Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-48-2021.pdf
PDF · 185.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. E. F., právne zastúpeného AK Berčo s.r.o., so sídlom J. Hanulu 19, Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanej: D. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, D. E. F., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom Letná 37, Spišská Nová Ves, IČO: 47 253 126, o zaplatenie 18.600,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.600,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18.600,-- Eur od 26.11.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu , pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 26.11.2020 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 18.600,-- EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že na požiadanie žalovanej požičal dňa 29.11.2018 sumu spolu 18 600,- EUR, a to v dvoch platbách prevodom zo svojho bankového účtu vedeného v ČSOB, a.s. číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet žalovanej číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to sumu 4 000,- EUR a sumu 14 600,- EUR. Žalovaná dané finančné prostriedky potrebovala na úhradu svojich dlhov. Na to, aby žalobca mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške 18 600,- EUR, uzatvoril toho istého dňa, teda 29.11.2018 s Československou obchodnou bankou, a.s. Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. XXXXXXXXXX, ešte v ten istý deň mu ČSOB, a.s. pripísala požičané finančné prostriedky vo výške 18 600,- EUR na jeho účet a ešte v ten istý deň všetky požičané prostriedky previedol žalobca na účet žalovanej. Žalobca so žalovanou nemali presne dohodnutý dátum vrátenia požičaných prostriedkov. V čase požičania žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, spoločne už ale nežijú asi od konca januára roku 2020. Od vtedy žalovaná žalobcovi z požičanej sumy vôbec nič nevrátila. Listom zo dňa 20.11.2020 vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanú na vrátenie požičanej sumy, v lehote 3 dní. Emailovú výzvu žalovaná prevzala dňa 20.11.2020. Žalovaná na výzvu požičané prostriedky nevrátila. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu emailom zo dňa 25.11.2020 oznámila, že údajný dlh voči žalobcovi neuznáva. Bližšie sa k výzve nevyjadrila.
3. Vyššie uvedenú žalobu žalobca ešte v rámci upomínacieho konania na preukázanie odôvodneného predpokladu pasívnej legitimácie žalovanej doplnil písomným podaným doručeným upomínaciemu súdu dňa 06.01.2021, v ktorom predkladajúc doklady o platbách, ktorými žalobca počas spoločného spolužitia
so žalovanou preukazoval, že uhrádzal na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX rôzne sumy ako svoj príspevok na chod domácnosti a predkladajúc snímku obrazovky svojho mobilného telefónu z komunikácie so žalovanou, uviedol, že z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaná od žalobcu žiadala sumu 3.000,- EUR (z dôvodu, ktorý s týmto konaním nesúvisí). Žalobca na túto požiadavku reagoval tým, že situácia je rovnaká, ako keby on v danej chvíli obratom požadoval vrátiť sumu 18.600,- EUR, ktorú predtým žalovanej poskytol, za účelom vyrovnania dlhov, ktoré žalovaná mala v čase poskytnutia danej sumy. Na to žalovaná reaguje tak, že exekúcie údajne vyplatené nie sú a že žalobca údajne žalovanej vôbec nepomohol. Na to reaguje žalobca tak, že je prekvapený, že exekúcie nemajú byť vyplatené, ani dlh „Poliak“. Jednalo sa o poľského dodávateľa, ktorému žalovaná ostala dlžná peniaze ešte z obdobia svojho podnikania s nábytkom. Na to žalovaná reaguje, že „Poliak ano“. Z uvedeného je zrejmé, že tento svoj dlh žalovaná s poskytnutej sumy 18.600,- EUR zaplatila. Ďalej z uvedenej komunikácie vyplýva, že žalovaná žiadala od žalobcu sumu 3.000,- EUR, ktorú jej tento poskytol opäť na rovnaký bankový účet.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom odpore (na základe ktorého platobný rozkaz v upomínacom konaní bol zrušený), v ktorom uviedla, že nikdy nežiadala žalobcu, aby jej požičal žalovanú sumu 18.600,- EUR. Túto sumu jej žalobca nikdy neposlal a touto sumou ani nikdy nedisponovala. Uviedla, že bankový účet, na ktorý mal žalobca poslať peniaze a ktorý uvádza vo svojom návrhu nie je a nikdy nebol účtom žalovanej. Stanovisko žalovanej bolo rovnaké aj v emailovej odpovedi na výzvu zo dňa 25.11.2020 právneho zástupcu žalobcu a síce, že dlh voči žalobcovi neuznáva. Ďalej uviedla, že z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 07.03.2018, 12.03.2018 a 07.05.2018 nevyplýva, žeby sa jednalo o účet žalovanej. V uvedených výpisoch je uvedený názov účtu B. A. a nižšie v texte kde je uvedené meno A. D., je označením názvu platby a v žiadnom prípade to nie je potvrdenie, že sa jedná o účet žalovanej. Potvrdila, že v minulosti používala meno A., avšak po rozvode skoršieho manželstva už od roku 2014 sa volá D. D.. Údaje na výpisoch, ktoré predložil žalobca teda nie sú označením jej mena. Ďalej uviedla, že z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 01.03.2018, 25.04.2018, 25.01.2019 a 25.02.2019 nevyplýva, žeby tam uvedené sumy žalobca posielal žalovanej, a tiež že z komunikácie zo snímky z obrazovky z mobilu žalobcu vôbec nevyplýva, že žalobca žalovanej poskytol pôžičku 18.600,- EUR. Žalobca zámerne vykladá tam uvedený text spôsobom, ktorý mu má privodiť úspech v konaní s úmyslom zmiasť konajúci súd. Žalovaná žiadnym spôsobom nepotvrdila, žeby z peňazí žalobcu mali byť vyplatené jej dlhy. Výklad žalobcu je nelogický a zavádzajúci. K textu sms správy žalovanej zo dňa 25.02.2020 nie je žiadnym spôsobom potvrdené, žeby ďakovala žalobcovi za 3.000,- EUR, ktoré jej mal údajne poslať.
5. Žalobca v písomnej replike v reakcii na vyššie uvedený odpor uviedol, že v čase poskytnutia pôžičky žil žalobca so žalovanou ako druh a družka v spoločnej domácnosti, pričom žalovaná už dlhodobo nepracovala a nemala prakticky žiadny príjem, iba dlhy z jej predchádzajúceho podnikania s nábytkom. Žalovaná v danom čase vlastnila trojizbový byt na ulici G. H. XXXX/X F. D. E. F., ktorý bol zaťažený viacerými exekučnými záložnými právami, pričom z listu vlastníctva vyplynulo, že voči žalovanej boli vedené tri exekučné konania, prvé už od roku 2012. Aj preto žalovaná z vlastného rozhodnutia nepracovala, lebo by prišla o značnú časť príjmu, keďže by jej exekútor vykonával zrážky zo mzdy. Z uvedeného dôvodu žalovaná ani nemala vlastný bankový účet, resp. ak by ho aj mala, tak by bol exekučne zablokovaný a nemohla by ho reálne používať. Z uvedeného dôvodu žalovaná dlhodobo používala bankový účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený na meno dcéry žalovanej, D. A., I. D.. Tento účet však vždy využívala výlučne žalovaná, žalobca je presvedčený, že sama disponovala aj debetnou kartou k tomuto účtu a mala aj prístupové práva k tomuto účtu. Žalobca v rozhodnom období na bankový účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX počas vzájomného spolužitia pravidelne zasielal aj mesačné príspevky na chod spoločnej domácnosti a na úhradu spoločných výdavkov, ako aj výdavkov žalovanej, pričom s týmito prostriedkami vždy nakladala výlučne žalovaná, teda nie jej dcéra ani nikto iný. Ďalej uviedol, že už v roku 2018 mali so žalovanou záujem nadobudnúť rodinný dom, čo však predpokladalo predať byt žalovanej na ulici G. F. D. E. F., ktorý bol zaťažený exekučnými záložnými právami, a čerpanie ďalšieho úveru žalobcom (keďže žalovanej by žiadna banka úver neposkytla). Preto sa rozhodli, že žalobca bude čerpať úver v ČSOB banke vo výške 18 600,- EUR, tieto prostriedky titulom pôžičky poskytne žalovanej na úhradu jej záväzkov, a táto hodnota sa mu vráti potom, čo budú nadobúdať rodinný dom. Preto žalobca dňa 29.11.2018 čerpal v ČSOB úver vo výške 18 600,- EUR a ešte v ten deň dané prostriedky previedol na bankový účet, s ktorým hospodárila žalovaná. Žalobca má poznatky o tom, že začiatkom decembra 2018 žalovaná vyplatila svoj dlh voči svojmu veriteľovi J. D., ktorý tento veriteľ vymáhal prostredníctvom súdneho exekútora A. C. z Košíc. Na zaplatenie tohto dlhu použila peňažné prostriedky, ktoré jej žalobca požičal dňa 29.11.2018. Zároveň v danom čase žalovaná oslovila aj ďalších svojich veriteľov, a to spoločnosť K., D., v prospech ktorého
vykonával exekúciu C. L. I. J. pod M. XXX/XXX a spoločnosť regionPRESS, s.r.o., v prospech ktorej vykonával exekúciu A. N. D. pod M. XXXX/XX. S týmito veriteľmi sa však žalovaná na úhrade jej dlhov zrejme nedohodla, keďže v danom čase k ich úhrade nedošlo. Obdržané finančné prostriedky tak žalovaná sčasti použila na svoj vlastný účel. Ďalej žalobca uviedol, že koncom roka 2020 žalovaná predala byt na G. O. H. XXXX/X F. D. E. F., a to kúpnou zmluvou evidovanou Okresným úradom Spišská Nová Ves pod F. XXXX/XXXX zo dňa 7.12.2020, pričom ani po predaji bytu žalobcovi z dlžnej sumy nič nevrátila, ani neprejavila žiadny záujem o vrátenie požičanej sumy. Vyjadril presvedčenie, že aj kúpna cena, resp. časť kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená žalovanej ako predávajúcej jej bola vyplatená na účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo preukazuje, že daný účet bol de facto účtom žalovanej.
