Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v sporovej veci žalobkyne: W. G., X.. E., E.. XX.XX.XXXX, I. Bratislava - S. A., zastúpená advokátkou JUDr. Ivou Lukačovičovou, so sídlom Na Riviére 22, Bratislava, proti žalovanému: U.. O. E., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., so sídlom Česká 7, Bratislava, IČO: 45 235 929, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a do dedičstva, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Súd u r č u je , že E. - X. B. Y.S. na P. Č.. XXXX, F. Bratislava U., F. I.-A..Č.. S. A., D.. Ú.. S.É. A., S. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXX/XX, patrila ku dňu S. W. E., X.. I., E.. XX.XX.XXXX, Y.. B. XX.XX.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľky a U.. O. E..

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok proti žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že E. - X. B. Y. na P. Č.. XXXX, F. Bratislava U., F. I. - A..Č.. S. A., D..Ú.. S. A., S.. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom“), patrila ku dňu smrti W. E., X.. I., E.. XX.XX.XXXX, Y.. B. XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľky a U.. O. E., a že vec patrí do dedičstva po nebohej. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetný dom tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo jej nebohej matky a žalovaného, bol nadobudnutý počas trvania manželstva, bezpodielové spoluvlastníctvo jej rodičov nebolo nikdy zrušené. Vzhľadom na to mal byť predmetom dedičského konania po nebohej A.. W. E. aj tento dom.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -201 zo dňa 12.10.2012 súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala aktívnu legitimáciu v konaní a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Voči rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -245 zo dňa 30.05.2017 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyjadril právny názor, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná z dôvodu, že v znení platnom do 30.06.2016 predpokladal, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo

konania o dedičstve pred skončením konania o dedičstve, alebo po jeho skončení. V dedičskom konaní po poručiteľke A.. W. E., X.. I., spornosť ohľadne aktív dedičstva vo vzťahu k tomu, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a jej rozvedeného manžela, nevznikla medzi dedičmi navzájom, ale medzi dedičmi poručiteľky (deťmi poručiteľky) a 3. osobou - bývalým manželom poručiteľky (otcom dedičov poručiteľky), ktorý nie je dedičom poručiteľky. Súd, ktorý prejednával dedičstvo, tento spor neriešil, jeho riešenie neinicioval, a ani žiadnemu z dedičov nemohol uložiť, aby podal žalobu, zameranú na odstránenie zistenej spornosti, ale v konaní o dedičstve sa obmedzil len na konštatovanie spornosti, a na sporné aktíva v rozhodnutí neprihliadal.

5. Žalobkyňa v konaní argumentuje, že manželstvo medzi žalovaným a poručiteľkou bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX a zaniklo rozvodom dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, bola postavená na základe rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I, Č.. XXXX/XXXX-XXX, o prípustnosti stavby zo dňa 30.07.1976 a skolaudovaná rozhodnutím toho istého orgánu č. 5669/79 zo dňa 06.12.1979, čiže bola postavená počas trvania manželstva medzi poručiteľkou a žalovaným. Listinným dôkazom zo Slovenskej sporiteľne, a. s., bolo preukázané, že na meno U.. O. E., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XX.XX.XXXX, čiže počas trvania manželstva, poskytnutý úver na 5 rokov na nehnuteľný majetok, a to vo výške 200 000,- Kčs. Žalobkyňa mala za nesporné, že nehnuteľnosť bola postavená počas manželstva poručiteľky a žalovaného, boli použité spoločné finančné prostriedky a finančné prostriedky z úveru zo Slovenskej sporiteľne a preto patrí do BSM poručiteľky a žalovaného.

6. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že pred začatím samotnej stavby rodinného domu, t. j. v čase po darovaní stavebnej parcely rodičmi žalovaného, títo výslovne povedali, že parcelu darovali žalovanému, aby stavbou rodinného domu zabezpečil domov pre svoju, vtedy trojčlennú rodinu, ale neželajú si v prípade rozchodu alebo rozvodu dennodenne sa dívať v rámci spoločnej záhrady na eventuálneho nového partnera manželky. Z. - W.W. E., X.. I. s týmto súhlasila a žalovaný sa musel zaviazať, že v prípade rozpadu manželstva sa postará o jej bývanie, avšak už mimo D. Q.. Na základe tejto dohody sa potom vystavovali aj príslušné doklady súvisiace so stavbou: stavebné povolenie, projektová dokumentácia, kolaudačné rozhodnutie, pridelenie popisného čísla. Aj napriek rozvodu ostala matka žalobkyne - poručiteľka bývať v dome na D. Č.. XX a žalovaný ju nikdy nenútil dom opustiť. Po rozvode poručiteľka ešte žila dva roky a v tejto dobe sa ani raz nepokúsila riešiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, hoci bola vzdelaním právnička, bola advokátkou zapísanou v Slovenskej advokátskej komore, lebo mala istotu, že o bývanie nepríde. Žalovaný teda svoj záväzok z dohody, ktorú uzavreli jeho matka W. E., a jeho otec O. E., ako i A.. W. E., dodržal. Čo sa týka financovania stavby, žalovaný uznal, že si spolu s manželkou zobrali stavebnú pôžičku. Dôvodom bol veľmi nízky úrok pri tejto tzv. sociálnej pôžičke, ale najmä skutočnosť, že za trvania manželstva nebolo možné, aby si len jeden z manželov vzal z peňažného ústavu pôžičku. Stavebné povolenie žalovaný získal ako 26-ročný, ktorého plat vtedy len o málo presahoval nástupný plat vysokoškoláka, čo v jeho prípade činilo 1.750,- Kčs. V skutočnosti však žalovanému jeho otec preplácal zo svojho zárobku každú splátku, keďže ako vedecký pracovník SAV s dosiahnutým titulom DrSc. mal na tú dobu slušné príjmy. Po skončení aktívnej vedeckej činnosti žalovanému ešte daroval istý obnos peňazí, umožňujúci mu pohodlné splácanie stavebnej pôžičky v ďalších rokoch a riadne finančné zabezpečenie jeho rodiny z vlastného zárobku. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že poručiteľka, matka žalobkyne, ako právne znalá osoba, ktorá sa touto profesiou až do odchodu do dôchodku živila, ani za trvania manželstva, ani po jeho zániku rozvodom, nevykonala žiadny úkon smerujúci k zmene zápisu rodinného domu na D. Q..XX K. I., to všetko napriek tomu, že po celý čas vedela, že táto nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva so žalovaným je v katastri nehnuteľností vedená výlučne na meno žalovaného. Žalovaný tiež poukázal na správanie žalobkyne, u ktorej má za to, že je zvyknutá si plnenia od druhých pýtať, avšak nič za ne neposkytovať. Rekapitulácia vývoja vzťahu medzi žalobkyňou a žalobcom poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa opakovane vyvoláva so žalovaným konfliktné situácie, pričom jej pohnútky sú žalovanému neznáme, nakoľko jej po celý čas poskytoval nadštandardnú starostlivosť a nikdy nijakým spôsobom nevykonal žiadne úkony, ktorými by pre budúcnosť mienil svoj rodinný dom scudziť, alebo zaťažiť v prospech akejkoľvek inej osoby, ako v prospech žalobkyne a jej brata. V rámci správania sa žalobkyne má žalovaný za to, že v prípade úspechu v tomto konaní, dôjde k okamžitému riešeniu zrušenia podielového spoluvlastníctva rodinného domu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nie je odkázaná na dom na D. Q. XX K. I., nakoľko od svojej starej mamy nadobudla byt na M. Q. XX K. I.. Na základe týchto skutočností, najmä však z dôvodu nepreukázania skutočnosti, že rodinný dom bol nadobudnutý

síce počas trvania manželstva jej rodičov, avšak z prostriedkov mimo BSM - získaných osobným darom od rodičov žalovaného, žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd na opätovné prejednanie sporu nariadil pojednávanie na dňa 18.02.2020, na ktorom sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Žalovaný prejavil záujem, vzhľadom na značný čas od podania žaloby, kedy sa aj vzťahy medzi sporovými stranami posunuli, o poskytnutie lehoty na možné mimosúdne vyriešenie sporu. Na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 02.03.2021, ktorá oznámila súdu, že mimosúdne rokovania boli neúspešne ukončené, súd nariadil pojednávanie na dňa 08.10.2021, na ktorom sporové strany zopakovali svoju argumentáciu uvádzanú v písomných podaniach, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

