Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/74/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci žalobcu: A. B., nar. X. júla XXXX, trvalo bytom C., D. E. F. XXXX/XX, adresa na doručovanie: G. X, H. I., XXX XX C., proti žalovaným: 1/ Wishmaker, j.s.a, Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 019 365, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50743601, 2/ ELVYT, spol. s.r.o., Nobelova ul. 12, 917 00 Trnava, IČO: 31 419 143, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11. júla 2022 č.k. -19, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, o poučení žalovaného 1/ a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovanému 1/ sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/ až 3/, na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000001140 zo dňa 26.04.2022. Žalovanému 2/, ako zamestnávateľovi žalobcu, sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000001140 zo dňa 26.04.2022; II. poučil žalovaného 1/, že je možné zodpovedajúcim spôsobom podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 000001140 zo dňa 26.04.2022; III. žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 2 ods. 1 a 2, a , a a , a , až 3, , a , a , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); , , až 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.6.2022 domáhal, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 26.4.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/-3/, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ zo Zmluvy o úvere č. 000001140 z 26.4.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom a vo výroku II. uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať

sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 26.4.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ zo Zmluvy o úvere č. 000001140 z 26.4.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 26.4.2022 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená Zmluva o úvere č. 000001140 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobcovi úver vo výške 2.000 eur. Žalobca sa zaviazal predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 75,52 eur, s dohodnutým úrokom 8,12% p.a. a dobou splatnosti 60 mesiacov. Žalovaný 1/ je v zmysle zmluvy o úvere splnomocneným zástupcom investorov 1/ až 3/, ktorý v mene investorov vykonáva všetky právne úkony vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy č. 000001140 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“). V rovnaký deň, t. j. 26.4.2022, žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá aj napriek tomu, že bola vyhotovená na samostatnej listine, bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalovaným 1/ vopred pripravená. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá je vopred pripravená žalovaným 1/ ako dodávateľom, obsah tejto zmluvy rovnako ako obsah samotnej zmluvy o úvere žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zároveň podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, bez jej uzatvorenia by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere (a tým k poskytnutiu finančných prostriedkov), žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Buď dohodu o zrážkach zo mzdy prijal (a podpísal), alebo k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Žalobca sa s platením splátok omeškal, pričom dňa 26.5.2022 (t. j. už 11-ty deň po omeškaní sa s prvou splátkou) žalovaný 1/ doručil žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov, na základe ktorej požiadal žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške, ktorá je uvedená v doručenej žiadosti. Žalobca následne písomne požiadal žalovaného 2/ o nevykonávanie zrážok zo mzdy, argumentujúc neoprávneným domáhaním sa výkonu zrážok zo mzdy žalovaným 1/. Následne dňa 21.6.2022 v doobedných hodinách žalovaný 1/ prostredníctvom osoby vystupujúcej pod menom p. H. telefonicky kontaktoval žalovaného 2/ s urgenciou o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle doručenej žiadosti. Žiadosťou žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy umožňuje žalovanému 1/ ako veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky siahnutím na majetok žalobcu bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si žalovaný 1/ ako veriteľ sám diktuje, snahou vykonať zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Je zrejmé, že žalovaný 1/ na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tým neoprávnene zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu bez akéhokoľvek odobrenia súdom. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným majetkom, pričom takýmto spôsobom žalovaný 1/ môže od žalobcu vymôcť aj plnenia, ktoré by mu za iných okolností nepatrili. Podľa názoru žalobcu je neodkladné opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalobcu pred vykonávaním zrážok zo mzdy zo strany žalovaného 1/. Podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov je podľa vyjadrenia žalobcu daná tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu (v prípade určenia neprijateľných podmienok zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy) a ich poukázania na účet žalovaného 1/, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobca ako slabšia zmluvná strana musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému 1/ vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému 1/ ako veriteľovi zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, a zároveň bez riadneho exekučného titulu zasiahli do majetkovej sféry žalobcu ukracovaním jeho majetku (príjmu z pracovnej činnosti). Z jednotlivých krokov žalovaného 1/, a to doručenia žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a následná telefonická urgencia žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu, je podľa názoru žalobcu dostatočne preukázané, že žalovaný 1/ pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku a požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o čom svedčí predložená žiadosť. Tým sa žalobca snažil poukázať na nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy a to vo forme znižovania jeho majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, a teda potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok voči žalobcovi mal právoplatne potvrdený, ktorý by nútil samotného žalobcu splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanému. Napriek tomu z prípisu predloženého žalobcom v tomto konaní a adresovaného jeho zamestnávateľovi je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný 1/ sa finančných plnení voči nemu domáha len cestou zrážok zo

mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, pričom takýto postup nie je v súlade so zákonom a narúša postavenie žalobcu ako slabšej zmluvnej strany. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ (žalobca) musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky neobsahuje, pričom umožňuje veriteľovi (žalovanému 1/) svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, úrokov, odplaty za úver, prípadne zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly predmetnej dohody resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.4.2022 a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok žalobcu dlžníka. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného 1/ ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. K procesnému postaveniu žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu žalobca uvádza, že uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Žalobca sa týmto neodkladným opatrením domáha jeho nariadenia voči tretej osobe (svojmu zamestnávateľovi), ktorý nie je účastníkom úverového vzťahu, avšak ak totiž dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu žalobca označil ako procesnú stranu aj svojho zamestnávateľa, a to ako žalovaného 2/. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o úvere, č. 000001140 z 26.4.2022, dohodu o zrážkach zo mzdy č. 000001140 z 26.4.2022, upomienku č. 1 z 31.5.2022, žiadosť o nevykonávanie zrážok zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z 23.5.2022, sumárne informácie o úvere č. 000001140, súhlas so spracovaním osobných údajov. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobca a žalovaný 1/, ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/, uzatvorili dňa 26.4.2022 zmluvu o úvere č. 000001140, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. V tejto zmluve bola zároveň určená výška mesačnej splátky vo výške: 75,52 eur, vážený priemer jednotlivých úrokov v % p.a.: 8,12 % p.a., doba splatnosti úveru: 60 mesiacov, dátum poskytnutia celkového úveru: 26.4.2022, dátum prvej celkovej platby: 15.5.2022, dátum poslednej celkovej platby: 15.4.2027, provízia vo výške: 60 eur, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu v % p.a.: 30,38 % p.a. z celkového úveru, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške: 2091 eur, výška úroku z omeškania: 5 % p.a. celkovej sumy v omeškaní, výška zmluvnej pokuty za omeškanie: 10 % z aktuálnej dlžnej sumy úverovej splátky počítanej na 8. deň omeškania dlžníka s úhradou dlhu, číslo účtu splácania a variabilný symbol. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehľad splátok počas celej doby splácania úveru. Žalobca predložil súdu i Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 1/ (ako zástupcom investorov 1/ až 3/) za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky investorov 1/ až 3/ zo zmluvy o úvere, vrátane jej súčasti a príslušenstva. Súčasťou bola aj dohoda strán, že žalovaný 1/ je oprávnený predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy žalobcu na účel zaplatenia pohľadávky alebo jej časti formou zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný 1/ (ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/) listom z 23.5.2022 požiadal žalovaného 2/ (ako zamestnávateľa žalobcu) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného 1/, resp. investorov 1/ až 3/ vzniknutej na základe zmluvy o úvere. Zo žiadosti vyplýva, že má byť vykonávaná dohoda o zrážkach zo mzdy, a to vo výške splátky, t. j. prvá splátka vo výške 92,15 eur a všetky ďalšie vo výške 75,52 eur, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľov. Žalovaný 1/ v predloženej žiadosti poukazoval na dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ide o dohodu, ktorá bola uzatvorená na diaľku, t. j. nie za súčasnej prítomnosti strán dohody a bola podpísaná technickými prostriedkami. Všeobecne o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa O.z. platí, že obsahom písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť v zmysle § 551 O.z. písomná, a musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka, ako aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Súd po preskúmaní predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zistil, že táto neobsahuje podstatné náležitosti dohody v zmysle § 551 O.z. (ktoré ustanovenie je vzhľadom na jeho charakter kogentné), keď v dohode nie sú identifikovaní jednotliví veritelia (investori). Z obsahu dohody vyplýva, že veritelia (investori) sú identifikovaní prostredníctvom identifikačných údajov, pričom z týchto údajov nie je zrejmé, o aké konkrétne (identifikované) subjekty ide, ako ani či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba, a či ide o subjekt, ktorý koná, resp. nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho dlžník nemohol vedieť, s akými subjektmi uzatvára predmetnú dohodu. V samotnej

