Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu K.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. N.. W.. M. XXX/X, zastúpeného Mgr. Martinom Berecom, advokátom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 42 142 440 proti žalovanému H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXX/XX, o zaplatenie 5 677,71 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 315,73 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 315,73 € od 01.06.2020 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 5 361,98 € od 01.06.2020 do 31.10.2020 zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 361,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 361,98 € od 01.11.2020 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,88%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 5 677,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.06.2020 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti ZEIS SLOVAKIA s.r.o., ktorá mala ako predávajúci voči žalovanému ako kupujúcemu pohľadávku vo výške 5 677,71 €, ktorá vznikla na základe predaja nehnuteľnosti v katastrálnom území T. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Išlo o pohľadávku za náklady za energie hradené právnym predchodcom žalobcu od dátumu odovzdania nehnuteľnosti do dátumu prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v sume 1 538,41€, ktorej časť vo výške 315,73 € nebola uhradená a za refakturáciu dane z nehnuteľností za rok 2020 vo výške 5 361,98 €. Spoločnosti ZEIS Slovakia s.r.o. pohľadávku postúpila na spoločnosť MAXA REALITY PLUS s.r.o., ktorá ju postúpila na žalobcu. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. (2) Ako dôkazy v žalobe označil plnú moc na zastupovanie, kúpnu zmluvu, zmluvu o postúpení pohľadávky, potvrdenie o podaní, zmluvu o postúpení pohľadávky, potvrdenie o podaní. Ako prílohu k nej pripojil aj list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. T., faktúry FO20/0003, FO20/0004, faktúry vystavené spoločnosťou ČEZ Distribučné sústavy a.s. spoločnosti ZEIS SLOVAKIA s.r.o., faktúry vystavené spoločnosťou VODA PARTIZÁNSKE s.r.o. spoločnosti ZEIS SLOVAKIA s.r.o., prehľad faktúr, spoločné rozhodnutie k daniam, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, potvrdenie o prevode. (3) Konanie sa začalo dňa 17.08.2021 na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. (4) Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 21.09.2021 platobným rozkazom, ktorým žalobe vyhovel.

(5) Proti platobnému rozkazu podal včas žalovaný odpor. Namietal v ňom platnosť postúpenia pohľadávky, ako aj oprávnenosť refakturácie dane z nehnuteľností a nákladov súvisiacich s dodaním elektrickej energie a s odvodom dažďovej vody, na úhrady ktorých podľa neho právnemu predchodcovi žalobcu nárok nevznikol. Poukázal aj na chybu v počítaní v žalobe. (6) Ako dôkazy označil v odpore kópiu faktúry a email komunikácie z 21.5.02020, emailovú komunikáciu z 31.5.2020, výzvu, príslušné články kúpnej zmluvy, kópiu faktúr za elektrickú energiu, rekapituláciu faktúr. (7) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe v replike uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávok boli platné. Poukázal na čl. VII. kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2021, kde si strany dohodli, že žalovaný preberá na seba všetky zväzky týkajúce sa úhrady dane za nehnuteľnosti za rok 2020 a zaväzuje sa ich uhradiť. Na základe toho pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru č. FO20/0004, ktorou daň z nehnuteľností refakturoval. Faktúra nebola vystavená v rozpore so zmluvou ani na základe falošných a nepravdivých informácií. K úhrade nákladov za energie žalobca uviedol, že žalovaný v celom rozsahu uznal pohľadávku a jej oprávnenosť. Pri odbere elektrickej energie, vody a odvozu odpadovej vody, prípadne iných energií sa uhrádza nie len