Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-71-2021.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Subarea
8C/71/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1. P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/X, W., 2. N. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/X, W., 3. O. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, W., žalobcovia v 1. až 3. rade zastúpení JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová, advokátka, IČO: 50 118 617, Mgr. Igor Šumichrast, advokát, IČO: 42 417 953, ako účastníci združenia advokátov s názvom VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, so sídlom Račianska 72, Bratislava, proti žalovanému: SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, Bratislava, IČO: 43 989 675, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalobcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.09.2021 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1564 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku 1/1 k celku, zapísanej pre k.ú. H., obec: W.
- P..Č.. H., okres: W. G., na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor (ďalej len „dotknutý pozemok“), ktoré by bránili žalobcovi, jeho rodinným príslušníkom a návštevníkom v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok k jeho stavbe súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parc. reg. C, parc. č.: XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/1 k celku, zapísanej pre k.ú. H., obec: W. - m.č. H., okres: W. G., na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor (ďalej len „rodinný dom“), ďalej aby súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť betónové panely z dotknutého pozemku a aby žalovaný strpel prechod a prejazd žalobcu, jeho rodinných príslušníkov a návštevníkov cez dotknutý pozemok k jeho rodinnému domu.
2. Súd uznesením zo dňa 19.10.2021, č. k. 8c/71/2021 -134 vo výroku I. nariadil požadované neodkladné opatrenie. Vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 90 dní od doručenia tohto uznesenia podal na súde žalobu vo veci samej, ktorou sa ako žalobca bude voči žalovanému domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez dotknutý pozemok. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie.
3. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.04.2022, č. k. 15Co/140/2021 - 243 rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami žalobcu a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.10.2021, č. k. 8C/71/2021 - 134 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podaním doručeným súdu dňa 08.07.2022 žalobcovia zobrali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť, pričom uviedli, že majú za to, že návrh na nariadenia neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne. V tejto súvislosti však uviedli, že v čase konania pred odvolacím súdom došlo zo strany žalovaného k odstráneniu betónových panelov zabraňujúcich prístupu žalobcov k stavbe súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom (ďalej aj „Rodinný dom“), postavenej na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2, zapísanej pre k. ú. H., obec: W. - P.. Č.. H., okres: W. G. na LV č. XXXX. Žalobcovia ďalej uviedli, že nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pôvodným žalobcom sa vzťahoval k stavbe rodinného domu, ku ktorému sa žalobcovia v súčasnosti vedia dostať pešo aj motorovým vozidlom, nie je daný dôvod pre pokračovanie v tomto súdnom konaní. Žalovaný sprístupnil pozemnú komunikáciu k rodinnému domu tak, ako bolo žiadané v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento stav stále pretrváva a žalovaný aktuálne nebráni žalobcom v prístupe k rodinnému domu.
5. Podľa Čl. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd konštatuje, že k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcov konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania.
12. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
13. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 CSP ako aj skutkových okolností daného konania. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením § 256 CSP, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v danom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoju žalobu späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť
žalovanému trovy konania (napr. NS SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010). Predpokladom pre právny záver súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením). Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za osvedčené, že zo strany žalovaného po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k odstráneniu betónových panelov zabraňujúcich prístupu žalobcov k predmetnému rodinnému domu a tým odpadol predmet neodkladného opatrenia. Za danej procesnej situácie súd konštatuje, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Náhradu trov konania v plnom rozsahu preto súd priznal žalobcom. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.