Dohode o zrážkach zo mzdy tak absentuje riadne a individuálne označenie zmluvnej strany - veriteľa pohľadávky, ktorej plnenie má byť zrážkami zo mzdy zabezpečené, čím nie je zachovaná ani riadna zákonom vyžadovaná písomná forma tohto úkonu. Takéto dojednanie zrážok zo mzdy v Dohode bez riadneho označenia veriteľa (veriteľov) nemožno považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom na danú neplatnosť súd prihliada ex offo (§ 39 O.z. - neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom). Vzhľadom na neznámu identitu veriteľov nemohol súd posúdiť ani, či v danom prípade ide, alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, kde by do úvahy prichádzalo posudzovanie neprijateľnosti podmienok zmluvy o úvere a ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany, aj vo vzťahu k vymáhaniu dlžnej sumy cestou zrážok zo mzdy. Inštitút zrážok zo mzdy totiž v prípade spotrebiteľského vzťahu neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na neprijateľných podmienkach (v prípade posúdenia zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského - čo v danej veci vzhľadom na neurčitý okruh veriteľov nie je možné vylúčiť). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka aj bez predchádzajúceho súhlasu súdu. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Výšku dlhu si tu pritom veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že u žalobcu na základe neplatného dojednania o zrážkach zo mzdy dochádza k aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry. Súčasne v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel žalobca prípadne domáhať v ďalšom konaní. Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si investori 1/ až 3/ prostredníctvom žalovaného 1/, mohli vymôcť celú pohľadávku voči žalobcovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prevyšovať sumu, ktorú by bol žalobca povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok predloženej úverovej zmluvy, pri jej posúdení ako spotrebiteľskej. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy reálne hrozí (na základe žiadosti žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov doručenej žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu), pričom žalobca nemá iný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Je žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, pri ktorej dospel súd k záveru o jej neplatnosti. Súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj žalovanému 2/, ako zamestnávateľovi žalobcu, keď mal za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo jeho zamestnávateľovi, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 O.z. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. Žalovaný 1/, konajúc v mene veriteľov (investorov) 1/ až 3/, nebude nijakým spôsobom obmedzený v práve domáhať sa nároku veriteľov (investorov) 1/ až 3/ na plnenie voči žalobcovi žalobou o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy je dôsledkom nesplnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy. Nároky žalovaného 1/, resp. veriteľov (investorov) tým nie sú dotknuté, a voči žalobcovi si ich môže uplatniť v súlade s poučením uvedeným vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštanacie ( v spojení s ). Súd mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, a preto na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. jeho uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (nesúc viazaný konkrétnym navrhovaným znením výroku, ale jeho podstatou, ktorú chcel žalobca dosiahnuť, ktorá bola súdu z návrhu zrejmá). Keďže má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (vo vzťahu z Dohody o zrážkach zo mzdy), neukladal povinnosť na podanie žaloby žalobcovi, ale poučil o možnosti podať zodpovedajúcu žalobu žalovaného 1/, ako jediný známy subjekt zo zmluvy o úvere. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a a , vecne úspechom žalobcu v konaní a nezistením dôvodu na aplikáciu ust. .

2. Proti tomuto uzneseniu zjavne iba v častiach o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, poučení žalovaného 1/ a náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný 1/, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznaním žalovanému 1/ náhrady trov konania v plnom rozsahu. Uviedol výslovne odvolacie dôvody podľa , a (podľa obsahu odvolania aj odvolací dôvod podľa ). Dôvodil, že dňa 21.4.2022 žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili Rámcovú zmluvu dlžník (ďalej len „rámcová zmluva“), na základe ktorej (konkrétne čl. 4 a nasl. rámcovej zmluvy) sa o. i. dohodli, že v ďalších zmluvách, ktoré spolu uzatvoria sa budú identifikovať prostredníctvom identifikačných kódov. Neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky internetového portálu J. (ďalej len „VOP“), ktoré konkrétne špecifikujú proces uzatvárania budúcej zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaný 1/ mali spolu na základe rámcovej zmluvy a VOP uzatvoriť zmluvu o úvere, v zmysle ktorej mal byť zo strany žalovaného 1/ poskytnutý žalobcovi úver. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca úmyselne zamlčal vyššie uvedenú skutočnosť, že so žalobcom uzatvoril dňa 21.4.2022 rámcovú zmluvu, ktorá úplne ozrejmuje spôsob uzatvárania úverových zmlúv, tak aby si upravil skutkový ako i právny stav v jeho prospech. Zo strany žalovaného 1/ ide tak o zavádzajúce tvrdenia voči súdu. V zmysle rámcovej zmluvy a VOP žalobca (dlžník) a žalovaný 1/ ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/ (veriteľ), uzatvorili dňa 26.4.2022 platnú zmluvu o úvere č. 000001140, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmluve o úvere sú o. i. v súlade s rámcovou zmluvou a VOP identifikované všetky zmluvné strany, bola určená výška mesačnej splátky vo výške 75,52 eur, vážený priemer jednotlivých úrokov 8,12 % p. a., doba splatnosti úveru, ktorá bola stanovená na 60 mesiacov, dátum poskytnutia celkového úveru: 26.4.2022 i prehľad splátok počas celej doby splácania úveru. Zmluva o úvere tak spĺňa všetky podstatné náležitosti. Uvedené skutočnosti sú medzi stranami nesporné a súd ich má za osvedčené, čo potvrdil aj vo svojom uznesení. Zároveň žalobca a žalovaný 1/ ako splnomocnená osoba konať za investorov 1/ až 3/ platne uzatvorili vychádzajúc z čl. 12 a nasl. rámcovej zmluvy aj dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 26.4.2022 (ďalej len ,,dohoda o zrážkach zo mzdy“), na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o úvere. Podľa čl. 12.2 rámcovej zmluvy: „Dlžník súhlasí, aby bol v Dohode identifikovaný svojimi osobnými údajmi a aby Investori boli identifikovaní výlučne pod Identifikačným kódom. Dlžník podpisom tejto Zmluvy akceptuje, že totožnosť ostatných Investorov mu nebude známa a že Investori budú v Dohode označení výlučne Identifikačným kódom. Dlžník vyhlasuje, že považuje takúto identifikáciu (identifikáciu len Identifikačným kódom) za jemu dostatočne určitú a zrozumiteľnú.“ S dohodou o zrážkach zo mzdy žalobca i žalovaný 1/ súhlasili, na znak čoho ju ako zmluvné strany podpísali. Žalobca sa však omeškal so splácaním úveru, čím si neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, tak ako bolo dohodnuté v zmysle zmluvy o úvere. Uvedené potvrdzuje aj samotný žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde uvádza, že sa omeškal so splácaním. Podľa čl. 12.3 rámcovej zmluvy je žalovaný 1/ oprávnený predložiť zamestnávateľovi žalobcu žiadosť, aby začal s výkonom zrážok zo mzdy žalobcu. Na základe tejto skutočnosti a v súlade so zmluvou o úvere a VOP ako i dohodou o zrážkach zo mzdy, žalovaný 1/ doručil platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi/žalovanému 2/) žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu za účelom zaplatenia pohľadávok alebo ich častí formou zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov. Následne žalobca písomne požiadal žalovaného 2/ o ich nevykonávanie, argumentujúc údajne neoprávneným domáhaním sa výkonu zrážok zo mzdy žalovaným 1/, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca platne uzavrel so žalovaným 1/ rámcovú zmluvu, zmluvu o úvere ako i dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej bol na to žalovaný 1/ preukázateľne oprávnený. Aj napriek vyššie uvedenému žalobca podal na Okresný súd Trnava návrh na nariadenie neodkladného konania. Je nepochybne zrejmé, že na základe zmluvy o úvere ako i dohody o zrážkach zo mzdy je žalovaný 1/ oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoj dlh riadne a včas, pristúpiť k vykonaniu zrážok zo mzdy, a nie tak ako uvádza žalobca, že pred samotným vykonávaním zrážok by malo predchádzať súdne konanie. Rovnako tak tvrdenie žalobcu, že je otázne, či dlh existuje a v akej výške, nakoľko žalobca aj sám vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že sa omeškal so splácaním, čím je nepochybne zrejmé, že neplnil dlh riadne a včas. Na základe tohto vyjadrenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodne sa domnievať, že zo strany žalobcu tak došlo nielen k uznaniu dlhu, ale i k potvrdeniu dlhu. Skutkový stav predmetnej veci nespĺňa ani jednu zo zákonom požadovaných podmienok (podľa a ) pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vo svojom uznesení konštatoval naplnenie podmienky potreby bezodkladne upraviť pomery len tým, že ,,...existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že u žalobcu na základe neplatného dojednania o zrážkach zo mzdy dochádza k aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry“.

Žalovaný 1/ poukázal na názor odbornej právnickej verejnosti, ktorá konštatuje: ,,Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu...(ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kolektív: . Komentár, 1. vydanie. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 1094) V napadnutom uznesení však súd iba veľmi všeobecne a abstraktne uvádza, že zrážkami zo mzdy dochádza k aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, bez toho, aby toto svoje tvrdenie čímkoľvek preukázal a podrobne potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil, čím má žalovaný 1/ za to, že ide o nedostatočne odôvodnené uznesenie. Z pohľadu žalobcu taktiež nedošlo k preukázaniu aktuálnych zásahov do jeho majetkovej sféry, ktoré by boli takej intenzity aby odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. V napadnutom uznesení súdu nie je špecifikované, k akému aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu by malo dochádzať. V uznesení tak absentuje riadne odôvodnenie základných predpokladov a dôvodov, pre ktoré je možné nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v odôvodnení uznesenia len skromne konštatoval, že nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, že by došlo k vymoženiu celej pohľadávky voči žalobcovi, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prevyšovať sumu, ktorú by bol žalobca povinný zaplatiť, čo však predstavuje len hypotetické konštatovanie situácie, ktorá by mohla nastať, avšak v súčasnej dobe nenastala. Zrážky zo mzdy, ktorých zamedzeniu sa žalobca domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobcovi nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než tá, akú povoľujú zákonné ustanovenia. Ochrana pred nepriaznivými zásahmi do majetkovej sféry žalobcu je mu teda poskytovaná priamo ex lege, preto poskytovanie dodatočnej ochrany nie je v predmetnej veci potrebné. Navyše súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalobcu opomenul skúmanie ďalších podmienok, ktorých splnenie je potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odbornej právnej verejnosti: ,,V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.