Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-5-2024.pdf
PDF · 120.36 KB
Case nature
Subarea
1Co/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore navrhovateľky: Ľ. Š., R. XX.XX.XXXX, T. D. C. XXXX/XX, K., proti odporcovi: T. Š., R. XX.XX.XXXX, T. D. K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.janára 2024, č.k. 10C/22/2024-21, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, na C. B. C. K., postaveného na parcelách registra "." parc. č. XXXX, o výmere 399 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX, o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a do vnútorných priestorov tohto bytového domu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: Malacky, katastrálne územie: Malacky, uložil mu nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov, poučil odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že svoj návrh navrhovateľka zdôvodnila tým, že žije s manželom S. Š. a až donedávna (do dňa vykázania zo spoločného obydlia) aj s odporcom - jej synom na X. poschodí bytového domu na ul. C. Č.. XXXX/XX C. K.. Byt patrí navrhovateľke a jej manželovi, majú ho v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1. Keď bol odporca malým dieťaťom, tak s ním problémy neboli, avšak od obdobia, keď sa dostal do obdobia puberty, pod vplyvom zlej partie kamarátov začal piť, fajčiť a prišiel do kontaktu aj s omamnými látkami, napr. marihuanou. Prvýkrát bolo voči odporcovi vznesené obvinenie v januári roku 2006 za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Odporca doma fajčil marihuanu, tak na neho navrhovateľka zavolala políciu. Bol podmienečne odsúdený na 3 roky odňatia slobody. Druhýkrát bolo voči odporcovi vznesené obvinenie v novembri roku 2006, taktiež za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Bol odsúdený na liečenie ústavnou formou na psychiatrii v Pezinku. Keď sa odporca vrátil z liečenia, chvíľu lieky užíval, ale dlho pod vplyvom kamarátov nevydržal. Takýto scenár sa pravidelne opakoval. Navrhovateľka následne na odporcu musela podať dňa 29.11.2017 oznámenie o priestupku proti majetku a dňa 24.07.2018 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dňa 20.04.2020 podala na odporcu taktiež oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko odporca sa správal ku nej agresívne, stoličkou ju buchol po hlave, museli jej hlavu zošívať
4-5 stehmi. Odporca bol potrestaný len malou pokutou a bol uskutočnený dohovor. Situácia sa opäť vyostrila dňa 26.12.2023, keď okolo 16:00 hod. prišiel odporca domov pod vplyvom alkoholu a pýtal si peniaze, ktoré mu už s manželom nechceli dať. Vtedy navrhovateľku v amoku kopol do nohy a manžela, ktorý sa jej zastal, sotil, pričom manžel spadol na skriňu. Manžel ju len bránil, nijako odporcu nenapádal. Navrhovateľka spolu s manželom boli ošetrení v nemocnici. Navrhovateľke odporca spôsobil pohmoždenie stehna a kolena a manželovi pohmoždenie stehna. Dňa 08.01.2024 boli skutok syna oznámiť na polícii. Predložili aj ambulantné správy a fotografie zranení. Následne dňa 09.01.2024 polícia vykázala odporcu zo spoločného obydlia. Momentálne sa odporca nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. Lieči sa tam zvyčajne 2-3 mesiace do roka, avšak bohužiaľ bez efektu, nakoľko vždy sa nakoniec vráti k užívaniu alkoholu a drog. Odporca má možnosť opustiť nemocnicu na reverz. Preto sa navrhovateľka veľmi obáva, že odporca vstúpi do predmetného bytu pod vplyvom alkoholu a omamných látok, resp. ju napadne napr. na ulici, nakoľko v stave opitosti je veľmi agresívny. Ďalej navrhovateľka uviedla, že ak by podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v čase, keď by už odporcu prepustili z nemocnice, nemá šancu v civilnom konaní docieliť včas primeranú bezpečnosť svojej osoby pred možným násilím zo strany odporcu, ktorého sa dôvodne obáva. Vzhľadom na opakujúce sa útoky odporcu má navrhovateľka dôvodnú obavu o svoje zdravie a život a taktiež o zdravie a život svojho manžela. Celá situácia je pre ňu veľmi náročná a stresujúca, keďže hrozí riziko vstupu odporcu do bytu, najmä v stave jeho opitosti alebo pod vplyvom omamných látok. Navrhovateľka si neželá ani to, aby sa odporca ku nej približoval napr. na ulici a podobne. Vychádzal zo zistenia, že byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode č. XX, postavený na parcelách registra ". parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 399 m2 a parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 6757/369960, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľky a jej manžela S. Š.. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách zo dňa 29.11.2017 navrhovateľka dňa 29.11.2017 v čase o 17:15 hod. urobila oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách zo dňa 24.07.2018 sa navrhovateľka dňa 24.07.2018 v čase o 14:05 hod. dostavila na tamojšie oddelenie za účelom podania oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách zo dňa 20.04.2020 sa navrhovateľka dňa 20.04.2020 v čase o 10:20 hod. dostavila na tamojšie oddelenie za účelom podania oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Zo záznamu o podaní oznámenia vyhotoveného Obvodným oddelením Policajného zboru v Malackách dňa 08.01.2024 vyplynulo, že navrhovateľka sa v uvedený deň o 10:30 hod. dostavila na tamojšie oddelenie za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Navrhovateľka podala oznámenie na svojho syna - odporcu za fyzické napadnutie, hrubé správanie voči nej a jej manželovi. K veci uviedla, že býva s manželom a odporcom v 2-izbovom byte. Majiteľom bytu je navrhovateľka so svojím manželom. Odporca má psychické problémy, lekárom má potvrdenú anamnézu a to paranoidná schizofrénia. Opakovane je liečený na ústave v Pinelke v Pezinku. Naposledy bol liečený v mesiaci od júla do októbra 2023, kedy bol hospitalizovaný. Takto je hospitalizovaný raz do roka, podľa toho keď robí zle. Na odporcu opakovane aj podávala oznámenia na OO PZ Malacky, naposledy 20.04.2020, kedy bol riešený v priestupkovom konaní, bola mu udelená nejaká malá pokuta. Po prepustení z Pinelky býva odporca chvíľu kľudný, potom ale začne piť alkohol, má takých kamarátov, s ktorými potom chodí a pije, okrem toho berie aj drogy. Navrhovateľka aj s manželom sa mu snažia pomáhať aj finančne, vždy ho prichýlia k sebe domov, ale potom znova začne robiť zle a znova musia volať RZP, aby ho odviezla do Pinelky. Naposledy navrhovateľku a jej manžela fyzicky odporca napadol dňa 26.12.2023 v ich byte, odporca bol pod vplyvom alkoholu. Prišiel okolo 16:00 hod. domov z mesta, bol s kamarátmi. Od navrhovateľky pýtal ďalšie peniaze, ona mu povedala, že mu už nič nedá. Odporca začal byť agresívny, keď išiel okolo, celou silou kopol navrhovateľku do ľavého kolena a stehna, to videl manžel, išiel ju brániť, avšak odporcu nijako nenapádal, iba sa postavil medzi navrhovateľku a odporcu. Odporca manžela odsotil obomi rukami do strany, manžel to neustál a spadol na zem na ľavú stranu stehna. Odporca bol v amoku, potom keď videl čo spravil, išiel von z bytu, za pol hodinky sa vrátil a už bolo na ňom vidno, že ho to trápi. Pri tom ako došlo k fyzickému napadnutiu odporca navrhovateľke nadával, že je bosorka, tiež jej vulgárne nadával, že je J. O. N.. Navrhovateľke ani manželovi sa slovne nevyhrážal zabitím ani iným ublížením na zdraví, i keď v minulosti hovoril, že navrhovateľku vyhodí oknom. Teraz sa jej ale slovne nevyhrážal, iba od nej chcel peniaze, ktoré keď mu nechcela dať, tak ju aj manžela fyzicky napadol. Okrem toho doma v amoku porozbíjal nejaké veci, boli
to ale jeho veci, navrhovateľke nebola spôsobená žiadna škoda. Ako uviedla, často menovanú fyzicky nenapáda, iba slovne, naposledy ju napadol toho 20.04.2020, kedy to oznámila na polícii. Navrhovateľka sa odporcu už bojí, nevie ako bude reagovať, robí navrhovateľke dlhy, preto podala na Okresný súd Malacky žiadosť o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka súhlasila s tým, aby jej syn bol vykázaný z ich spoločného obydlia. Odporca často pije, lieky od psychiatričky potom neberie, tak sa dostáva sám do stavov nepríčetnosti. Navrhovateľka nevie, kedy bude odporca prepustený z Pinelky, býva tam väčšinou asi 2-3 mesiace. Z úradného záznamu vyhotoveného Obvodným oddelením Policajného zboru v Malackách dňa 09.01.2024 vyplýva, že dňa 08.01.2024 sa na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Malackách dostavila navrhovateľka, aby podala oznámenie na svojho syna T. Š. za fyzické napadnutie a vulgárne nadávky. Vo veci bolo prijaté oznámenie pod číslom ORP-P-7/MA- OPP2-2024 ako podozrenie