Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11S-248-2016.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/248/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: F. B., nar. XX. XX. XXXX, M. R. V. XXX, B., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1Pn 1288/15/4403-57 zo dňa 08. 08. 2016, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Nitre, Damborského 1, Nitra.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 10. 10. 2016, označeným ako „všeobecná správna žaloba na preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia správneho orgánu“ žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nitra pod č. k. 1Pn 1288/15/4403-57 zo dňa 08. 08. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Uviedla, že všeobecnú správnu žalobu podáva v zmysle ustanovenia prvej hlavy tretej časti zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
3. V ďalšej časti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 04. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžo/31/2011 a citovala článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 244 ods. 1 až 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ust. § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 4 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ako i ust. § 2, § 3 ods. 2, § 31 ods. 1, 2, 4, § 33 ods. 1, a § 35 ods. 3 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2015.
4. Uviedla, že dňa 07. 09. 2015 podala u žalovaného trestné oznámenie na konkrétne fyzické osoby (prodekanku, dekanku a rektora) pre skutočnosti, ktoré poukazovali na porušenie zákonných ustanovení, ktoré boli tieto osoby povinné dodržiavať.
5. Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre trestné oznámenie uznesením zo dňa 07. 10. 2015 odmietlo, proti čomu podala sťažnosť, ktorú žalovaný uznesením zo dňa 13. 11. 2015 v konaní pod sp. zn. 1Pn 1288/15/4403-12 zamietol.
6. Následne podala Krajskej prokuratúre v Nitre dňa 23. 11. 2015 podnet na preskúmanie vyššie označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 11. 2015, pričom krajská prokuratúra uznala toto rozhodnutie za nezákonné, ale nevydala v rámci správneho konania rozhodnutie o jeho zrušení.
7. V ďalšej časti svojho podania žalobkyňa opísala priebeh konania na prokuratúre, v rámci ktorého podľa jej tvrdenia žalovaný vydal ďalšie dve nezákonné rozhodnutia, a to uznesenie zo dňa 21. 03. 2016 v konaní pod sp. zn. 1Pn 1288/15/4403-29 a uznesenie zo dňa 28. 04. 2016 v konaní pod sp. zn. 1 Pn 212/16/4403-12. Žalovaný však nebol oprávnený vydať tieto rozhodnutia bez predchádzajúceho zrušenia rozhodnutia zo dňa 13. 11. 2015, pričom neoprávnené vydanie týchto ďalších rozhodnutí (zo dňa 21. 03. 2016 a 28. 04. 2016) je dôvodom na ich zrušenie.
8. Z uvedeného dôvodu podala na tunajšom súde žalobu, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. 26S/14/2016 a v tomto konaní sa domáha preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného pri vydávaní rozhodnutí zo dňa 13. 11. 2015, 21. 03. 2016 a 28. 04. 2016.
9. Okresné riaditeľstvo PZ vydalo dňa 09. 06. 2016 uznesenie, proti ktorému žalobkyňa podala sťažnosť, ktorú žalovaný zamietol uznesením zo dňa 08. 08. 2016 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Jeho vydanie je v absolútnom rozpore so všeobecne záväznými ustanoveniami zákona a žalobkyňa sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 08. 2016 v konaní pod sp. zn. 1Pn 1288/15/4403-57 z dôvodov uvedených v bode 2 tohto uznesenia.
10. Žalobkyňa ako prílohu svojho podania pripojila žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 16. 09. 2016, rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom zo dňa 21. 09. 2016, ktorým bolo zastavené správne konanie vedené pod sp. zn. 3N 12 571/2016-KaZH, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 21. 03. 2016 č. k. 1Pn 1288/15/4403-29, rovnopis žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 20. 05. 2016, ktorou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutí Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 13. 11. 2015, 21. 03. 2016 a 28. 04. 2016, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 09. 06. 2016, sťažnosť proti tomuto uzneseniu a rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 08. 08. 2016 v konaní pod č. k. 1Pn 1288/15/4403-57 (žalobou napadnuté rozhodnutie).