6. Žalovaná v písomnej duplike v reakcii na predmetnú repliku poprela, že by niekedy bola so žalobcom vo vzťahu druh-družka a zároveň odmietla tvrdenie, žeby so žalobcom zdieľala spoločnú domácnosť. Tiež poprela, že by v rokoch 2018 až 2020 bola nezamestnaná. Uviedla, že od 29.03.2016 mala prostredníctvom spoločnosti P. D. D., kde vykonáva funkciu konateľky, uzavretú zmluvu s objednávateľom služieb C. G., na výkon administratívnych služieb a služieb prostredníctvom telefónu. V lete roku 2020 vykonávala brigádničku činnosť v potravinách Q. na sídlisku Tarča v Sp. N. Vsi. a od 01.09.2020 je zamestnaná ako upratovačka v R. R., D. E. F.. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu ohľadne exekúcií žalovanej a o transakciách žalobcu vykonaných v priebehu rokov 2018 až 2020 žiadnym spôsobom nedokazujú, žeby medzi žalobcom a žalovanou malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Zopakovala, že žalobca jej nikdy pôžičku vo výške žalovanej sumy neposkytol a týmito prostriedkami nikdy nedisponovala. Poprela, že v priebehu roku 2018 mali so žalobcom záujem kúpiť spoločne rodinný dom. Pomáhala žalobcovi len zaobstarať kúpu domu avšak pre žalobcu a jeho matku. Nikdy medzi žalobcom a žalovanou neexistovala dohoda o spoločnej kúpe domu. Ďalej uviedla, že dlhy z titulu exekúcie nevyplatila z prostriedkov žalobcu. Svojho veriteľa spoločnosť J. D., ktorého pohľadávka bola vymáhaná súdnym exekútorom A. N. C., N., so sídlom Košice, vyplatila z prostriedkov, ktoré jej poskytla jej dcéra D. K., pričom výška dlhu žalovanej bola vo výške 8.176,36 EUR. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom A. N. D., so sídlom Trnava, veriteľa I., D. žalovaná vyplatila dňa 04.04.2019 sumou 328,35 EUR a dňa 10.10.2020 sumou 1.000,- EUR. Exekúcia vedená súdnym exekútorom C. L. I. J. bola zastavená v zmysle príslušným právnych predpisov ako stará exekúcia. Spolu dlhy žalovanej činili sumu vo výške 9.504,71 EUR. Je nelogické, žeby žalobca požičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške žalovanej sumy. Pokiaľ ide o predaj bytu žalovanej, k tomu uviedla, že je pravdou, že dňa 10.11.2020 uzavrela kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k jej bytu na adrese G. X, D.. N. Ves. Časť kúpnej ceny bola vyplatená na účet dcéry žalovanej D. K. avšak z dôvodu, že dcéra žalovanej jej v roku 2018 poskytla finančné prostriedky vo výške 8.176,36 EUR na splatenie dlhu voči spoločnosti J. D.P. a zároveň žalovaná týmto spôsobom poskytla svojej dcére finančné prostriedky na výplatu jej dlhu voči jej financujúcej banke.
7. Rozsudkom sp.zn. 16C/48/2021-223 zo dňa 22.12.2021 tunajší súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (výrok I) a zároveň žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II).
8. Proti vyššie uvedenému rozsudku tunajšieho súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Uznesením sp.zn. 3Co/84/2022-287 zo dňa 02.03.2023 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zrušil odvolaním vyššie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, nakoľko tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak vychádzal z názoru, že „....nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa uvedené peňažné prostriedky reálne dostali do dispozičnej sféry žalovanej“ a teda nemohol zaviazať žalovanú na úhradu predmetnej sumy ani prípadným titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že možno však súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom zo zmluvy o pôžičke, ak z výpovede žalobcu je zrejmé, že poskytnuté finančné prostriedky žalovanej mali byť zohľadnené pri spoločnej kúpe rodinného domu (bod 13 odôvodnenia predmetného uznesenia). Zároveň za predčasný a teda aj nesprávny považoval záver súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že peňažné prostriedky sa reálne dostali do dispozičnej sféry žalovanej. Poukázal pritom na to, že bolo nesporné, že žalobca sumu 18.600,- eur previedol dňa 29.11.2018 na účet v peňažnom ústave končiaci štvorčíslom 7891, ktorého majiteľkou je
dcéra žalovanej D. K. a žalovaná k tomuto účtu mala dispozičné oprávnenie. V čase realizovania úhrady bol počiatočný stav na uvedenom účte 208,43 eura. Ďalej, že bolo nesporné, že suma 18.600,- eur z uvedeného účtu bola vyčerpaná v období december 2018 až január 2019 osobou podľa súdu, ktorá nebola identifikovaná. V tejto súvislosti vytkol súdu, že tento nezohľadnil, že žalovaná v rámci svojej výpovede potvrdila, že bankovým účtom končiacim štvorčíslom 7891 disponovala, aj keď patril jej dcére, a zároveň že bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca na uvedený účet realizoval zo svojho účtu v období rokoch 2018 až 2020 aj ďalšie platby v rozsahu cca 15.000,- eur, ako aj to, že z tohto účtu boli vykonávané aj platby za obchodnú spoločnosť P. D. D., ktorej konateľkou bola žalovaná , že na uvedený účet žalovaná obdržala aj kúpnu cenu z predaja bytu a rovnako na uvedený účet bol vrátený aj preplatok za byt, a napokon, že žalovaná z uvedeného účtu uhrádzala daň z nehnuteľnosti ako aj miestny poplatok za komunálny odpad. Tiež vytkol súdu, že tento neprihliadol na skutočnosť, že žalovaná dňa 05.12.2018 uhradila svoj záväzok obchodnej spoločnosti J. D.P. z N. I. v sume 8.173,36 eura, a to po tom, čo na uvedený účet obdržala sumu 18.600,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd tiež uviedol, že aj keď sa síce jedná o nepriame dôkazy o tom, že žalovaná obdržala sumu 18.600,- eur, súd ich však nehodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a teda jeho záver o nepreukázaní tvrdení žalobcu je predčasný, a teda aj nesprávny. Tiež vyslovil názor, že rozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného k uznaniu obžalovaného vinným v trestnom konaní. V civilnom konaní nemožno urobiť závery, že nebolo unesené dôkazné bremeno preto, že skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nad všetky pochybnosti. Pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú, postačuje, aby predmetné skutkové závery bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. Pretože v civilnom konaní neplatí zásada in dubio pro reo, nemusia nepriame dôkazy tvoriť celkom uzatvorenú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver než ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú. Napokon konštatoval, že posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí na naplnení znaku skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy
- ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že mu bolo plnené a ďalej, že pre získanie tohto majetkového prospechu chýbal na jeho strane právny dôvod. Pri naplnení oboch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Občianskeho zákonníka).
10. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2023 žalobca cestou svojho právneho zástupcu v záverečnom prednese zotrval na tom, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že preukázal to, že suma 18.600,- eur sa dostala do dispozície žalovanej.