z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Z oznámenia vyplynulo, že podozrivý syn T., ktorý býva u rodičov v 2-izbovom byte na adrese ich trvalého bydliska je psychiatrický pacient, opakovane, raz za rok je dlhodobo liečený v nemocnici v Pinelke, pričom má brať lieky, ktoré ale neužíva, často pije alkohol, berie drogy, vtedy si pýta od matky peniaze, je agresívny, rozbíja doma veci, matke vulgárne nadáva. Dňa 26.12.2023 v čase okolo 16:00 hod. prišiel domov pod vplyvom alkoholu a pýtal si peniaze, ktoré mu už nechceli dať, vtedy kopol matku do nohy a otca, ktorý sa jej zastal, sotil, pričom tento spadol na skriňu. Obaja boli ošetrení v nemocnici. Navrhovateľke boli spôsobené zranenia a to pohmoždenie kolena a stehna a jej manželovi boli spôsobené zranenia a to pohmoždenie stehna. Obaja k oznámeniu doručili ambulantné správy, pričom im boli vydané tlačivá Lekárske potvrdenie, ktoré dodatočne doručia. Od navrhovateľky boli doručené fotografie ich zranení. Podozrivá osoba bola lustrovaná v evidencii priestupkov, kde bolo zistené, že obdobného skutku sa dopustil 13.04.2020, kedy mu bola udelená sankcia pokarhanie. Nakoľko podozrivý sa dopúšťa násilia na rodičoch opakovane, bolo využité zo strany Polície oprávnenie podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a dňa 09.01.2024 bol odporca v neprítomnosti vykázaný zo spoločného obydlia, a to K., C. XX z bytu č. XX na dobu 14 dní. T.č. je odporca od 26.12.2023 hospitalizovaný v nemocnici v Pinelke, pričom nie je známe, dokedy bude hospitalizácia trvať. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, vyhotoveného Obvodným oddelením Policajného zboru v Malackách dňa 09.01.2024 vyplýva, že odporca bol v uvedený deň o 13:15 hod. v neprítomnosti vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky. Vykázanie sa vzťahovalo na priestor: byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXXX/XX na ul. C. C. K. na dobu 14 dní. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 27a ods. 1, ods.2, ods.4, ods.9 zákona o Policajnom zbore, v spojení s § 324 ods. 1, § 325, § 326,§ 328, § 329, § 330, § 336, § 337, C.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Uviedol, že navrhovateľka sa s poukazom na to, že je dlhodobo vystavovaná zlému správaniu zo strany svojho syna - odporcu a situácia sa v poslednom období opäť vyostrila, v návrhu v prvom rade domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal odporcovi vstup do predmetného bytu. Takúto situáciu pokrývajú ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP, na základe ktorých môže súd uložiť povinnej osobe, aby nevstupovala do bytu, v ktorom býva ohrozená osoba. Navrhovateľka v návrhu konkrétne neuviedla, či žiada o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP alebo podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Keďže však pojmovým znakom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (na rozdiel od neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP) je aj dočasná úprava pomerov a navrhovateľka v petite návrhu nežiadala odporcovi zakázať vstup do predmetného bytu len dočasne, ale bez časového obmedzenia, je zrejmé, že ňou požadované neodkladné opatrenie má predstavovať konečnú úpravu tohto vzťahu medzi stranami, t.j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Po zohľadnení tejto skutočnosti a tiež aj s ohľadom na obsah návrhu navrhovateľky a účel ňou sledovaný nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia preto súd v ďalšom vychádzal z toho, že navrhovateľka sa v tejto súvislosti domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. V danom prípade mal za preukázané, že navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, spolu so svojím manželom, a odporca byt užíva iba z titulu rodinnoprávneho vzťahu k nim ako svojim rodičom, pričom na danej adrese nemá oficiálne evidovaný trvalý pobyt. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že už v minulosti musela na odporcu opakovane podať oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko sa k nej správal agresívne. Situácia sa opäť vyostrila dňa 26.12.2023, keď odporca v čase okolo 16:00 hod. prišiel domov pod vplyvom alkoholu a pýtal si peniaze, ktoré mu už navrhovateľka s manželom nechceli dať. Odporca začal byť agresívny, kopol matku do nohy a otca, ktorý sa jej zastal, sotil, pričom tento spadol. Obaja boli ošetrení v nemocnici. Pri tom ako došlo k fyzickému napadnutiu odporca navrhovateľke nadával, že je bosorka, tiež jej vulgárne nadával, že je J. O. N.. Okrem toho doma v amoku porozbíjal nejaké veci. Vychádzajúc z uvedeného mal za dostatočne osvedčené, že odporca dňa 26.12.2023 vyššie opísaným konaním ohrozil integritu navrhovateľky, a to nielen telesnú, ale aj duševnú. Navrhovateľka preukázala, že v súvislosti s udalosťou