reálne spotrebovaná energia, ale aj pripojenie odberného miesta a iné služby poskytnuté dodávateľom energie. (8) Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil podľa , resp. o upomínacom konaní na tunajší súd. Tunajšiemu súdu bol spis doručený 20.12.2021. (9) Repliku žalobcu súd doručil žalovanému a umožnil mu urobiť k nej dupliku. (10) Žalovaný v duplike uviedol v zásade rovnaké skutočnosti ako v odpore. Poukázal na to, že v čase fakturácie dane z nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu daň ešte nebola splatná. Z uvedeného dôvodu vyvodzuje aj neplatnosť postúpenia pohľadávky. Poukazuje aj na poskytnutie dôverných informácií tretím stranám v rozpore so zmluvou. K energiám uviedol, že nebolo dohodou úhrada odvodu dažďovej vody alebo poplatkov za pripojenie miesta odberu elektrickej energie. V rozhodnom období nemohol elektrinu odoberať, pretože odberné miesto nebolo zapojené. Nie je pravdou, že uznal svoj záväzok. (11) Ako dôkazy označil kópiu faktúr, emailovú komunikáciu, predžalobnú výzvu, čl. VIII ods. 1 a 2 zmluvy, kópie faktúr za elektrickú energiu. (12) Vzhľadom k tomu, že podanie neobsahovalo žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia, súd ho žalobcovi (respektíve jeho právnemu zástupcovi) nedoručoval. (13) Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 13.07.2022. Predvolal naň právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovanému súd predvolanie doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov, avšak zásielka sa súdu dňa 06.07.2022 vrátila ako nedoručená. V súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa predvolanie považuje za doručené žalovanému dňom 06.07.2022, hoci sa o tom nedozvedel. (14) Súd spor v súlade s prejednal na pojednávaní dňa 13.07.2022 bez prítomnosti žalovaného, pretože bol na pojednávanie riadne predvolaný (fikciou doručenia), pričom sa na pojednávanie neustanovil a nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (15) Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho zástupcu navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa . Súd však s poukazom na rozhodnutie NS SR č. , odkazujúce na rozhodnutie Ústavného súdu SR nerozhodol s poukazom na a rozsudkom pre zmeškanie, pretože na taký postup nebol daný materiálny dôvod. Hoci formálne podmienky splnené boli, keďže žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, avšak dovtedy bol v spore procesne aktívny, podával vo veci vyjadrenia, na ktoré mal procesné oprávnenie a až účasť na pojednávaní ako prvý procesný úkon, ktorý mal k dispozícii, nevyužil. Zmyslom a účelom rozsudku pre zmeškanie je sankcionovať pasívnu stranu v spore sankciou v podobe procesného neúspechu. Ak však ide o stranu, ktorá je v zásade v spore aktívna a jeho aktivita smeruje k účinnej obrane svojich procesných práv, tak výlučne len neúčasť na pojednávaní nie je dôvodom na rozhodnutie skráteným rozsudkom bez riadneho prejednania veci, hoci by formálne boli na taký postup podmienky splnené. Takéto rozhodnutie by mohlo znamenať podstatné obmedzenie, ak nie zmarenie možnosti uplatňovať práva žalovaného pred súdom (vo veci by bol vyhotovený len zjednodušený rozsudok, žalovaný by nemal možnosť reagovať na vecné posúdenie sporu súdom, ktoré bolo stranám na pojednávaní dané a ktoré je aj súčasťou tohto rozsudku). Preto ani ustanovenie nie je dôvodné vykladať výlučne v súlade s gramatickým výkladom tohto ustanovenia, ale v prvom rade v súlade s jeho (teleo)logickým výkladom tak, že dáva nie obligatórnu povinnosť, ale fakultatívnu možnosť súdu rozhodnúť na pojednávaní na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie. Inými slovami, podľa názoru súdu, hoci bolo navrhnuté rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, postupom súdu, keď vec napriek tomu vecne verejne prejedná, nedôjde k negatívnemu zásahu do práv žiadnej procesnej strany.