8. Podľa (ďalej iba „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej iba „OSP“), účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade , v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa , súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a druhej vety.

Podľa , ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

Podľa , ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

Podľa , majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa .

Podľa , nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.

Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, oboznámením sa s dedičským spisom po nebohej A.. W. E., sp. zn. , rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I., Č.. XXXX/XXXX-XXX F. Z. S. Y. B. XX.XX.XXXX, kolaudačným rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava Č.. XXXX/XX Y. B. XX.XX.XXXX a P. K. Č.. XXXX, F. Bratislava U., F. I.- A..Č.. S. A., D.,Ú., S. A., na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

10. V konaní nebolo sporné a súd má za preukázané, že matka žalobkyne - W. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX ako rozvedená, pričom mala dve deti, a to A. E., E.. XX.XX.XXXX a žalobkyňu - W. E., E.. XX.XX.XXXX. Manželstvo poručiteľky a jej bývalého manžela - žalovaného vzniklo sobášom

dňa XX.XX.XXXX a zaniklo rozvodom dňa XX.XX.XXXX na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , pričom ku dňu smrti poručiteľky nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané. Dedičské konanie po nebohej bolo právoplatne skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve dňa 03.11.2011, sp. zn. , , v rámci ktorého bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s bývalým manželom poručiteľky U.. O.E. E., nar. XX.XX.XXXX v súlade a tiež uzatvorená Dohoda o vyporiadaní dedičstva. Z odôvodnenia dedičského rozhodnutia ďalej vyplýva, že medzi účastníkmi je majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporný. Poverený súdny komisár konštatoval zistenie spornosti majetku (rodinného domu) a v súlade s v spojení a tento majetok nezaradil do súpisu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní je tiež nesporné, že dom zapísaný na P. Č.. XXXX ako stavba - X. B. S. S.Z. Č. XXXX, Z. na Z. X. T., Z.. Č.. XXXX/XX - Y. Z. W. E. F. K. XXX A., vo vlastníctve žalovaného, ktorý je predmetom tohto sporu, nadobudol žalovaný počas trvania manželstva, pričom jeho výstavba bola financovaná aj prostredníctvom spoločného úveru.

