Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-15-2022.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci exekúcie oprávnených: mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, a mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpených matkou: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XX, proti povinnému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané a bežné výživné a trovy exekúcie, o odvolaní povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 26. októbra 2020 pod č.k. 6Er/1018/2010-44 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. decembra 2021 pod č.k. 6Er/1018/2010-89, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. 1.1. Uviedol, že oprávnené sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2010 domáhali voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 500 eur za obdobie od 06/2010 do 11/2010 a bežné výživné mesačne vo výške 100 eur spolu pre obe oprávnené a trovy exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 17.02.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. C. B. vykonaním exekúcie v prospech oprávnených. Súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie dňa 22.12.2011 návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 08.12.2011, ktorý povinný odôvodňoval tým, že 5 mesiacov výživné platil, túto skutočnosť nevie vydokladovať. Stratil zamestnanie a výživné platiť nevie, pretože nemá z čoho. Z uvedeného dôvodu žiadal o odklad exekúcie. Počas odkladu si chce nájsť prácu a vyrovnať všetky svoje dlhy. Na preukázanie zaplatenia či už zameškaného alebo bežného výživného nepredložil žiadne listinné dôkazy. Dňa 17.12.2016 súdny exekútor súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2016. V návrhu uviedol, že dlžné výživné vo výške 500 eur uhradil a každý mesiac cestou súdneho exekútora platí bežné výživné. Na preukázanie tvrdených skutočností nepredložil žiadne listinné dôkazy. Dňa 18.05.2016 doručil súdny exekútor prvoinštančnému súdu vyúčtovanie, v ktorom uviedol, že ku dňu 13.05.2016 je zostatok pohľadávky s príslušenstvom vo výške 4.939,08 eura. Dňa 30.01.2017 doručil zákonný zástupca oprávnených vyjadrenie, že trvá na exekúcii, pretože povinný do dňa podania vyjadrenia nevyplatil dlžnú čiastku a cestou exekútora platí len mesačné výživné. 1.2. Vzhľadom k tomu, že je povinný nezamestnaný, nie je splnená zákonná podmienka, že sa ocitol v zlom postavení bez svojej vlastnej viny. Nepreukázal, že v tomto prípade ide o nezavinené postavenie povinného, keďže to predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Mal za to, že povinný nepreukázal, že sa v zlej finančnej situácii ocitol bez svojej viny ani to, že jeho nepriaznivá situácia má prechodný charakter. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter
a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude pokračovať. Poznamenal, že odo dňa doručenia žiadosti povinného o odklad exekúcie, až do rozhodnutia v tejto exekučnej veci uplynul dostatočný čas na to, aby povinný doriešil svoju finančnú situáciu. Vzhľadom k tomu mal za to, že nie sú splnené žiadne podmienky uvedené v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žiadosti povinného a odklad predmetnej exekúcie povoliť. 1.3. Po preskúmaní návrhu povinného, vyjadrenia oprávnených a vyúčtovania zostatku pohľadávky súdnym exekútorom dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. také dôkazy, ktoré by preukazovali, že povinný zameškané výživné uhradil. Nakoľko takéto listinné dôkazy súdu predložené neboli, mal za to, že povinný nepreukázal žiadny relevantný dôvod zániku povinnosti na plnenie vyplývajúcej z exekučného titulu. Zároveň ani z úradnej povinnosti nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že povinný uhradil výživné a trovy exekúcie, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané. Preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Povinný podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že začal platiť zameškané výživné v sume 500 eur v auguste roku 2018 tak, že uhrádzal sumu 100 eur ako bežné výživné, 50 eur ako zameškané výživné a 12 eur ako odmenu súdneho exekútora. Suma je platená na účet súdneho exekútora. Uviedol, že dohoda je ako splátkový kalendár, ale nie je na nej označené, kedy skončí dlžoba. Mal za to, že za dva roky 500 eur už vyplatil. K svojmu odvolaniu priložil doklady o vyúčtovaní od súdneho exekútora.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného písomne vyjadril a uviedol, že povinný uhrádza od 11.09.2018 zameškané výživné vo výške 50 eur mesačne, bežné výživné vo výške 100 eur mesačne a odmenu súdneho exekútora vo výške 12 eur mesačne. Oznámil, že zameškané výživné a odmena súdneho exekútora bola ku dňu 12.04.2018 vo výške 6 059,22 eura.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 22.11.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. C. B., so sídlom T. námestie 7, U. Q., doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30.04.2010 pod č.k. 13C/77/2010-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2010 a vykonateľnosť dňa 16.06.2010. Dňa 26.11.2010 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Súd prvej inštancie dňa 17.02.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia na vymoženie uloženej povinnosti. Povinný dňa 14.12.2011 doručil súdnemu exekútorovi žiadosť o odklad výkonu exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 23.05.2012 čestné prehlásenie matky oprávnených ohľadne platby výživného. Dňa 17.10.2016 súdny exekútor doručil žiadosť povinného o zastavenie exekúcie z dôvodu, že istinu vo výške 500 eur vyplatil. Súdny exekútor súdu prvej inštancie dňa 18.05.2016 doručil vyjadrenie matky oprávnených. Dňa 30.01.2017 podala matka oprávnených vyjadrenie k návrhu povinného. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh povinného na
odklad exekúcie zamietol a druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podal povinný odvolanie.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
12. V uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, je okrem iného uvedené aj že „v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“
13. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dňa 26. októbra 2020 o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie napadnutým uznesením, vychádzal z vyjadrenia súdneho exekútora doručeného prvoinštančnému súdu v roku 2016. Od vyjadrenia súdneho exekútora ohľadne vymoženej pohľadávky na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie tak uplynulo dlhšie časové obdobie (takmer 4 roky). Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu v čase jeho rozhodovania nemal splnené podmienky pre rozhodovanie vo veci. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, navyše od zisťovania stavu vymoženej pohľadávky súdnym exekútorom pred rozhodnutím súdu prvej inštancie až doposiaľ, po predloženie veci odvolaciemu súdu, uplynulo už viac ako 6 rokov.
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že istinu - zročné zameškané výživné v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a následne udeleného poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 500 eur už vyplatil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že povinný žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že zameškané výživné uhradil, nepredložil. Napadnutým uznesením rozhodol tak, že zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, avšak rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie ako celku, teda zaostalého aj bežného výživného, hoci návrh povinného smeroval len voči zastaveniu v časti zročného - zameškaného výživného.
16. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odvolania povinného v napadnutom výroku II zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora na doloženie podrobného aktuálneho stavu vyúčtovania exekučného konania a následného posúdenia, čo povinný uhradil zameškané výživné, tak ako to tvrdil vo svojom návrhu ako aj v odvolaní. Na základe toho potom súd prvej inštancie zváži, či skutočne možno zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti zameškaného výživného.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).