(16) Súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a následne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa . Po vykonanom dokazovaní právny zástupca žalobcu uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 315,73 € aj s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania (zo zvyšnej žalovanej sumy) späť tak, že úrokov z omeškania sa domáha až od 01.11.2020. (17) Súd z vykonaných dôkazov pre potreby rozhodnutia zistil nasledujúci skutkový stav: (18) Z kúpnej zmluvy na čísle listu (ďalej len „č.l.“) 7 až 10 spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu ZEIS SLOVAKIA s.r.o. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v katastrálnom území T. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú bližšie špecifikované v samotnej zmluve. V čl. VIII bod 1 až 3 si zmluvné strany dohodli povinnosť mlčanlivosti o obsahu zmluvy, s výnimkou informácií poskytovaných štátnym orgánom alebo tretím osobám, ak to bude nevyhnutné podľa právnych predpisov alebo rozhodnutí alebo ak to bude nevyhnutné pre exekúciu alebo pre výkon práv vyplývajúcich zo zmluvy. Žiadna osobitná sankcia pre prípad porušenia tejto povinnosti stanovená v zmluve nebola. V čl. VII. bod 4 písm. e) si zmluvné strany dohodli, že žalovaný (kupujúci) „preberá na seba všetky záväzky týkajúce sa úhrady dane za nehnuteľnosti za rok 2020 a zaväzuje sa ich uhradiť“. (19) Zo zmluvy o postúpení pohľadávky na č.l. 6 vyplýva, že spoločnosť ZEIS SLOVAKIA s.r.o ako postupca postúpila spoločnosti MAXA REALITY PLUS s.r.o. ako postupníkovi pohľadávku proti žalovanému vo výške 5 677,71 € z titulu faktúr č. FO20/003 z 12.05.2020 a č. FO20/0004 z 20.05.2020. K uzavretiu zmluvy došlo 15.06.2020. (20) Zo zmluvy o postúpení pohľadávky na č.l. 16 až 17 vyplýva, že rovnaká pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 18.01.2021 postupcom MAXA REALITY PLUS s.r.o. na postupníka - žalovaného. (21) Z potvrdení o podaniach na č.l. 18 až 20 vyplýva, že žalovanému bola dňa 28.09.2020 poštou odoslaná spoločnosťou MAXA REALITY PLUS s.r.o. zásielka. (22) Z kópie faktúr na č.l. 43 a 46 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ZEIS SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľ si uplatnil u žalovaného faktúrou zo dňa 20.05.2020, splatnou 31.05.2020 sumu 5 361,98 € s poukazom na čl. VII bod 1 písm. g) kúpnej zmluvy prefakturovanú daň z nehnuteľnosti za rok 2020. Okrem toho - dodávateľ elektrickej energie si u uvedenej spoločnosti uplatnil faktúrou zo dňa 11.02.2020 sumu 158,54 €, faktúrou zo dňa 09.03.2020 sumu 158,54 €, faktúrou zo dňa 07.04.2020 sumu 158,54 € za distribúciu elektriny a faktúrou zo dňa 07.05.2020 sumu 278,79 € za distribúciu a dodávku elektriny. (23) Z e-mailovej komunikácie na č.l. 42, 43 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s fakturáciou dane z nehnuteľností predchodcom žalobcu a faktúru mu vrátil z dôvodu, že výpočet dane bol v roku 2020 posunutý a sadzba dane nebola ešte známa. (24) Z výzvy na č.l. 43 vyplýva, že dňa 09.06.2020 predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu časti faktúry za energie do výšky 315,73 € s poukazom na čl. VII. ods. 1 písm. g) zmluvy. (25) Podľa rekapitulácie faktúr na č.l. 46 si žalobca uplatňoval po svojom právnom predchodcovi náklady za energie a vodu v celkovej výške 1 846,09 €, pričom žalovaný uhradil 1 538,41 €. (26) Ďalšie navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pretože to nepovažoval za potrebné pre posúdenie podstaty sporu (plnú moc, predžalobnú výzvu). (27) Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce právne predpisy: (28) Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (29) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. (30) Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (31) Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. (32) Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (33) Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