11. Žalovaná zase na uvedenom pojednávaní cestou svojho právneho zástupcu v záverečnom prednese poukázala na to, že výpovede svedkov D. K. (dcéry žalovanej) a jej bývalého manžela C. K., ktorí v tomto konaní neboli žiadnym spôsobom spochybnení, sú priamymi dôkazmi a ich tvrdenia neboli vyvrátené, pričom tieto dôkazy vylučujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej nakoľko peniaze patrili svedkyni D. K.. Poukázala na to, že títo svedkovia zhodne popísali rekonštrukciu bytu žalobcu, zhodne uviedli, že mali v tom čase záujem tento byt od žalobcu odkúpiť, zhodne popísali dohodu, že hodnota tejto rekonštrukcie im následne bude zohľadnená v kúpnej cene, zhodne popísali prečo napokon k odkúpeniu bytu žalobcu nedošlo, pričom svedkyňa D. K. uviedla aj približnú hodnotu danej rekonštrukcie. Žalobca v priebehu tohto konania žiadnym spôsobom nenamietal existenciu týchto dohôd, a ani nerozporoval rozsah rekonštrukcie a ani jej cenu.
12. Zároveň žalovaná uviedla, že ak by aj súd vyhodnotil, že suma 18.600,- eur nebola úhrada rekonštrukcie bytu žalobcu, mohlo by sa podľa žalovanej jednať o dar žalobcu žalovanej pre ich vzájomný vzťah. V tejto súvislosti poukázala na to, že sám žalobca uviedol, že so žalovanou žil ako druh a družka v spoločnej domácnosti, a aj z tohto dôvodu prispieval žalovanej na chod domácnosti a taktiež jej poskytoval iné finančné príspevky za to, že sa či už starala v minulosti o jeho mamu alebo za to, že to považoval za dar resp. výpomoc žalovanej. Rovnako tak sám žalobca uviedol, že so žalovanou plánovali spoločnú budúcnosť, že hľadali konkrétny dom, ktorý by spoločne kúpili, resp. pozemok, na ktorom by tento dom prípadne postavili.
13. Súd vychádzajúc jednak z dôkazov, ktoré vykonal pôvodne už pri svojom pôvodnom rozhodnutí (výsluch žalobcu, výsluch žalovanej, výsluch svedkov), ako aj vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v danom sporovom konaní, doplňujúcich písomných vyjadrení strán
sporu zaslaných súdu na základe jeho výzvy, ako aj vychádzajúc z listinných dôkazov, s ktorými sa oboznámil pôvodne už pri svojom pôvodnom rozhodnutí a ktoré po vrátení veci odvolacím súdom opätovne zopakoval ich oboznámením sa, a síce so Zmluvou o H. spotrebiteľskom úvere reg. H. XXXXXXXXX I., dokladmi označenými ako H. „Detail platby“, s prípisom od ČSOB zo dňa 24.09.2021, s výpismi z účtu vedeného v H. pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s prepismi (fotokópiami) SMS správ, s Dohodou o vysporiadaní záväzku zo dňa 05.12.2018, so správami súdneho exekútora A. N. D., Trnava zo dňa 15.01.2019 a zo dňa 24.09.2021, so správou súdneho exekútora A. I. J. zo dňa 28.09.2021, s Kúpnou zmluvou zo dňa 10.11.2020 evidovanou na katastri pod č. F. XXXX/XXXX, so Zmluvou o poskytovaní administratívnych služieb a služieb prostredníctvom telefónu uzavretej dňa 29.03.2016, s pracovnou zmluvou uzavretou dňa 15.05.2020 s J. N. D., s pracovnou zmluvou uzavretou dňa 31.08.2020 s R. R., zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 29.11.2018 uzavrel žalobca ako dlžník s H. S. G., P. ako bankou Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č XXXXXXXXX I., na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver bez poistenia vo výške 18.600,--EUR na dobu určitú. Podľa uvedenej zmluvy ako číslo účtu pre poskytnutie úveru bol uvádzaný účet: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý zároveň bol určený aj za účet pre splácanie tohto úveru. Uvedený úver mal splácať po dobu 96 mesiacov mesačnými splátkami vo výške 238,98 EUR mesačne vždy do 3. dňa v mesiaci, kedy dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 03.12.2018 a dátum poslednej splátky na deň 03.11.2026.
15. Podľa dokladov ČSOB „Detail platby“ boli dňa 29.11.2018 z vyššie uvedeného účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázané dve platby a to jedna vo výške 14.000,--EUR odoslaná elektronicky a druhá vo výške 4.600,--EUR uhradená prevodom. Podľa účastníckej výpovede žalobcu úhradu týchto platieb mal zadať on samotný.
16. Podľa výpisov z účtu vedeného v ČSOB pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX skutočne vyplynulo, že uvedeného dňa, t.j. 29.11.2018 boli na tento účet z vyššie uvedeného účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pripísané obe vyššie uvedené platby, a síce vo výške 14.000,--EUR a výške 4.600,--EUR, teda spolu suma 18.600,--EUR. Zároveň podľa výpisu z uvedeného účtu k 29.11.2018 jeho počiatočný stav bol 208,43 EUR.
17. Podľa uvedených výpisov z účtu vedeného v ČSOB pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj z prípisu ČSOB zo dňa 24.09.2021 vyplynulo, že majiteľom predmetného účtu je p. D. K.- dcéra žalovanej, čo napokon potvrdila aj samotná majiteľka tohto účtu v rámci svoje svedeckej výpovede.
18. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s týmto účtom D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX disponovala ako ona, tak aj jej dcéra. Tiež uviedla, že v období od r. 2016-2020 mala rovnako účet vo F. G., avšak ten bol zablokovaný, a tak zdravotné odvody si uhrádzala buď v hotovosti, alebo z tohto účtu jej dcéry s koncovkou 7891.
19. Podľa účastníckej výpovede žalobcu so žalovanou sa zoznámili v r.2016 a vtedy on prebýval u nej a s nimi bývala aj jej dcéra. V tom čase sa vybavovala hypotéka na byt pre dcéru žalovanej, ktorá sa aj následne odsťahovala. V r. 2017 začal žalobca peniaze zasielať na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý považoval za účet žalovanej, a ktorým účtom žalovaná disponovala, robila si na ňom svoje veci.
20. Žalobca na tento uvádzaný účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX skutočne realizoval zo svojho vyššie uvedeného účtu v období rokov 2018, 2019, 2020 aj niektoré iné platby, konkrétne dňa 01.03.2018 v sume 1.000,--EUR, dňa 07.03.2018 v sume 50,--EUR – názov: A. D., dňa 12.03.2018 v sume 25,--EUR– názov: A. D., dňa 25.04.2018 v sume 1.000,--EUR, dňa 30.07.2018 v sume 1.000,-- EUR, dňa 07.05.2018 v sume 25,--EUR– názov : A. D. a účel platby : Inkaso , dňa 30.07.2018 v sume 1.000,--EUR, dňa 30.08.2018 v sume 900,--EUR, dňa 25.10.2018 v sume 1.100,--EUR, dňa 28.11.2018 v sume 100,--EUR, dňa 29.11.2018 ( okrem už vyššie uvedených úhrad 14.000,--EUR a 4.600,--EUR) aj v sume 900,--EUR, dňa 27.12.2018 v sume 1.000,--EUR, dňa 25.01.2019 v sume 1.000,--EUR, dňa 25.02.2019 v sume 700,--EUR, dňa 25.03.2019 v sume 500,--EUR, dňa 25.04.2019 v sume 600,-- EUR, dňa 23.05.2019 v sume 1.000,--EUR, dňa 24.06.2019 v sume 800,--EUR, dňa 17.07.2019 v sume 200,--EUR, dňa 24.07.2019 v sume 600,--EUR, dňa 27.08.2019 v sume 900,--EUR, dňa 23.09.2019 v sume 800,--EUR, dňa 17.10.2019 v sume 610,--EUR, dňa 14.11.2019 v sume 800,--EUR, dňa
12.12.2019 v sume 600,--EUR, dňa 30.12.2019 v sume 100,--EUR, dňa 17.01.2020 v sume 700,--EUR, dňa 23.01.2020 v sume 200,--EUR, dňa 30.01.2020 v sume 3.000,--EUR, dňa 25.02.2020 v sume 650,--EUR, dňa 13.03.2020 v sume 100,--EUR, dňa 26.03.2020 v sume 600,--EUR, dňa 28.04.2020 v sume 600,--EUR. Vyššie uvedené vklady predmetných čiastok zo strany žalobcu na uvedený účet potvrdzujú aj samotné výpisy z tohto účtu.