11. V konaní ostalo sporné, v akej miere sa podieľala poručiteľka na financovaní predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 08.10.2021 uviedol, že pôžičku na výstavbu domu, ktorú si zobrali spolu s poručiteľkou, de facto splácal otec žalovaného, a výstavba domu bola financovaná z jeho finančných prostriedkov.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo smrťou poručiteľky dňa 18.05.2009. Nakoľko predmetný dom žalovaný nadobudol počas trvania manželstva v zmysle ustanovenia <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> sa uplatňuje tzv. zákonná fikcia, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva niektorým s manželov, okrem stanovených výnimiek. Ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky uvádza, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom vyporiadanie sa vykonáva v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú tak pohľadávky, ako aj záväzky vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Súd v zmysle vyššie uvedeného posudzoval, do akej miery a či vôbec je v konaní preukázané, že predmetný dom bol postavený výlučne z finančných prostriedkov žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný v konaní takúto skutočnosť nepreukázal. Samotný fakt, že na liste vlastníctva je uvedený iba žalovaný nemá v tomto prípade právnu relevanciu nakoľko táto skutočnosť nastala počas trvania manželstva. Súd ďalej uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry aj v prípade výslovného súhlasu poručiteľky, že dom bude vo výlučnom vlastníctve žalovaného, prípadne zhodnej vôli manželov nadobudnúť vec do výlučného majetku jedného z manželov, by táto nebola z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčená (NS ČR sp. zn. ). Súd si uvedomuje náročnosť dokazovania pôvodu peňažných prostriedkov, za ktoré bol predmetný dom v roku 1976 postavený, avšak prípadne rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobkyne by sa s prihliadnutím na kogentnú právnu úpravu a ustálenú judikatúru v obdobných veciach javilo arbitrárne. Argumenty žalovaného o zámere jeho rodičov, ktorým bolo nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, podporené faktom, že pozemok na ktorom je predmetný dom postavený, bol žalovanému darovaný, prípadne argument, že poručiteľka, ktorá mala právnické vzdelanie a bol jej faktický stav, ako aj zámer žalovaného rodičov jasný, nepodnikla kroky k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú v kontexte právnej úpravy a ustálenej judikatúry bez relevancie. Práve v záujme žalovaného bolo (pokiaľ skutočne peňažné prostriedky na výstavbu rodinného domu, či už vo forme splátok pôžičky, alebo v hotovosti na dostavbu rodinného domu, mali byť poskytnuté výlučne rodičmi žalovaného, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že tieto skutočnosti ostali len v rovine tvrdenia a neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané), aby podnikol právne kroky smerujúce k dosiahnutiu svojho výlučného vlastníckeho práva. K tomu slúži inštitút dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo forme notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia (účinný ku dňu 21.08.2000, kedy došlo na základe žiadosti

k Y. S. Č.. K..: XXXX/XX-D./. - P. Č.. XXXX). Podľa názoru súdu, nie je postačujúci zápis výlučného vlastníctva na liste vlastníctva, tak ako to je v prejednávanom spore, keďže v zmysle Katastrálny zákon, údaje katastra, okrem iného údaje o právach k nehnuteľnostiam, sa považujú za hodnoverné a záväzné, len pokiaľ sa nepreukáže opak. Nie je preto možné len na základe tohto listinného dôkazu uzavrieť, že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu, nakoľko žalobkyňa jeho výlučné vlastnícke právo namieta.

13. K napätému vzťahu žalobkyne so žalovaným súd uvádza, že tento je vzhľadom na ich blízky príbuzenský vzťah poľutovaniahodný, avšak tiež nemá vo vzťahu k otázke, či predmetný rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie, právnu relevanciu.

14. K časti žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že predmetný dom je súčasťou dedičstva po poručiteľke, súd uvádza, že v prípadne právoplatnosti výroku I tohto rozhodnutia sa bude predmetný dom pre dedičov po poručiteľke - žalobkyne a jej brata, javiť ako novoobjavený majetok, ktorý do pôvodného konania o dedičstve nebol zahrnutý do dedičstva a pri jeho vyporiadaní sa bude postupovať podľa . Z uvedeného dôvodu sa rozhodovania o uvedenom návrhu súdu javí ako nadbytočné. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že do dedičstva bude patriť len časť predmetného domu, nakoľko zákonný podiel bude pripadať aj žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže žalobkyňa vo svojom návrhu túto skutočnosť nezohľadnila, podiel pripadajúci do dedičského konania nevyjadrila, súd nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť, a preto ju zamietol.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . I keď súd žalobu v časti uplatneného nároku žalobkyne zamietol, má za to, že uvedená skutočnosť nemá na celkový úspech žalobkyne v konaní zásadný vplyv. Účelom podanej žaloby bolo dosiahnuť, aby predmetný dom bol súčasťou dedičstva po poručiteľke, a to tak, že súd určí, že v čase jej smrti patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd žalobe v tejto časti vyhovel, preto dospel k záveru, že žalobkyni prináleží aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobkyňa sa svojho práva na súdnu ochranu domáhala úspešne aj v rámci odvolacieho konania, preto jej súd priznal aj nárok na náhradu trov, ktoré jej tým vznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).