolaní, ale na predvolanie sa nedostavili. Oznámenie bolo podané v súvislosti s tým, že p. V. konal za neho, hoci on mu nikdy nedal žiadnu plnú moc, aby konal v jeho mene. Toho človeka nepozná, nevie o koho sa jedná a nikdy ho

nevidel. Žiada preto preveriť podpis na kúpnej zmluve ako aj na plnomocenstve a tiež žiada zistiť ako boli priradené podpisové položky k nesprávnym dokumentom, ktoré nikdy nepodpísal a nikdy neoveroval pravosť podpisov na nich. Ku kúpnej zmluve, za ktorú mal od p. I. dostať za predaj 10.000,- eur uvádza, že tieto peniaze od p. I. nikdy nedostal a P. I. mu nikdy neposkytol pôžičku. Peniaze, ktoré mu na účet posielala p. X. W., bola pôžička, ktorú mu p. X. spláca na jeho osobný účet. On tiež tieto pozemky nepredával. Zo zápisnice o výsluchu osoby H.. A. I. zo dňa 06.11.2020 tiež vyplýva, že v 2016 mala záujem o kúpu pozemku v J., pričom išlo o pozemky zapísané na LV č. XXXX. Nevedela si však v tom čase zobrať úver, a preto sa dohodla so žalobcom, že on ako jej zamestnanec by si mal možnosť zobrať úver, nakoľko spĺňal podmienky pre získanie úveru s tým, že ona mu splatí sumu za pozemok a ten bude prepísaný na ňu. Išlo o ústnu dohodu, pričom úver bol braný vo výške 24.000,- eur a cena pozemku bola 24.000,- eur. Zaplatila na začiatok 4.000,- eur a žalobca mal zaplatiť sumu 20.000,- eur z uvedeného úveru. Následne žalobcovi zaslala na účet 10.000,- eur a polovica pozemku bola prepísaná na ňu. Potom pokračovala v splátkach druhej polovice pozemku, pričom tieto peniaze boli poukázané na účet žalobcu. Jednalo sa o celkovú sumu 12.100,- eur a po uhradení tejto sumy za druhú polovicu pozemku bol vykonaný prevod vlastníctva zo žalobcu na jej syna P.B. I. o čom žalobca vedel a súhlasil s tým. Bola spísaná kúpna zmluva, podpis žalobcu ako predávajúceho bol overený na notárskom úrade v Leviciach u Yvlin Hörömpöliovej a pri tomto úkone bol aj žalobca na notárskom úrade overiť si tento podpis a bola tam prítomná aj ona. Pokiaľ ide o prevod vlastníctva pozemku, k tomu uvádza, že táto dohoda bola medzi ňou a žalobcom od počiatku. Z jej strany bola dohoda naplnená, teda celú sumu pozemku mu uhradila, a to na účet žalobcu. S týmto on súhlasil, a preto realizoval prevod vlastníctva k predmetným pozemkom, a to na základe dobrovoľnosti a s vedomím zmluvných strán. Na uvedenom pozemku je stavba, avšak žalobca nikdy nebol vlastníkom tejto stavby a v prípade, že je vlastníkom, resp. bol, navrhuje, aby o tom doložil dôkaz. Žalobca len predával a kupoval pozemok. Žalovaná pri svojej výpovedi ako svedok zo dňa 09.07.2021 zopakovala to, čo uviedla predtým s tým, že pokiaľ ide o úkony na notárskom úrade, tak v ten deň robil žalobca úkony ešte pre inú spoločnosť, všetky doklady aj pre túto spoločnosť ako aj kúpna zmluva boli v euroobale a po overení podpisov si žalobca všetky dokumenty zobral, odišiel s ľuďmi z tej firmy na kávu, asi po hodine sa vrátil a tie papiere si rozdelili a opäť vložili do obalov a založili. V rámci toho boli overené aj podpisy na kúpnej zmluve. Čo zapisovala pracovníčka úradu pod jednotlivé čísla o overení, ona nevie uviesť, z istotou vie uviesť, že táto kúpna zmluva bola predložená k overeniu podpisu žalobcu. Ešte sa jej žalobca pýtal, či podpíše zmluvu ona na základe generálnej plnej moci alebo on, pričom on povedal, že to podpíše. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca požičal p. W. X. peniaze, pretože tá bola ich zamestnankyňa, ktorá mala na starosti bežnú evidenciu a ona chodievala do banky robiť vklady. Z výpovede svedka P. I. zo dňa 09.07.2021 tiež vyplynulo, že uzavrel so žalobcom kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX s tým, že vlastníčkou druhej polovice bola jeho matka - žalovaná. Pozemok odkúpil za sumu 12.100,- eur ktorá bola zaplatená spôsobom ako je uvedený v kúpnej zmluve. Pôvodná kúpna zmluva bola uzatvorená s tým, že žalobca bol len dočasným vlastníkom, nakoľko v tom čase žil s jeho matkou - žalovanou. Čo sa týka dôvodu, prečo bol žalobca dočasným vlastníkom, bol ten, že ten si bol schopný zabezpečiť úver z banky na zaplatenie časti kúpnej ceny. Dohodu o tom predaji viedla žalovaná, nakoľko sa takto dohodla so žalobcom s tým, že on o tom vedel a súhlasil s tým. Pri podpise kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim bol na notárskom úrade JUDr. Yvlin Hörömpöliovej aj on, pričom sa podpisovalo viacej dokumentov. Bolo tam viac ľudí, nejakí Taliani, jeho matka a žalobca. On tam prišiel, podpísal zmluvu a išiel preč. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca požičal p. W. X. peniaze a o tom dosť pochybuje, pretože s p. X. sa ani nepoznal, možno jeden, dvakrát ju videl v kancelárii ako pracovníčku. Z uznesenia OR PZ Levice zo dňa 06.10.2021 okrem iného vyplýva, že trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uznesením Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 16.12.2021 bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa OR PZ zo dňa 06.10.2021, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie a bolo mu uložené aby opätovne vo veci konal a rozhodol.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa , , , , , vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

12. Podľa , , , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa , , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

15. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca ako kupujúci dňa 04.04.2016 s Z. Š.H. ako predávajúcou sa týkala predaja nehnuteľnosti, a to CKN parcely č. XXXX U. XXXX zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie J. s tým, že žalobca na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol tieto nehnuteľnosti v celom rozsahu. Následne žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa 17.10.2016 kúpnu zmluvu v znení jej dodatku zo dňa 28.10.2016, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 k takýmto nehnuteľnostiam. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pričom sporná bola platnosť takto uzavretých zmlúv. Súd sa najskôr zaoberal či žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva podľa . Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia predovšetkým vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv. Vzhľadom na skutočnosť, že ako podielový spoluvlastník je na liste vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam zapísaná žalovaná, pričom žalobca spochybňoval platnosť zmluvy na základe ktorej tá nadobudla vlastnícke právo k takýmto nehnuteľnostiam tak možno konštatovať, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, pretože v prípade úspechu v súdnom konaní /určení jeho vlastníckeho práva/, by takéto súdne rozhodnutie bolo zapísané do katastra nehnuteľností a ako vlastník by bol zapísaný žalobca. Súd zároveň podotýka, že v právnom poriadku prevláda zásada preferovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu pred neplatnosťou právneho úkonu. Táto zásada vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. : „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“. Súd tak dospel k záveru po vykonanom dokazovaní, že prvá kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 04.04.2016 medzi žalobcom ako kupujúcim a Z. Š. ako predávajúcou je platná. Je pravdou, že pôvodne mala kúpiť tieto nehnuteľnosti žalovaná, pričom svedkyňa Z. Š. ako predávajúca sa dozvedela pred uzavretím kúpnej zmluvy, že ako kupujúci bude uvedený v zmluve žalobca, ale tá bola s tým, uzrozumená pri uzavretí kúpnej zmluvy, a preto mala len vnútornú výhradu voči tejto skutočnosti, čo nerobí takýto právny úkon neplatným. Nejde tak o simulovaný právny úkon, resp. nejde o nedostatok prejavenej vôle na strane predávajúcej ako aj kupujúceho, pretože z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že tí prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Samotná Z. Š. si tak bola jednoznačne vedomá s kým uzatvára túto kúpnu zmluvu, pričom napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že žalobca uzatváral takúto dohodu len z dôvodu, že