21. Zároveň z uvedených výpisov z účtu vedeného v ČSOB pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tiež vyplynulo, že sa z neho vykonávali platby za spoločnosť P. D. D., ktorej konateľkou bola žalovaná, ako suma 161,15 EUR dňa 06.12.2018, suma 158,06 EUR a suma 11,85 EUR dňa 02.01.2019, suma 11,85 EUR dňa 01.02.2019 a suma 142,69 dňa 04.02.2019, suma 11,85 EUR dňa 01.03.2019 a suma 135,05 EUR dňa 04.03.2019, suma 11,85 EUR a suma 139,89 EUR dňa 03.04.2019 a suma 89,17 EUR dňa 20.04.2019, suma 118,47 EUR dňa 02.05.2019, suma 18,90 EUR dňa 03.06.2019, suma 18,90 EUR a suma 147,16 EUR dňa 01.07.2019, suma 18,90 EUR a suma 143,15 EUR dňa 01.08.2019, a suma 116,59 EUR dňa 30.08.2019, suma 18,90 EUR dňa 02.09.2019, suma 18,90 EUR dňa 01.10.2019, suma 18,90 EUR a suma 137,43 EUR dňa 04.11.2019, suma 18,90 EUR a suma 140,15 EUR dňa 02.12.2019, suma 141,09 EUR dňa 02.01.2020, suma 18,90 EUR dňa 08.01.2020, suma 18,90 EUR dňa 10.02.2020, suma 50 EUR dňa 27.02.2020, suma 97,18 EUR dňa 02.03.2020, suma 18,90 EUR dňa 13.03.2020, suma 95,48 EUR dňa 01.04.2020, suma 18,90 EUR a suma 95,48 EUR dňa 04.05.2020, suma 18,90 EUR a suma 95,48 EUR dňa 01.06.2020, suma 18,90 EUR a suma 103,48 EUR dňa 01.06.2020, suma 18,90 EUR a suma 95,48 EUR dňa 10.08.2020, suma 18,90 EUR a suma 109,81 EUR dňa 07.09.2020.
22. Tiež podľa výpisov z účtu vedeného v ČSOB pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sa uhrádzala aj suma nájmu za byt G. X/X ,v ktorom bývala žalovaná, a to vo výške 147,-- EUR (02.01.2019, 01.02.2019, 01.03.2019), resp. vo výške 151,--EUR (03.04.2021, 02.05.2019, 03.06.2019, 01.07.2019, 01.08.2019, 02.09.2019, 01.10.2019, 04.11.2019, 02.12.2019, 17.01.2020, 10.02.2020, 02.03.2020, 01.04.2020, 04.05.2020, 01.06.2020, 16.07.2020, 17.08.2020, 07.09.2020). Dňa 17.06.2020 na uvedený účet bola dokonca vrátená suma 199,92 EUR, ktorá bola identifikovaná ako „Bytový dom s.Q.XXXX, LV XXXX, Preplatok 2020- D. D.“.
23. Tiež z uvedeného účtu bola realizovaná platba dane z nehnuteľnosti dňa 13.03.2019 identifikovaná ako „D. D., G. XXXX/X, D.“, ako aj miestny poplatok za komunálny odpad dňa 05.04.2019 (identifikácia „G. XXXX/X – H. G. X).
24. A napokon aj niektoré platby za objednávky identifikovali sa ako platby žalovanej, npr. 14.01.2019 objednávka XXXXXXXXX identifikovaná ako „D. D., G. X, D.“, dňa 11.02.2019 predfaktúra č. 51901160 identifikovaná ako „D. D., G. X, SNV“, dňa 25.03.2019 platba sumy 50,34 EUR identifikovaná ako „D. D., G. X, D. E. F..
25. Žalobca podľa jeho účastníckej výpovede posielal peniaze z účtu pravidelne každý mesiac na chod domácnosti. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobca býval v jej byte a tiež že prispieval na chod uvedenej domácnosti, avšak podľa tvrdenia žalovanej tomu tak bolo preto, lebo po mozgovej príhode jeho mami sa žalovaná o ňu starala, chodila za ňou do nemocnice, keďže žalobca bol v tom čase v zahraničí, tiež mu pomáhala vybavovať pre ňu R. R. F. E.. Podľa výpovede žalovanej teda tieto úhrady žalobca realizoval preto, lebo jej bol za určité veci vďačný, a síce že sa mu starala o mamu, že mu prala veci ako to chodí v spoločnom byte.
26. Pokiaľ ide o obdobie, kedy žalobca v prospech vyššie uvedeného účtu v ČSOB číslo: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zrealizoval úhradu sumy 18.600,--EUR dňa 29.11.2018, k tomu vo svojej účastníckej výpovede žalobca uviedol, že v tom čase so žalovanou hľadali dom, kde chceli ísť bývať. Žalovaná však mala exekúcie, ktoré bolo potrebné vyplatiť, a za týmto účelom sa zobral úver. Ako uviedol, bola dohoda, že pokiaľ sa nájde nejaký dom, že sa zoberie hypotekárny úver, ktorým sa vyplatí tento úver, ktorý žalobca zobral na exekúcie žalovanej, a zostane následne splácať už len hypotéka za dom, v ktorom mali žalobca so žalovanou bývať. Aj svedok C. K., potvrdil, že žalobca so žalovanou sa snažili nájsť bývanie v rodinnom dome, pričom zároveň uviedol, že bol spoločne so žalobcom a žalovanou pozrieť na jeden rozostavaný dom, ale ako to dopadlo, to nevedel uviesť.
27. Podľa žalobcu predmetná dohoda bola ústna tak ako udávajú textové správy, a to tak, že keď žalovaná predá byt na T., tak mu vráti, vyplatí uvedený dlh. Bola uzavretá v čase, kedy sme sedeli doma, riešili spomínaný dom, a žalovaná vtedy podľa výpovede žalobcu doslovne uviedla, že nevidí inú možnosť ako zobrať úver, aby sa vyplatili exekúcie, a keď sa nájde dom, vybaví sa hypotéka, vyplatí sa úver a hypotéka bude bežať ďalej a bude sa splácať. V tom čase matka žalobcu podľa jeho výpovede bola v R. R., kam nastúpila od 01.06.2017, a dcéra žalovanej sa sťahovala do bytu žalobcu na Sídlisku Východ, aj so svojím budúcim manželom, v ktorom následne prebývali od septembra 2018 do marca 2019, kedy po rozvode sa vrátila späť do svojho jednoizbového bytu.
28. Žalovaná vyššie uvedenú žalobcom popísanú dohodu poprela. Vo svojej výpovedi potvrdila len to, že jej dcéra mala svoj vlastný byt, ale keďže sa vydala a chceli niečo väčšie, tak jej žalobca povedal, že môže bývať v jeho byte. Podľa výpovedí ako žalovanej, tak aj svedkyne D. K. – dcéry žalovanej, v uvedenom byte táto dcéra s bývalým manželom bývali asi pol roka, alebo 7 mesiacov.
29. Žalovaná však vo svojej výpovedi uviedla, že medzi žalobcom a jej dcérou - svedkyňou D. K. zároveň bola uzavretá dohoda, že tento byt žalobcu bude táto jej dcéra prerábať. A práve preto bola vyššie uvedená suma zaslaná žalobcom na uvedený účet dcéry žalovanej dňa 29.11.2018 vo výške 18.600,- eur. Keďže táto suma bola sumou, ktorá bola použitá na prerábanie uvedeného bytu, a ktorú tak žalobca vrátil peniaze jej dcére za uvedenú prerábku.
30. Uvedené tvrdenie žalovanej potvrdzovala vo svojej výpovedi aj svedkyňa D. K. – dcéra žalovanej, ktorá uvádzala, že finančné prostriedky boli žalobcom zaslané na jej účet práve z dôvodu, že prerábala nehnuteľnosť žalobcu, nakoľko sa na tom dohodli so žalobcom, a to ústne. Podľa tvrdení uvedenej svedkyne sa o tom dohadovali v kaviarni, a to ešte pred letom v r.2018, a teda sa na tom dohodli ešte predtým, ako sa s manželom išli sťahovať do tohto zrekonštruovaného bytu žalobcu.
31. Existenciu dohody o rekonštrukcii bytu žalobcu potvrdzoval vo svojej výpovedi aj svedok C. K.- bývalý manžel dcéry žalovanej, ktorý uviedol, že po dohode so žalobcom byt žalobcu s bývalou manželkou začali rekonštruovať, pričom finančné prostriedky na rekonštrukciu mali každý svoje, lebo vtedy neboli manželmi, časť tejto rekonštrukcie financovala bývalá manželka tohto svedka, časť tento svedok, kedy on osobne sumou 2.000,- eur, ktorá sa mu nevrátila, časť rodičia svedka a časť žalovaná.
