Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-43-2022.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: ASD WORLD TAX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 979 917, v konaní právne zastúpený NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 197 919, proti žalovanému: IMUNA PHARM, a.s., so sídlom Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685, v konaní právne zastúpený advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40260194, o zaplatenie 3.974,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/85/2021-87 zo dňa 11.02.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 3.974 EUR a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 600 EUR od 06.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 600 EUR od 28.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 134 EUR od 17.09.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 600 EUR od 18.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 600 EUR od 23.02.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 480 EUR od 28.12.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 480 EUR od 23.01.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 480 EUR od 27.02.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah uzatvorením nasledujúcich zmlúv: „Mandátní smlouva o daňovém zastoupení ve Španělsku “ zo dňa 08.12.2015 (ďalej aj ako „Mandátna zmluva"“) a „Smlouva o poskytnutí služby dle par. 269 Obchodního zákoníku č. 513/1991 Zb.“ zo dňa 08.12.2015 (ďalej aj ako „Zmluva o poskytnutí služby“). Obchodné záväzkové vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným na základe Mandátnej zmluvy a na základe Zmluvy o poskytnutí služby sa spravujú platnou právnou úpravou Slovenskej republiky na základe § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník (ďalej
len „ObZ“). Medzi žalobcom a žalovaným vznikol ďalší obchodný záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy „Příkazní smlouva o daňovém zastoupení na Slovensku podle § 2430 a násl. zákona č.89/2012 Sb.“ zo dňa 22.02.2016 (ďalej aj ako „Príkazná zmluva“). V názve príkaznej zmluvy je chyba v písaní, pretože následne z obsahu Príkaznej zmluvy, z jej prílohy a z vystavených faktúr vyplýva, že daňové zastúpenie sa uskutočňovalo na území Českej republiky. V jednotlivých faktúrach je špecifikovaný štát, v ktorom sa služby vykonávali. Na základe tohto údaja je možné priradiť konkrétnu faktúru k zmluve, na základe ktorej bola vystavená. Žalovaný nikdy nerozporoval poskytnutie služieb uvedených vo faktúrach, rovnako ani ich kvalitu. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 11Up/2050/2020 dňa 14.01.2021, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcom poskytovaná služba - daňové zastupovanie nebola zo strany žalobcu vykonaná tak, ako sa žalobca dohodol so žalovaným v Mandátnej zmluve o daňovom zastupovaní zo dňa 08.12.2015 ako aj zo Zmluvy o poskytnutí služby. Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcovi vystavené faktúry neuhradil.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 566 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 261 ods. 1 a § 571 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 2430, § 2438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Česká republika) s tým, že v danej právnej veci súd mal preukázané uzatvorenie mandátnej zmluvy ako aj zmluvy o poskytnutí služby, ktoré sa spravujú právnou úpravou Slovenskej republiky, uvedené skutočnosti zo strany žalovaného spochybňované neboli.
4. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) CSP. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vydaný na základe jednostranného neúplného hodnotenia dôkazov, nakoľko prvostupňový súd bral do úvahy len niektoré dôkazy a tým nezistil objektívny skutkový stav veci. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, na základe čoho je nepreskúmateľný. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vykonával dôkazy svojvoľne, jednostranne v rozpore s ust. § 191 CSP, pričom niektoré ustanovenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytkol súdu najmä skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu prvej inštancie také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali neuplatnený nárok a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
5. S poukazom na uvedené žalovaný v rámci odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto obsahuje tri dôvody spolu s poukázaním na príslušné ustanovenia zákona, pričom odvolacie dôvody uvedené žalovaným v odvolaní sú len formálne vymedzené, pričom ich odôvodnenie je iba všeobecne neurčité odvolávajúce sa na zásady a ustanovenia CSP, čiže absentuje konkrétny opis skutočností v čom má spočívať vada predošlého konania alebo vada rozsudku, ktorá by následne spôsobila naplnenie konkrétneho odvolacieho dôvodu. Žalobcovi vôbec nie je známe v čom žalovaný vidí naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca zastáva názor, že konajúci súd aplikoval všetky právne normy, ktoré sa na daný vzťah vzťahovali, neaplikoval žiadnu nesprávnu právnu normu a zároveň bol vzťah právnych noriem konkrétnym sudcom správne interpretovaný. Rovnako tak je to u tvrdenia odvolateľa, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam takým spôsobom, že dôkazy boli hodnotené jednostranne, neúplne, v rozpore s ust. § 191 CSP, že niektoré zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovi opätovne nie je známe, ktoré konkrétne zistenia konajúceho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a práve naopak zastáva názor, že skutkový stav bol riadne zistený zákonným spôsobom a vychádza výlučne z vykonaného dokazovania a v žiadnom prípade nedošlo k jeho voľnému dotváraniu nad rámec vykonaného dokazovania.
7. Žalobca jednoznačne nesúhlasil ani s ďalšími odôvodneniami odvolania žalovaného, pretože mal za to, že všetky svoje tvrdenia v konaní preukázal dostatočným spôsobom, predovšetkým predloženými listinnými dôkazmi rozsahu potrebného na zistenie skutkového stavu veci a vyhlásenia spravodlivého súdneho rozhodnutia.
8. V konaní to bol práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože len všeobecne spochybňoval nárok žalobcu a svoje tvrdenia nijako nepreukázal. V tejto súvislosti je podľa žalobcu v zmysle zásad CSP dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú
aktivitu, resp. pasivitu a za riadne a včasné naplnenie povinnosti súvisiace s vedeným konania, teda aj preukazovania tvrdenej skutočnosti. Konajúci súd nemôže nahrádzať pasivitu účastníkov konania, čomu tak bolo aj v tomto konaní, keď žalovaný len opakovane kategoricky spochybňoval akékoľvek nároky a tvrdenia žalobcu bez predloženia vlastných dôkazov.
9. S poukazom na uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.
10. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku , čo zakladá inú vadu. Tu odvolací súd uvádza, že v prípadnú nepreskúmatelnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP porušenie práva na spravodlivý proces s tým, že takáto vada odvolacím súdom nebola zistená.
15. K samotnej nepreskúmateľnosti - k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.
16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
17. Ohľadom napadnutého rozhodnutia je preto odvolací súd viazaný, tak ako to uviedol vyššie, dôvodmi a rozsahom odvolania s tým, že žalovaný neuviedol žiaden relevantný, resp. konkrétny dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie vo veci samej nesprávne, keď nerozporoval skutkový stav. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci vrátane závislým, odvolaním osobitne nenapadnutým a taktiež správnym výrokom o trovách konania s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 písm. c) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).