Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Csp-34-2022.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/34/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu (navrhovateľ): D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX, Q. - E., I. F. C.: F. X, Q., H. Ž.: 1/ Wishmaker, j.s.a, so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 52 019 365, 2/ ELVYT, spol. s r.o., so sídlom Nobelova 12, Trnava, IČO: 31 419 143, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovanému v 1. rade sa u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/ až 3/, na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022.
Žalovanému v 2. rade, ako zamestnávateľovi žalobcu, sa u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022.
II. Súd p o u č u j e žalovaného v 1. rade, že je možné zodpovedajúcim spôsobom podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022.
III. Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.06.2022 domáhal, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/-3/, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom a vo výroku II. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 26.04.2022 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 2.000,- Eur. Žalobca sa zaviazal predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 75,52 Eur, s dohodnutým úrokom 8,12 % a dobou splatnosti 60 mesiacov. Žalovaný v 1. rade je v zmysle zmluvy o úvere splnomocneným
zástupcom investorov 1/ až 3/, ktorý v mene investorov vykonáva všetky právne úkony vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“). V rovnaký deň, t. j. 26.04.2022, žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá aj napriek tomu, že bola vyhotovená na samostatnej listine, bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalovaným v 1. rade vopred pripravená. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá je vopred pripravená žalovaným v 1. rade ako dodávateľom, obsah tejto zmluvy rovnako ako obsah samotnej zmluvy o úvere žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zároveň podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, bez jej uzatvorenia by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere (a tým k poskytnutiu finančných prostriedkov), žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Buď dohodu o zrážkach zo mzdy prijal (a podpísal), alebo k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Žalobca sa s platením splátok omeškal, pričom dňa 26.05.2022 (t. j. už 11-ty deň po omeškaní sa s prvou splátkou) žalovaný v 1. rade doručil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov, na základe ktorej požiadal žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške, ktorá je uvedená v doručenej žiadosti. Žalobca následne písomne požiadal žalovaného v 2. rade o nevykonávanie zrážok zo mzdy, argumentujúc neoprávneným domáhaním sa výkonu zrážok zo mzdy žalovaným v 1. rade. Následne dňa 21.06.2022 v doobedných hodinách žalovaný v 1. rade prostredníctvom osoby vystupujúcej pod menom p. T. telefonicky kontaktoval žalovaného v 2. rade s urgenciou o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle doručenej žiadosti. Žiadosťou žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade ako veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky siahnutím na majetok žalobcu bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si žalovaný v 1. rade ako veriteľ sám diktuje, snahou vykonať zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tým neoprávnené zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu bez akéhokoľvek odobrenia súdom. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným majetkom, pričom takýmto spôsobom žalovaný v 1. rade môže od žalobcu vymôcť aj plnenia, ktoré by mu za iných okolností nepatrili. Podľa názoru žalobcu je neodkladné opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalobcu pred vykonávaním zrážok zo mzdy zo strany žalovaného v 1. rade. Podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov je podľa vyjadrenia žalobcu daná tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu (v prípade určenia neprijateľných podmienok zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy) a ich poukázania na účet žalovaného v 1. rade, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobca ako slabšia zmluvná strana musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému v 1. rade vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému v 1. rade ako veriteľovi zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, a zároveň bez riadneho exekučného titulu zasiahli do majetkovej sféry žalobcu ukracovaním jeho majetku (príjmu z pracovnej činnosti). Z jednotlivých krokov žalovaného v 1. rade, a to doručenia žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a následná telefonická urgencia žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalobcu, je podľa názoru žalobcu dostatočne preukázané, že žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku a požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o čom svedčí predložená žiadosť. Tým sa žalobca snažil poukázať na nebezpečenstvo mu bezprostredne hroziacej ujmy a to vo forme znižovania jeho majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, a teda potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok voči žalobcovi mal právoplatne potvrdený, ktorý by nútil samotného žalobcu splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanému. Napriek tomu z prípisu predloženého žalobcom v tomto konaní a adresovaného jeho zamestnávateľovi je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa finančných plnení voči nemu domáha len cestou zrážok zo mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, pričom takýto postup nie je v súlade so zákonom a narúša postavenie žalobcu ako slabšej zmluvnej strany. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ (žalobca) musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky neobsahuje, pričom umožňuje veriteľovi (žalovanému v 1. rade) svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, úrokov, odplaty za úver, prípadne zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly predmetnej dohody resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2022 a takýmto spôsobom
mimosúdne postihnúť majetok žalobcu dlžníka. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného v 1. rade ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. K procesnému postaveniu žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalobcu žalobca uvádza, že uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Žalobca sa týmto neodkladným opatrením domáha jeho nariadenia voči tretej osobe (svojmu zamestnávateľovi), ktorý nie je účastníkom úverového vzťahu, avšak ak totiž dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu žalobca označil ako procesnú stranu aj svojho zamestnávateľa, a to ako žalovaného v 2. rade.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o úvere, č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022, dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2022, upomienka č. 1 zo dňa 31.05.2022, žiadosť o nevykonávanie zrážok zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 23.05.2022, sumárne informácie o úvere č. XXXXXXXXX, súhlas so spracovaním osobných údajov.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené
16. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
22. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
23. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
24. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
25. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
26. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným.
28. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
29. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobca a žalovaný v 1. rade, ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/, uzatvorili dňa 26.04.2022 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. V tejto zmluve bola zároveň určená výška mesačnej splátky vo výške: 75,52 Eur, vážený priemer jednotlivých úrokov v % p.a.: 8,12 % p.a., doba splatnosti úveru: 60 mesiacov, dátum poskytnutia celkového úveru: 26.04.2022, dátum prvej celkovej platby: 15.05.2022, dátum poslednej celkovej platby: 15.04.2027, provízia vo výške: 60,- Eur, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu v % p.a.: 30,38 % p.a. z celkového úveru, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške: 2091,- Eur, výška úroku z omeškania: 5 % p.a. celkovej sumy v omeškaní, výška zmluvnej pokuty za omeškanie: 10 % z aktuálnej dlžnej sumy úverovej splátky počítanej na 8. deň omeškania dlžníka s úhradou dlhu, číslo účtu splácania a variabilný symbol. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehľad splátok počas celej doby splácania úveru. Žalobca predložil súdu i Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (ako zástupcom investorov 1/ až 3/) za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky investorov 1/ až 3/ zo zmluvy o úvere, vrátane jej súčasti a príslušenstva. Súčasťou bola aj dohoda strán, že žalovaný v 1. rade je oprávnený predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy žalobcu na účel zaplatenia pohľadávky alebo jej časti formou zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov.
30. Súd sa vo veci oboznámil aj s ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný v 1. rade (ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/) listom zo dňa 23.05.2022 požiadal žalovaného v 2. rade (ako zamestnávateľa žalobcu) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade, resp. investorov 1/ až 3/ vzniknutej na základe zmluvy o úvere. Zo žiadosti vyplýva, že má byť vykonávaná dohoda o zrážkach zo mzdy, a to vo výške splátky, t. j. prvá splátka vo výške 92,15 Eur a všetky ďalšie vo výške 75,52 Eur, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľov. Žalovaný v 1. rade v predloženej žiadosti poukazoval na dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ide o dohodu, ktorá bola uzatvorená na diaľku, t. j. nie za súčasnej prítomnosti strán dohody a bola podpísaná technickými prostriedkami.
31. Všeobecne o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa Občianskeho zákonníka platí, že obsahom písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka písomná, a musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka, ako aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Súd po preskúmaní predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zistil, že táto neobsahuje podstatné náležitosti dohody v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka (ktoré ustanovenie je vzhľadom jeho charakter kogentné), keď v dohode nie sú identifikovaní jednotliví veritelia (investori). Z obsahu dohody vyplýva, že veritelia (investori) sú identifikovaní prostredníctvom identifikačných údajov, pričom z týchto údajov nie je zrejmé, o aké konkrétne (identifikované) subjekty ide, ako ani či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba, a či ide o subjekt, ktorý koná, resp. nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho dlžník nemohol vedieť, s akými subjektmi uzatvára predmetnú dohodu. V samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy tak absentuje riadne a individuálne označenie zmluvnej strany - veriteľa pohľadávky, ktorej plnenie má byť zrážkami zo mzdy zabezpečené, čím nie je zachovaná ani riadna zákonom vyžadovaná písomná forma tohto úkonu. Takéto dojednanie zrážok zo mzdy v Dohode bez riadneho označenia veriteľa (veriteľov) nemožno považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom na danú neplatnosť súd prihliada ex offo (§39 OZ - neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom). Vzhľadom na neznámu identitu veriteľov nemohol súd posúdiť ani, či v danom prípade ide, alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, kde by do úvahy prichádzalo posudzovanie neprijateľnosti podmienok zmluvy o úvere a ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany, aj vo vzťahu k vymáhaniu dlžnej sumy cestou zrážok zo mzdy. Inštitút zrážok zo mzdy totiž v
prípade spotrebiteľského vzťahu neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na neprijateľných podmienkach (v prípade posúdenia zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského - čo v danej veci vzhľadom na neurčitý okruh veriteľov nie je možné vylúčiť). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka aj bez predchádzajúceho súhlasu súdu. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Výšku dlhu si tu pritom veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
32. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že u žalobcu na základe neplatného dojednania o zrážkach zo mzdy dochádza k aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry. Súčasne v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel žalobca prípadne domáhať v ďalšom konaní. Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si investori 1/ až 3/ prostredníctvom žalovaného v 1. rade, mohli vymôcť celú pohľadávku voči žalobcovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prevyšovať sumu, ktorú by bol žalobca povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok predloženej úverovej zmluvy, pri jej posúdení ako spotrebiteľskej. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy reálne hrozí (na základe žiadosti žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov doručenej žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu), pričom žalobca nemá iný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Je žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, pri ktorej dospel súd k záveru o jej neplatnosti.
33. Súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj žalovanému v 2. rade, ako zamestnávateľovi žalobcu, keď mal za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo jeho zamestnávateľovi, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
34. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného 1. rade a žalovaného v 2. rade, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. Žalovaný v 1. rade, konajúc v mene veriteľov (investorov) 1/ až 3/, nebude nijakým spôsobom obmedzený v práve domáhať sa nároku veriteľov (investorov) 1/ až 3/ na plnenie voči žalobcovi žalobou o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy je dôsledkom nesplnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy. Nároky žalovaného v 1. rade, resp. veriteľov (investorov) tým nie sú dotknuté, a voči žalobcovi si ich môže uplatniť v súlade s poučením uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia (§ 336 ods. 1 CSP v spojení s § 337 ods. 1 CSP).
35. Súd mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, a preto na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (nesúc viazaný konkrétnym navrhovaným znením výroku, ale jeho podstatou, ktorú chcel žalobca dosiahnuť, ktorá bola súdu z návrhu zrejmá). Keďže má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (vo vzťahu z Dohody o zrážkach zo mzdy), neukladal povinnosť na podanie žaloby žalobcovi, ale poučil o možnosti podať zodpovedajúcu žalobu žalovaného v 1. rade, ako jediný známy subjekt zo zmluvy o úvere.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).