32. Podľa svedeckej výpovede svedkyne D. K. – dcéry žalovanej, peniaze na rekonštrukciu uvedeného bytu mala jednak zo spotrebného úveru , ktorý si vzala z ČSOB banky vo výške nejakých 6.000,- eur v tom roku kedy sa prerábal byt, a z N. G. vo výške okolo 5.000,- eur, a jednak mala vlastné finančné prostriedky, ktoré mala našetrené, a tiež niečo jej pomohla mamka (žalovaná) a otec. Tieto tvrdenia svedkyne však neboli doložené žiadnymi inými dôkazmi ( napr. príslušnými úverovými zmluvami, výpismi z účtov o pripísaní uvedených prostriedkov na účet svedkyne, príp. o ich výbere z takéhoto účtu a pod.).
33. Podľa výpovedí žalovanej, D. K. – dcéry žalovanej a svedka C. K. sa v byte žalobcu rekonštruovala kuchyňa, dávala sa tam nová kuchynská linka, podlahy, tiež WC a kúpeľňa a to aj s dlaždicami a obkladačkami, búrala sa tam priečka, tiež sa prerábala elektrika, robili sa stierky a maľovali sa izby. Podľa svedka C. K. sa uvedené práce vykonávali niekedy na jar, prípadne v lete.
34. Podľa svedeckej výpovede svedkyne D. K. – dcéry žalovanej uvedenú prerábku bytu vykonávali známi ich známych, pričom dohodnuté bolo predbežne 15.000,- eur, s tým, že boli komplikácie pri podlahe v kuchyni, tak sa to navýšilo a mohlo to byť 18.000,- alebo 19.000,- eur. Doklad o úhrade tejto sumy však uvedená svedkyňa nemala. Podľa tejto svedkyne táto suma za prerábku sa mala odčítať od sumy za akú im pôvodne žalobca mal odpredať predmetný byt, ale keďže sa tento byt neodpredával, tak si dohodli len čiastku za rekonštrukciu s tým, že budú vyrovnaní. Byt neodkúpili preto, lebo asi mesiac po uvedenej rekonštrukcii, zistili, že ich susedia dvakrát vytopili. Podľa svedkyne v uvedenom byte bývali v čase kým bola tehotná, tak to mohlo byť asi pol roka, alebo 7 mesiacov. Aj svedok C. K. potvrdil, že v čase kedy v uvedenom byte bývali, ich suseda dvakrát vytopila, a navyše si tiež nesadli so susedmi, lebo tam bol bordel v súvislosti s prerábkou tohto bytu, a tak sa s bývalou manželkou rozhodli, že sa vrátia do manželkinho bytu. Krátko na to sa s manželkou rozviedli a to v októbri 2019.
35. Podľa svedkyne D. K. – dcéry žalovanej, táto samotnú výšku sumy za prerábku oznámila žalobcovi v čase, kedy mu išla dať peniaze za nájom. Dokonca mu uviedla aj nižšiu sumu, ktorú reálne zaplatili.
Zároveň táto svedkyňa tiež uviedla, že peniaze od žalobcu dostali až keď z bytu odišli, aj to nie hneď, ale až neskôr.
36. Dňa 05.12.2018 uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou J. D.P., J., N. I. ako veriteľom, u ktorého ako predseda predstavenstva je uvedená osoba „B. J.“ Dohodu o vysporiadaní záväzku, na základe ktorej žalovaná prehlásila, že jej uvedená spoločnosť dodala tovar v hodnote 8.176,36 EUR, pričom ku dňu spísania uvedenej dohody žalovaná nemala podľa obsahu tejto dohody uvedený záväzok uhradený. Ďalej z uvedenej dohody vyplynulo, že uvedený záväzok bol predmetom súdnej exekúcie realizovanej súdnym exekútorom A. N. C. pod číslom M. z 06.06.2012. Podľa uvedenej dohody sa žalovaná zaviazala predmetný záväzok vo výške istiny 8.176,36 EUR uhradiť tomuto veriteľovi dňa 05.12.2018 pred podpisom uvedenej dohody. Uvedený veriteľ sa na základe toho vzdal svojich nárokov na príslušenstvo k tomuto záväzku s výnimkou trov exekúcie vedenej u vyššie uvedeného exekútora. Uzavretím predmetnej dohody podľa čl. II tejto dohody tak zanikol záväzok žalovanej voči uvedenému veriteľovi, zároveň však žalovanej vznikla povinnosť uhradiť tomuto veriteľovi vyčíslené náklady spojené so zastavením exekúcie vedenej na exekučnom úrade súdnym exekútorom A. N. C.. Podľa článku IV uvedenej dohody žalovaná sumu 8.176,36 EUR pred podpisom tejto dohody veriteľovi uhradila, pričom uvedený veriteľ podľa uvedeného článku vyhlásil, že prevzal plnú vyššie uvedenú sumu a svojim podpisom na uvedenej dohode jej prevzatie potvrdzuje.
37. Podľa vyššie uvedených výpisov z účtu vedeného v ČSOB pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 01.12.2018 (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou) bol realizovaný výber sumy 1.000,--EUR, dňa 03.12.2018 (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou) suma 3.000,--EUR, dňa 04.12.2013 (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „ Suma:“ a príslušnou sumou) sumy 3.000,--EUR, a dňa 05.12.2013 (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou) sumy 3.000,--EUR. Z obsahu tohto výpisu nie je výslovne zrejmé, kto uvedené výbery realizoval.
38. Zároveň v mesiaci december 2018 boli realizované ešte ďalšie dva výbery po 3.000,--EUR a to dňa 08.12.2018 a dňa 11.12.2018 (aj v tomto prípade sa jedná o dátumy uvedené v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou). Ani v prípade týchto výberov nie je výslovne zrejmé, kto ich realizoval.
39. Ďalšie dva výbery boli realizované v mesiaci január 2019 a to dňa 07.01.2019 v sume 300,--EUR (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou) a dňa 08.01.2019 v sume 2.000,--EUR (dátum uvedený v 4. riadku príslušnej transakcie za slovom „Suma:“ a príslušnou sumou). Ani v prípade týchto výberov nie je výslovne zrejmé, kto ich realizoval.
40. Zároveň podľa uvedených prípisov je dňa 13.06.2019 zaznamenaná aj platba pre osobu „B. J.“ vo výške 1.916,93 EUR, u ktorej sú v rámci referencie pre platiteľa uvádzané ďalšie identifikačné údaje a síce „ M., Odmena pre exekútora C., Košice, povinná D. D., G. X, D. E. F., Zaslana ciastka na zaplatenie“.
41. Podľa výpovede žalovanej peniaze na zaplatenie dlhu vo vzťahu k spoločnosti J. mala od dcéry, ktorá si brala spotrebný úver. Aj svedkyňa D. K. – dcéra žalovanej potvrdila, že mala vedomosť o exekúcii žalovanej, na ktorú jej dala peniaze, ktoré predstavovali jej vlastné finančné zdroje, keďže robila v zahraničí.
42. Podľa správy súdneho exekútora A. N. D., T. zo dňa 15.01.2019 adresovanej A. I. U., advokátovi, Spišská Nová Ves pohľadávka oprávneného – region PRESS, s.r.o., Trnava vo veci súdnej exekúcie vedenej pod sp.zn. M. XXXX/XXXX proti povinnej – žalovanej k uvedenému dátumu predstavovala sumu 1.328,35 EUR, pričom podľa priložených poštových poukazov táto bola uhradená dvoma splátkami a to prvou dňa 04.04.2019 v sume 328,35 EUR a druhou dňa 10.10.2020 v sume 1.000,--EUR. Uvedené potvrdzuje aj správa uvedeného exekútora zo dňa 24.09.2021 adresovaná pre tunajší súd.
43. Podľa správy súdneho exekútora A. I. J. zo dňa 28.09.2021 vo veci ním vedenej exekúcie pod sp.zn. M. XXX/XXXX na návrh oprávneného K., D., K. voči povinnému – žalovanej predmetná exekúcia bola zastavená ako stará exekúcia podľa § 2 ods. 1 písm a./ zák č. 233/2019 Z.z. (uplynutie rozhodnej doby), pričom upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zaslané súdu ešte dňa 12.08.2020.