zo dňa 26.12.2023 voči odporcovi podala dňa 08.01.2024 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch za fyzické napadnutie a vulgárne nadávky. Z predložených listinných dôkazov mal zároveň za osvedčené, že nešlo zo strany odporcu o jednorazový exces. Z dôvodu, že sa odporca dopúšťa násilia na rodičoch opakovane, bolo využité zo strany Polície oprávnenie podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a dňa 09.01.2024 bol odporca v neprítomnosti vykázaný zo spoločného obydlia, a to z predmetného bytu na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu výslovne uviedla, že vzhľadom na opakujúce sa útoky odporcu má obavy o svoje zdravie a život a taktiež o zdravie a život svojho manžela. Celá situácia je pre ňu veľmi náročná a stresujúca, keďže hrozí riziko vstupu odporcu do bytu, najmä v stave jeho opitosti alebo pod vplyvom omamných látok. Odporca je psychiatrický pacient, opakovane, raz za rok je dlhodobo liečený v nemocnici v Pezinku, pričom má brať lieky, ktoré ale neužíva, často pije alkohol, berie drogy, vtedy si pýta od navrhovateľky peniaze, je agresívny, rozbíja doma veci, navrhovateľke vulgárne nadáva. Navrhovateľka sa odporcu už bojí, nevie ako bude reagovať. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu. Mal za to, že navrhovateľka jednoznačne osvedčila bezodkladnosť svojho návrhu a riziko násilného správania odporcu, ktoré odôvodňuje obavu z ďalšieho ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity pod vplyvom jeho násilného správania. Navyše navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorej nemá odporca vstupovať. Teda ani vlastnícke právo, či iné právo odporcu k nehnuteľnosti nemôže byť neodkladným opatrením ohrozené a je jednoznačne dôvodné poskytnúť navrhovateľke zákonnú ochranu formou neodkladného opatrenia. Po zohľadnení vyššie uvedeného možno tak dôvodne predpokladať, že v prípade budúceho osobného kontaktu s odporcom môže odporca v tvrdenom konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky ďalej pokračovať. Momentálne sa síce odporca nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, avšak ako uviedla aj navrhovateľka v návrhu, odporca má možnosť kedykoľvek opustiť nemocnicu na reverz. Skutočnosť, že okamih prepustenia odporcu z nemocnice nevie navrhovateľka ani len predpokladať, odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. So zreteľom na to súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyhovel, t.j. uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do predmetného bytu. Podaným návrhom sa navrhovateľka zároveň domáhala uloženia zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, v zmysle ktorých navrhovateľka osvedčila, že odporca svojím doterajším konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude ďalej pokračovať, je namieste odporcovi uložiť aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Nariadený zákaz priblíženia sa odporcu k navrhovateľke sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania a vyšetrovacie úkony. Keďže nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP potom súd poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z § 334 CSP, mu rovnako ostáva zachovaná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a poukázal na nepravdivé slová v rozhodnutí. Domáhal sa nariadenia verejného zasadnutia na ktorom by boli predvolaní ním navrhovaní svedkovia. Uviedol, že mu bolo sľúbené, že keď podstúpil liečbu môže naďalej bývať v dome u rodičov a liečbu podstúpil. Viaceré klamstvá vo vyjadrení súdu je potrebné riešiť na verejnom zasadnutí s predvolanými osobami. V replike odporca uviedol, že skutky, ktoré navrhovateľka nahlásila sa nestali, 26.12.2003 bol celý deň doma, neprišiel opitý a vôbec od nej nepýtal peniaze. Namietal, že by bol agresívny.
