Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-168-2015.pdf
PDF · 115.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkyne: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D., právne zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, proti žalovaným: 1. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T., 2. Tatra banke, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 3. BL Consulting, s.r.o., Šoltésová 14, Bratislava, IČO: 35 821 132, právne zastúpený Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom, Šoltésová 14, Bratislava, 4. PP Rent Cars s.r.o., Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 35 869 992, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Hlivákom, advokátom, Šoltésová 14, Bratislava, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/76/2012-277 zo dňa 25.02.2015, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenie finančnej náhrady vo výške 4.584.000,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne, za obdobie od 01.05.2012 do zaplatenia z titulu tzv. žaloby z lepšieho práva v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2008. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, stanovisko žalovaných, obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/300/2003, sp. zn. 39C/38/2009 a uviedol, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 17C/300/2003 sa domáhala určenia rozsahu dedičstva po poručiteľke, nebohej D. M., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, v ktorom sa ako prejudiciálna otázka riešila otázka neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, ktorou nebohá darkyňa darovala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. T., vedených na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, a to parcely č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX v 1, ktorej účinky vkladu nastali dňa 20.04.1995 pod V XXX/XXXX v prospech obdarovaného M. M.. M. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. N. pozemok parc. č. XXX/X zdedila Q. H. a pozemok parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X zdedil C. M. v podiele 13/16, bez povinnosti vyplatiť ostatných ustupujúcich dedičov. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 21.09.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/300/2003 bolo určené, že do dedičstva po nebohej poručiteľke D. M. patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. T., a to pozemok parc. č. XXX/XX, XXX/X a na LV č. XXX E KN XXX/X v podiele 1 s tým, že v prevyšujúcej časti žaloba o určenie, že do dedičstva po nebohej poručiteľke patrí aj parc. č. XXX/ XX - orná pôda o výmere XX XXX m2 bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80c Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že tento pozemok už bol vo vlastníctve tretej osoby spoločnosti U. s.r.o., V. XX, F.. Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník pozemku parc. KN č. XXX/XX v podiele XX/XX pod R vrátane ďalších siedmych podielových spoluvlastníkov kúpnou zmluvou
zo dňa 05.01.2006 previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť A., s.r.o., R. XX, D., ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX s účinkami vkladu dňa 07.06.2006. Kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2006 spoločnosť A. s.r.o, D. previedla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť E. a.s., I. X, L., ktorej vklad bol povolený dňa 15.06.2006 pod V XXXX/XX. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2007 spoločnosť E. a.s., L. previedla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť V. B., a.s., ktorej vklad bol povolený dňa 03.03.2008 pod V XXXX/XXXX. Táto spoločnosť ako záložca uzavrela so záložným veriteľom spoločnosťou D.. s.r.o., Q. XX, R. zmluvu o zriadení záložného práva č. ZP X/XXXX s účinkami vkladu dňa 15.04.2008, ktorej predmetom bola aj parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX XXX m2, vedená na LV č. XXX, k. ú. T.. Touto záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi vo výške 150.000.000 Sk. Záložný veriteľ D. s.r.o., R. ako navrhovateľ v zmysle § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách podal dražobníkovi spoločnosti R. V. s.r.o., R. návrh na vykonanie dražby s tým, že podľa notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX boli predmetom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti V. B., a.s., vedené na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, k. ú. T., v celkovom počte XX nehnuteľností. V časti práva a záväzkov na predmete dražby bolo konštatované zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa spoločnosti W. a.s., R. s tým, že v zmysle dohôd záložných veriteľov o zmene poradia záložných práv rozhodujúcich na uspokojenie zo dňa 27.08.2008 sa záložní veritelia dohodli na prednostnom uspokojení záložného práva v prospech W., a.s., R.. Zároveň boli konštatované ťarchy, avšak k pozemku parc. č. XXX/XX vedený na LV č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2. Cena predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 01.04.2009, vypracovaného B.. E. G. a bola stanovená vo výške 6.540.000 Eur s tým, že najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 5.886.000 Eur. Následne licitátorom bolo uvedené najvyššie podanie znížené na sumu vo výške 70 %, čo predstavovalo 4.578.000 Eur a na základe príklepu k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti v predmete dražobného konania, nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť U. s.r.o., V. XX, F. za cenu 