44. V rámci SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou prebehla aj výmena textov, v ktorých žalovaná kladie žalobcovi otázku „ Kedy mi dás 3000?“, na čo žalobca odpovedá „Zavolaj si niekoho je nebudem robit ptoblemi“, aby následne ďalej ešte uviedol „Ti je asi ako by som ja vravel teraz kedy bude 18600 za tie exekucie . To len tak na okraj a zase len aj som ostal denko“, na čo žalovaná reaguje textom „Exekucie nie su vyplatene nepomohol si mi s tym vobec ale serem na to.Takze este raz sa pytsm poslednu vetu. Das mi tych 3000 ale nie. Ked povies nie dam ti veci a nechcem ta vidiet pocut ani nic ine“. Žalobca na to reaguje textom „ To ako že mysliš vážne že niesu vyplatené ani ten Poliak. To je pekne“ k čomu žalovaná uvádza text „Poliak ano“. Z obsahu tejto SMS komunikácie nie je možné určiť kedy táto výmena textov medzi stranami sporu prebehla.
45. Zároveň v rámci SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou v jednej zo správ identifikovanej ako „ utorok 25.feb – 19,05“ žalovaná uvádza“ Dakujem za peniaze . Ked predám byt vsetko vratim. Len musim toto poriesit.“. Súdu z úradnej činnosti je zrejmé, že dátum 25.02. pripadol na deň v týždni označený ako „utorok“ v roku 2020. V roku 2019 takto uvedený dátum na takto označený deň nepripadol.
46. Žalovaná ku dňu 05.08.2020 bola výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k celku nehnuteľností, a to bytu č. 8 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX E. O. G. F. D. E. F., stojacom na parcelách registra „Q.“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcely pod parcelnými číslami XXXX,XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k celku na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového domu so súpisným č. XXXX, ako aj na uvedených pozemkoch, to všetko v katastrálnom území D. E. F., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre uvedené katastrálne územie príslušným okresným úradom.
47. Dňa 10.11.2020 uzavrela žalovaná ako predávajúca s C. C. I. ako kupujúcou Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedeného bytu č. X v uvedenom bytovom dome č. XXXX a to za kúpnu cenu XX.XXX,--EUR, ktorá podľa článku VII uvedenej zmluvy vo výške 2.000,--EUR mala byť započítaná na rezervačnú zálohu, suma 14.415,03 EUR mala byť zaplatená kupujúcou z jej vlastných finančných prostriedkov bezhotovostným bankovým prevodom v lehote do 24.11.2020 na účet: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXXXXXX v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. ako časť zostatku pre vyplatenie úveru a jeho príslušenstva. Suma XX.XXX,XX EUR z vyššie uvedenej kúpnej ceny mala byť zaplatená kupujúcou z jej vlastných finančných prostriedkov v lehote do 24.11.2020 na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je v tejto zmluve v uvedenom článku označený ako účet predávajúcej – t.j. žalovanej. Napokon suma 15.000,--EUR z vyššie uvedenej kúpnej ceny mala byť zaplatená kupujúcou prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Tatrabankou, a.s. poskytnutého kupujúcej na účet D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXXXXXX. Predávajúcej (žalovanej) touto úhradou spolu s vyššie uvedenou úhradou sumy 14.415,03 EUR zanikne pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. a zároveň zanikne zriadené záložné právo na predmetnom byte zriadené v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zriadené pod F. XXX/XXXX.
48. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor povolený rozhodnutím č. F. XXXX/XXXX dňa 07.12.2020.
49. Podľa Zmluvy o poskytovaní administratívnych služieb a služieb prostredníctvom telefónu uzavretej dňa 29.03.2016 medzi spoločnosťou P. G. , D., Spišská Nová Ves konajúcou prostredníctvom žalovanej ako poskytovateľa služieb a C. G. ako objednávateľom služieb uvedená spoločnosť pre menovaného poskytovala príslušné služby za odmenu 500,--EUR mesačne , resp. 450,--EUR za služby poskytnuté po telefóne. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.04.2016.
50. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 15.05.2020 medzi J. N. D.. ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom bola žalovaná zamestnaná u tohto zamestnávateľa počnúc od 16.05.2020 na dobu určitú do 15.05.2021.
51. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.08.2020 medzi R. R. ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom bola žalovaná zamestnaná u tohto zamestnávateľa počnúc od 01.09.2020 na dobu určitú do 31.12.2021.
52. Prípisom zo dňa 20.11.2020 adresovaným žalovanej a označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú, aby táto v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila mu sumu 18.600,--EUR, ktorú jej poskytol dňa 29.11.2018 za účelom výplaty jej dlhov, s tým že uvedenú sumu žiadal uhradiť na svoj vyššie uvedený účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tiež uviedol, že danú sumu mu žalovaná prisľúbila vrátiť, ale doposiaľ sa tak nestalo.
53. Podľa mailovej správy predloženej žalobcom vyššie uvedenú výzvu žalobca zasielal žalovanej ako prílohu tejto mailovej správy dňa 20.11.2020 o 12:46 hod. na mailovú adresu : D. .
54. Mailovým prípisom zo dňa 25.11.2020 žalovaná cestou svojho zvoleného právneho zástupcu žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu oznámila, že jej údajný dlh voči žalobcovi neuznáva.
55. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 29.11.2018 (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
56. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
57. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
58. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
59. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
60. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
61. Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
62. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
63. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nárok žalobcu je daný a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
64. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
65. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, tiež uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015).
66. V danom spore vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k uzavretiu žalobcom tvrdenej zmluvy o pôžičke v písomnej forme nedošlo. Preto bolo potrebné skúmať, či medzi stranami sporu došlo k dojednaniu vyššie uvedených náležitostí obsahu takejto zmluvy aspoň konkludentne.
67. Žalovaná apriori odmietala skutočnosť, že by sa bola bývala so žalobcom dohodla na predmetnej pôžičke.
68. V konaní bolo pritom nepochybne preukázané to, že zo strany žalobcu bola na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 29.11.2018 poukázaná suma 18.600,--EUR. Zároveň bolo tiež preukázané, že majiteľom predmetného účtu je síce p. D. K.- dcéra žalovanej, avšak samotná žalovaná má dispozičné právo k tomuto účtu, pričom žalovaná uvedený účet aktívne a prakticky nepretržite využívala, takže s peňažnými prostriedkami na ňom nakladala ako s vlastnými.
69. Ako už bolo vyššie uvedené jednou z podstatných náležitosti zmluvy o pôžičke je aj dojednanie povinnosti dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí) veriteľovi. Podľa názoru súdu táto náležitosť uvedenej zmluvy vykonaným dokazovaním nebola preukázaná.
70. Podľa samotnej účastníckej výpovede žalobcu totiž dohoda strán sporu mala smerovať k tomu, že pokiaľ sa nájde nejaký dom, ktorý by mohol spoločne so žalovanou obývať, že na jeho obstaranie sa zoberie hypotekárny úver, ktorým sa vyplatí úver, ktorý žalobca zobral na exekúcie žalovanej, a že zostane následne splácať sa už len hypotéka za dom, v ktorom mali žalobca so žalovanou bývať. Teda ani podľa samotného žalobcu tu medzi stranami sporu nebola výslovná dohoda na vrátení uvedených peňazí, ale len dohoda na prefinacovaní ním vzatého úveru cez prípadnú hypotéku ( u ktorej sa bližšie nevyjadril kto by ju vzal a prípadne splácal).
71. Už len skrz túto uvedenú skutočnosť nie je teda možné konštatovať, že medzi stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pretože tu preukázateľne absentuje dohoda strán o povinnosti žalovanej ako dlžníka vrátiť práve peňažné prostriedky späť žalobcovi.
72. Ani po vrátení uvedenej veci odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie strany sporu nenavrhli žiadne iné dôkazy, ktoré by vyššie uvedené skutkové zistenia súdu doplnili, či prípadne korigovali. Samotný odvolací súd konštatoval, že ak z výpovede žalobcu je zrejmé, že poskytnuté finančné prostriedky žalovanej mali byť zohľadnené pri spoločnej kúpe rodinného domu, možno súhlasiť s vyššie uvedeným prezentovaným názorom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi stranami sporu za uvedených okolnosti nie je vzťahom zo zmluvy o pôžičke.
73. Následne sa preto súd zaoberal otázkou, či v rámci vzťahu medzi žalobcom a žalovanou existuje nejaká iná právna skutočnosť (právny titul), na základe ktorej by žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcom požadovanú sumu peňažných prostriedkov, pričom v rámci riešenia tejto otázky sa súd najprv vysporiadal s otázkou, či žalovaná žalobcom požadovanú sumu obdržala, resp. ňou disponovala.
74. Žalobca uvádzal ako adresáta vyššie uvedenej sumy 18.600,--EUR žalovanú, ktorá to odmietla, poukazujúc na to, že šlo o peniaze určené pre jej dcéru D. K. a to z titulu ňou vykonanej rekonštrukcie bytu žalobcu. K týmto peňažným prostriedkom sa hlási aj samotná dcéra žalovanej - D. K..