(34) Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (35) Podľa nar. vl. č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (36) Súd v prvom rade (výrok I.) rozhodol o čiastočnom zastavení konania. Žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, preto bolo potrebné v súlade s konanie v rozhodnutí vo veci samej zastaviť. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo už len preplatenie dane z nehnuteľností za rok 2020 vo výške 5 361,98 € s úrokom z omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od 01.11.2021 do zaplatenia a náhrada trov konania. Preto sa súd meritom sporu zaoberal len v tomto rozsahu a na ostatné skutkové tvrdenia a dôkazy nich sa týkajúcich pri rozhodovaní neprihliadal. (37) Pri posúdení tej časti predmetu konania, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby súd vychádzal z toho, že predchodca žalobcu spoločnosť ZEIS SLOVAKIA s.r.o. sa v zmluve zo dňa 12.05.2020 so žalovaným (okrem iného) v súlade s dohodla, že žalovaný ako kupujúci „preberá na seba všetky záväzky týkajúce sa úhrady dane za nehnuteľnosti za rok 2020 a zaväzuje sa ich uhradiť“. Toto dojednanie súd podľa jeho zmyslu a účelu vykladá tak, že úmyslom zmluvných strán bolo, aby žalovaný predchodcovi žalobcu zaplatil sumu zodpovedajúcu dani z nehnuteľností za rok 2020 vyrubenej správcom dane (mestom T.) predchodcovi žalobcovi (predávajúcemu). Takýto účel dojednania súd vyvodil z tej skutočnosti, že dojednanie bolo súčasťou kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný ujímal držby nehnuteľností predtým vo vlastníctve predávajúceho, ktorý ale naďalej mal vo vzťahu k dani z nehnuteľností daňovú povinnosť. Keďže predchodca žalobcu ako predávajúci stratil vlastnícke právo i držbu predmetných nehnuteľností, je logické, že sa v zmluve strany medzi sebou dohodli na prechode zodpovedajúcej daňovej povinnosti na žalovaného, ktorý sa stal užívateľom a neskôr aj vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tomu zodpovedá stav, keď si predchodca žalobcu, súc si vedomý výšky a splatnosti daňovej povinnosti, uplatní sumu zodpovedajúcu daňovej povinnosti so splatnosťou zodpovedajúcou splatnosti daňovej povinnosti u žalovaného. (38) Zo zhodných skutkových tvrdení strán, ktoré nie sú ani v rozpore s vykonaným dokazovaním vyplýva, že výška daňovej povinnosti dane z nehnuteľností za predmetné nehnuteľnosti v roku 2020 bola 5 361,98 €. Splatnosť dane bola správcom stanovená na dve splátky, a to prvá splátku vo výške 2 680,99 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a druhá splátka v rovnakej výške bola splatná 31.10.2020. (39) Z toho bez pochybností vyplýva, že v čl. VII kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal spoločnosti ZEIS SLOVAKIA s.r.o. zaplatiť sumu 5 361,98 € a to do výšky 2 680,99 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o určení daňovej povinnosti a do výšky 2 680,99 € do 31.10.2020. Zo skutkových tvrdení strán ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, kedy nadobudla splatnosť prvá splátka dane, nemohlo to však byť neskôr ako nadobudla splatnosť druhá splátka dane, ktorá nadobudla splatnosť 31.10.2020. Skúmanie presného dátumu splatnosti prvej splátky nemá v spore zmysel, pretože žalobca si uplatnil nároky súvisiace s nezaplatením tejto splátky až od 1.11.2020 (t.j. úrok z omeškania), kedy už bola splatná nepochybne celá daňová povinnosť dane z nehnuteľností. Ku dňu 01.11.2020 bol už žalovaný nepochybne v omeškaní s preplatením celej sumy daňovej povinnosti predchodcovi žalobcu (ktorá bola ku dňu 31.10.2020 splatná), pričom o výške daňovej povinnosti preukázateľne vedel už z výzvy zo dňa 09.06.2020. (40) Z toho teda súd vyvodil, že žalovaný bol povinný zaplatiť spoločnosti ZEIS SLOVAKIA s.r.o. sumu 5 361,98 € do 31.10.2020, pričom túto sumu nepochybne nezaplatil. Od 01.11.2020 je v omeškaní, preto podľa patrí veriteľovi z tejto sumy aj úrok z omeškania, ktorého výška je podľa nar. vl. č. 5% ročne a veriteľovi patrí až do zaplatenia dlžnej sumy. (41) Žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu (postupné postúpenia pohľadávky podľa neho boli neplatné). Súd sa s námietkou žalovaného nestotožnil. Postúpiť podľa možno v zásade akúkoľvek pohľadávku, ibaže by išlo o niektorú z pohľadávok podľa . V tomto prípade pohľadávka nezaniká smrťou veriteľa ani sa zmenou veriteľa jej obsah nemení, pohľadávka môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia a postúpenie neodporuje žiadnemu právnemu predpisu ani dohode s dlžníkom. Predložená kúpna zmluva postúpenie pohľadávok z nej nezakazuje. Žalovaný síce poukazuje na ustanovenia upravujúce povinnosť mlčanlivosti zmluvných strán vo vzťahu k tretím stranám, avšak táto povinnosť má dohodnuté výnimky, okrem iného aj pre prípad výkonu práv vyplývajúcich zo zmluvy. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy nepochybne je jedným zo spôsobov výkonu práv zo zmluvy. Preto

