Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/141/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobkyne: Z.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX S. - K. K., zastúpenej JUDr. Tiborom Bašistom, advokát so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, IČO: 35 507 128, proti žalovaným: v 1. rade: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E., Č. XX, v 2. rade: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19. augusta 2021 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. augusta 2021 č.k. -531 vo výrokoch II. a III.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 19. augusta 2021 č.k. -531 o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol nasledovne: I. Žalovanej v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva. II. Vo vzťahu k I., II. výroku rozsudku č.k. -388 z 15.7.2020 žalovanej v 2. rade voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo vzťahu k III., IV. a VI. výroku rozsudku č.k. -388 z 15.7.2020 žalovanej v 2. rade voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 42,24%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Vo vzťahu k V. výroku rozsudku č.k. -388 z 15.7.2020 priznáva žalobkyni voči žalovanej v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, s tým, že v časti plnenia jednou zo žalovaných, povinnosť druhej žalovanej zaniká. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení poukázal na chronológiu úkonov žalobkyne, ktorými sa domáhala voči žalovaným svojho nároku, pričom na základe žaloby zo dňa 29.10.2018 v spojení s podaním zo dňa 15.11.2018 (rozšírenie žalobou uplatneného nároku) si žalovaná uplatňovala voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom náhrady bolestného sumu 242.825 € s prísl. a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 247.240 € s prísl. Následne podaním o dňa 25.9.2019 zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie mimoriadnej náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - 50 násobné zvýšenie s tým, že zároveň žiadala vypustiť zmenu žaloby tak, že si uplatňuje titulom náhrady bolestného sumu 2.295,20 € s prísl. a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.029 € s prísl. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2020 však vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného uvádzala odlišnú sumu (671,08 €) a teda súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby iba vo vzťahu k sťaženiu

spoločenského uplatnenia vo výške 5.029 € s prísl. O zmene žaloby vo vzťahu k bolestnému nerozhodol o zmene žaloby, ale vyzval žalobkyňu, aby presne špecifikovala tento nárok. Žalobkyňa následne podaním zo dňa 16.6.2020 uviedla, že berie žalobu späť vo výroku o zaplatenie 242.825 € s prísl. z titulu náhrady bolestného a sumy 247.240 € s prísl. titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň žiadala pripustenie zmeny žaloby tak, že si uplatňovala titulom náhrady bolestného 2.295,20 € s prísl. a titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.029 € s prísl. Súd uznesením zo dňa 22.6.2020 zmenu žaloby pripustil. Následne na pojednávaní dňa 15.7.2020 došlo k ďalšiemu späťvzatiu žaloby vo vzťahu k nároku na bolestné s odôvodnením, že sa žalobkyňa pomýlila a teda v konaní si uplatňuje nárok na bolestné vo výške 670,48 € s prísl., v prevyšujúcej časti berie žalobu späť.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci samej rozsudkom zo dňa 15.7.2020 č.k. -388 rozhodol tak, že zastavil konanie o zaplatenie sumy 242.825 € s prísl. (výrok I. rozsudku), o zaplatenie sumy 247.240 € s prísl. (výrok II. rozsudku), o zaplatenie sumy 1.624,72 € s prísl. (výrok III. rozsudku) a vyhovel žalobe v časti bolestného vo výške 663 € (výrok IV. rozsudku), titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.029 € (výrok V. rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok VI. rozsudku).

4. V preskúmavanom uznesení súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. ,, , , ako aj .

5. 1. O nároku na náhradu trov konania pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby v časti o 50 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. o zaplatenie sumy 242.825 € s prísl. a 247.240 € s prísl., v ktorej časti bolo konanie zastavené (výroky I. a II. rozsudku č.k. -388) rozhodol podľa ust. majúc za to, že žalobkyňa v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania. 5. 2. Žalovaná v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal (výrok I. preskúmavaného uznesenia). 5. 3. V tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade voči žalobkyni, a to v rozsahu 100% (výrok II. preskúmavaného uznesenia).

6. 1. V ostatnej časti súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa zásady úspechu v zmysle ust. a . 6. 2. Žalovaná v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy jej nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal (výrok I. preskúmavaného uznesenia). 6. 3. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade:

- pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok V. rozsudku č.k. -388) bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu (výrok IV. preskúmavaného uznesenia).