75. Ako už bolo vyššie uvedené z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalovaná účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX užívala ako svoj vlastný a s prostriedkami na tomto účte nakladala ako so svojimi vlastnými. Dňa 29.11.2018 je na uvedenom účte počiatočný stav 208,43 EUR, a následne na tento účet v uvedený deň je od žalobcu poukázaná suma 18.600,--EUR, a to v dvoch platbách a síce jedna vo výške 14.000,--EUR a druhá výške 4.600,--EUR. Zároveň z uvedeného účtu krátko na to sú v priebehu prvých piatich dní mesiaca december 2018 vybraté peňažné prostriedky v celkovej sume 10.000,-- EUR, a to dňa 01.12.2018 suma 1.000,--EUR, dňa 03.12.2018 suma 3.000,--EUR, dňa 04.12.2013 suma 3.000,--EUR, a dňa 05.12.2013 suma 3.000,--EUR, aby hneď na to dňa 05.12.2018 žalovaná ako dlžník so spoločnosťou J. D.P., uzavrela Dohodu o vysporiadaní záväzku, podľa ktorej pred jej podpisom uvedenej spoločnosti na úhradu svojho dlhu vyplatila sumu 8.176,36 EUR.
76. Žalovaná síce tvrdila, že jej na uvedenú úhradu poskytla tieto peňažné prostriedky jej dcéra – svedkyňa D. K., ktorá to aj osvedčovala vo svojej svedeckej výpovedi, avšak výpovede žalovanej a svedkyne sa rozchádzali v tom, odkiaľ mala mať táto svedkyňa peniaze pre žalovanú. Podľa žalovanej ich mala zo spotrebného úveru, podľa samotnej svedkyne šlo o jej vlastné finančné zdroje, ktoré si
zarobila v zahraničí. Ani jedno z týchto tvrdení pritom nebolo doložené žiadnym iným relevantným dôkazom.
77. Naopak pohyb na účte D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý žalobca poukázal príslušnú sumu, a ktorý pohyb spočíval vo výberoch peňažných prostriedkov za krátke obdobie piatich dní a v objeme dostatočnom na úhradu sumy 8.176,36 EUR k dátumu žalovanou vykonanej úhrady, bol preukázaný, a preto súd si ustálil, že uvedená suma 8.176,36 EUR bola uhradená práve zo sumy 10.000,--EUR, ktorá za uvedené obdobie bola vybratá z tohto účtu. Že šlo o peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom vzhľadom na výpis z tohto účtu nebolo pochýb.
78. Nepriamo úhradu tejto sumy uvedeným výberom potvrdzuje aj SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej sa spomína suma „18.600,--“ a v ktorej žalovaná síce uvádza, že exekúcie nie sú vyplatené, ale zároveň dodáva, že „Poliak ano“, pričom podľa názoru súdu sa táto poznámka jednoznačne týka vyššie uvedenej úhrady.
79. Následne z tohto účtu v priebehu mesiaca december 2018 došlo k ďalším výberom na rovnakom mieste a rovnakým spôsobom, a síce dvom výberom po 3.000,--EUR a to dňa 08.12.2018 a dňa 11.12.2018,a nasledujúci mesiac január 2019 ešte dňa 07.01.2019 v sume 300,--EUR a dňa 08.01.2019 v sume 2.000,--EUR, čím sa vyčerpala prakticky takmer celá žalobcom poskytnutá suma (t.j. týmito výbermi bola vyčerpaná suma 18.200,--EUR). Zostávajúci rozdiel medzi žalobcom na uvedený účet poukázanou sumou a týmito výbermi ( suma 400,--EUR), bola žalovanou preukázateľne spotrebovaná na osobné úhrady a to najneskôr (pri zohľadnení pôvodného počiatočného stavu na uvedenom účte k 29.11.2018 v sume 208,43 EUR) do 14.01.2019 (viď úhrady žalovanou, a síce platby za spoločnosť P. D. D. , ktorej konateľkou bola žalovaná a to v sume 161,15 EUR dňa 06.12.2018 a v sumách 158,06 EUR a 11,85 EUR dňa 02.01.2019, platba nájmu za byt G. X/X, ktorý žalovaná obývala v sume 147,--EUR dňa 02.01.2019 a úhrada sumy 206,70 EUR dňa 14.01.2019 za objednávku XXXXXXXXX identifikovanú ako „ D. D., G. X, D.“).
80. V tejto súvislosti súd vychádza aj z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, podľa ktorého v civilnom konaní neplatí zásada in dubio pro reo, a tak nemusia nepriame dôkazy tvoriť celkom uzatvorenú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver než ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú. Preto pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú, postačuje, aby predmetné skutkové závery bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť.
81. Ak teda bolo preukázané, že žalobca na bankový účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 29.11.2018 zaslal sumu 18.600,--EUR a že dňa 05.12.2018 žalovaná preukázateľne svojmu veriteľovi uhradila sumu 8.176,36 EUR, pričom peňažné prostriedky v objeme rozhodujúcom na takúto úhradu boli k dátumu tejto úhrady vybraté práve z tohto vyššie uvedeného účtu, pričom tvrdenia žalovanej a jej dcéry ako svedkyne o realizovaní úhrady tejto sumy 8.176,36 EUR inými prostriedkami okrem ich účastníckej, resp. svedeckej výpovede neboli preukázané žiadnym iným vierohodným dôkazom, a žalovaná v SMS komunikácii, v ktorej sa suma 18.600 eur spomína, potvrdila , že „ Poliak“ bol vyplatený, potom možno s veľkou mierou pravdepodobnosti konštatovať, že sumou 10.000,--EUR vybratou z uvedeného účtu v období od 01.12.2018 do 05.12.2018 disponovala práve žalovaná, ktorá ju aj použila vo svoj prospech (v prevažnej miere práve na úhradu jej dlhu 8.176,36 EUR spoločnosti J. D.P..
82. Zároveň prihliadajúc na miesto (viď vo výpise z účtu „Q. C. D.“) a spôsob prevedenia (viď vo výpise z účtu „ Transakcia Platobnou kartou“ a identifikačný údaj „Ref.platiteľa : /F.“) uvedených výberov v období od 01.12.2018 do 05.12.2018, ktoré miesto a spôsob prevedenia (vrátene identifikácie Ref.platiteľa) sú zhodné aj s výbermi dňa 08.12.2018 a dňa 11.12.2018 po 3.000,--EUR, a následne dňa 07.01.2019 v sume 300,--EUR a dňa 08.01.2019 v sume 2.000,--EUR, možno s veľkou mierou pravdepodobnosti konštatovať, že aj tieto výbery vykonala jedná a tá istá osoba, teda žalovaná, a teda aj týmito čiastkami disponovala práve žalovaná, ktorá ich aj použila vo svoj prospech.
83. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej a aj jej dcéry – svedkyne D. K., že suma 18.600,-- EUR, žalobcom poukázaná dňa 29.11.2019 na predmetný účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX mala predstavovať úhradu nákladov touto svedkyňou vynaložených na rekonštrukciu bytu žalobcu. Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by uvedená svedkyňa týmto účtom bola
bývala vôbec niekedy disponovala ( aj keď bola jeho majiteľkou) , súd poukazuje aj na tie samotnou svedkyňou uvádzané skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku nepreukázali jej tvrdenie o tom, že táto suma 18.600,--EUR z 29.11.2018 mala byť sumou, ktorá bola určená práve pre túto svedkyňu.
84. Samotná svedkyňa tvrdila, že suma nimi ( t.j. ňou a manželom) vynaložená na rekonštrukciu bytu žalobcu sa mala odčítať od sumy za akú im mal žalobca predmetný byt odpredať. Podľa výpovede uvedenej svedkyne sa s manželom rozhodli , že uvedený byt od žalobcu neodkúpia až potom, čo ich dvakrát vytopili susedia. V tom čase už v tom byte bývali, pričom v uvedenom byte mala svedkyňa prebývať počas svojho tehotenstva, kedy sa jej dieťa narodilo až dňa 09.03.2019. Aj samotná žalovaná tvrdila, že svedkyňu bola navštíviť v uvedenom byte prvýkrát počas Vianoc, kedy sa tam nasťahovali, čo mohli byť jedine Vianoce 2018. Navyše svedkyňa tiež tvrdila, že im žalobca mal uvedené peniaze zaslať až potom, čo z tohto bytu odišli, resp. dokonca ešte neskôr. Toto ňou popísané obdobie rozhodne nemohlo byť obdobím 29.11.2018, kedy žalobca sumu 18.600,--EUR zaslal na predmetný účet. Súd tak ustálil, že uvedená suma 18.600,--EUR bola skutočne sumou, ktorá bola určená pre žalovanú.
