Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/140/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcu A. B., bytom C. D. E. C., F. G. XXXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Berčo s.r.o., so sídlom v D. E. C., A. H. G. XX proti žalovanej D. D., bytom v D. E. C., I. G. XXXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 37, o zaplatenie 18.600,00 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2023 č.k. -309 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 18.600,00 eur s 5 % úrokom z omeškania od 26.11.2020 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca po tom, čo dňa 29.11.2018 obdržal spotrebiteľský úver z ČSOB a.s. v sume 18.600,00 eur, toho istého dňa peňažné prostriedky zaslal v prospech účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľom ktorého bola D. J., dcéra žalovanej. Na uvedenom účte bol k 29.11.2018 peňažný stav v sume 208,43 eura. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná v období rokov 2016 až 2020 mala síce účet vedený vo C. I., avšak ten bol zablokovaný a tak všetky úhrady prevádzala z účtu svojej dcéry. Z uvedeného účtu boli uhrádzané rôzne dlhy ako aj pohľadávky žalovanej.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov a listinami dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

5. Bolo nesporné, že žalobca na horeuvedený bankový účet dcére žalovanej dňa 29.11.2018 zaslal sumu 18.600,00 eur a dňa 5.12.2018 žalovaná uhradila svojmu veriteľovi sumu 8.176,36 eura, pričom peňažné prostriedky v uvedenom objeme boli vybraté práve z tohto účtu a žalovaná v SMS komunikácii spomínala sumu 18.600,00 eur a potvrdila, že „Poliak“ bol vyplatený, a teda konštatovala, že sumou 10.000,00 eur vybratou z uvedeného účtu v období od 1.12.2018 do 5.12.2018 disponovala práve žalovaná, ktorá ju aj použila vo svoj prospech na úhradu jej dlhu v sume 8.176,36 eura spoločnosti KONTAP S.A.

6. Zároveň súd prihliadol na miesto a spôsob prevedenia výberov v období od 1.12.2018 do 5.12.2018, ktoré sú zhodné s výbermi dňa 8.12.2018 a dňa 11.12.2018 po 3.000,00 eur a následne dňa 7.11.2019 v sume 300,00 eur a dňa 8.1.2019 v sume 2.000,00 eur, z čoho vyvodil, že uvedené výbery vykonala s veľkou mierou pravdepodobnosti tá istá osoba, teda žalovaná, ktorá s uvedenými finančnými prostriedkami aj disponovala vo svoj prospech. Súd tak ustálil, že suma 18.600,00 eur bola skutočne sumou, ktorá bola určená pre žalovanú. Súd dal do pozornosti, že v súlade s dohodou o vysporiadaní záväzku medzi spoločnosťou KONTAP S.A. a žalovanou dňa 5.12.2018 sa uvedená spoločnosť dohodou vzdala nároku na príslušenstvo sumy 8.176,36 eura.

7. Za ďalšiu žalovanou preukázateľne uhradenú exekúciu považoval exekúciu v sume 1.328,35 eura vedenú u súdneho exekútora JUDr. Petra Stana. Suma exekúcie žalovanej tak predstavuje čiastku 15.676,04 eura. Exekúcia u súdneho exekútora Mgr. Radoslava Kešeľáka nebola vyplatená. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na obsah vzájomnej SMS komunikácie medzi stranami, v rámci ktorej sa strany bavia o exekúciách, pri ktorých žalobca v rámci komunikácie aj uvádza sumu 18.600,00 eur a žalovaná prisviedča, že „Poliak“ je vyplatený sa javí ako za pravdepodobné, že suma 18.600,00 eur zaslaná žalobcom bola určená na vyplatenie všetkých exekúcií žalovanej.