- pri nároku na náhradu bolestného (výroky III., IV. a VI. rozsudku č.k. -388) súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola úspešná v sume 663 € a neúspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej konanie zastavil v dôsledku späťvzatia sumy 1.624,72 €. Na základe uvedeného vypočítal vo vzťahu k bolestnému úspech žalobkyne v rozsahu 28,88% a neúspech v rozsahu 71,12%, na základe čoho dospel k názoru, že úspešnejšou bola v tejto časti žalovaná v 2. rade, a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 42,24% vypočítaný ako rozdiel úspechu a neúspechu strán sporu 71,12% - 28,88% = 42,24% (výrok III. preskúmavaného uznesenia).

7. Zaoberal sa aj tým, či v tomto prípade sú splnené podmienky citované v ust. , teda či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V prejednávanej veci súd vyzval strany, aby predložili podklady, týkajúce sa osobných, majetkových a zárobkových pomerov za účelom posúdenia aplikácie ust. . Súd zároveň lustroval pomery strán prostredníctvom katastra nehnuteľnosti, dopravného inšpektorátu, ako i Sociálnej poisťovne, keďže úlohou súdu bolo zistiť aktuálne osobné, majetkové, zárobkové pomery žalobkyne, ako aj žalovanej v 1.a 2. rade a zobral do úvahy aj ostatné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, postoj sporových strán v priebehu konania.

8. Súd bol toho názoru, že osobné, majetkové pomery žalobkyne a žalovanej v 2. rade sú v nepomere, z dôvodu, že žalovaná v 2. rade je poisťovňa, majetkové pomery sú neporovnateľné. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalobkyne a žalovanej v 1. rade, tu súd nevidel tak extrémny rozdiel. Súd nezistil,

že majetkové pomery žalobkyne by neumožňovali náhradu trov konania. Žalobkyňa má príjem, je vlastníčkou viacerých nehnuteľností umiestnených v zastavanom území obce, ich hodnotu súd nevie posúdiť. Žalobkyňa bola v spore právne zastúpená, nepožadovala o právnu pomoc Centrum právnej pomoci. Skutočnosť, že žalobkyňa, ktorá je zastúpená právnym zástupcom a sú jej poskytované právne služby, žaluje poisťovňu o vyše 500.000 €, pričom následne keď sama zistí nedôvodnosť svojej žaloby, zoberie žalobu späť, je potrebné zohľadňovať a to v zavinení pri zastavení konania. Podľa názoru súdu nie je možné povedať, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, ak by žalobkyňa mala nahradiť trov konania aj za tie úkony právnej služby, ktoré sa týkali 50-násobného navýšenia uplatneného nároku (z tarifnej hodnoty približne 250.000 €), čo by predstavovalo tarifnú odmenu cca 924,53 € za jeden úkon právnej služby. Úkony do čiastočného späťvzatia žaloby, uskutočneného po prvom pojednávaní tak pri nároku na náhradu bolestného a i sťaženia spoločenského uplatnenia, sú vysoké z dôvodu, že žalovaná suma je vysoká, s čím žalobkyňa musí počítať pri uplatnení v tomto prípade dvoch nárokov, každého vo výške cca 250.000 €. Pokiaľ by boli rozhodujúcim kritériom iba majetkové či zárobkové pomery strán, podľa názoru súdu potom pri každej žalobe fyzickej osoby voči poisťovni by bola dôvodná aplikácia ust. . Súd uvádza, že v tejto veci nevidel ani žiadnu výnimočnosť veci, žalobkyňa bola invalidná dôchodkyňa od roku 2011, nestala sa invalidnou dopravnou nehodou, pričom poistná udalosť (bolestné vo výške 277,5 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia 450 bodov) sa stala v roku 2016. Ani správanie strán počas sporu neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia , pretože nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným v 1.a 2. rade priamo žalobou (zmenou žaloby) a nie uplatnením nároku najskôr voči poisťovni, preto nie je možné povedať, že správanie žalovanej v 2. rade pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňuje aplikáciu . Žalovaná v 1. rade v podaní z 11.6.2019 (čl. 98) s prílohami preukázala, že správanie strán sporu, pokiaľ ide o uplatnené bolestné pred podaním žaloby, tiež neodôvodňuje aplikáciu ust. . Prešetrenie poistnej udalosti sťažovala žalobkyňa. Je možné povedať, že správanie žalobkyne počas konania, keď si nesplnila povinnosť uloženú na pojednávaní dňa 23.5.2019 (zápisnica bola jej právnemu zástupcovi doručená 17.6.2019), pričom požadovaný znalecký posudok bol súdu doručený až 25.9.2019 ako nekompletný, bez príloh, a žalovanej v 2. rade bol doručený až 26.9.2019, v čoho dôsledku bolo pojednávanie 3.10.2019 odročené, neodôvodňuje, aby súd považoval správanie žalovanej v 2. rade za odôvodňujúce aplikáciu .

9. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná v 2. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd uviedol, že žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a priznať proti žalobkyni právo na náhradu trov konania. Rovnako sa v podaní z 9.1.2019 (vyjadrení žalovanej v 2. rade k zmene žaloby čl.55) nachádza uplatnenie nároku na náhradu trov konania proti žalobkyni. Pridržanie sa všetkých podaní žalovanej v 2. rade vyplýva z jej záverečnej reči. Podľa žalobkyne žalovaná v 2. rade sa na pojednávaní 6.2.2020 mala vyjadriť, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Zo zápisnice z pojednávania dňa 6.2.2020 táto skutočnosť nevyplýva, preto súd ustálil, že k uplatneniu nároku na náhradu trov konania zo strany žalovanej v 2. rade došlo podaniami, ktoré uviedol.

10. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodu podľa , pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to (vychádzajúc z obsahu odvolania a prípustnosti odvolania) voči výrokom II. a III. kde navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil v týchto výrokoch tak, že žalovanej v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

11. Odvolateľka poukázala na predmet sporu, keď ako poškodená pri dopravnej nehode, kde jej bola spôsobená zlomenina hornej časti píšťaly, roztrhnutie väzu v pravom kolene s dobou liečenia nad 42 dní a obmedzením obvyklého spôsobu života v rozsahu 19 dní, bola so svojim nárokom odkázaná na civilný proces. Žalobkyňa má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pretože je v rozpore s dobrými mravmi, aby poškodená, ktorá utrpela zranenia pri nehode spôsobené žalovanou v 1. rade, hradila akékoľvek trovy konania žalovanej v 2. rade, ktorá je poisťovňou. Zároveň zotrvala na svojom tvrdení, že na pojednávaní konanom dňa 6.2.2020 sa žalovaná v 2. rade vyjadrila, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, ktorá skutočnosť síce nie je zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania, ale je zaznamenaná na nahrávacom zariadení, ktoré sa používalo na predmetnom súdnom pojednávaní. Poukázala na svoje zranenia, v dôsledku ktorých bolo v konaní vypracovaných viacero znaleckých posudkov, a to aj kvôli tomu, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo možné určiť až po nevyhnutných operáciách a ustálení zdravotného stavu bola v konaní dopĺňaná žaloba ako aj petit podania žaloby.