mu bol poskytnutý úver, z ktorého bola vyplatená kúpna cena, pričom následne má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, nemá za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Svedkyňa Z. Š. a žalobca riadnym spôsobom preukázali svoju skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, a preto takáto zmluva bola platným spôsobom uzavretá. Pokiaľ ide o druhú kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 17.10.2016, tak neboli preukázané dôvody neplatnosti takejto kúpnej zmluvy tak ako to uvádzal žalobca v podanej žalobe. Pokiaľ ide o skutočnosť, že samotná zmluva bola vyhotovená v jazyku slovenskom a žalobca je občanom Talianskej republiky a nerozumie jazyku slovenskému, tak skutočnosť, že zmluva je vyhotovená v inom jazyku akému rozumie strana tohto právneho úkonu, nerobí automaticky takýto právny úkon neplatným. Súd považoval za nesporné, že žalobca neovláda plynule jazyk slovenský, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že súd pribral do konania tlmočníčku jazyka talianskeho s tým, že žalobca počas tohto súdneho konania komunikoval v jazyku talianskom. Okrem toho túto skutočnosť nerozporovala ani žalovaná. Podľa názoru súdu ak právny úkon je spísaný v cudzom jazyku tak to samo o sebe neznamená, že je bez ďalšieho neplatným z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. O neplatný právny úkon by išlo vtedy, ak by cudzí jazyk, v ktorom bol právny úkon vyhotovený bol nezrozumiteľný osobe, ktorému bol adresovaný. Ak vzniknú o tom pochybnosti, musí súd prihliadnuť aj na skutočnosť, za akých okolností bol prejav vôle obsiahnutý v právnom úkone urobený a či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, o aký právny úkon ide teda aké práva a povinnosti mali vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť a to vzťahu k času, kedy bol právny úkon, ktorý obsahuje prejav vôle urobený. /napr. rozsudok NS ČR, sp. zn. zo dňa 11.03.2008/. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že samotná žalovaná prostredníctvom svojej pracovníčky vyhotovovala predmetný právny úkon a to kúpnu zmluvu zo dňa 17.10.2016 v jazyku slovenskom, pričom takáto zmluva bola preložená žalovanou žalobcovi do jazyka talianskeho. Tiež je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaná žili v čase uzavretia zmluvy ako druh a družka, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výsluchu svedka I., ktorý bol vykonaný v trestnom konaní hoci žalobca takéto spolužitie výslovne poprel. Je tiež zrejmé, že žalobca a žalovaná spoločne vykonávali podnikateľskú činnosť, a preto možno mať za preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že túto kúpnu zmluvu preložila žalobcovi, pričom ten poznal jej obsah ako aj jednotlivé zmluvné dojednania. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že takáto kúpna zmluva bola takmer doslovnou kópiou kúpnej zmluvy, ktorú predtým uzatváral žalobca so svedkyňou B., pričom táto zmluva mu bola preložená, čo potvrdil aj sám žalobca. Z uvedených dôvodov tak súd nepovažoval tvrdenie žalobcu o tom, že mu kúpna zmluva uzavretá so žalovaným nebola riadnym spôsobom preložené a žalobcova vôľa tak nebola urobená vážne a slobodne za preukázané, a preto nie je z tohto dôvodu kúpna zmluva uzavretá so žalovanou s poukazom na ustanovenie , neplatná. Okrem toho samotný žalobca mohol odmietnuť podpísať takúto kúpnu zmluvu a žiadať jej riadne preloženie do jazyka talianskeho kvalifikovaným prekladateľom, pričom sa uspokojil s prekladom, ktorý vykonala žalovaná. Žalobca tiež slobodne a vážne prejavil vôľu uzavrieť takto formulovanú kúpnu zmluvu, pričom aj pri predchádzajúcej kúpnej zmluve akceptoval jej vyhotovenie v jazyku slovenskom. Nebolo tak