Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/201/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Ing. H. L., nar. X.X.XXXX, bytom W., A. U. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom W., U. XXX/XX, proti žalovanému: HARD FOREST s.r.o., so sídlom Lopušné Pažite 20, IČO: 36 414 298, právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o zaplatenie 385.001,42 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného a na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/79/2013-400 zo dňa 11. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu protistrany v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v časti vyhovel žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 385.001,42 eur s úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 67.383,655 eur s úrokom z omeškania 9 % od 14.1.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V tejto/prisúdenej časti šlo o nárok žalobcu z faktúry č. 41/2011 so splatnosťou 13.1.2012, s textom „ťarchopisujeme Vám k faktúre č. 5/2011 sumu 2.030.000 Sk, ktorými ste neoprávnene zaťažili náklady Urbariátu v roku 2010, nakoľko lesné cesty v tom čase neboli majetkom Urbariátu“, keď žalovaný si uplatnil voči Urbariátu, pozemkovému spoločenstvu, Kysucké Nové Mesto (ďalej len „Urbariát“) vo svojej faktúre č. 5/2011 sumu 2.020.000 Sk, o ktorú žalovaný znížil platbu za nájom a vyťažené drevo, ako náklady na lesné cesty v roku 2010. 3. Okresný súd tu vychádzal zo záveru, že žalovaný nebol oprávnený započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Vlastníkom pozemkov, cez ktoré viedli cesty, na opravu a údržbu ktorých žalovaný vynaložil náklady, boli Lesy SR, čo bolo preukázané zo spisového materiálu, ako aj vyjadrením strán. V tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo/52/2002, v zmysle ktorého spevnená plocha (penetračný makadam) umiestnený na označených pozemkoch, je súčasťou pozemku; stavbou v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej činnosti tak, ako to chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, vrátane práva vlastníckeho. Spevnená plocha predstavujúce penetračný makadam na povrchu pozemkov nie je stavbou. Miestne a účelové komunikácie sú druhom pozemku, nemôže byť súčasne pozemkami v zmysle občianskoprávnom ako dve odlišné veci, ktorý by mohli mať rozdielny právny

režim. Podobný názor zaujal Nejvyšší soud ČR aj v rozhodnutiach sp.zn. 33Cdo/111/98 a sp.zn. 31Cdo/691/2005. 4. Ďalej podľa okresného súdu, z nájomnej zmluvy, ani zo žiadnych iných predložených listinných dôkazov nevyplývala právnemu predchodcovi žalobcu (Urbariátu) akýmkoľvek spôsobom sa podieľať nákladmi na oprave ciest. Žalovaný tak mohol tak činiť len na vlastné náklady, resp. následne si uplatňovať náhradu skutočne a preukázateľne vynaložených nákladov na opravu ciest iba od vlastníka pozemkov - Lesov SR, nie od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. 5. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že bývalý predseda Urbariátu p. Galvánek dal súhlas žalovanému na opravu ciest a predbežnú kalkuláciu nákladov na opravu ciest zo dňa 30.8.2010 výbor Urbariátu schválil, uvedené považoval súd prvej inštancie za irelevantné, nakoľko len vlastník pozemku môže dať súhlas s opravou a údržbou ciest na jeho pozemku; a iba vlastník sa mohol prípadne zaviazať k refundácii takto vynaložených nákladov. Lesy SR súhlasili s opravou a údržbou ciest, ale na vlastné náklady žalovaného, pričom Urbariát nebol oprávneným subjektom na udelenie takého súhlasu, na uzavretie dohody medzi ním a žalovaným. 6. Nakoľko právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému neoprávnene započítané náklady na opravu a údržbu ciest a vyzval žalovaného na úhradu sumy 67.383,655 eur faktúrou č. 41/2011 zo dňa 30.12.2011, splatnou dňa 13.1.2012, dňom nasledujúcim po jej splatnosti, teda 14.1.2012, sa žalovaný dostal do omeškania. Preto ho okresný súd počnúc týmto dňom zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9 % v zmysle § 517 ods. 2, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

7. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

8. V prípade nároku žalobcu na zaplatenie 269.129 eur vyúčtovaných faktúrou č. 42/2011 zo dňa 30.12.2011 za vyťažené a neevidované drevo v roku 2010 v objeme 6.025,93 m3, okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že žalovaný práve v roku 2010 vyťažil o 6.025,93 m3 viac drevnej hmoty, než mal, resp., že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu a zodpovednostným subjektom je žalovaný. Podaný znalecký posudok znalkyne Ing. Petrášovej jednoznačne nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Samotná menovaná znalkyňa na pojednávaní uviedla, že neexistuje žiadna konkrétna metóda, ktorá by objektívne dokázala, že peň pochádza z roku 2010, z druhej polovice roka 2009 alebo z prvej polovice roka 2011, a že šlo o výrub v roku 2010, ale s tým, že je tam pripustená odchýlka dvoch mesiacov, koniec roka 2009 a začiatok roka 2011. Odchýlku pripustila, nakoľko jej neboli predložené všetky doklad od zadávateľa, s tým, že na výpočet ťažby ďalšie doklady nepotrebovala, ale na posúdenie evidencie ťažby a lesníckej činnosti áno. Nakoľko teda boli pripustené odchýlky ťažby dreva - ťažba bola vyčíslovaná za rok 2010, ale s odchýlkami dvoch mesiacov prichádzal do úvahy aj koniec roka 2009 (november a december 2009), a tiež začiatok roka 2011 (január a február 2011), nebolo jednoznačne, bez vážnych rozporov alebo možných odchýlok, preukázané, že došlo k ťažbe, resp. k bezdôvodnému obohateniu v roku 2010. 9. Nielen znalkyňa Ing. Petrášová, ale aj znalec Ing. Kozlík podľa okresného súdu relevantne a logicky spochybnil predmetný znalecký posudok, keď mal za to, že vyťažená drevná hmota je spätne za rok 2010 ťažko preukázateľná. Ing. Kozlík uviedol, že v októbri 2011 určiť dobu vyťaženia jednotlivých stromov podľa pňov priamo v teréne spätne za obdobie rokov 2009 a 2010 považuje za veľmi obtiažne, pričom pokiaľ ide o ťažbu živých stromov, po ťažbe na pni nastávajú rôzne zmeny a je možné posudzovať dobu výrubu, ale v dlhšom období a je potrebných viac vegetačných období (v danom prípade prešlo len jedno vegetačné obdobie). 10. Súd prvej inštancie doplnil, že v znaleckom posudku sa vychádzalo z meraní na 20 dielcoch, pričom žalovaný v roku 2010 vykonával ťažbu na celom predmete nájmu. Okrem znaleckého posudku Ing. Petrášovej žalobca nepredložil žiadny iný dôkaz na preukázanie dôvodnosti jeho nároku. Tento bol zároveň vypracovaný na základe zadania žalobcu, mimo konania, a žalovaný nebol k jeho vypracovaniu prizvaný. Okresný súd poukázal aj na vyjadrenie Ing. L., ktorý vykonával funkciu odborného lesného hospodára, že objem dreva vyťaženého pri lesnej ťažbe je zisťovaný až trikrát - odborný lesný hospodár zodpovedá za vedenie lesného hospodárstva a vyťaženého dreva, o čom podáva písomné správy a vedie evidenciu, čo bolo potvrdené dozorom vykonaným Lesným úradom v Žilina a tiež kontrolou Ministerstva pôdohospodárstva SR. 11. Záverom okresný súd skonštatoval, že z hľadiska prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák., pokiaľ Urbariát mal za to, že ťažba dreva nie je vykonávaná v súlade s nájomnými zmluvami, bolo v jeho záujme uvedené si overiť, či už kontrolou dokladov alebo priamo na mieste v lese.

12. V prípade posledného čiastkového nároku žalobcu - na zaplatenie 48.488,765 eur vyúčtovaných faktúrou č. 43/2011 so splatnosťou 13.1.2012, okresný súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný za drevo v objeme 1.324,13 m3 a 108 m3 nezaplatil; nepreukázal tiež, či šlo o drevo vyťažené v roku 2010 a nezaplatené, alebo o drevo vyťažené v roku 2011, hoci žalovaný v roku 2011 ťažbu dreva už nevykonával, čo nebolo medzi stranami sporné. Uplatňovaný nárok nebolo možné odvodzovať len z údajov na faktúre, ktorá žiadnym spôsobom nárok nepreukazuje. Dohoda strán, že drevná hmota, ktorá existovala a nebola zahrnutá do výkazov za rok 2010, a ktorú žalovaný vyvezie v roku 2011, bude zaplatená v roku 2011, nevyplýva ani zo zápisov zo dňa 17.1.2011 a zo dňa 15.4.2011, na ktoré žalobca odkazoval. Ďalšie zápisy, na ktoré žalobca odkazoval - zo dňa 21.2.2011 a zo dňa 5.4.2011, neboli súdu predložené. Nakoľko v roku 2011 nebola zo strany žalovaného žiadna ťažba uskutočňovaná, nemohlo byť v roku 2011 žiadne drevo ani dovezené a fakturované.

13. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť ich žalovanému vo výške 10.345,57 eur (trovy právneho zastúpenia) a vo výške 1.075,35 eur (súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu), a to na účet právneho zástupcu žalovaného. 14. Vychádzal zo záveru o čiastočnej úspešnosti oboch sporových strán, pričom úspech žalobcu predstavuje 18 %, úspech žalovaného 82 %, a teda čistý úspech žalovaného je 64 %, v ktorom rozsahu mu bola aj náhrada trov konania priznaná v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Jednotlivé položky trov okresný súd podrobne špecifikoval. Vzhľadom na zastúpenie žalovaného v konaní advokátom, určil platobným miestom účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

15. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.

16. Žalovaný sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe žalobcu vyhovené, tak, že krajský súd žalobu zamietne. 17. Uviedol, že medzi účastníkmi zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 8.2.2008, teda medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, vznikla dohoda, ktorú v tom čase za urbár uzavrel jeho predseda p. Galvánek, ktorý dal súhlas po tom, čo výbor schválil opravu havarijného stavu ciest a predloženú kalkuláciu nákladov na opravu ciest zo dňa 30.8.2010. Na základe toho žalovaný vykonal opravu havarijného stavu ciest a o istinu 67.383,655 eur právny predchodca žalobcu znížil faktúru č. 5/2011, čím došlo ku kompenzácii nákladov voči žalovanému. Odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, že pokiaľ Urbariát nebol vlastníkom ciest, nemohol si žalovaný kompenzovať tieto náklady, ale tieto mal uplatňovať voči Lesom SR ako vlastníkovi pozemku. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo k dohode, na základe ktorej žalovaný vykonal opravu ciest v zmysle požiadaviek, a teda mu vznikol oprávnený nárok na úhradu. Primárnym je posúdenie tejto vzájomnej dohody, z ktorej jednoznačne vyplynuli skutočnosti požiadavky na opravu ciest a úhrady za túto opravu (čo právny predchodca žalobcu aj potvrdil faktúrou č. 5/2011 zo dňa 23.3.2011; k jej ťarchopisu faktúrou č. 41/2011 došlo až 30.12.2011, po tom, čo bolo vymenené vedenie Urbariátu). Z faktúry č. 41/2011 nevyplývajú skutočnosti uvádzané v žalobe, keďže z nej nie je zrejmé, z čoho fakturovaná istina pozostáva a nie je skutkovo a právne vymedzený nárok. 18. Odvolateľ tiež namietal, že nebolo ničím preukázané, že cesty, ktorých opravu žalovaný vykonal, sú vo vlastníctve Lesov SR; podľa jeho tvrdenia tieto sú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. V tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

19. Žalobca sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá, tak, že krajský súd žalobe vyhovie. 20. Pokiaľ ide o čiastkový nárok na zaplatenie 269.129 eur, namietal, že okresný súd poukazoval na to, že objem vyrúbanej drevnej hmoty stanovený znaleckým posudkom Ing. Petrášovej môže kolidovať aj s mesiacmi január a február 2011, hoci z výpovedí svedkov E., S., ako aj z tvrdení žalovaného, je nesporné, že v roku 2011 už žalovaný nevykonával žiadnu ťažbu. Nebolo tiež preukázané, že by menovanou znalkyňou posudzované obdobie ťažby určené na rok 2010 mohlo zasahovať aj do mesiacov november a december 2009, keďže v roku 2009 žalovaný ťažbu dreva na pozemkoch posudzovaných znalkyňou nevykonával. To bol aj dôvod, pre ktorý dal Urbariát po zistení rozsahu vyťaženého dreva na sporných pozemkoch vykonať znalecké dokazovanie. Žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadny dôkaz, že na sporných pozemkoch, posudzovaných znalkyňou, vykonal výrub v mesiacoch november a december 2009, hoci má k dispozícii evidenciu ťažby za rok 2009. 21. Žalobca ďalej poukázal na to, že hoci žalovaný spochybňoval ním predložený znalecký posudok riadne opatrený pečiatkou znalca a znaleckou doložku, nenavrhol vykonanie kontrolného znaleckého