3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s jeho návrhom, aby súd predvolával svedkov ktorých vypočutie odporca v odvolaní navrhoval, nakoľko by aj tak všetci vypovedali na neho, že bol vtedy pod vplyvom alkoholu, ktorý im aj osobne ponúkol. Keď si vypije býva
agresívny. Keby sa slušne správal, nepil alkohol, nedrogoval, ale bral tabletky, nemuseli by byť teraz takého problémy s ním. Nakoľko sú s manželom obaja starobní dôchodcovia, tiež potrebujú pokoj a nie také stresy a súdy s vlastným synom. Vo svojej duplike poukázala na to, že odporca si nepamätá všetko čo doma robí s ňou a s manželom, z toho čo robí si nič nepamätá.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a s § 329 ods. CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia E..
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
8. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život.
9. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa), a v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. až vtedy, ak takáto osoba svojím
konaním aj (reálne) ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu chránenej osoby. V týchto prípadoch je účelom neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
10. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete nebezpečného správania zo strany odporcu, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že navrhovateľka je zo strany odporcu vystavená agresívnemu správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie a psychickému ubližovaniu v podobe osočovania a vulgárneho nadávania, ktoré je spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Správanie odporcu vyvoláva u navrhovateľky obavy o jej zdravie, pocity strachu a bezmocnosti. Navrhovateľka nebezpečné správanie zo strany odporcu, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania odporcu v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila oznámením podaným dňa 08.01.2024 za fyzické napadnutie a vulgárne nadávky, ktoré bolo prijaté ako podozrenie odporcu z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Navrhovateľka tak osvedčila zásah do jej telesnej a osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie odporcu v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia bola navrhovateľkou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že navrhovateľka môže byť vystavená agresívnemu verbálneho útoku alebo fyzickému ataku zo strany odporcu.
11. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila také nebezpečné prejavy správania odporcu, ktoré hlavne v kombinácii s jeho sklonom k požívaniu alkoholických nápojov a omamných látok, možno považovať za nepredvídateľné. Takéto rizikové správanie odporcu tak zakladá závažný dôvod domnievať sa, že môže byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky pri jej osobnom kontakte s odporcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho osobný kontakt postačuje samotná možnosť hrozby vzniku ujmy na osobnostnej integrite dotknutej osoby.
12. Odvolací súd tak považoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne hodnoverne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe bolo možné vyvodiť také nebezpečné konanie odporcu, ktoré môže predstavovať bezprostredné a reálne ohrozenie telesného a duševného zdravia navrhovateľky a jej osobnostnej integrity, ako to predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. e),f), h) C.s.p.
13. Nenáležitá je požiadavka odporcu, aby súd nariadil verejné zasadnutie a aby vypočul ním navrhovaných svedkov. Podľa § 329 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval len na základe obsahu návrhu a k nemu priložených listín, tak odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
14. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že sa snažila odporcovi pomôcť, avšak bezúspešne, čo následne vyústilo až do stavu, keď nemožno akceptovať ďalšie ohrozenie duševného a telesného zdravia navrhovateľky opakovane vystavovanej agresii odporcu a nemožno od nej ani spravodlivo požadovať, aby strpela za týchto okolností spolužitie s odporcom. Bez dostatočnej a trvalej snahy riešiť agresívne správanie a prejavy násilia, a to za pomoci samotnej navrhovateľky, ako aj odbornej lekárskej pomoci, bude odporca vystavený nebezpečenstvu straty obydlia. Z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva odporcu na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia navrhovateľky pred hrubým a agresívnym správaním odporcu. V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že právo navrhovateľky na ochranu jej zdravia, ktoré sa tu dostáva do kolízie s právom odporcu ochranu obydlia (na bývanie), je potrebné uprednostniť.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo osvedčené dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že odporca ohrozuje duševnú integritu navrhovateľky svojím agresívnym správaním, ako aj dôvodné podozrenie odporcu z násilia proti navrhovateľke, a sú preto splnené aj zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), písm. f), písm. h) CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojením s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej navrhovateľke, ktorej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, priznal proti odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).