preukázané tvrdenie žalobcu, že by ten nebol uzrozumený s obsahom takejto zmluvy, a preto možno dôvodne predpokladať, že vedel, čo je obsahom takejto zmluvy. Pokiaľ ide o nesúlad kúpnej ceny medzi jej slovným vyjadrením, v ktorom je uvedená kúpna cena dvadsaťtritisíc eur a číselným vyjadrením, kde je uvedená suma 10.000,- eur, tak tento nesúlad nerobí samotnú kúpnu zmluvu neplatnou pre jej nezrozumiteľnosť, pretože z jednoduchého porovnania uzavretých kúpnych zmlúv vyplýva, že táto kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je takmer doslovným znením predchádzajúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzatváral žalobca s p. Z. Š.. Z tohto dôvodu tak je zrejmé, že v slovnom vyjadrení kúpnej ceny došlo len k zrejmej nesprávnosti, pretože predchádzajúca kúpna cena v predchádzajúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a svedkyňou Š. bola dojednaná vo výške 23.000,- eur, pričom došlo len k prekopírovaniu slovného vyjadrenia kúpnej ceny s tým, že je zrejmé, že kúpna cena bola medzi žalobcom a žalovanou dojednaná vo výške 10.000,- eur, nakoľko predmetom prevodu bol len spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 k týmto nehnuteľnostiam a takáto kúpna cena tak zodpovedá rozsahu prevádzaného podielu. Okrem toho samotný žalobca pri svojom výsluchu v trestnom konaní uvádzal, že so žalovanou uzavrel takúto kúpnu zmluvu, pričom kúpna cena bola dojednaná vo výške 10.000,- eur. Z tohto dôvodu tak podľa názoru súdu ide o zrejmú nesprávnosť podľa a nie o nezrozumiteľné dojednanie kúpnej ceny, ktoré by takúto zmluvu robila neplatnou, pretože obe strany sporu tak vedeli aká je dojednaná kúpna cena, pričom tá bola dohodnutá vo výške 10.000,- eur. Pokiaľ ide o ďalší dôvod neplatnosti, na ktorý poukazuje žalobca, a to dojednanie článku VIII. bod 3 kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že v prípade ak sa kúpna cena neuhradí v dohodnutom termíne, zmluva sa stáva neplatnou a záloha vo výške 2.000,- eur prepadá v prospech predávajúceho, tak je potrebné uviesť, že nebola v článku IV. kúpnej zmluvy v

ktorom bola dojednaná kúpna cena dohodnutá doba, do kedy mala byť zaplatená táto cena. V tomto prípade tak bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia , a to s tým, že mal žalobca vyzvať žalovanú na zaplatenie kúpnej ceny a ak by ju tá nezaplatila a bola v omeškaní, tak mal ďalšie zákonné možnosti, ktoré mohol využiť v zmysle príslušných právnych predpisov /napr. odstúpiť od zmluvy/. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval, a preto nemohli ani nastať účinky takéhoto dojednania, ktoré možno považovať za rozväzovaciu podmienku, pretože nebola dohodnutá doba splatnosti kúpnej ceny žalovanou a tá sa tak ani nemohla dostať do omeškania, keďže žalobca nepostupoval podľa . Okrem toho takéto zmluvné dojednanie je tiež neplatné pre jeho nezrozumiteľné a neurčitosť keďže nie je uvedená doba splatnosti kúpnej ceny resp. je v rozpore so zákonom podľa , nakoľko nemožno pre prípad omeškania so zaplatením kúpnej ceny dohodnúť neplatnosť právneho úkonu. Podľa názoru súdu ustanovenia o neplatnosti právneho úkonu, ktoré sú obsiahnuté v sú kogentného charakteru, a preto nemožno dojednať zmluvnými stranami neplatnosť právneho úkonu z iných dôvodov, ako je tam uvedené. Nebolo tiež v súdnom konaní preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že zo strany žalovanej išlo od počiatku o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej úmyslom bolo nezaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Keďže kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to predmet kúpy ako aj kúpnu cenu, tak súd ju považoval za platne dojednanú. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by išlo o neplatnú kúpnu zmluvu a z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá, nakoľko žalovaná platným spôsobom nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu.

16. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu, pričom túto aktivitu strany sporu realizujú prostriedkami procesného útoku resp. procesnej obrany. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto strany sú podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Sudcovská koncentrácia konania znamená, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu tak, ako to upravuje ustanovenie <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil až na pojednávaní zo dňa 13.06.2022 dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení resp. ich oznámil až vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2022 tak súd s poukazom na koncentračnú zásadu na takéto dôkazy neprihliadol, pretože žalobca bol poučený o takejto koncentračnej zásade s tým, že napriek tomu, že mal právneho zástupcu a listinnými dôkazmi disponoval od začiatku súdneho konania čo potvrdil pri svojom výsluchu, tieto predložil až na treťom pojednávaní. Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie zo dňa 03.07.2022 a tam uvedené nové skutočnosti resp. navrhnuté dôkazy tak súd na tie neprihliadol nakoľko je evidentné, že išlo o vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo dňa 02.08.2021, pričom dôkazy tam uvedené mohol navrhnúť už pri podaní žaloby resp. počas realizácie úkonov podľa nakoľko o týchto skutočnostiach mal už v tom čase vedomosť. Okrem toho pokiaľ ide o jeho návrh na pripojenie administratívneho spisu Okresného úradu Levice týkajúceho sa vkladového konania tak je potrebné uviesť, že sám žalobca bol účastníkom takéhoto vkladového konania a mohol si tak zabezpečiť kópiu takéhoto spisu. Pokiaľ ide o skutočnosť na ktorú poukazoval žalobca a to že má ťažkosti pri komunikácii zo svojím právnym zástupcom z dôvodu, že ten nerozumie jazyku talianskemu, tak je potrebné uviesť, že samotný žalobca, resp. jeho právny zástupca si zodpovedajú za kvalitu právneho zastúpenia s tým, že ak bol žalobca nespokojný so svojím právnym zástupcom, mohol ho vymeniť, prípadne si môže uplatňovať nároky zo zodpovednosti za škodu voči advokátovi, alebo sa obrátiť na Slovenskú advokátsku komoru. Preto je takéto tvrdenie žalobcu irelevantné a z tohto dôvodu takéto dôkazy neprihliadol, pretože boli tieto návrhy na dokazovanie podané oneskorene.

17. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 11.07.2022 tak súd jej nevyhovel, pretože neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa nakoľko samotnú

skutočnosť, že právny zástupca žalobcu vypovedal plnomocenstvo žalobcovi nemožno považovať za taký dôležitý dôvod, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené. Za včasnosť právneho zastúpenia si zodpovedá samotný žalobca, pričom ten viackrát pred pojednávaniami ukončil právne zastúpenie svojho právneho zástupcu a udelil splnomocnenie osobe, ktorá síce má právnické vzdelanie ale nie je advokátom. Z tohto dôvodu tak podľa názoru súdu išlo o účelovú žiadosť o odročenie pojednávania.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaná bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).