Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-39-2018.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom Nerudova 9, 040 01 Košice, IČO 36 608 548, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 200,53 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- úrok z omeškania 5 % p.a. zo sumy 200,53 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 200,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. z predmetnej istiny od 27.10.2017 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ A180 CDI, EČV: C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: PhDr. Ľubica Vlasatá, (ďalej aj len ako „poškodená“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodená hneď po škodovej udalosti túto nahlásila v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod č. 9564539424. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla MERCEDES-BENZ A180 CDI, EČV: C., v dôsledku poistnej udalosti č. 9564539424 si poškodená dala svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise SPEEDLINES, s.r.o., IČO: 36 608 548. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.418,77 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 17/112. Poškodenej bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.10.2017 oznámené, že dňa 11.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9564539424 a bol jej predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1.218,24 eur. Nepriznaná suma vo výške 200,53 eur bola poškodenou postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2017. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. 9564539424 vo výške 200,53 eur s príslušenstvom, ktorý mu bol neoprávnene krátený. Žalobca požadoval úroky z meškania podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej len „OZ“) a § 797
ods. 3 OZ. Žalovaný listom zo dňa 13.10.2017 oznámil, že dňa 11.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9564539424. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 200,53 eur od 27.10.2017 do zaplatenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2019, č.k. 36Cb 39/2018-149 tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 200,53 eur (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,84 % voči žalovanému (výrok III.). Súd prvej inštancie po ustálení sporných a nesporných skutkových okolností, skonštatoval, že nárok na úhradu škody z rozdielu nepriznaného žalovaným na opravu v sume 200,53 eur je dôvodný, po preskúmaní zmluvy o postúpení pohľadávky má žalobca danú aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k primeranosti nákladov na opravu v cene mzdy za prácu predstavujúcej sumu 40 eur na 1Nh podľa kalkulácie žalobcu č. 9564539424 za to, že je - aj s ohľadom na doložené cenníky
- cenou obvyklou v danom regióne. Súd však zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 81,84 %, pričom pri určení súd prvej inštancie prihliadol na zamietnutie žaloby v časti požadovaného úroku z omeškania.
3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 08.02.2022, č.k 2 Cob 27/2020-277 výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil, výrok II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia v časti výroku I, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na žalovaným krátenú časť náhrady škody z poistnej udalosti č. 9564539424 v sume 200,53 eur. Zároveň sa vyjadril k námietke žalovaného spočívajúcej v absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spojení s tvrdením o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2017. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky odvolací súd uviedol, že túto je možné definovať ako platný právny úkon, od ktorého je možné odvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalujúcej strany sporu v danom sporovom konaní. V bode 28 odôvodnenia odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania (výrok II. napadnutého rozsudku), a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo145/2017, na ktoré sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia zamietavého rozhodnutia v časti príslušenstva pohľadávky odvolával ako na rozhodnutie, závery ktorého mali vo vzťahu k predmetnej sporovej veci podstatný význam, bolo následne nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zrušené a vec bola NS SR vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze uviedol, že výklad, ktorý poskytuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 (ktorý si zároveň osvojil aj súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci) v sebe subsumuje záver, že poisťovňa sa dostáva do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si poškodený voči nej uplatnil priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP a ani potom, čo uplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6, 7 zákona o PZP, ale až po doručení meritórneho rozhodnutia v spore, kde poisťovňa vystupovala ako žalovaná, pričom rozsudok bol stotožnený s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Ústavný súd SR však konštatoval, že hoci vzťah poškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ - dlžník), čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 - 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 OZ, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k takému výkladu, ktorým by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany NS SR v napadnutom rozhodnutí v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci zákona o PZP) za cieľ zlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného právneho predpisu bol zákonodarcom vykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so smernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne (alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021. S poukazom na uvedené v predmetnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (výrok II). Odvolací súd taktiež vzhľadom na to, že rozhodovanie o trovách konania
je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a je ním podmienené, uvádza, že v danom prípade bude nevyhnutné, aby súd prvej inštancie rozhodol opätovne aj o nároku na náhradu trov konania.
4. Súd viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu po oboznámení sa s predmetnou vecou, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise, ako napr. s faktúrou č. 17/112, s kalkuláciami, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s cenníkmi iných servisov, s uplatnením nároku na náhradu škody, s kategorizáciou vozidiel a s písomnými a ústnymi prednesmi strán. Na pojednávaní konanom dňa 08.07.2022 žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre jej neurčitosť, keďže si postupca s postupníkom nedojednali určitú, resp. určiteľnú odplatu. Žalobca upozornil, že odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I., čím je vec v merite právoplatne vyriešená a nie je možné predmetnú otázku preskúmavať opätovne.
5. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2017 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 11.10.2017 a uznal náklady na opravu motorového vozidla v zmysle kalkulácie Audatex vo výške 1.218,24 eur s Nh max 16,67 eur bez DPH. Za nelikvidnú položku považoval žalovaný sumu vo výške 200,53 eur, ktoré neuznal. Z oznámenia vyplýva, že škodová udalosť bola hlásená dňa 05.07.2017.
6. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
7. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
8. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
9. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
16. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
20. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
21. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
26. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
27. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v zmysle pokynu uvedeného v bode 29 odôvodnenia, opätovne rozhodol o časti žaloby spočívajúcej v uplatňovaných úrokoch z omeškania, vrátane preskúmania, odkedy vzniká nárok na úrok z omeškania s posúdením nároku na náhradu trov konania.
29. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla na poškodenom motorovom vozidle Mercedes-Benz, A trieda, EČV C. v dôsledku prevádzky motorového vozidla Fiat Punto, EČV:C., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného, ktoré vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla v celkovej sume 1.418,77 eur z rozdielu nepriznaného žalovaným na opravu vo výške 200,53 eur. Predmetný nárok žalobcovi vznikol, tak ako konštatoval súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 19.11.2019, č.k. 36 Cb 39/2018-149 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 08.02.2022, č.k. 2 Cob 27/2020-277. V tomto smere súd upozorňuje, že predmetná vec je res iudicata a nie je možné ju opätovne preskúmavať, a preto nie je možné prihliadať na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení, ktorú už navyše odvolací súd v citovanom rozhodnutí posudzoval. Súd preto žalovanému pripomína, že „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)“. Vzhľadom na uvedené preto súd odkazuje na časti odôvodnenia, ktoré sa predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok zaoberali (bližšie pozri bod 27 odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu). Keďže v samotnej veci vyslovil krajský súd záväzný právny názor (aktívna vecná legitimácia je daná) a súdy oboch inštancií už právoplatne rozhodli, že nárok, od ktorého žalobca odvodzuje úrok z omeškania, je dôvodný, s ohľadom na bod 28 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, súd pristúpil v k posudzovaniu uplatnených úrokov z omeškania z hľadiska ich výšky, príslušnej sadzby a momentu vzniku tohto nároku.
30. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období (od 16.03.2016 do splatnosti) bola vo výške 0,00 %. Žalobca požadoval aj zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania ročne zo sumy 200,53 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, teda v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.10.2017 vyplýva, že žalovaný poukázal sumu 1.218,24 eur na účet žalobcu. Zníženie poistného plnenia žalovaný odôvodnil priznaním v zmysle kalkulácie Audatex s Nh max 16,67 eur bez DPH. Náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 27.10.2017. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.), v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
31. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný na súde prvej inštancie, aj na odvolacom súde. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).