posudku. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že Ing. Kozlíka súd na návrh žalovaného vypočul len ako svedka, hoci na mieste samom nebol, hodnotené porasty nevidel, preto jeho hodnotenie znaleckého posudku Ing. Petrášovej možno považovať len za jeho subjektívny názor a vo vzťahu k prejednávanej veci za právne irelevantný. Navyše menovaný sám potvrdil správnosť metodického postupu Ing. Petrášovej pri vypracovaní jej znaleckého posudku, ani jeho závery nespochybnil takou argumentáciou, resp. dôkazmi, pre ktoré by súd mal dôvod neprijať ho v jeho komplexnosti. Ing. Kozlíka nepovažuje žalobca za nezaujatého. 22. Žalobca čiastočne zhrnul, že boli predložené dôkazy, že žalovaný za rok 2008 až 2010 neviedol riadnu evidenciu ťažby, uvádzal rôzne objemy ťažby nezhodujúce sa so skutočnosťou, a ťažba na posudzovaných pozemkoch v zmysle znaleckého posudku v objeme 6.025,93 m3 je objem „do očí bijúci“. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalovaný v roku 2010 vykonal ťažbu na kontrolovaných porastoch minimálne v určenom objeme bez toho, aby túto vykázal v evidencii a zaplatil za drevnú hmotu Urbariátu. Okresný súd komplexne neposúdil písomnú časť posudku, a to aj v spojitosti s tým, že znalkyňa hodnotil obdobie výrubu po uplynutí jedného vegetačného obdobia - výrub vykonaný v roku 2010, posudzovanie znalcom od polovice júla 2011, teda po uplynutí vegetačného obdobia, výrub stanovený do roku 2010, teda do predchádzajúceho vegetačného obdobia - čo je v súlade s tvrdeniami svedka Ing. Kozlíka, že ak od výrubu prejde jedno vegetačné obdobie, je možné určiť, že sa výrub vykonal v predošlom vegetačnom období. 23. Čo sa týka čiastkového nároku na zaplatenie 48.488,765 eur, žalobca poukázal na to, že od počiatku tvrdil, vyplýva to aj z faktúry č. 43/2011, že predmetný nárok sa týka žalobcom vyvezeného dreva v roku 2011, nie vyťaženého. Z vykonaných dôkazov (zápis zo dňa 17.1.2011, list urbariátu zo dňa 4.1.2011, zápis zo stretnutia výboru urbariátu zo dňa 29.12.2010), ako aj z výpovedí svedkov je nesporná dôvodnosť nároku. Žalobca poukázal na výpoveď svedkov E. a S. na pojednávaní dňa 30.10.2014. Množstvo vyvezeného dreva v roku 2011 potvrdil aj svedok T.. Súčasťou faktúry č. 43/2011 sú dodacie listy, z ktorých je objem vyvezenej drevnej hmoty nesporný. V zápise zo dňa 17.1.2011 bolo nesporne medzi Urbariátom a žalovaným dohodnuté cit.“...doúčtovanie za vyvezené drevo v roku 2011 bude fakturované v roku 2011...“, z čoho je nesporné, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť za drevo vyvezené zo skládky v roku 2011; ak by drevo na splátke bolo už zaplatené, nebol by žalovaný k takému záväzku pristúpil. Zápis bol podpísaný konateľom žalovaného, ktorému bolo zrejmé, že žalovaný má zákaz ťažby v roku 2011. Ak by bolo všetko drevo vyťažené v roku 2010 v kalkulácii žalovaného odovzdanej Urbariátu dňa 17.1.2011 už zaplatené, žalovaný by zrejme nemal dôvod súhlasiť, že mu bude fakturované za drevo, ktoré vyvezie, nie vyťaží v roku 2011. Pri vývoze sa vykonávala zo strany Urbariátu kontrola, žalovaný odovzdával členovi Urbariátu dodacie listy pri každom vývoze dreva, ktoré boli podkladom k vyúčtovaniu faktúrou č. 43/2011. Cena sporná nebola, Urbariát žalovanému účtoval v zmysle dodatku ku zmluve za rok 2010.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bolo jeho žalobe vyhovené, potvrdiť. Uviedol, že žalovaný a útvar Urbariátu neuzavreli žiadnu dohodu o tom, že by sa oprava ciest mala vykonať na náklady Urbariátu, na čom nič nemení ani žalovaným predložená listina Predbežná kalkulácia na vykonanie oprave havarijného stavu ciest v Mestskom Háji zo dňa 30.8.2010. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkaz, že by investície v uvedenom rozsahu skutočne vykonal, Urbariátu nebola zo strany žalovaného predložená žiadna faktúra, resp. iný doklad o vykonaní prác v rozsahu zápočtu na opravu ciest žalovaným. Lesné cesty, ako je nesporné z vykonaného dokazovania, zvršok, boli majetkom Lesov SR, a ako vyplýva z korešpondencie žalovaného s Lesmi SR, ktoré oslovil ako vlastníka lesných ciest, s opravou lesných ciest dali súhlas, ale, ako v písomnej odpovedi uviedli „na vlastné náklady“ žalovaného - žiadateľa.

25. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali obe sporové strany nečinné.

26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podali strany sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. Neopodstatneným je odvolanie žalovaného, pokiaľ bol napadnutým rozsudkom zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi 67.383,655 eur s príslušenstvom. Okresný súd správne vyhodnotil všetky relevantné okolnosti, dospejúc k záveru, že nárok žalobcu je v danej časti dôvodný. Žalovaný nemohol

voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatňovať pohľadávku za opravu ciest, keďže tento nebol ich vlastníkom. Žalovaný si bol uvedenej skutočnosti vedomý, čo je zrejmé aj z jeho dopytu na Lesy SR ako na vlastníka ciest ohľadom ich opráv; na tento Lesy SR žalovanému poskytli písomné stanovisko zo dňa 24.8.2010 (v ktorom sa, okrem iného, uvádza, že žiadateľ vykoná opravy na vlastné náklady). 28. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že došlo k dohode medzi ním a právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej žalovaný vykonal opravu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na úhradu, krajský súd nemal preukázaný dostatočný zmluvný základ takého vzťahu. Žalovaný síce poukazoval na súhlas bývalého predsedu Urbariátu, po tom, čo výbor Urbariátu schválil opravu havarijného stavu ciest a predloženú kalkuláciu nákladov na opravu ciest, avšak akýkoľvek súhlas právneho predchodcu žalobcu alebo jeho orgánov s opravou a, obdobne, s kalkuláciou nákladov je právne irelevantný. Relevantným pre právne následky by bol len súhlas vlastníka dotknutých pozemkov, a tým boli Lesy SR, čo žalovaný dobre vedel. Fakturácia nákladov na opravu ciest žalovaným, ani ich následná úhrada právnym predchodcom žalobcu, resp. zníženie sumy fakturovanej žalovanému faktúrou č. 5/2011 o výšku fakturovaných nákladov na opravu ciest na uvedenom nič nemení, a má za následok práve bezdôvodné obohatenie žalovaného. 29. Zvyšná odvolacia argumentácia žalovaného je účelová. Obsah faktúry č. 41/2011 nebol medzi stranami sporný a obe sporové strany si boli vedomé toho, aký nárok sa v súvislosti s predmetnou faktúrou uplatňuje. Zároveň, vlastník ciest, ktorých opravu vykonal, bol žalovanému známy, keďže žalovaný písomne komunikoval s Lesmi SR ohľadom súhlasu na vykonanie opráv a ich financovania (viď bod 27. tohto rozsudku).