4.584.000 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na právny záver nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2008, z ktorého žalobkyňa odvodzovala dôvodnosť uplatneného nároku, z ktorého vyplýva, že: „skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom podaním vylučovacej žaloby, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci, a to z dôvodu, že pri výkone rozhodnutia bol oprávnený neprimerane obohatený z majetku žalobcu, tzv. žalobou z lepšieho práva“. Následne súd citoval ust. § 126 a § 420 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu v predmete konania odvodzuje od právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Prešove sp. zn. 17C/300/2003, ktorým bola žaloba v časti o určenie, že nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX XXX m2 patrí do dedičstva po nebohej D. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX zamietnutá, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tvrdenia žalobkyne, nebyť uskutočnenia dobrovoľnej dražby bola by predmetná nehnuteľnosť patrila do dedičstva a ona ako jedna zo zákonných dedičov by bola jej nadobúdateľkou v rozsahu zodpovedajúcom jej dedičskému podielu. Z vykonaného dokazovania a najmä právoplatného konania vedeného na Okresnom súdu Prešov, pod sp. zn. 17C/300/2003 však vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti prešlo viacerými kúpnymi zmluvami s tým, že v súčasnosti je vlastníkom spoločnosť U., s.r.o., F.. Zo záverov predmetného rozhodnutia nevyplýva konštatovanie, že nebyť uskutočnenia vykonania dobrovoľnej dražby, by bol uvedený pozemok zahrnutý do dedičstva po nebohej poručiteľke. Práve naopak, z právoplatného rozhodnutia súdu vyplýva, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, bol odôvodnený prechodom vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti viacerými kúpnymi zmluvami bez ohľadu na výsledok dobrovoľnej dražby. Základným predpokladom tzv. žaloby z lepšieho práva je existencia práva k nehnuteľnosti a preukázanie toho práva, keďže oprávnenie domáhať sa žalobou z lepšieho práva náhrady, resp. vydania časti výťažku z predaja veci, svedčí najmä pôvodnému vlastníkovi veci. Ku dňu konania dobrovoľnej dražby predmetného pozemku však nebolo preukázané vlastnícke, ani iní právo žalobkyne, prípadne jej právnej predchodkyne spochybňujúce právo vlastníka, v tom čase zapísaného v katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa síce mala postavenie zákonného dediča z celkového počtu 25 zákonných dedičov po nebohej poručiteľke, avšak by musela preukázať postavenie nadobúdateľa predmetného pozemku právom dedenia po poručiteľke. Žalobkyňa svoje postavenie aktívne vecne legitimovanej strany sporu v konaní by preukázala iba za predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenému pozemku jeho prejednaním v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nemá postavenie aktívne vecne legitimovanej strany sporu na podanie žaloby, ktorou sa domáha vyplatenia finančnej náhrady predmetného pozemku z dôvodu nepreukázania, že ku dňu konania dražby mala
vlastnícke alebo iné právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zo strany žalobkyne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti na strane žalovaného v 1. rade predajom spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku kúpnou zmluvou zo dňa 05.01.2006 s uplatneným nárokom na vyplatenie finančnej náhrady vo výške výťažku predaja v konaní o dobrovoľnej dražbe konanej dňa 12.05.2009. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade podľa tvrdenia žalobkyne mala byť daná jeho postavením oprávneného v exekúcii, ktorému bol vyplatený výťažok z predaja dražby a žalovaného v 3. rade v dôsledku nesprávneho postupu vykonávateľa dražby, ktorý vykonal dražbu k celému predmetu dražby i napriek existencii vecného bremena k pozemku parc. č. XXX/XX vedený na LV č. XXX, k. ú. T. a žalovaného v 4. rade ako navrhovateľa dražby. V prípade, ak sa žalobkyňa žalobou voči žalovanému v 3. rade domáha vydania náhrady za pozemok, tento nemá postavenia pasívne vecne legitimovanej strany sporu vo vzťahu k vydaniu náhrady za pozemok, a to z dôvodu, že nikdy nemal vlastnícke alebo iné právo k predmetnému pozemku, v súvislosti s ním nezískal žiaden majetkový prospech, ale iba uskutočnil výkon dražby na základe právneho poriadku SR. Dobrovoľná dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 520/2002 Z.z.) a súd určí neplatnosť dražby iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré sa začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a túto otázku nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., a to ani ako otázku prejudiciálnu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo dňa 16.12.2010). Ak zo strany žalobkyne nedošlo k podaniu žaloby o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 12.05.2009 v zákonnej prekluzívnej 3-mesačnej lehote, nie je oprávnená po jej uplynutí domáhať sa náhrady škody z titulu porušenia zákonných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani v prípade dodatočného zistenia porušenia tohto zákona zo strany vykonávateľa dražby. Na strane žalovaného v 3. rade nebolo preukázané, že ako subjektu oprávneného z exekúcie mu bol vyplatený výťažok z predaja na dražbe predmetnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalovanému v 4. rade žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce jeho zodpovednosť za požadovanú finančnú náhradu, teda akú právnu povinnosť mal ako navrhovateľ dražby porušiť s preukázaním príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a požadovanou finančnou náhradou. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zaplatenia finančnej náhrady za vydraženie predmetného pozemku vo výške 4.584.000 Eur, pričom však išlo o cenu dosiahnutú vydražením za všetky pozemky, ktoré tvorili predmet dražby, v celkovom počte 56 vedených na LV č. XXX, XXX a XXX, k. ú. T.. Z notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva, že nehnuteľnosti v predmete dražby boli znaleckým posudkom ohodnotené na sumu 6.540.000 Eur, teda vydražená cena bola nižšia oproti cene určenej znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania oboznámením sa dražobného spisu, vrátane znaleckého posudku, nakoľko vydražená cena bola oproti cene určenej znaleckým posudkom nižšia, preto aj v prípade preukázania vecnej legitimácie žalobkyne v spore, ako aj dôvodnosti uplatneného nároku, by výška finančnej náhrady bola určená iba postupom podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku, teda podielom vydraženej ceny k celkovej výmere pozemkov v predmete dražby. Keďže žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a súdnymi rozhodnutiami tvoriacimi súčasť spisu, v súlade s princípom hospodárnosti konania, súd prvej inštancie nerealizoval dokazovanie výsluchom strán sporu. K výroku o trovách konania poukázal na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa. V samostatnom podaní v spise na č.l. XXX až XXX opätovne poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Prešov sp. zn. 17C/300/2003 o neplatnosť darovacej zmluvy, ako aj na následné prevody nehnuteľnosti na iné subjekty s tým, že uviedla, že sa domáha len vyplatenia čiastky 51.405,043 Eur spoločne všetkým podielovým spoluvlastníkom, okrem C. M. a Q. H.. Právny zástupca žalobkyne podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, a preto napadnuté rozhodnutie považoval za predčasné a nezákonné. Poukázal na to, že zásada „iura novit curia“ nie
je proklamáciou odbornej zdatnosti súdu, či sudcov ani potvrdením, že súd pozná práva. Spája sa s ňou požiadavka aktívneho správania sa súdu, vedomého využívania znalosti právneho poriadku v rozhodovaní sporov o právo. Naplnenie tejto požiadavky sa neponecháva na uvedomelé dobrovoľné správanie sa súdov. Zabezpečuje sa radom povinností, ktoré súd má. Sudca musí svojim zákonom určenými úkonmi predchádzať úkony strán vždy, keď to zákon stanovuje a inými úkonmi musí sprevádzať úkony strán, keď zákon stanovuje súdu iné povinnosti. Ďalej uviedol, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať ex offo. Okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci neboli zisťované ako skutkový podklad pre posúdenie skutočnosti, ktorou je súd sa povinný zaoberať z úradnej povinnosti, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s nepreukázaním vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v spore.
3. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Namietanú inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nepovažoval za opodstatnenú. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a svoje právo odvodila výlučne od konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/300/2003 bez toho, aby súdu relevantným spôsobom preukázala, že ku dňu konania dražby pozemku mala k nemu vlastnícke právo, resp. iné právo, že patrí do okruhu dedičov po nebohej D. M., nar. XX.XX.XXXX, v akom podiele by nadobudla pozemok v rámci dedičského konania po nebohej D. M.. Zároveň poukázal na to, že sa v odvolaní domáhala zaplatenia sumy 51.405,053 Eur aj všetkým podielovým spoluvlastníkom, pričom nešpecifikovala, kto má zaplatiť, kto sú podieloví spoluvlastníci a či aj ona patrí do danej skupiny podielových spoluvlastníkov. S uplatnenou námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu právnym zástupcom žalobkyne nesúhlasil. Uvedené tvrdenia považoval za účelové a nedôvodné. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok je správny. Odvolanie žalobkyne nepovažoval za odôvodnené, navyše nepoukazuje sa v podanom odvolaní na žiadne nové skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Bol toho názoru, že vykonaním dražby žalobkyni vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. T. nemohol vzniknúť žiaden nárok na zaplatenie akejkoľvek finančnej náhrady, ani nemohla vzniknúť žiadna škoda, pretože vykonaná dražba nebola príčinou zamietnutia návrhu žalobkyne na určenie rozsahu dedičstva vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. T., v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/300/2003. Medzi vykonaním dražby a zamietnutím žaloby žalobkyne v konaní o určenie rozsahu dedičstva spornej nehnuteľnosti neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť, resp. potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok považoval za správny. Poukázal na náležitosti odôvodnenia odvolania s tým, že odvolanie žalobkyne nepovažoval za súladné s náležitosťami odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a preto ho navrhol odmietnuť. K odvolaniu podanému právnym zástupcom žalobkyne poukázal na to, že sumu 4.584,000 Eur tvorila sumu dosiahnutú vydražením všetkých pozemkov, ktoré tvorili predmet dražby, teda 56 pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, k. ú. T., ktorých celková výmera značne presahuje výmeru pozemku parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX XXX m2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. T.. Podľa názoru žalovaného v 4. rade, uplatnená žaloba na náhradu škody žalobkyňou je nedôvodná. Poukázal na konanie o verejnej dražbe a postup, ktorý bol zachovaný pri jej realizácii. Bol toho názoru, že žalovaný v 3. rade pri vykonávaní dražby splnil všetky povinnosti zverejňovania údajov o dražbe v súlade s ustanoveniami Zákona o dobrovoľnej dražbe. Ďalej vykonal viacero povinností v súvislosti s vykonaním dražby aj nad rámec Zákona o dobrovoľnej dražbe v záujme riadneho a transparentného uskutočnenia dražby. Podľa ich názoru, žalobkyňa, ako aj iné osoby, ktoré tvrdia, že sú oprávnenými dedičmi pri zachovaní bežnej starostlivosti, akú je možné požadovať aj od osoby, ktorá tvrdí, že je zákonným dedičom vo vzťahu k predmetnému pozemku, mali sa možnosť dozvedieť o uskutočnení dražby. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 1. rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolacím súdom boli doručené vyjadrenia žalovaných v 2. až 4. rade právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý nepredložil žiadne vyjadrenie. Vyjadrenia žalovaných v 2., 3. a 4. rade k odvolaniu žalobkyne boli doručené žalovanému v 1. rade, ktorý taktiež nepredložil vyjadrenie. Vyjadrenie žalovaného v 3. a 4. rade bolo doručené na vyjadrenie žalovanému v 2. rade, ktorý nepredložil ďalšie vyjadrenie a vyjadrenia žalovaných v 2. a 4. rade boli doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade, ktorý nepredložil ďalšie vyjadrenie a vyjadrenia žalovaného v 2. a 3. rade boli doručené právnemu zástupcovi žalovaného v 4. rade na vyjadrenie, ktorý ďalšie vyjadrenie nepredložil. Právny zástupca
žalovaného v 3. rade podaním zo dňa 28.10.2006 predložil ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázal na nedôvodnosť podaného odvolania. Zdôraznil, že žalobkyňa vo svojom odvolaní tvrdila, že si uplatňovala náhradu škodu v inej výške, a preto aj z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú. Taktiež poukázal na priebeh konania o dobrovoľnej dražbe, na jej charakter ako verejného konania s tým, že navrhol odmietnuť odvolanie žalobkyne alebo potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Predmetné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 3. rade bolo opätovne doručované právnemu zástupcovi žalobkyne, žalovanému v 1., 2. rade a právnemu zástupcovi žalovaného v 4. rade, ktorí v duplike žiadne vyjadrenie nepredložili.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Citované ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v súlade so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorý znamená, že sa účinky vykonaných procesných úkonov priznávajú i vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalobkyne uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie nebolo opodstatnené. Dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Nárok na náhradu škody tzv. lepšieho práva v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 289/2008, žalobkyni nevznikol z dôvodu realizácie dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku skúmal, či žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na náhradu škody. Z tohto dôvodu vychádzal z právoplatného konania vedeného na Okresnom
súde Prešov sp. zn. 17C/300/2003, v ktorom konaní sa riešila otázka určenia rozsahu dedičstva po nebohej poručiteľke D. M., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. V predmetnom konaní sa riešila prejudiciálna otázka týkajúca sa neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, ktorou nebohá darkyňa (poručiteľka) darovala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. T., vedené na LV č. XXX, a to pozemok parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX v 1, ktorej účinky vkladu nastali dňa 20.04.1995 pod V XXX/XXXX v prospech obdarovaného M. M.. Vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva patrí po nebohej poručiteľa aj parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX XXX m2, bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. V dedičskom konaní následne po nebohej D. M., sporný pozemok parc. č. XXX/XX, k. ú. T., zapísaný na LV č. XXX nebol predmetom prejednania, a preto v konaní žalobkyňa nepreukázala, že je právnou nástupkyňou po nebohej D. M. vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na nepreukázanie tejto základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s procesnými zásadami sporového konania, ak ďalšie dokazovanie nevykonával, lebo dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.
8. Ani namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie postupoval štandardne v zmysle ustanovení procesného práva v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo správne súdom prvej inštancie zamietnuté, vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Napadnuté rozhodnutie preto odvolací súd nepovažoval za arbitrárne, ani predčasné.
9. Vo vzťahu k posúdeniu, či odvolanie žalobkyne spĺňa náležitosti riadneho odvolania v zmysle § 205 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 odvolací súd uvádza, že posúdením predmetného podania žalobkyne podľa obsahu (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), odvolací súd bolo toho názoru, že odvolanie žalobkyne spĺňa náležitosti odvolania, a preto samostatné podanie podané žalobkyňou ako odvolanie postupom podľa § 218 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 neodmietol, ale vec prejednal vecne, s prihliadnutím aj na podané odvolanie podané právnym zástupcom žalobkyne v zákonom stanovenej lehote.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.