“(ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kolektív: . Komentár, 1. vydanie. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 1094) Predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ nemožno považovať za spotrebiteľský právny vzťah. S poukazom na a O. z. žalovaný 1/ uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že samotný žalovaný 1/ nie je dodávateľom úveru. Financovanie úveru nepochádza z finančných prostriedkov žalovaného 1/, ale z finančných prostriedkov investorov, v mene ktorých žalovaný 1/ na základe splnomocnenia koná. Vyššie uvedené zákonné vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy vyslovene vymedzuje obligatórnu podmienku povahy subjektov, ktorá musí byť naplnená, aby konkrétny právny vzťah mohol byť posudzovaný ako vzťah spotrebiteľa s dodávateľom. Uzatvorená dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti potrebné na jej platnosť. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ má písomnú formu, obsahuje súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok a zabezpečuje peňažnú pohľadávku. Spĺňa tak všetky zákonom predpísané náležitosti. S poukazom na O.z. žalovaný 1/ uviedol, že v zmysle platne uzavretej rámcovej dohody (bod 12.2) medzi žalobcom a žalovaným 1/, žalobca udelil svoj výslovný súhlas s tým, aby Investori (veritelia) boli označení len prostredníctvom identifikačného kódu a nie prostredníctvom osobných údajov. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a taktiež s poukazom na princíp zmluvnej autonómie ako základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého majú zmluvné strany možnosť voľne disponovať s obsahom uzatváraných zmlúv, žalovaný 1/ považuje uvedené tvrdenie súdu o nedostatočnej identifikácii zmluvných strán za ničím nepreukázané. Navyše súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval samotný právny titul, teda vyššie uvedenej dohody, pričom posudzovanie platnosti predmetnej dohody nie je predmetom tohto konania, ale malo by to byť predmetom samostatného konania, v ktorom súd rozhoduje rozsudkom, a nie uznesením. Konštatovanie súdu o neplatnosti predmetnej dohody je teda v uvedenom prípade predčasné a navyše nezákonné, a to s poukazom aj na judikát č. R 16/1998: ,,Určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, vrátane vyslovenia, že rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je neplatné podľa , môže súd rozhodnúť len rozsudkom o veci samej.“

Súd vidí spornosť v tom, že žalovaný 1/ požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok, čo podľa názoru súdu predstavuje ,,vystavenie“ konaniu a rozhodovaniu veriteľa – žalovaného 1/. S poukazom na už spomenuté ustanovenie § 551 ods. 1 O.z. nepotreboval žalovaný 1/ žiadne súdne rozhodnutie ani iný exekučný titul, nakoľko tento zabezpečovací inštitút sa vykonáva na základe platného zákona za podmienok dodržanej písomnej formy dohody. V tomto prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy dohodnutá písomne medzi žalobcom a žalovaným 1/, pričom žalobca vyslovil súhlas s touto dohodou svojím vlastnoručným podpisom. Tvrdenie, že žalobca ako dlžník je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa je v zmysle vyššie uvedeného nedôvodné, nakoľko k zrážkam zo mzdy dochádza na základe riadne uzatvorenej dohody. V zmysle O.z. uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V ust. a nasl. Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „exekučný poriadok“) je podrobne vymedzený rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda predstavuje zabezpečovací inštitút úverovej zmluvy a je pre žalobcu prospešnou z viacerých dôvodov - pri vykonávaní zrážok zo mzdy môže byť pohľadávka žalobcu postupne uspokojovaná podľa výšky pravidelných mesačných splátok, žalobca sa tým nedostane do omeškania a vyhne sa tak vzniku sankcií (úrokov z omeškania). Zároveň sa tým predíde súdnemu konaniu a následnej exekúcii, s ktorými by boli spojené ďalšie náklady žalobcu. V konečnom dôsledku tak zrážky zo mzdy môžu pomôcť žalobcovi ušetriť peňažné prostriedky, ktoré by inak boli vynaložené na vymoženie dlhu, ktorý má voči žalovanému 1/, a ktorý žalobca nepopiera, ide tak o nesporné tvrdenie strán sporu. Nie je preto možné konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy by mohla spôsobiť žalobcovi ujmu, poškodenie jeho práv, či by mala predstavovať neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko táto nespôsobuje nerovnováhu právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným 1/. Vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodné a návrh na jeho nariadenie považuje zo strany žalobcu za účelový, pričom jediným jeho cieľom je vyhnúť sa plneniu svojich povinností, t. j. vyhnúť sa plneniu svojho dlhu.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril tak, že navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti a zákonnosti potvrdiť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Je názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný, nakoľko jemu ako žalobcovi a spotrebiteľovi (zmluvnej strane Zmluvy u úvere) bolo potrebné poskytnúť ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho majetku (mzdy). Žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy v podstate hneď po omeškaní so splatnosťou prvej splátky bez toho, aby žalobcu na zaplatenie vyzval, bez toho aby počkal, či splátka (spolu s ďalšími) nebude riadne splnená v zmysle Zmluvy o úvere hoci aj s omeškaním. Žalovaný 1/ tak bez akéhokoľvek presvedčenia, a predčasne uplatnil nárok na zrážky zo mzdy, ktorý je mimo iného neoprávneným zásahom do práv žalobcu, bez toho, aby vyčkal, či ďalšie splatné splátky budú uhrádzané. Sám si tak prejudikoval nezáujem dlžníka o plnenie