30. Pokiaľ ide o čiastkový nárok žalobcu na zaplatenie 269.129 eur, okresný súd opodstatnene v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom aj na vývoj dokazovania, keď žalovaný rozporoval závery znaleckého posudku Ing. Petrášovej ohľadom toho, či a v akom rozsahu bol objem drevnej hmoty 6.025,93 m3 vyťažený v roku 2010 - či nešlo o ťažbu v posledných mesiacoch roka 2009 alebo v prvých mesiacoch roka 2011, žalobca nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania na preukázanie jeho nároku. Medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2011 už žalovaný ťažbu nevykonával, čím by bolo možné vylúčiť eventualitu, že vo vyčíslenom objeme vyťaženej drevnej hmoty 6.025,93 m3 za rok 2010 je zahrnutá aj ťažba žalovaného v januári a februári 2011. Sporným však zostalo obdobie novembra a decembra 2009, pričom žalobca nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vylúčiť, že v objeme vyťaženej drevnej hmoty 6.025,93 m3, podľa znaleckého posudku Ing. Petrášovej a podľa skutkových tvrdení žalobcu za rok 2010, nie je zahrnutá aj drevná hmota vyťažená v novembri alebo decembri 2009. Samotná znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že neexistuje metóda, ktorá by objektívne preukázala, či peň pochádza z roku 2010, z druhej polovice roka 2009 alebo prvej polovice roka 2011, pričom pripustila odchýlku posledných dvoch mesiacov roka 2009 a prvých dvoch mesiacov roka 2011. Zároveň, podľa svedka L., ktorý v rokoch 2008 až 2011 pracoval pre Urbariát ako odborný lesný hospodár, v mesiacoch september až december 2009 bolo na majetku Urbariátu vyťažených 10.915 m3 drevnej hmoty. Nadväzne nebolo možné stanoviť (ani približný) rozsah žalovaným neoprávnene vyťaženej drevnej hmoty v roku 2010 - určiť výšku jeho bezdôvodného obohatenia; pokiaľ k nemu vôbec došlo.

31. Krajský súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 48.488,765 eur. Nakoľko žalovaný nevykonával ťažbu na dotknutých pozemkoch v roku 2011, v prípade drevnej hmoty, ktorú žalovaný odvážal v roku 2011, sa mohlo jednať len o drevnú hmotu vyťaženú v roku 2010. Avšak sporným ostalo, či žalovaný za túto drevnú hmotu zaplatil už skôr, t.j. v roku 2010, a v roku 2011 ju len odviezol, alebo ju mal odviesť v roku 2011 a zaplatiť za ňu až na základe neskoršej fakturácie. 32. Okresný súd náležite uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu dohody, podľa ktorej mal žalovaný v roku 2011 odviesť ešte nezaplatené drevo. Zápis zo dňa 17.1.2011 v bode 3., na ktorý sa odvolateľ

- žalobca odvolával, nie je dostatočne konkrétny ohľadom špecifikácie záväzku žalovaného, ktorý by ním mal byť zmluvne založený. Takáto špecifikácia sa žiadala o to viac v situácii, v akej sa strany v tom čase ocitli - žalovaný mal v roku 2011 zákaz ťažby na dotknutých pozemky žalobcu, a teda túto už nevykonával; eventuálne mohol odviesť už vyťaženú drevnú hmotu po dohode so žalobcom. Jednoznačne sa javí potreba zodpovednejšieho prístupu v rámci kontraktačného procesu zo strany predovšetkým žalobcu, o ktorého ťaženú drevnú hmotu šlo. 33. Za v bode 32. opísanej neštandardnej situácie žalobca dostatočne neobjasnil, prečo k fakturácii časti vyťaženej hmoty malo dôjsť až v roku 2011. Ak čas fakturácie súvisel práve s odvozom vyťaženej drevnej hmoty z dotknutých pozemkov (odvoz v roku 2011, preto aj fakturácia v roku 2011, resp. fakturácia až pri/ po odvoze), žalobca vôbec neobjasnil mechanizmus a časové súvislosti procesu ťažby drevnej hmoty,

jej sústreďovania do skladového miesta, jej fakturácie, odvozu a podobne. Nepreukázal, či v súvislosti s ním tvrdeným odvozom a fakturáciou v roku 2011 šlo o štandardný postup alebo o postup neštandardný; v druhom prípade potom prečo tomu tak bolo. Otáznym je aj dôvod fakturácie predmetnej drevnej hmoty (vystavenie faktúry) - až dňa 30.12.2011, hoci fakturácia sa týkala drevnej hmoty odvezenej už v januári a v máji 2011.

34. Zásadám rozhodovania o trovách konania podľa miery úspechu tej ktorej zo sporových strán zodpovedá aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, na základe čoho krajský súd pristúpil i potvrdeniu tohto výroku.

35. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na § 251 CSP. 36. Žalovaný ani žalobca neboli so svojimi odvolaniami úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca však bol úspešný v súvislosti so svojim vyjadrením k odvolaniu žalovaného, preto mu krajský súd priznal náhradu trov súvisiacich s predmetným úkonom. O konečnej výške týchto trov, po ich posúdení podľa § 251 CSP, rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.