85. Žalovaná tiež tvrdila, že je nelogické, žeby žalobca jej požičal peňažné prostriedky vo výške žalovanej sumy. I keď titul pôžičky nebol preukázaný, k samotnej výške sumy, ktorú žalovaná preukázateľne obdržala od žalobcu je potrebné uviesť nasledovné.
86. Súd predovšetkým dáva do pozornosti, že v súlade s Dohodou o vysporiadaní záväzku medzi spoločnosťou J. D.P. a žalovanou zo dňa 05.12.2018 sa uvedená spoločnosť touto dohodou tiež vzdala nárokov na príslušenstvo sumy istiny 8.176,36 EUR. I keď z obsahu uvedenej dohody nie je zrejmé, čo všetko toto príslušenstvo tvorilo, pokiaľ by ním bol len prípadný úrok z omeškania, pri zohľadnení dátumu exekúcie sp.zn. M. uvádzaného v tejto dohode, t.j. dátumu 06.06.2012, a pri zohľadnení právnej úpravy omeškania s plnením záväzku platnej a účinnej k uvedenému dátumu ( § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. – „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“), ak by tento úrok predstavoval 8 % ročne zo sumy istiny 8.176,36 EUR, tak za obdobie od 06.06.2012 do 05.12.2018 / t.j. do dňa podpísania tejto dohody/, tento úrok ako príslušenstvo mohol predstavovať minimálne sumu 4.254,40 EUR. Pri následnom súčte sumy istiny 8.176,36 EUR, uvedeného úroku v sume 4.254,40 EUR a trov exekúcie, ktoré žalovaná v súvislosti s touto svojou pohľadávkou preukázateľne uhrádzala vo výške 1.916,93 EUR, len pri tejto jej exekúcii jej dlh činil 14.347,69 EUR.
87. Ak tomu prirátame ďalšiu žalovanou preukázateľne uhradenú exekúciu v sume 1.328,35 EUR v prípade sp.zn. M. XXXX/XXXX súdneho exekútora A. N. D., uvedená suma exekúcii žalovanej už predstavuje čiastku 15.676,04 EUR. A to ešte tu bola vedená exekúcia na žalovanú u súdneho exekútora C. L. I. J., ktorú žalovaná ani nevyplatila a u ktorej nebola súdu ani oznámená jej výška vzhľadom k tomu, že táto bola zastavená ako stará exekúcia. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na obsah vzájomnej SMS komunikácie medzi stranami, v rámci ktorej sa títo bavia o exekúciach, pri ktorých žalobca v rámci komunikácia aj uvádza sumu „18.600“ a žalovaná prisviedča , že „Poliak“ je vyplatený , sa preto javí za vysoko pravdepodobné, že suma 18.600,--EUR zaslaná žalobcom žalovanej na uvedený účet bola skutočne určená na vyplatenie všetkých jej exekúcií.
88. Potom čo si súd ustálil, že predmetná suma 18.600,--EUR sa skutočne dostala do dispozície samotnej žalovanej, ktorá s ňou aj nakladala, súd následne riešil otázku, na základe akého právneho titulu mal žalobcovi vzniknúť nárok požadovať vrátenie uvedenej sumy od žalovanej.
89. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovanou bolo dohoda o tom, že si spoločne obstarajú rodinným dom, na čo ale potrebovali byt žalovanej zbaviť záťaží exekúciami, ktorá táto na uvedenom byte mala, pričom vzhľadom na toto jej zadlženie nebola schopná získať peňažné prostriedky v podobe úverov, a tak sa mali dohodnúť, že predmetné úvery na vysporiadanie týchto exekúcii vezme žalobca s tým, že sa následne tieto úvery vysporiadajú jednak z predaja tohto bytu žalovanej a jednak z hypotéky získanej na kúpu tohto rodinného domu. Žalovaná existenciu takejto dohody o kúpe spoločného rodinného domu síce popierala, ale nepriamo bola existencia tejto dohody potvrdená svedkom C. K., ktorý potvrdil, že sa žalobca so žalovanou skutočne snažili nájsť si bývanie v rodinnom dome, pričom bol aj účastný jednej ohliadky takéhoto jedného potencionálneho domu. Je teda zrejmé, že takto poskytnuté finančné prostriedky žalovanej mali byť zohľadnené pri spoločnej kúpe rodinného domu stranami sporu. Ukončenie vzájomného spolužitia medzi stranami sporu znamenalo aj zánik uvedenej dohody, pričom
podľa názoru súdu k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý žalobca sumu 18.600,--EUR poskytol žalovanej došlo najneskoršie dňa 25.02.2020, kedy žalovaná žalobcovi zaslala SMS správu časovo identifikovanú „ utorok 25.feb – 19,05“ s textom “ Dakujem za peniaze. Ked predám byt vsetko vratim. Len musim toto poriesit.“. Najneskoršie uvedeným dňom tak podľa súdu odpadol dôvod, pre ktorý žalobca žalovanej poskytol vyššie uvedenú sumu (medzi stranami už nejestvovala vôľa pokračovať v ich vzájomnej snahe o kúpu spoločného rodinného domu, v rámci realizácie ktorej by sa vysporiadala aj táto pohľadávka žalobcu voči žalovanej), a tak týmto dňom zároveň žalobcovi voči žalovanej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade skutkovej podstaty vyjadrenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a síce že šlo o bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( dohoda strán sporu o ich ďalšom spoločnom spolužití v rodinnom dome, ktorý si mali zadovážiť, zanikla).
90. Žalovaná tiež tvrdila, že by sa predmetná suma mohla považovať za dar pre ňu od žalobcu. Túto obranu však súd považoval za nevieryhodnú. Samotná žalovaná až do záverečného prednesu jej právneho zástupcu po vrátení veci odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie takúto skutočnosť ani len netvrdila.
91. Sama uvedenú možnosť darovania pripúšťa len ako alternatívu pre prípad, že súd predmetnú sumu nevyhodnotí ako úhradu od žalobcu pre jej dcéru za rekonštrukciu bytu tohto žalobcu, ktorú jej dcéra mala vykonať. Sama takto spochybňuje svoju reálnu vôľu byť účastníkom ňou tvrdenej darovacej zmluvy a takýto dar vôbec prijať. Žalobca nikdy netvrdil, že ním poskytnutá suma žalovanej bola z jeho strany darom pre ňu. Stále zotrvával na svojich vyššie uvádzaných argumentoch o preplatení exekúcii žalovanej za tým účelom, aby neskoršie obe strany sporu mohli nadobudnúť rodinný dom za účelom ich spoločného bývania. V tomto prípade sa o bezodplatnosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu pre žalovanú rozhodne nedá hovoriť, keďže s týmto jeho plnením boli späté tieto jeho vyššie uvedené očakávania.
92. Platí pritom, že darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy sú tak dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Ani jedna z týchto podstatných náležitostí darovacej zmluvy v priebehu tohto sporového konania preukázaná nebola a ani žiaden z dôkazov ich preukázanie neosvedčuje, a ani osvedčovať nemôže, nakoľko na preukázanie tohto svojho náhleho tvrdenia žalovaná nenavrhla vykonať ani žiaden dôkaz.
93. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd po vrátení veci odvolacím súdom vychádzajúc z jeho právneho názoru žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu žalobcom požadovanej istiny v plnom rozsahu.
94. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
95. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
96. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
97. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovanej, pričom boli priznané vychádzajúc z § 563 Občianskeho zákonníka počnúc od 26.11.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni 25.11.2020, počas ktorého žalovaná cestou svojho právneho zástupcu mailovým prípisom žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu oznámila, že jej údajný dlh voči nemu neuznáva. K uvedenému dátumu tak žalovaná preukázateľne mala vedomosť o dlhu, ktorý bol predmetom tohto sporu, a tak dňom naledujúcim sa dostala do omeškania s úhradou sumy, na ktorú bola zaviazaná, do omeškania.
98. V tom čase bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie od 16.03.2016 do 21.07.2022 vo výške 0,00% p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia vlády úroky z omeškania z priznanej sumy istiny predstavovali výšku úrokov z omeškania, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, a preto mu ich súd v plnom rozsahu priznal.
99. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
100. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
101. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
102. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
103. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
104. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, čo v danom prípade znamenalo v plnom rozsahu, nakoľko žalobca bol úspešný v plnej miere.
105. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
106. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.