Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1404-2010.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Subarea
17Er/1404/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. A., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XX, XXX XX G., o vymoženie XXX,XX EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Radoslav Kešeľak, Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, zástupca súdneho exekútora: JUDr. Michala Kešeľaka, pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 17Er/1404/2010-30 zo dňa 24.2.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.07.2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 10.08.2010, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Michal Kešeľak. Súdny exekútor prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 16.8.2010.
2. Dňa 27.3.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 17Er/1404/2010-30 zo dňa 24.2.2021 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietol.
4. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas. Oprávnený je to ho názoru, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcii tak, ako to predpokladá zákon pre splnenie podmienky na priznanie tohto nároku, teda v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že aj samotné znenie zákona pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy a že námietky nie je možne podať proti výške paušálnych trov. Výška paušálnych trov je nespochybniteľná, nárok na náhradu paušálnych trov však nie. Uvedené zároveň, zakladá nezákonnosť Upovedomenia o zastavení starej exekúcie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu a určil, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.
5. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 7 ods. 1, posledná veta ZoUNEK, je nesporné, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Zákonodarca pritom bližšie nešpecifikuje, či sa neprípustnosť podania námietok týka len výšky paušálnych trov, alebo aj nároku na ich náhradu. Z odôvodnenia námietok oprávneného vyplýva, že pokiaľ ide o výšku paušálnych trov, tá je podľa jeho názoru nespochybniteľná a preto neprípustnosť námietok v tomto prípade nie je sporná. Spornosť však podľa oprávneného je daná, pokiaľ ide o námietky proti nároku na paušálne trovy, kde podľa jeho názoru
samotné znenie zákona pripúšťa možnosť podania námietok proti nároku na paušálne trovy, keďže môže nastať situácia predpokladaná v § 6 ods. 6 ZoUNEK.
6. Teda z obsahu podaných námietok oprávneného nevyplýva, že by namietal správnosť a zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ale namietal iba to, že tu existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, a to práve z toho dôvodu, že exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii.
7. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 17Er/1404/2010 - 30 zo dňa 24.2.2021 podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie. Oprávnený v sťažnosti odcitoval podstatnú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené právne závery a aplikovaný výklad príslušných právnych noriem, najmä, čo sa týka § 7 ods. 1 a § 6 ods. 3, 4 ZoUNEK nepovažuje za prísne formalistické, ktoré majú za následok odmietnutie poskytnutia práva na súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Ďalej uviedol, že podľa § 5 ods. 2 písm. g) ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré vyhotovuje súdny exekútor v zmysle § 5 ods. 1 ak sa stará exekúcia zastavila, obsahuje aj výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona., ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie teda predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si ich exekútor uplatnil v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že súd pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení ZoUNEK nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora. Mal za to, že podľa ZoUNEK sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení nároku na paušálne trovy, a to dokonca vo forme upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Výklad aplikovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým má za následok odmietnutie preskúmania skutočností, či súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, nie je ničím iným ako odmietnutím spravodlivosti. Takýto výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu.
8. Oprávnený v sťažnosti poukázal na prípadnú nezákonnosť už v podaných námietkach ešte predtým, ako toto rozhodnutie nadobudne povahu exekučného titulu a súd by sa mal aj s touto námietkou vecne zaoberať, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Opätovne poukázal na znenie § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii. Ďalej uviedol, že z formulácie ustanovenia § 7 ods. 1 ZoUNEK „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné“ je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia, ktorú predpokladá ZoUNEK v ust. 6 ods. 4 (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcii).