8. Súd považoval za preukázané, že poskytnuté finančné prostriedky žalovanej mali byť zohľadnené pri jej spoločnej kúpe rodinného domu, avšak ukončenie ich vzájomného spolužitia znamenal aj zánik uvedenej dohody, pričom podľa názoru súdu k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý žalobca sumu 18.600,00 eur žalovanej poskytol došlo najneskoršie dňa 25.2.2020, kedy žalovaná žalobcovi zaslala SMS správu, časovo identifikovanú v utorok 25. februára - 19,05 s textom „Ďakujem za peniaze. Keď predám byt všetko vrátim. Len musím toto poriešiť“. Najneskoršie uvedeným dňom tak podľa názoru súdu odpadol dôvod, pre ktorý žalobca žalovanej poskytol vyššie uvedenú sumu. Uvedeným dňom zároveň žalobcovi voči žalovanej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle .

9. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania počnúc dňom 26.11.2020 do zaplatenia.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania.

12. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu, že uvedené rozhodnutie ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach absolútne ignoruje priame dôkazy, preukazujúce, že peniaze, ktorými mala disponovať boli peniaze jej dcéry. Svedkyňa D. J. a jej bývalý manžel F. J. v konaní zhodne opísali proces rekonštrukcie bytu žalobcu, zhodne opísali dohodu svedkov so žalobcom o započítaní ceny rekonštrukcie bytu s kúpou tohto bytu. Mala za to, že žalobca sa k výpovediam svedkov a nimi tvrdeným skutočnostiam žiadnym spôsobom nevyjadril, ani ich nepoprel, ani nepreukázal opak. Postup súdu preto považuje za rozporný so zásadou uvedenou v o nespornosti tvrdených, resp. nepopretých skutkových tvrdeniach. Z dôvodu, že tieto tvrdenia neboli zo strany žalobcu rozporované a odmietané a súd ich napriek tomu nepovažoval za dokázané, konal tak v rozpore so zásadami upravenými v a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil jej , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Skutočnosť, že svedkyňa nevedela presne uviesť, kedy jej boli vrátené peniaze za rekonštrukciu bytu možno pripočítať aj odstupu času, ktorý od rekonštrukcie bytu v roku 2018 po jej svedeckú výpoveď v roku 2021 ubehol. Svedkyňa podrobne opísala rekonštrukciu bytu žalobcu, dohodu so žalobcom o započítaní ceny s kúpou bytu a tiež pomerne presne stanovila cenu za túto rekonštrukciu. Rovnako aj svedok F. J. tieto skutočnosti potvrdil. Tieto výpovede, resp. tvrdené skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil. Výpovede týchto svedkov nemožno hodnotiť ináč ako tak, že potvrdzujú žalovanou tvrdené skutočnosti, že peniaze 18.600,00 eur, ktoré žalobca poslal na bankový účet s koncovkou 7891 boli peniaze za rekonštrukciu jeho bytu, a preto patrili jej dcére. Jedine ona bola aktívne legitimovaná prípadne si uplatniť vrátenie týchto peňazí od žalovanej a nie žalobca.

13. Pri rešpektovaní zásady nespornosti tvrdení strany sporu sa nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko peniaze, ktoré mala použiť na úhradu jej dlhov, žalobcovi nepatrili, a preto v

tomto konaní nebol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku. Žalobca počas konania viackrát menil svoje tvrdenia o dôvodoch prečo si zobral úver. Riadnym hodnotením týchto dôkazov by súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca zámerne zamlčal skutočnosť, že bol podľa dohody so D. J. povinný vrátiť jej hodnotu rekonštrukcie jeho bytu a po vyjadrení svedkov nebol schopný na tieto tvrdenia reagovať, nijako ich vysvetliť ani poprieť. Ďalej v odvolaní namietala aj priznanie úrokov z omeškania počnúc od 26.11.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni 25.11.2020, počas ktorého cestou svojho právneho zástupcu mailovým prípisom žalobcovi oznámila, že jej údajný dlh voči nemu neuznáva. Žalobca zaslal prostredníctvom právneho zástupcu výzvu, v ktorej požadoval od nej vrátiť pôžičku v sume 18.600,00 eur. Žalobca nepreukázal existenciou pôžičky, a preto je nesprávne konštatovanie, že žalovaná v čase kedy neuznávala dlh žalobcu z titulu pôžičky mala mať vedomosť o jej dlhu. De facto, až rozhodnutím napádaného rozhodnutia, t.j. 13.06.2023 súd odôvodnil svoje rozhodnutie na ustanoveniach o bezdôvodnom obohatení. Dovtedy si žalobca uplatňoval vrátenie pôžičky, a preto je priznanie úrokov z omeškania nezákonné.

14. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobca poskytol žalovanej sumu 18.600,00 eur, ktorý následne aj správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia – plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle ust. .

17. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

18. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že peňažné prostriedky v sume 18.600,00 eur poskytnuté žalobcom na peňažný účet s koncovým číslom 7891 boli peňažnými prostriedkami určenými jej dcére, svedkyni D. D. za vykonanú rekonštrukciu bytu.

19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z výpovedí svedka F. J., D. J. ako aj žalovanej je zrejmé, že rekonštrukcia bytu žalobcu sa mala vykonať v čase, keď bola svedkyňa D. J. tehotná, pričom k pôrodu došlo dňa 9.3.2019. Ako vyplynulo ďalej z výpovede svedkyne D. J. „...suma za prerábku sa mala odčítať od sumy, za akú im pôvodne žalobca mal odpredať pôvodný byť...“. Byt neodkúpili a podľa svedkyne si mali dohodnúť len čiastku za rekonštrukciu. Keďže v byte bývali ešte aj po tom, čo došlo k narodeniu dieťaťa 9.3.2019 a podľa výpovede svedkyne žalobca im peniaze za rekonštrukciu mal zaslať až potom, keď z bytu odišli, je vylúčené, aby sumu 18.600,00 eur zaslanú žalobcom dňa 29.11.2019 na bankový účet s koncovým číslom 7891 bolo možné považovať za úhradu nákladov na vynaloženú rekonštrukciu bytu.

20. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie ignoroval priame dôkazy preukazujúce, že peniaze, s ktorými žalovaná disponovala boli peniaze svedkyne - D. J.. Je tomu tak preto, že v rámci vykonaného dokazovania z výpovedí samotnej svedkyne je zrejmé, že žiadne takéto priame dôkazy v konaní produkované neboli, nakoľko z výpovede svedkyne D. J. je zrejmé, že prípadná investícia do rekonštrukcie bytu žalobcu sa mala odpočítať od kúpnej ceny v prípade jeho kúpy a vzhľadom na to, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, mala im byť prípadná investícia uhradená až potom, keď z bytu odišli. Z výpovedí svedkyne D. J. a jej bývalého manžela F. J. nemožno vyvodiť záver, že sumu 18.600,00 eur poskytol žalobca svedkyni D. J., i keď na bankový účet vedený na jej meno.

21. Navyše treba uviesť, že aj keď svedkyňa spolu so žalovanou tvrdili, že v byte žalobcu vykonali rekonštrukciu, nebolo preukázané, kto rekonštrukciu vykonal, ani jej hodnota a nepredložila ani žiaden písomný doklad o jej uskutočnení.

22. Aj v samotnom odvolaní žalovaná poukazuje na to, že svedkyňa D. J. podrobne opísala dohodu so žalobcom a o započítaní ceny z kúpy bytu a nie skutočnosť, že na rekonštrukciu bytu žalobca poukázal svedkyni sumu 18.600,00 eur.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie v tom, že žalobca poskytol sumu 18.600,00 eur žalovanej, i keď na účet vedený na meno jej dcéry, svedkyne D. J. za účelom úhrady jej záväzkov, čo je zrejmé z jednotlivých úhrad, k čomu sa žalovaná v odvolaní ani nevyjadruje.

24. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej aj v časti výroku o príslušenstve pohľadávky – úroku z omeškania, nakoľko súd prvej inštancie správne ustálil deň 25.2.2020 ako deň, kedy došlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý žalobca sumu 18.600,00 eur poskytol žalovanej.

25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).