12. K podanému odvolaniu sa žalovaná v 1. rade nevyjadrila,

13. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu vyjadrila tak, že odôvodnenie rozhodnutia je podrobné, logické a zrozumiteľné, vysvetľujúce relevantné úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil, pričom nie je naplnený žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod, preto navrhla, aby odvolaniu nebolo vyhovené. Zdôraznila, že žalobkyňa si žalobou pôvodne uplatňovala iba 50 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. nárokov, ktoré platná právna úprava nepozná a neupravuje. Žalobkyňa na týchto návrhoch zotrvávala až do dňa 16.6.2020 aj napriek vyjadreniam žalovanej v 2. rade na uvedenú skutočnosť, že nárok je uplatňovaný v rozpore s platnou právnou úpravou. Za nepravdivé a zároveň negujúce a popierajúce článok 2. a považuje žalovaná v 2. rade aj tvrdenia žalobkyne o tom, že je od dopravnej nehody vážne zdravotne znevýhodnená s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 55% a o tom, že jej majetkové pomery sú s pomermi žalovanej v 2. rade neporovnateľné. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal zisťovaním pomerov strán sporu, kde zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, je evidovaná ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa resp. v určitom období u dvoch zamestnávateľov so zisteným vymeriavacím základom tak ako to vyplýva s odôvodnenia napadnutého uznesenia. Žalovaná v 2. rade vyjadrila názor, že by bolo pokriveným videním práva a spravodlivosti pokiaľ by súd s poukazom na dobré mravy použil zhovievavejší prístup k neúspešným účastníkom konania uplatňujúcim si nárok proti inštitúcii - poisťovni. Bolo potrebné zohľadňovať zavinenie pri zastavení konania, keďže žalobkyňa žalovala poisťovňu o vyše 500.000 € a svoju žalobu vzala späť potom, ako sama zistila nedôvodnosť svojej žaloby. V danom prípade ani súd nevidel žiadnu výnimočnosť veci, keďže žalobkyňa bola invalidná dôchodkyňa od roku 2011, nestala sa invalidnou v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 2016. Ani správanie strán sporu neodôvodňuje aplikáciu ust. tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Žalovaná v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením uvedeným v bode 19. napadnutého uznesenia.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

15. Uznesenie je v napadnutých výrokoch II. a III. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

16. Výrokom II. súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby v časti o 50 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. o zaplatenie sumy 242.825 € s prísl. a 247.240 € s prísl., v ktorej časti bolo konanie zastavené (výroky I. a II. rozsudku č.k. -388). V tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade voči žalobkyni, a to v rozsahu 100%, podľa ust. majúc za to, že žalobkyňa v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania.

17. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie plne stotožňuje.

18. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. V prípade zastavenia konania (aj čiastočného zastavenia konania) je na mieste vziať do úvahy zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak súd zastaví konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tejto časti otázkou, či niektorá strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

20. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa § 256

ods. 1 sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 14.10.2008). Preto ak žalobca vzal žalobu späť tak, ako v prejednávanej veci, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a v takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Ak však druhá strana svojím zavinením spôsobila zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy konania.

21. V prejednávanej veci procesne zavinila zastavenie konania v časti o 50 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. o zaplatenie sumy 242.825 € s prísl. a 247.240 € s prísl. žalobkyňa, ktorá zobral žalobu späť bez toho, aby dôvodom tohto späťvzatia bolo správanie žalovaného v 2. rade. Z hľadiska procesného výsledku teda zavinila zastavenie konania a otázka dôvodnosti podanej žaloby je pre rozhodnutie o trovách konania irelevantná a nemožno ju považovať ani za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 2. rade.

22. Výrokom III. súd pri rozhodovaní o trovách konania pri nároku na náhradu bolestného postupoval podľa zásady úspechu v zmysle ust. a . Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola úspešná v sume 663 € a neúspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej konanie zastavil v dôsledku späťvzatia sumy 1.624,72 €. Na základe uvedeného vypočítal vo vzťahu k bolestnému úspech žalobkyne v rozsahu 28,88% a neúspech v rozsahu 71,12%, na základe čoho dospel k názoru, že úspešnejšou bola v tejto časti žalovaná v 2. rade, a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 42,24% vypočítaný ako rozdiel úspechu a neúspechu strán sporu 71,12% - 28,88% = 42,24% (výrok III. preskúmavaného uznesenia). Zaoberal sa aj tým, či v tomto prípade sú splnené podmienky citované v ust. , teda či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom dospel k záveru o neexistencii takýchto dôvodov.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami a závermi súdu prvej inštancie.

24. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zároveň v prípade zastavenia konania (aj čiastočného zastavenia konania) je na mieste vziať do úvahy zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

25. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

26. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

27. Zásadu úspechu vo veci ( ) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

28. nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

29. V týchto prípadoch však nemusí ísť o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. V niektorých prípadoch ho totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba riešiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za

základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Otázka výšky bezdôvodného obohatenia je potom druhoradá a nadväzujúca.

30. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobkyne síce závisel od znaleckého dokazovania, avšak je dôvodné sa zaoberať aj úvahou o tom, či v prípade bolestného žalobkyňa nemohla túto výšku v čase podania žaloby presne určiť (poznať), keď podľa si môže (resp. musí, lebo na nej je dôkazné bremeno) dať vypracovať pred podaním žaloby znalecký posudok.

31. V podaní doručenom súdu dňa 25.9.2019 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne titulom náhrady bolestného zaplatiť žalobkyni sumu 2.295,20 € s 8% úrokom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že sumu 2.295,20 € vypočítala nasledovne: 370 bodov na základe bodového ohodnotenia v znaleckom posudku č. 79/2019 vypracovaného MUDr. Zoltánom Sidorom násobila hodnotou za jeden bod vo výške 17,66 €, čo je 6.534,20 €, pričom zo strany žalovanej v 2. rade došlo k čiastkovej úhrade náhrady škody za bolesť vo výške 4.239 €, pričom neuhradená výška bolestného predstavuje sumu 2.295 €.

32. Zo súkromného znaleckého posudku č. 79/2019 vypracovaného MUDr. Zoltánom Sidorom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia vyplýva počet bodov za bolestné 277,5 bodov.

33. Následne právny zástupca žalobkyne uviedol, že nesprávne vypočítal sumu bolestného, pomýlil sa pri 370 bodoch a zobral žalobu späť vo vzťahu k bolestnému tak, že titulom náhrady bolestného žalobkyňa žiada zaplatiť sumu 670,48 € (vypočítanú z 278 bodov) s 5% úrokom z omeškania zo dňa 20.10.2018 do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím žaloby po prvom pojednávaní žalované v 1. a 2. rade súhlasili.

34. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 663 € titulom bolestného, vypočítal nasledovne: na základe bodové hodnotenia v súkromnom znaleckom posudku MUDr. Sidora x 17,66 €/bod je 4900,65 €, ktoré v zmysle súd zaokrúhlil na najbližšie celé €o smerom nahor, t.j. 4.901,- €, od ktorých odpočítal 4.239,- €, ktoré boli žalovanou uhradené žalobkyňou.

35. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade žalobkyňa pri rozšírení žaloby a aj súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali z toho istého znaleckého posudku, známeho už v čase rozšírenia žaloby o náhradu bolestného požadovaného žalobkyňou vo výške 2.295,20 € vypočítané z 370 bodov. Následne žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti bolestného nad sumu 670,48 vypočítané z celkového počtu bodov 278, s odôvodnením, že došlo k omylu.

36. V tomto spore teda nemožno konštatovať, že žalobkyňa nemohla poznať výšku bolestného v čase podania žaloby, ani súd nerozhodoval o nároku na základe novo vypracovaného znaleckého posudku, ale rozhodol na základe posudku predloženého žalobkyňou a na základe čiastočných späťvzatí žaloby (po opakovaných mylných a zmätočných výpočtoch zo strany žalobkyne). Preto pri rozhodnutí ohľadne nároku na náhradu trov konania je nevyhnutné uprednostniť zohľadnenie úspešnosti žalobkyne v spojení so zavinením zastavenia konania.

37. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobkyne, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle (pretože považuje za rozporné s dobrými mravmi, aby ako poškodená, ktorá utrpela zranenia pri nehode spôsobené žalovanou v 1. rade, hradila akékoľvek trovy konania žalovanej v 2. rade, ktorá je poisťovňou). Nemožno považovať za dôvodne uplatnený akýkoľvek nárok poškodeného, napr. neprimerane vysoký, alebo zahrňujúci zjavne neexistujúce poškodenia, či opakovane uplatnený napriek plneniu zo strany škodcu alebo poisťovne, a to ani v prípade omylu.

38. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenie odvolateľky o vyjadrení žalovanej v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 6.2.2020, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, ktorá skutočnosť nie je zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania a nie je zaznamenaná ani na nahrávacom zariadení, ktoré sa používalo na predmetnom súdnom pojednávaní (zo zvukového záznamu takáto skutočnosť nevyplýva).

39. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s a , . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Takéto právo vzniklo úspešnému žalovanému v 2. rade. Žalovanej v 2. rade však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trov odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd ani vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).