si zmluvných povinností, hoci na to nebol relevantný dôvod. Rovnako predčasný a nedôvodný je aj záver žalovaného 1/, ktorý uviedol, že účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je snaha vyhnúť sa plneniu zo Zmluvy o úvere. Žalobca medzičasom uhradil žalovanému 1/ časť splatnej splátky, a s plnením splátok mieni pokračovať. Žalobca nikdy netvrdil a z jeho konania ani nie je zrejmé, že by sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažil vyhnúť svojej povinnosti (o čom svedčí úhrada omeškanej splátky). Pokiaľ by žalovaný 1/ vyčkal a neuplatnil neoprávnený krok - návrh smerovaný žalovanému 2/ na vykonávanie zrážok zo mzdy len cca 6 dní po omeškaní sa s prvou splátku, táto splátka by bola (a aj bola sčasti) uhradená. Pokiaľ ide o zrážky zo mzdy, v tomto rozsahu odkázal na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmluve okrem iného absentuje riadne označenie zmluvných strán, pričom samotná špecifikácia „Investor 1", „Investor 2" atď. nie je dostačujúca. Pokiaľ sa žalovaný 1/ odvoláva na znenie zmluvných podmienok Zmluvy o úvere, tieto boli jej neoddeliteľnou súčasťou, vopred naformulovanou a predtlačenou, ktorú žalobca ako zmluvná strana nemal možnosť nijako ovplyvniť či modifikovať. Zmluva spolu s jej prílohami predstavovala vopred pretlačený formulár, ktorý žiadnej zo zmluvných strán (s výnimkou veriteľa) neumožňuje jej zmeny, nesúhlas, či úpravu. Jedinou možnosťou je tieto vopred naformulované podmienky prijať, alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Inak povedané, súhlas so zmluvnými podmienkami je nevyhnutným predpokladom uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ (dlžník)

chce získať finančné prostriedky, tieto podmienky akceptovať musí, nemá na výber, nemá možnosť o zmluvných podmienkach vyjednávať.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril tak, že žalobca od 1.8.2022 nepracuje u žalovaného 2/, odvolací návrh nepodal.

5. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že samotné nariadenie neodkladného opatrenia by nebol považoval za potrebné, pokiaľ by žalobca ako dlžník plnil svoje záväzky riadne a včas v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobca nebol do uzatvorenia predmetnej zmluvy žiadnym spôsobom ,,nútený“ a do zmluvného vzťahu vstúpil dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia. Žalobca sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že do daného zmluvného vzťahu vstúpil pod nátlakom a to tým, že uvádza ,,...súhlas so zmluvnými podmienkami je nevyhnutným predpokladom uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ (dlžník) chce získať finančné prostriedky, tieto podmienky akceptovať musí...“. K uvedenému žalovaný 1/ uviedol, že pokiaľ sa žalobcovi zdali predložené zmluvné podmienky pre jeho stranu nevýhodné, do zmluvného vzťahu so žalovaným 1/ vstúpiť nemusel, avšak svojím podpisom žalobca vyjadril dobrovoľný vstup do tohto zmluvného vzťahu, čím vyjadril súhlas aj s danými podmienkami. K vyplateniu finančných prostriedkov vo výške 1.940 eur žalobcovi došlo dňa 26.4.2022, pričom splatnosť prvej splátky vo výške 75,52 eur bola dňa 15.5.2022, dlžník bol v omeškaní už deň nasledujúci po splatnosti, t. j. 16.5.2022. Nakoľko v čase splatnosti nedošlo k úhrade dohodnutej splátky a taktiež žalobca nereagoval na akékoľvek snahy o komunikáciu (telefonickú ani mailovú) zo strany žalovaného 1/, došlo dňa 23.5.2022 k zaslaniu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu, a to v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku dňu 20.9.2022 žalobca z celkovej dlžnej sumy uhradil len čiastku 20 eur (uhradené dňa 13.7.2022) a celková doba omeškania žalobcu ako dlžníka predstavuje 128 dní. Uvedenú ,,úhradu“ časti dlžnej sumy považuje žalovaný 1/ za účelovú, a to s cieľom navodiť dojem, že žalobca má záujem na splácaní dlhu, pričom však svojím doterajším konaním ukazuje presný opak.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie ( a a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal uznesenie v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní zistené ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 1/ (tak ako táto - rozumej argumentácia

- vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcom navrhované neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 1/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , a neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potrebné posudzovať aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 551 ods. 1 až 3 O.z.: (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne konštatoval, že z predložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že žalobca a žalovaný 1/, ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/, uzatvorili dňa 26.4.2022 zmluvu o úvere č. 000001140, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, bola v nej určená výška mesačnej splátky vo výške 75,52 eur, vážený priemer jednotlivých úrokov v % p.a.: 8,12 % p.a., doba splatnosti úveru: 60 mesiacov, dátum poskytnutia celkového úveru: 26.4.2022, dátum prvej celkovej platby: 15.5.2022, dátum poslednej celkovej platby: 15.4.2027, provízia vo výške: 60 eur, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu v % p.a.: 30,38 % p.a. z celkového úveru, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške: 2091 eur, výška úroku z omeškania: 5 % p.a. celkovej sumy v omeškaní, výška zmluvnej pokuty za omeškanie: 10 % z aktuálnej dlžnej sumy úverovej splátky počítanej na 8. deň omeškania dlžníka s úhradou dlhu, číslo účtu splácania a variabilný symbol, súčasťou zmluvy o úvere je aj prehľad splátok počas celej doby splácania úveru. Ďalej mal za osvedčené, že zároveň uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky investorov 1/ až 3/ zo