11. Týmto uznesením Okresná prokuratúra Nitra podľa ust. § 193 ods. 1, písm. c/ Trestného poriadku zamietla sťažnosť oznamovateľky F. B. zo dňa 16. 06. 2016 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 09. 06. 2016, ktorým bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania prečinu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
12. Podanie žalobkyne zo dňa 10. 10. 2016 (žaloba) bolo doručené Okresnej prokuratúre Nitra, ktorá v podaní zo dňa 23. 11. 2016 uviedla, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 08. 08. 2016 prokuratúra vydala ako orgán činný v trestnom konaní, pričom postupovala podľa zák. č. 301/2005 Z. z., t. j. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a nie ako orgán verejnej správy v zmysle ust. § 4 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). V predmetnej veci teda nie je daná právomoc správneho súdu konať a rozhodovať o podanej žalobe.
13. Okresná prokuratúra Nitra navrhla, aby súd konanie zastavil podľa ust. § 18 ods. 1 SSP.
14. Krajský súd v Nitre, na ktorý sa žalobkyňa obrátila so žalobou, ktorou žiadala o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 08. 2016 č. k. 1P 1288/15/4403-57, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal podmienky konania (právomoc súdu na konanie v predmetnej veci) podľa ust. § 6 a § 18 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, pričom zistil, že vec nepatrí do právomoci súdu, a preto konanie zastavil podľa ust. § 18 ods. 1 v spojení s ust. § 99 písm. b/ vyššie citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Nitre, nakoľko podľa názoru súdu do jej právomoci predmetná vec patrí (ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona).
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1, písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 18 ods. 1, 5 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
Podľa § 32 ods. 1, 2 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Podľa § 46 SSP, prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.
Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
Podľa § 99, písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak
b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
16. Podľa § 2 ods. 1, 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len "občianskoprávne veci"), b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len "trestnoprávne veci"), c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len "správne veci"), d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.
17. Podľa § 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Prokurátor najmä a) vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, b) rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie, c) uzatvára s obvineným dohodu o vine a treste a podáva súdu návrh na jej schválenie, d) podáva na súd obžalobu, e) v trestnom stíhaní pred súdom plní ďalšie úlohy v rozsahu a spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom, f) dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, g) zabezpečuje výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie. Práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný poriadok.
Podľa § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona, prokuratúru tvoria tieto štátne orgány: a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l), b) krajské prokuratúry, c) okresné prokuratúry.
18. Podľa § 1 zák. č. 301/2005 Z. z. TRESTNÝ PORIADOK (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) v znení neskorších predpisov, Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 10 ods. 1, 15 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
19. Z článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené v konkrétnom prípade znamená, že i súd môže konať v rámci správneho súdnictva len v medziach a na základe zákona, a to zákona č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok (SSP), ktorý upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a taktiež i konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
20. Právo na poskytnutie takejto súdnej ochrany má každý, a to za podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv na základe rozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Predpokladom postupu podľa Správneho súdneho poriadku je teda porušenie práv, právom chránených záujmov (resp. ich priame dotknutie) rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, prípadne iným jeho zásahom.
21. Orgány verejnej správy na účely tohto zákona sa rozumejú orgány, ktoré sú uvedené v ust. § 4 SSP (orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, štátne orgány, prípadne iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy). Pojmové vymedzenie orgánov verejnej správy je dôležité pre správne označenie žalovaného. Pasívne procesne legitimovaným subjektom je orgán verejnej správy, ktorý býva označovaný aj ako správny orgán. Verejná správa je budovaná na princípe dvojkoľajnosti a pozostáva zo štátnej správy a samosprávy, ktorá sa člení na územnú a záujmovú samosprávu. Výkon verejnej správy môže byť zákonom zverený iným právnickým alebo fyzickým osobám. V tom prípade sa tento orgán musí spravovať aj základnými pravidlami správneho konania. V konaní správneho súdnictva je žalovaným orgán verejnej správy určený týmto zákonom (zák. č. 162/2015 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak.
22. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia - uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 08. 08. 2016 č. k. 1 Pn 1288/15/4403-57, v trestnej veci vedenej pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (prokurátor žalovaného) rozhodol tak, že podľa ust. § 193 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť oznamovateľky (žalobkyňa) zo dňa 16. 06. 2016 proti uzneseniu vyšetrovateľky OR PZ v Nitre zo dňa 09. 06. 2016 sp. zn. ORP-1316/1-VYS-NR-2015, nakoľko žalobkyňou podanú sťažnosť v trestnej veci posúdil ako nedôvodnú.
23. Predmetné žalobou napadnuté uznesenie žalovaného zo dňa 08. 08. 2016 žalobkyňa pripojila k podanej žalobe a nachádza sa na č. l. 59 - 60 v súdnom spise a je nesporné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra rozhodoval ako orgán činný v trestnom konaní podľa zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a nie ako orgán verejnej správy v oblasti verejnej správy.
24. S poukazom na uvedené bolo potom potrebné posúdiť otázku právomoci (ako procesnej podmienky konania) správneho súdu prejednať a rozhodnúť vec v správnom súdnom konaní podľa ust. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý s účinnosťou od 01. 07. 2016 upravuje konanie v správnom súdnictve, nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe namietala postup a rozhodnutie žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní. Spornou bola teda otázka, či možno postup a rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní považovať za úkon orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy.
25. Za rozhodujúcu okolnosť treba považovať, že v danom prípade žalovaný nevystupoval vo vzťahu k žalobkyni v postavení orgánu verejnej správy (resp. orgánu verejnej moci), ale v postavení orgánu činného v trestnom konaní, ktorý vykonával úkony, konal a rozhodoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 12. 2011 v konaní pod sp. zn. 5 Sži/1/2011, v ktorom tento súd poskytol výklad pojmu „rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom konaní“ v tom zmysle, že „v užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné
rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci“. Taktiež je možné poukázať na judikát č. R 35/1997, podľa ktorého „rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, teda i rozhodnutia prokurátora nepodliehajú preskúmavacej právomoci súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo)“.
26. I keď sa jedná o rozhodnutia vydané podľa ustanovení OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, súd je toho názoru, že vzhľadom na právnu problematiku, ktorá bola predmetom posudzovania, ich možno aplikovať i v predmetnej veci na konanie podľa zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016.
27. Rozsah právomoci správneho súdnictva je definovaný v ust. § 6 ods. 1 SSP tak, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení a postupov orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli vydané v oblasti verejnej správy, alebo aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov (veci súkromnoprávnej povahy). Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok.
28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia - uznesenia žalovaného zo dňa 08. 08. 2016, ktoré bolo vydané v trestnej veci a podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, a preto toto rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu sa spravujú Trestným poriadkom, čo znamená, že ich možno preskúmať len podľa ustanovení Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve podľa zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, teda v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
29. Ak teda žalovaný konal v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom, preto i prípadné vady v jeho procesnom postupe možno preskúmať iba podľa Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve. Posúdenie zákonnosti namietaného postupu žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní a prípadné zjednanie nápravy je v právomoci prokurátora. Skúmajúc splnenie procesných podmienok konania dospel k záveru, že na prerokovanie a rozhodnutie danej veci nie je daná právomoc súdu.
30. Keďže v konaní bol zistený neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, nedostatok právomoci súdu v zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP spočívajúci v tom, že žalobkyňa sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré vydal v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní (ktoré podľa Trestného poriadku a za zákonom stanovených podmienok preskúmava nadriadený orgán), správny súd postupoval tak, že konanie podľa ust. § 18 ods. 1 SSP zastavil.
31. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia správny súd vec postúpi Krajskej prokuratúre v Nitre ako nadriadenému orgánu žalovaného, ktorý za zákonom stanovených podmienok preskúmava postup a konanie žalovaného.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 170, písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené,
33. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 v zmysle ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.