povinnosť mlčanlivosti spoločnosťou ZEIS SLOVAKIA s.r.o. porušená nebola. Aj v prípade, ak by porušená bola, nemá to za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Taká dohoda sa v zmluve nenachádza. Následky porušenia povinnosti predávajúceho by mohli spočívať vo vzniku nároku na sankciu, prípadne vo vzniku nároku na náhradu škody alebo vo vzniku nároku na odstúpenie od zmluvy. Následkom však nie je neplatnosť právneho úkonu, ktorým by malo dôjsť k porušeniu mlčanlivosti. Právne podstatné pre platnosť postúpenia nie je ani, či pohľadávka v čase postúpenia bola alebo nebola splatná. Podstatné je len, že musí ísť o pohľadávku existujúcu, ktorej postúpenie nie je zákonom alebo dohodou vylúčené. nevyžaduje, aby išlo o pohľadávku v čase postúpenia už splatnú. Poukaz žalovaného na v jeho vyjadrení nie je na mieste, pretože citované ustanovenie sa týka len zániku záväzku, nie postúpenia pohľadávky. Skutočnosť, že predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil „preplatenie“ dane z nehnuteľností predčasne, ešte pred splatnosťou daňovej povinnosti, nespôsobuje zánik záväzku žalovaného sumu zodpovedajúcu výške daňovej povinnosti predchodcu žalobcu uhradiť. Táto skutočnosť má vplyv len na posúdenie omeškania žalovaného (až do splatnosti daňovej povinnosti v omeškaní nebol). Súd na túto skutočnosť v rozsudku prihliadol, keď žalobcovi úrok z omeškania priznal až od 01.11.2020. Žalovaný sa mylne domnieva, že pohľadávka v čase postúpenia neexistovala. Pohľadávka existovala, vznikla na základe kúpnej zmluvy (nie rozhodnutím správcu dane) a len jej výška a splatnosť bola stanoviteľná na základe rozhodnutia správcu dane o výške a splatnosti daňovej povinnosti, čo nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a nie je ani v rozpore so zmyslom a účelom ( ). Predávajúci teda postúpil existujúcu, v tom čase ešte nesplatnú pohľadávku v súlade s na postupníka spoločnosť MAXA REALITY PLUS s.r.o., ktorá ju rovnako v súlade s následne postúpila na žalobcu. (42) K námietkam týkajúcim sa nároku na náhradu spotrebovaných energií sa súd v rozsudku nevyjadruje, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. (43) O lehote na plnenie súd rozhodol podľa tak, že určil zákonnú lehotu na plnenie

- do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak z dôvodu, že žiadna zo strán určenie inej ako zákonnej lehoty na plnenie nežiadala, ani dôvodnosť iného určenia lehoty na plnenie nevyplýva z vykonaného dokazovania. (44) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (45) Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (46) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (47) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca v časti o zaplatenie sumy 315,73 € s príslušenstvom zavinil procesne vznik trov konania (žalobu v tejto časti vzal späť), preto túto časť predmetu konania je potrebné pripočítať k jeho procesnému neúspechu. Naopak, žalobca bol procesne úspešný v časti, v ktorej sa domáha zaplatenia sumy 5 361,98 € s príslušenstvom. Na príslušenstvo uplatnenej a priznanej istiny, ktoré v žalobe nebolo vyčíslené, súd pri posudzovaní miery procesného úspechu a neúspechu neprihliadal (uznesenie NS SR ). Preto súd stanovil, že procesný úspech žalobcu predstavuje 94,44% (5 361,98 / 5 677,71 x 100%) a procesný úspech žalovaného predstavuje 5,56% (315,73 / 5 677,71 x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu po odpočítaní jeho neúspechu predstavuje 88,88% (94,44 - 5,56). Preto súd žalobcovi proti menej úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,88%. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi pritom z vykonaného dokazovania nevyplývajú. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.