9. Ďalej oprávnený uviedol, že v napadnutom uznesení sa súd splnením zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov, ktorou je včasnosť jej zápisu do centrálneho registra exekúcii vôbec nezaoberal. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK je však pre priznanie nároku na paušálne trovy rozhodujúce, že exekúcia bola v CRE zapísaná; pokiaľ nebola, zákon výslovne uvádza, že v takom prípade exekútor nemá nárok na náhradu trov. Poukázal na to, že ZoUNEK vo svojich ustanoveniach nerieši presný čas, kedy bola resp. kedy mala byť exekúcia zapísaná do CRE. Uvedené upravujú iné právne predpisy, a to § 211a ods. 1 a § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z., pričom v ustanovení § 243d ods. 3 EP účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcii do CRE do 30.6.2016. Taktiež uviedol, že podľa § 243d ods. 3 EP, exekútor je povinný do 30. 6. 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených
exekúcii, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora. Ďalej uviedol, že z uznesenie nevyplýva, či súdny exekútor vo svojom vyjadrení predloženým súdu uviedol, že v zmysle § 243d ods. 3 EP, exekučné konanie bolo zapísané v CRE do 30. 6. 2016 a či zápis nejakým spôsobom aj preukázal. Mal za to, že ten, kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia aj preukázať.
10. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
12. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
13. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
14. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
15. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
16. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
17. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
18. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
19. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
20. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
21. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
22. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
24. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
25. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
26. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
27. Ak oprávnený tvrdí, že súd sa nezaoberal tým, či stará exekúcia bola, resp. nebola zapísaná v CRE, k tomu súd uvádza, že túto skutočnosť si overoval v CRE (čo však nie je povinnosťou tunajšieho súdu) a zistil, že exekúcia bola zapísaná v CRE, je potrebné však súhlasiť s tvrdením oprávneného, že z registra nie je možné zistiť, kedy bola zapísaná v CRE. Zároveň je však potrebné aj uviesť, že zákon ani nevyžaduje, aby pri zastavení starej exekúcie bol aj uvedený deň jej zápisu. Tak ako aj oprávnený uvádza, že výzva na úhradu trov starej exekúcie sa stáva samostatným exekučným titulom, ktorý v prípade neuhradenia trov oprávneným si bude vymáhať súdny exekútor v samostatnom exekučnom konaní prostredníctvom exekučného súdu v Banskej Bystrici, a teda až tento súd bude oprávnený podľa nášho názoru môcť overovať dátum zápisu do CRE.
28. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.
29. Súd má za to, že z ust. § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca neviazal nepriznanie nároku na náhradu trov konania na včasnú registráciu exekúcie v centrálnom registri exekúcii, ale iba na jej registráciu. Je preto podľa názoru súdu irelevantné, v akej lehote bola exekúcia v registri exekúcii registrovaná.
30. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie
a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
31. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že samotný Centrálny register exekúcií nedisponuje presným dátumom, kedy bola konkrétna exekúcia skutočne zapísaná. Je z neho možné zistiť iba tú skutočnosť, či exekúcia v ňom zapísaná bola alebo nie. Vzhľadom k tomu, že súd má bezplatný prístup do Centrálneho registra exekúcii, vykonal prieskum a zistil, že predmetná exekúcia vedená pod sp.zn. 17Er/1404/2010 bola v Centrálnom registri exekúcii skutočne zapísaná, o čom svedčí Indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcii.
32. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť a poukázať na to, že porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Teda súdny exekútor musí sám zvážiť, či si trovy bude uplatňovať voči oprávnenému, lebo v opačnom prípade, až by bolo preukázané, že stará exekúcia nebola zapísaná v CRE do 30. 6. 2016, mohlo by voči nemu byť začaté disciplinárne konanie.
33. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; v tomto prípade sa jedná o oprávneného, teda ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. 4. 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016).
34. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
35. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili jeho tvrdenia, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
36. Oprávnený ďalej vo svojej sťažnosti uviedol, že v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. subjektom verejnej správy hospodáriaca s verejnými prostriedkami, ktorej príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu. K tomu však súd považuje za potrebné uviesť to, že v žiadnom prípade súd nemôže brať ohľad na to, či strana sporu (konania) je štátnym orgánom, fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Preto súd aj chápe tvrdenie oprávneného, že je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči ich spoločnosti a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.
37. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).