zmluvy o úvere, vrátane jej súčastí a príslušenstva, súčasťou ktorej bola aj dohoda strán, že žalovaný 1/ je oprávnený predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy žalobcu na účel zaplatenia pohľadávky alebo jej časti formou zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov. Tiež mal za osvedčené, že žalovaný 1/ (ako splnomocnený zástupca investorov 1/ až 3/) listom z 23.5.2022 požiadal žalovaného 2/ (ako zamestnávateľa žalobcu) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného 1/, resp. investorov 1/ až 3/ vzniknutej na základe zmluvy o úvere, že zo žiadosti vyplýva, že má byť vykonávaná dohoda o zrážkach zo mzdy, a to vo výške splátky, t. j. prvá splátka vo výške 92,15 eur a všetky ďalšie vo výške 75,52 eur, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľov, pričom ide o dohodu, ktorá bola uzatvorená na diaľku, t. j. nie za súčasnej prítomnosti strán dohody a bola podpísaná technickými prostriedkami. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy zistil, že táto neobsahuje podstatné náležitosti dohody v zmysle § 551 O.z. (ktoré ustanovenie je vzhľadom na jeho charakter kogentné), keď v dohode nie sú identifikovaní jednotliví veritelia (investori). Z obsahu dohody vyplýva, že veritelia (investori) sú identifikovaní prostredníctvom identifikačných údajov, pričom z týchto údajov nie je zrejmé, o aké konkrétne (identifikované) subjekty ide, ako ani či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba, a či ide o subjekt, ktorý koná, resp. nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho dlžník nemohol vedieť, s akými subjektmi uzatvára predmetnú dohodu. V samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy tak absentuje riadne a individuálne označenie zmluvnej strany

- veriteľa pohľadávky, ktorej plnenie má byť zrážkami zo mzdy zabezpečené, čím nie je zachovaná ani riadna zákonom vyžadovaná písomná forma tohto úkonu. Takéto dojednanie zrážok zo mzdy v Dohode bez riadneho označenia veriteľa (veriteľov) nemožno považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom na danú neplatnosť súd prvej inštancie prihliadol ex offo, uzavrel, že ide o absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 39 O.z. - neplatnosť dohody pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na neznámu identitu veriteľov dôvodil, že nemohol posúdiť ani, či v danom prípade ide, alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, kde by do úvahy prichádzalo posudzovanie neprijateľnosti podmienok zmluvy o úvere a ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany, aj vo vzťahu k vymáhaniu dlžnej sumy cestou

zrážok zo mzdy. Inštitút zrážok zo mzdy totiž v prípade spotrebiteľského vzťahu neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na neprijateľných podmienkach (v prípade posúdenia zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského - čo v danej veci vzhľadom na neurčitý okruh veriteľov nie je možné vylúčiť). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka aj bez predchádzajúceho súhlasu súdu. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Výšku dlhu si tu pritom veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. K námietke odvolateľa, že dňa 21.4.2022 žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili Rámcovú zmluvu Dlžník, na základe čl. 4 ktorej sa dohodli, že v ďalších zmluvách, ktoré spolu uzatvoria sa budú identifikovať prostredníctvom identifikačných kódov a že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky internetového portálu J., ktoré špecifikujú proces uzatvárania budúcej zmluvy o úvere, ktoré skutočnosti mal žalobca úmyselne zamlčať, odvolací súd uvádza, že ako strany Rámcovej zmluvy Dlžník sú označení žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ a žalobca ako dlžník (podľa jej bodov 1.4 a 1.5 dlžníkom je fyzická osoba, ktorá má záujem o kolektívne požičiavanie a prevádzkovateľom je prevádzkovateľ Portálu, pričom má záujem poskytovať Dlžníkovi služby súvisiace s Kolektívnym požičiavaním tak, ako sú uvedené v tejto Zmluve), avšak v Dohode o zrážkach zo mzdy sú ako jej strany označené veriteľská strana: Každý z Investorov zastúpený Prevádzkovateľom (žalovaným 1/), všetci vymedzení v článku 1. Dohody (v čl. 1 bod 1.1 je uvedené, že zmluvnou stranou Dohody sú 3 investori, každý pod identifikačným číselným kódom, všetci zastúpení Prevádzkovateľom), dlžníka strana: Dlžník (žalobca), nie je tak daná totožnosť strán Rámcovej zmluvy Dlžník a Dohody o zrážkach zo mzdy, preto táto námietka nie je dôvodná, odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že v Dohode o zrážkach zo mzdy nie sú identifikovaní jednotliví veritelia (investori). Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd prvej inštancie osvedčenú tým, že u žalobcu na základe neplatného dojednania o zrážkach zo mzdy dochádza k aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry. Súčasne v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel žalobca prípadne domáhať v ďalšom konaní. Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si investori 1/ až 3/ prostredníctvom žalovaného 1/, mohli vymôcť celú pohľadávku voči žalobcovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prevyšovať sumu, ktorú by bol žalobca povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok predloženej úverovej zmluvy, pri jej posúdení ako spotrebiteľskej. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy reálne hrozí (na základe žiadosti žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov už doručenej žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu), pričom žalobca nemá iný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Považoval za žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, pri ktorej dospel súd k záveru o jej neplatnosti. Konštatoval, že žalobca osvedčil aj naliehavosť úpravy pomerov, vzhľadom na bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže na základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy reálne hrozilo vykonávanie zrážok zo mzdy na základe žiadosti žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov doručenej žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu, teda realizovanie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu (poukazovaním finančných prostriedkov žalovanému 1/ zo mzdy žalobcu). Mal preto za osvedčené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. K námietke odvolateľa o nedostatočnosti odôvodnenia pre nešpecifikovanie k akému aktuálnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu dochádza a o nepreukázaní aktuálnych zásahov do jeho majetkovej sféry, ktoré by boli takej intenzity aby odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v predchádzajúcich 2 odsekoch, s ktorými sa stotožňuje a závery súdu prvej inštancie považuje za dostatočne odôvodnené, námietku odvolateľa za nedôvodnú a uvádza tiež, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (§ 551 ods. 2 O.z.), v predmetnej veci bolo osvedčené jej predloženie platiteľovi mzdy. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Žalobcovi nepochybne hrozil (do nariadenia neodkladného opatrenia) vznik škody vykonaním zrážok z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie bol názoru, že nariadením neodkladného opatrenia za takejto situácie nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovaného 1/ ako osoby splnomocnenej konať za investorov 1/ až

3/ - veriteľov (najmä práva na vrátenie dlžných finančných prostriedkov). Žalovaný 1/ nie je obmedzený v práve domáhať sa nároku veriteľov na plnenie voči žalobcovi žalobou o zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere. Znemožnenie priameho uspokojenia žalovaného 1/ ako osoby splnomocnenej konať za investorov 1/ až 3/ prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, je dôsledkom nepreukázania splnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy je dôsledkom nesplnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy. Nároky žalovaného 1/, resp. veriteľov (investorov) tým nie sú dotknuté, a voči žalobcovi si ich môže uplatniť v súlade s poučením uvedeným v II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie ( v spojení s ). Keďže mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (vo vzťahu z Dohody o zrážkach zo mzdy), neukladal povinnosť na podanie žaloby žalobcovi, ale poučil o možnosti podať zodpovedajúcu žalobu žalovaného 1/, ako jediný známy subjekt zo zmluvy o úvere. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania a predloženými listinnými dôkazmi stranami konania, najmä Dohodou o zrážkach zo mzdy, dospel k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd okrem už uvedeného dopĺňa, že nemohla obstáť ani argumentácia žalovaného 1/ poukazujúca na účelovosť konania žalobcu s cieľom vyhnúť sa plneniu jeho povinností (mal uhradiť na úver zatiaľ iba 20 eur), keďže v danom konaní nebol riešený nárok žalovaného 1/ ako osoby splnomocnenej konať za investorov 1/ až 3/ - veriteľov na vrátenie dlhu (zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere) voči žalobcovi, ale prípustnosť priameho uspokojenia veriteľov prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu - dohody o zrážkach zo mzdy, rovnako preto nemohla obstáť ani námietka odvolateľa, že súd neskúmal otázku hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (keďže bola súdom prvej inštancie posudzovaná dôvodnosť a trvanie nároku z Dohody o zrážkach zo mzdy), ani námietka, že absentuje odôvodnenie základných predpokladov a dôvodov, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie (keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal a aj odôvodnil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia). Podľa až 3 : (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. Súd prvej inštancie v II. výroku napadnutého uznesenia poučil žalovaného 1/ (ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť), že môže podať žalobu vo veci samej, uviedol strany aj predmet konania vo veci samej. Priamo zo znenia druhej vety vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom. Vo vzťahu k tejto časti neboli v odvolaní uvedené konkrétne námietky.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle v spojení s . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol výsledky osvedčovania, osvedčený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie v dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Prvoinštančný súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za osvedčené a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Nedôvodnou tak bola námietka o nepreskúmateľnosti resp. nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho uznesení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného 1/ na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 1/ neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach, preto odvolanie žalovaného 1/ z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Keďže je vzhľadom na vyššie uvedené možné konštatovať, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, odvolací súd podľa a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, o poučení žalovaného 1/ a v časti náhrady trov konania, ako vecne správne potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

10. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že hoci by procesne plne úspešnému žalobcovi patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný 1/), odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca výslovne uviedol, že navrhuje žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )