Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-8-2022.pdf
PDF · 162.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: JUDr. Ing. Vladimír Ledecký, so sídlom kancelárie Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, správca konkurznej podstaty úpadcu AGROFYT Hrubovský, s.r.o. v konkurze, Nižný Hrabovec 420, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 448 079, proti žalovanému: T.. M. A., G.. X.X.XXXX, K. P. G. U. XXX, XXX XX P. G. U., zastúpený: Advokátska kancelária Hajduk s.r.o., Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 556 283, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 7. októbra 2021, č.k. 5NcKR/14/2018-413, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 7. októbra 2021, č.k. 5NcKR/14/2018-413.
II. Žalobcovi nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť k rukám správcu do všeobecnej podstaty úpadcu uhradiť sumu 12.500,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu AGROFYT Hrubovský, s. r. o. v konkurze sa žalobou, ktorú doručil dňa 8.11.2018 domáhal na žalovanom úhrady zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur do všeobecnej podstaty úpadcu, titulom porušenia povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že správca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu úpadcu dňa 20.2.2017 a konal samostatne ako jej jediný konateľ. Podľa účtovnej závierky za rok 2015 bol úpadca ku dňu 31.12.2015 predlžený, pričom táto skutočnosť musela byť žalovanému z evidencie úpadcu známa. Žalovaný bol povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a preto bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu najneskôr ku dňu 22.03.2017. Svoju povinnosť si však žalovaný nesplnil a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal. Konkurzné konanie na úpadcu sa začalo až na návrh veriteľa RWA SLOVAKIA, spol. s r. o., ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 32/2018 dňa 14.2.2018. Žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil zmluvnú pokutu alebo preukázal, že mu povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR, teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri
zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení nevznikla, alebo aby osvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. Žalovaný žalobcovi uviedol, že už pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu bol prevádzajúcim informovaný, že spoločnosť úpadcu má dlhy a zároveň mu nebolo odovzdané účtovníctvo spoločnosti úpadcu. Žalovaný poukázal na svoje konanie ohľadom podnikateľskej činnosti úpadcu, pričom tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil. Ďalej uviedol, že zabezpečil úhradu záväzkov úpadcu vo výške 39.940,- eur, pričom o uvedenom nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca preto vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú. Aj v prípade pravdivosti tvrdení žalovaného, že vstúpil do spoločnosti úpadcu za účelom jej ozdravenia, nie je osvedčený dôvod podľa § 74a ods. 5 písm. b) ZKR, nakoľko žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu vôbec nepodal, pričom mu muselo byť zrejmé, že spoločnosť sa nachádza v úpadku. Bolo povinnosťou žalovaného ako štatutárneho orgánu konať s odbornou starostlivosťou, pričom k naplneniu tejto povinnosti musel plniť povinnosti ustanovené v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, najmä § 7 ods. 1, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Bez uvedeného konateľ nie je spôsobilý plniť svoje zákonné povinnosti, čím automaticky porušuje svoju povinnosť uloženú v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný zároveň uviedol, že „zabezpečil úhradu záväzkov spoločnosti vo výške 39.940,- eur“, pričom táto skutočnosť vôbec nevyplýva z účtovných dokladov vyhotovených samotným žalovaným. Žalovaný vyhotovil a schválil účtovnú závierku úpadcu ku dňu 31.12.2016, kde nepochopiteľným spôsobom došlo k výraznej zmene finančných ukazovateľov spoločnosti, bez ohľadu na minulé hospodárske výsledky úpadcu. Rovnako sa situácia opakovala aj pri zostavovaní a schvaľovaní účtovnej závierky úpadcu ku dňu 31.12.2017, kde rovnako žalovaný neevidoval žiadne záväzky. Jeho vyjadrenie týkajúce sa údajnej úhrady záväzkov spoločnosti je v hrubom rozpore s jeho účtovnými výkazmi, ktoré nevykazujú žiadnu úhradu 39.940,- eur a rovnako ani žiaden disponibilný majetok, ktorý by mohol byť na uvedený účel použitý. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že konanie žalovaného nenesie v žiadnom prípade znaky záujmu ozdraviť spoločnosť. Žalovaný v krátkom časovom úseku pred začatím konkurzného konania uskutočnil právne úkony, ktorými sa snažil previesť majetok úpadcu na jemu spriaznenú právnickú osobu, v ktorej bol toho času jediným spoločníkom a konateľom a to kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2017, zo dňa 3.1.2018 a tiež zo dňa 3.1.2018. Hoci sa kupujúci týmito zmluvami zaviazal uhradiť kúpnu cenu v stanovenej lehote, žiadne finančné prostriedky neboli na účet úpadcu pripísané. Žalovaný svoje vyjadrenia nijakým spôsobom neosvedčuje a jeho reálne konanie vyvracia akýkoľvek záujem ozdraviť spoločnosť. Naopak preukazuje, že žalovaný akýkoľvek majetok, ktorý mohol byť použitý na úhradu záväzkov veriteľov, previedol na svoju spriaznenú firmu, čím len prehĺbil úpadok úpadcu.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, čo odôvodnili tým, že do funkcie štatutárneho orgánu úpadcu bol ustanovený počas úpadku spoločnosti za účelom jeho prekonania, uhradenia záväzkov a spustenia opätovnej poľnohospodárskej výroby. Dňa 20.2.2017 uzatvoril zmluvu o prevode 100 % obchodného podielu spoločnosti za odplatu 1,- euro s jej jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom Mgr. O. A., lebo žalovanému bolo oznámené, že spoločnosť má nejaké dlhy. Žalovaný sa tak stal jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom v spoločnosti úpadcu. Pri nadobudnutí obchodného podielu žalovanému nebolo odovzdané účtovníctvo spoločnosti, pričom Mgr. O. A. podal čestné prehlásenie, že účtovníctvom disponuje jej bývalý konateľ K. I.. K. I. žalovaný kontaktoval doporučenými listami a vyzýval ho, aby celé účtovníctvo spoločnosti úpadcu a všetky hnuteľné veci, ktoré počas svojho pôsobenia v spoločnosti scudzil, vrátil naspäť a odovzdal ich žalovanému ako novému a jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, avšak bezvýsledne. Ďalej žalovaný uviedol, že v období od 16.3.2017 do 27.10.2017 bolo vedené konkurzné konanie voči spoločnosti úpadcu pod sp. zn. 1K/8/2017 na návrh veriteľa DAEM s. r. o., ktoré konanie bolo zastavené. Z toho dôvodu nebolo racionálne podávať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. V tomto období bol zároveň povinný ako štatutárny orgán úpadcu obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony (§ 14 ods. 5 a 6 ZKR). Reálne začať konať za spoločnosť bez obmedzenia a robiť úkony na prekonanie úpadku mohol až dňa 28.10.2017. V krátkom období od 28.10.2017 do 15.02.2018 (do začatia konkurzného konania sp.zn. 2K/2/2018) zabezpečil úhradu záväzkov v exekučnom konaní sp.zn. EX 593/15 vo výške 4.170,- eur, daňovom exekučnom konaní vo výške 5.687,75 eur, exekučnom konaní sp.zn. EX 2/2016 vo výške 564,29 eur a sp.zn. EX 1171/2015 vo výške 2.789,- eur. Zároveň spoločnosť AGROFYT, spol. s r. o., Nižný Hrabovec 420, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 51 062 976 uzavrela dňa 8.2.2018 s úpadcom dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 26.728,96 eur. Týmto konaním dosiahol žalovaný zníženie záväzkov spoločnosti vo výške 39.940,- eur. Žalovaný prijal opatrenia na odvrátenie úpadku (§ 4 ZKR). Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. samostatné vyhlásenie konkurzu má pre obchodnú spoločnosť likvidačný charakter a pre žalovaného
bolo primáme ozdravenie spoločnosti a opätovné spustenie poľnohospodárskej výroby. Prevenčná povinnosť predchádzať úpadku má svoj zásadný význam, nakoľko úpadok nepostihuje len samotného dlžníka, ale aj široký okruh ďalších osôb ako obchodných partnerov, ale najmä dlžníkových veriteľov. Žalovaný zvolil najvhodnejší spôsob riešenia úpadku spoločnosti, a to jej ozdravenie. K tvrdeniu žalobcu, že v účtovnej závierke úpadcu ku dňu 31.12.2016 došlo nepochopiteľným spôsobom k výraznej zmene finančných ukazovateľov spoločnosti bez ohľadu na minulé hospodárske výsledky, úpadcu poukázal, že konateľom úpadcu sa stal až dňa 20.2.2017, preto účtovnú závierku zostavil len z informácií, ktoré mu boli poskytnuté od bývalého konateľa spoločnosti Mgr. O. A.. Spoločnosť úpadcu realizovala jednotlivé úhrady exekučných konaní, nadobudla pohľadávky voči spoločnosti AGROFYT, spol. s r.o., IČO: 51 062 976 a uzatvorila dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok v roku 2018, čo malo byť zohľadnené až v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2018.
5. Žalobca v priebehu konania poukázal na to, že žalovaný sa svojej povinnosti ustanovenej v § 11 ods. 2 ZKR zbaví len ak bol ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu (§ 74a ods. 5 písm. b/ ZKR). Žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný veriteľom a súd konkurz vyhlásil. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie viedol konkurzné konanie na základe veriteľského návrhu nie je prekážkou, aby si žalovaný splnil svoju povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 2 ZKR, čo by následne súd aj procesne inak vyhodnotil, ako je tomu pri veriteľských návrhoch na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný sa súčasne nemôže brániť, že o uvedených záväzkoch úpadcu nevedel, keďže mali patriť fakticky jemu, resp. právnickej osobe, v ktorej zastával funkciu štatutárneho orgánu. Rovnako účtovnú závierku k 31.12.2017 zostavil až 29.6.2018, teda po uskutočnení údajnej „úhrade záväzkov“ a po tom, čo sa žalovaný oboznámil s ich existenciou. Nakoľko nešlo o úhradu záväzkov vzniknutých v roku 2018, ale pred týmto účtovným obdobím, bolo povinnosťou žalovaného ako štatutárneho orgánu evidovať staré záväzky úpadcu v účtovnej závierke za rok 2017. To, že k údajnej úhrade malo dôjsť až v roku 2018, nemá žiaden vplyv na účtovanie o existencii týchto záväzkov. Žalovaný však neevidoval žiadne záväzky úpadcu, a teda nie je zrejmé, na akom právnom základe vykonával údajnú úhradu záväzkov. Okrem toho žalovaný predal nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2017 a aj v tomto prípade nielenže účtovne neevidoval žiaden majetok, ktorý by mohol čo i len teoreticky predať, ale dokonca účtovne ani neevidoval podpis uvedenej zmluvy ako vznik pohľadávky. V účtovnej závierke za rok 2017 žalovaný neevidoval žiadne pohľadávky. Uvedené len preukazuje, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou, ale jediný majetok úpadcu použil na úhradu vlastných pohľadávok a pohľadávok jeho spriaznenej právnickej osoby. V čase, keď žalovaný nadobudol obchodný podiel a súhlasil s ustanovením do funkcie konateľa, účtovná závierka spoločnosti za rok 2015 bola riadne zaevidovaná a zverejnená v registri účtovných závierok. Jej spochybňovanie bez toho, aby si žalovaný ako konateľ riadne plnil svoje povinnosti a vykonal nápravu z titulu svojej funkcie, nemôže mať vplyv na porušenie jeho povinnosti ako štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Bez ohľadu na hospodárenie úpadcu v minulosti nemôže byť sporné, že žalovaný previedol všetok existujúci majetok na spriaznenú právnickú osobu koncom roka 2017 a začiatkom roka 2018. Na základe návrhu veriteľa súd začal konkurzné konanie sp.zn. 2K/2/2018, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 32/2018 dňa 14.2.2018 a úpadcovi doručené dňa 9.2.2018. Je teda nespochybniteľné, že žalovaný sa najneskôr dňa 9.2.2018 ako konateľ úpadcu dozvedel, že existujú pohľadávky veriteľov, ktoré v začatom konkurznom konaní nespochybnil, ani nepreukázal platobnú schopnosť, pričom žalovaný si bol vedomý, že neexistuje žiaden majetok úpadcu na úhradu týchto záväzkov. Aj napriek uvedenému, návrh na vyhlásenie konkurzu ani v lehote 30 dní od 9.2.2018 nepodal.
6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že uznesením zo dňa 20.6.2018 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok úpadcu AGROFYT Hrubovský, s.r.o., IČO: 36 448 079, 094 21 Nižný Hrabovec 420 a zároveň ustanovil žalobcu do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov vypočutých v konaní sp.zn. 2NcKR/13/2018 a to JUDr. M. G., T.. O. V., Z. Y. Q. K. I..
8. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že po celý čas konal s odbornou starostlivosťou, chodil denne do práce, riešil zmluvy, zamestnancov, zabezpečoval materiál, obhospodaroval pôdu. Poukázal, že z účtovných závierok za roky 2016 - 2017 úpadok spoločnosti nevyplýva. Dôvodil, že vysporiadal
záväzky úpadcu prostredníctvom tretej osoby, pričom uspokojovanie judikovaných záväzkov úpadcu, ktoré boli predmetom exekúcií je vysoko odborná a časovo náročná práca, ktorú nemôže robiť ktokoľvek. Žalovaný vysporiadal všetky záväzky úpadcu a chcel zabrániť skončeniu poľnohospodárskej výroby v úpadcu. Vykonával všetky činnosti na oživenie činnosti úpadcu, ktorý zámer bol zmarený účelovým konkurzom. Cieľom žalovaného bolo podnikať v spoločnosti, ktorej je jediným vlastníkom. Ak by nedošlo k predaju majetku úpadcu spoločnosti, ktorej je vlastníkom, nemohol by žalovaný hospodáriť na tých istých pozemkoch. Žalovaný chcel spoločnosť úpadcu zlúčiť so spoločnosťou, ktorej je vlastníkom a ďalej podnikať pod IČO-m úpadcu. Najlepším príkladom konania žalovaného s odbornou starostlivosťou je poskytnutie dotácií úpadcovi vo výške 24.000,- eur.
9. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 až 3, § 4, § 7, § 11 ods. 2, § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), ktoré definujú úpadok, povinnosť predchádzaniu úpadku, definíciu konania s odbornou starostlivosťou, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia takejto povinnosti, procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti za oneskorené podanie (resp. nepodanie) návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj dôkaznú povinnosť subjektov na preukázanie dôvodov na vylúčenie ich zodpovednosti. Ďalej podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý definuje výkon pôsobnosti konanie konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním, najmä z účtovnej závierky úpadcu ku dňu 31.12.2015 vyplynulo, že spoločnosť úpadcu k tomuto dátumu evidovala záväzky vo výške 420.303,- eur a negatívne vlastné imanie vo výške -266.004,- eur. Zostatková hodnota majetku spoločnosti bola podľa predmetnej účtovnej závierky vo výške 150.275,- eur a hodnota záväzkov z obchodného styku bola vo výške 305.320,- eur. Úpadca ako právnická osoba s povinnosťou viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu mal v tom čase viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku. Úpadca bol teda ku dňu 31.12.2015 zjavne predlžený, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Tejto povinnosti predchádza povinnosť dlžníka (jeho štatutárneho zástupcu) prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku (§ 4 ZKR), najmä ak ako účtovná jednotka mal povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav majetku a záväzkov spoločnosti tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia. Uvedená povinnosť sa u úpadcu ako právnickej osobe personifikuje na štatutárny orgán spoločnosti, teda jej konateľa alebo konateľov vykonávajúcich funkciu v rozhodnom období (v lehote na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR).
11. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je od 20.2.2017 jediným konateľom spoločnosti úpadcu, s povinnosťou viesť účtovníctvo. Účtovná závierka predstavuje súbor účtovných výkazov, ktoré zostavuje každá účtovná jednotka - väčšinou k poslednému dňu účtovného obdobia, pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, teda aj informácie, či je subjekt platobne neschopný alebo predlžený. Účtovná závierka úpadcu za rok 2015 bola schválená dňa 27.6.2016, uložená v registri účtovných závierok dňa 28.6.2016 a doručená do zbierky listín dňa 9.6.2016, teda jej obsah bol účinný aj voči tretím osobám podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.
12. Žalovaný vo svojej obrane poukázal na prijaté opatrenia na odvrátenie úpadku, najmä na uhradenie známych záväzkov a na spustenie opätovnej poľnohospodárskej výroby. Zároveň uvádzal, že nemal napriek opakovaným výzvam k dispozícii účtovníctvo úpadcu, teda ani úplne informácie, na základe ktorých by zistil, či mu nevznikla povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR podať v stanovenej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené skutočnosti boli pritom potvrdené svedeckými výpoveďami, vrátane svedka K. I., ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 2NcKr/13/2018 priznal, že zostavoval účtovnú závierku za rok 2015 aj so svojou účtovníčkou, a teda že ešte dňa 22.06.2016 (dátum zostavenia) disponoval účtovníctvom úpadcu, a preto ho nemohol napriek svojmu tvrdeniu dňa 19.2.2016 odovzdať pôvodnému konateľovi Mgr. O. A.. V súvisiacom konaní zároveň uviedol, že už v čase, keď do spoločnosti vstupoval (6.12.2014), bola v zlom ekonomickom stave a mohol ju dať do konkurzu, čo žalovanému zjavne neoznámil. Nevysvetlil pritom úbytok majetku úpadcu, vyplývajúci z účtovnej závierky za rok 2015
(pokles celkovej sumy majetku: obstarávacích cien z 892.000,- eur na 330.000,- eur, pokles dlhodobého majetku z 385.000,- eur na 126.000,- eur; zásoby k 31.12.2015 neboli vykázané žiadne, v roku 2014 boli vo výške 79.000,- eur; k 31.12.2014 boli vykázané iné dlhodobé pohľadávky 130.000,- eur; k 31.12.2015 už neboli vykázané žiadne pohľadávky; nerozdelený zisk minulých rokov - pokles z 22.000,- eur na 4.000,- eur; nárast záväzkov z obchodného styku z 204.000,- eur na 400.000,- eur; zníženie stavu zásob vlastnej výroby o 70.000,- eur sa neprejavilo v tržbách z predaja - výkaz ziskov a strát; je vykázaná zostatková cena predaného dlhodobého majetku (materiálu) v sume 25.000,- eur, ale tržby z predaja takéhoto majetku nie sú žiadne; pokles ostatných výnosov z hospodárskej činnosti zo 145.000,- eur na 50.000,- eur; suma 181.000,- eur je vykázaná za rok 2015 ako ostatné náklady na hospodársku činnosť).
13. K obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdeniach, že mu predchádzajúci konateľ neodovzdal účtovníctvo spoločnosti, a preto sa nemohol dozvedieť o jej predlžení, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka nezbavuje, ako v rozhodnom čase zapísaného konateľa, zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti, pričom žalovaný mal možnosť zistiť nevyhnutné skutočnosti aj z verejne prístupných databáz.
14. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z dôkazov produkovaných žalobcom, najmä z údajov z účtovnej závierky za rok 2015 a 2016, mal preukázanú existenciu úpadku spoločnosti už v roku 2015 vo forme predlženia a obdobne aj v roku 2016, pričom túto skutočnosť žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil. Jeho argumentácia mala preukázať, že žalovaný vykonával opatrenia slúžiace k oživeniu spoločnosti a k následným ziskom, teda že konal s odbornou starostlivosťou, čo by ho podľa § 74a ods. 5 ZKR zbavilo zodpovednosti. Jediné preukázateľné konanie sa týkalo iba uhradenia známych záväzkov, ktoré však malo za následok iba prípadný vznik nového záväzku úpadcu voči ďalšiemu veriteľovi, resp. slúžilo iba na výmaz tiarch a zrušenie blokácií na týchto nehnuteľnostiach v exekučných konaniach. Ďalšie žalovaným uvedené skutočnosti, vrátane avizovaného spustenia opätovnej poľnohospodárskej výroby, však vzhľadom na vyššie konštatované prevody hnuteľného a nehnuteľného majetku nepreukázali reálne pokračovanie v podnikaní úpadcu, ktoré by generovalo zisk slúžiaci aj na uspokojenie iných (nespriaznených) veriteľov úpadcu. Povinnosťou žalovaného bolo preukázať, že jeho konanie bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovaného, jeho odborným znalostiam ako konateľa spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne opodstatňuje jeho rozhodnutie nepodať návrh na konkurz, čo žalovaný v konaní nesplnil. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 C.s.p.). Žalovaný na skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa sporu, teda na popretie tvrdení protistrany žiadne relevantné dôkazy neoznačil, a tieto tvrdenia výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 C.s.p.).
15. Súd prvej inštancie poukázal, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v rozhodnom období vykonával funkciu konateľa s povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zároveň z účtovnej závierky úpadcu za účtovný rok 2016 celkom zjavne a nepochybne možno identifikovať úpadok spoločnosti úpadcu tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 ZKR. Žalovaný bol teda povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa činnosti spoločnosti, najmä vo vzťahu k predmetu konania vykonať opatrenia na zabezpečenie účtovníctva spoločnosti úpadcu, čo však ako sám potvrdil, že neurobil, teda aj v súvislosti s vykonaným dokazovaním neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení tak, ako to predpokladá ustanovenie § 74a ods. 4 ZKR.
16. Žalovaný vo svojich prednesoch neuviedol relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu ako konateľovi úpadcu v rozhodnom období nevznikla a ani neosvedčil, že by sa tejto povinnosti zbavil. Je pritom nepochybné, že o stave spoločnosti úpadcu, jej finančnej a obchodnej situácii musel v pozícii jediného konateľa úpadcu vedieť, a teda v konaní ničím nepreukázal v zmysle § 74a ods. 5 ZKR existenciu relevantných dôvodov vylučujúcich jeho zodpovednosť za nepodanie kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu.
17. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by konal s odbornou starostlivosťou, resp. že by boli u neho naplnené liberačné dôvody na zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 74a ods. 5 ZKR, preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 12.500,- eur podľa § 11 ods. 2 ZKR.
18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a porušil právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok zdôvodnil citáciou zákonných ustanovení bez toho, aby svoje rozhodnutie o ich aplikácii na danú vec zdôvodnil aj ústavne konformnými dôvodmi zodpovedajúcimi špecifikám tohto konania. Žalovanému nie sú zrejmé žiadne dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsledky dokazovania nepreukazujú konanie žalovaného s odbornou starostlivosťou. Napadnutý rozsudok trpí nedostatkami riadneho odôvodnenia takej intenzity, ktorá zakladá porušenie základného práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivé konanie. Súd je povinný zdôvodniť, prečo niektoré z dôkazov pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Súd prvej inštancie riadne neodôvodnil uspokojenie judikovaných záväzkov, ktoré boli predmetom exekučných konaní a mali za následok vznik tiarch na listoch vlastníctva. Ich odstránenie je vysoko odborná a časovo náročná práca, ktorú nemôže robiť ktokoľvek. Žalovaný ako konateľ a v tom čase aj mediátor, túto prácu znamenite ovládal, preto vysporiadal všetky jemu známe záväzky. Zhodnotenie, že išlo iba o zmenu veriteľa, je vrcholne neodborné a arbitrárne.
21. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním relevantných predložených dôkazov trpí rozhodnutie súdu prvej inštancie skutkovými vadami, v dôsledku čoho bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Žalovaný mal sťaženú dôkaznú pozíciu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena. Žalovaný po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie predložil viac ako 100 strán dôkazov, ktoré podrobne a kvalifikovane preukazujú konanie žalovaného s odbornou starostlivosťou, najmä zápisnice zo Špecializovaného trestného súdu. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že sa tieto dôkazy oboznamujú na pojednávaní dňa 9.9.2021. Poukázal, že súd prvej inštancie už pri svojom prvom rozhodnutí vo veci samej, ktorým žalobu zamietol, dospel k záveru že žalovaný konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca skutkovo uznal všetky úkony žalovaného, ku ktorým nemal námietky, tieto žiadnym spôsobom nepoprel, preto sa tieto skutočnosti považujú medzi stranami za nesporné.
22. Napokon žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval právnu normu a to najmä pojmu „odborná starostlivosť“. Žalovaný v priebehu konania preukazoval, že konal s odbornou starostlivosťou, keď vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu realizácie ďalšej činnosti úpadcu a odvrátenia úpadku a to úhradou známych záväzkov a spustením opätovnej poľnohospodárskej výroby. Súd prvej inštancie nepochopil podnikateľský zámer žalovaného, ktorý bol v konečnom dôsledku zlúčiť „upadajúcu“ spoločnosť so spoločnosťou novou s tým istým majiteľom, predmetom činnosti, identifikačným číslom a obchodným menom podnikajúcim na tej istej pôde, čo bolo zmarené zásahom súdu. V čase úkonov žalovaného, keď takéto opatrenia prijímal, nemohol vedieť, či budú úspešné alebo nie, pričom by bolo neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie podniku spolu s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný chcel zabrániť skončeniu poľnohospodárskej výroby v regióne. Preto všetky kroky robil na oživenie činnosti spoločnosti a tento zámer mu zmaril iba účelovo vyhlásený konkurz na základe prevažne fiktívnych pohľadávok. Všetky rozhodnutia, ktoré prijal žalovaný počas svojho funkčného obdobia vykonal v dobrej viere, že sú najlepšie v záujme spoločnosti a v budúcnosti budú jednoznačne smerovať k oživeniu spoločnosti a následným ziskom. Podnikateľský
zámer oživenia spoločnosti, riešenia množstva judikátnych záväzkov a zachovanie poľnohospodárskej výroby, podpisovanie nájomných zmlúv na pôdu, podania žiadosti o dotácie na PPA preukazujú konanie žalovaného s odbornou starostlivosťou, rovnako ako množstvo právnych úkonov, jednaní s občanmi, obcami a štátnymi inštitúciami. Žalovaný dôvodil, že je všeobecne známe, že všetky poľnohospodárske podniky v tejto časti Zemplína sú vysoko ziskové kvôli vynikajúcej kvalite pôdy. To potvrdzuje množstvo nájomných zmlúv na pôdu, ktoré žalovaný uzatvoril. Žalovaný už raz zabránil vyhláseniu konkurzu. Keďže bol majiteľom spoločnosti úpadcu, jednoznačne konal v záujme spoločnosti a spoločníka. Ak by žalovaný majetok nepredal sám sebe, nemohol by na tých istých poliach hospodáriť. Žalovaný uspokojil všetkých známych veriteľov a nie údajných ako spoločnosť RWA, s ktorou sa počas konkurzného konania pokúšal spojiť, no táto neprejavila záujem jednať o uspokojenie pohľadávky. Poukázal, že úpadca nemal záväzky na daniach z nehnuteľností, obciam, v katastri ktorých obhospodaroval pôdu a ani na nájomnom niekoľko stovkám vlastníkom poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný sa snažil iným ako konkurzným konaním vyriešiť úpadok spoločnosti, ktoré konanie možno čo do dôvodnosti považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. V prípade úpadcu ide pravdepodobne o jedinú konkurznú podstatu, kde hodnota majetku presiahne výšku záväzkov. Žalovaného nemožno viazať s účtovnou závierkou za rok 2015, za ktorú nezodpovedal, keďže do funkcie konateľa úpadcu bol ustanovený až vo februári 2017. V období v ktorom žalovaný vykonáva funkciu konateľa nebola spoločnosť v úpadku, čo nevyplýva ani z účtovnej závierky za rok 2016 a 2017.
23. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním mu bola doručená dňa 18.1.2022.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Žalovaný podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
28. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).
32. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
33. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
34. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur, titulom porušenia povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZKR.
35. Podľa § 3 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať (ods. 3).
36. Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
37. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
38. Podľa § 74a ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili (ods. 1). Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom (ods. 2). Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť (ods. 4). Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu (ods. 5).
39. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.2.2018, sp. zn. 2K/2/2018 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi - spoločnosti AGROFYT Hrubovský, s.r.o. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 32/2018 zo dňa 14.2.2018. Uznesením zo dňa 20.6.2018 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil predbežného správcu JUDr. Ing. Ledeckého do funkcie správcu úpadcu. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 26.6.2018 zo dňa 26.6.2018. V rozhodnom období, potrebnom pre ustálenie vzniku zodpovednosti konateľa v posudzovanej právnej veci v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný, ktorý bol teda osobou právne zodpovednou za podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinnosťou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo. Žalovaný je vo funkcii konateľa úpadcu od 20.2.2017. Zo žalobcom predloženej účtovnej závierky úpadcu za rok 2015 vyplýva, že k 31.12.2015 bol úpadca zjavne predĺžený, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie.
40. Žalovaný v priebehu konania spočiatku poukazoval na účtovnú závierku za rok 2015 iba tým, že za stav spoločnosti v nej uvádzaný je zodpovedný predchádzajúci konateľ úpadcu, K. I.. Až následne namietal, že uvedená účtovná závierka nebola schválená a preto nie je platná a dôveryhodná. K tejto námietke odvolací súd udáva, že pri predkladaní účtovných závierok do zbierky listín je štatutárny orgán zapísanej právnickej osoby podľa § 9 ods. 6 zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný predložiť písomné vyhlásenie, či predložená účtovná závierka bola, alebo nebola schválená príslušným orgánom. Zároveň podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka sa do zbierky listín ukladá aj neschválená účtovná závierka. Z účtovnej závierky za rok 2015 a registra účtovných závierok www.registeruz.sk vyplýva, že bola schválená dňa 27.6.2016 a uložená v registri účtovných závierok dňa 28.6.2016. Táto účtovná závierka zároveň bola doručená do zbierky listín dňa 9.6.2016, teda jej obsah bol účinný aj voči tretím osobám podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej (zverejnenej) účtovnej závierky za rok 2015 bol žalovaný povinný zistiť existenciu predĺženia spoločnosti, resp. preukázať, že úpadca v čase výkonu jeho funkcie konateľa v spoločnosti nebol v predĺžení, teda povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurz mu nevznikla.
41. Ak žalovaný namietal, že mu predchádzajúci konateľ neodovzdal účtovníctvo spoločnosti a preto sa nemohol dozvedieť o jej predĺžení, odvolací súd udáva, že podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že konatelia majú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, t.j. môžu túto evidenciu a účtovníctvo viesť buď osobne alebo môžu zabezpečiť
vedenie evidencie účtovníctva inými tretími osobami na základe osobitných zmluvných vzťahov. Aj v prípade, pokiaľ je predpísaná evidencia účtovníctva vedená na základe zmluvných vzťahov s tretími osobami, táto skutočnosť nezbavuje konateľov zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti. V opačnom prípade by došlo k absurdnej situácii, keď by sa konateľ spoločnosti zbavil svojej zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (resp. iných zákonných povinností), len s poukazom na to, že nedisponuje s účtovnou evidenciou spoločnosti a preto nemá vedomosti o jej hospodárení, ekonomickom stave, resp. predĺžení, ako to tvrdí žalovaný v posudzovanom prípade.
42. Odvolací súd pritom udáva, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa finančnej kondície úpadcu bolo možné zistiť aj z on-line verejne prístupných databáz, teda žalovaný si mohol preveriť stav záväzkov úpadcu a to minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk, zdravotných poisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke Finančnej správy www.financnasprava.sk ako aj exekučné konania na https://obcan.justice.sk/vstup/exekucie.
43. Existencia úpadku spoločnosti už v roku 2015 vo forme predĺženia vyplýva z uvedenej účtovnej závierky za rok 2015, ďalej z výpovede svedka K. I., ktorý potvrdil existenciu úpadku spoločnosti, ako aj to, že v čase výkonu funkcie konateľa (do 19.2.2016) už mohol podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Existencia úpadku spoločnosti vyplýva aj z toho, že bývalý konateľ K.Ž. I. dobrovoľne uhradil zmluvnú pokutu podľa § 12 ods. 2 ZKR.
44. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že z účtovných závierok spoločnosti úpadcu za roky 2016 - 2017 predĺženie úpadcu nevyplýva, odvolací súd poukazuje na samotné tvrdenia žalovaného, že pri ich zostavovaní nemal účtovníctvo úpadcu k dispozícii, teda tieto nemôžu hodnoverne odzrkadľovať ekonomickú situáciu úpadcu a zároveň preukázať neexistenciu úpadku spoločnosti. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na samotné tvrdenia žalovaného produkované v priebehu konania, z ktorých vyplýva, že bol ustanovený do funkcie počas úpadku spoločnosti, za účelom jeho prekonania.
45. V tomto spore je nerozhodné, kto takýto úpadok spôsobil, resp. za neho zodpovedá. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný ako konateľ úpadcu sa mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku spoločnosti vo forme predĺženia okamihom vzniku jeho funkcie konateľa úpadcu. Žalovaný pritom nepodal dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť úpadcu, tak ako to ukladá § 11 ods. 2 ZKR, dokonca takýto návrh nebol podaný vôbec a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka došlo až na základe veriteľského návrhu.
46. Podstatnou spornou otázkou v posudzovanom spore je, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, čo by ho podľa § 74a ods. 5 ZKR zbavilo zodpovednosti. Povinnosť osvedčovať existenciu liberačných dôvodov pritom zaťažuje žalovaného konateľa.
47. Posúdenie, či určité konanie je alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZKR, je právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je však aj posudzovanie predpokladaných vplyvov určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, ďalej možnosti konajúcich osôb tieto vplyvy svojich úkonov predvídať.
48. Podľa čl. 8 základných princípov C.s.p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.
49. Ak sa teda žalovaný dovolával toho, že postupoval s odbornou starostlivosťou, je jeho povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jej konanie zodpovedá § 7 ZKR. Žalovaný je teda povinný tvrdiť a dokázať, že jeho rozhodnutie pokračovať aj naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovaného ako konateľa spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne, opodstatňuje jeho rozhodnutie nepodať návrh na konkurz.
50. Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti (§ 134 Obchodného zákonníka) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať.
51. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že zachoval takúto odbornú starostlivosť len všeobecnými tvrdeniami o realizácii úkonov smerujúcich k zabezpečeniu ďalšej poľnohospodárskej činnosti úpadcu (podpisovanie nájomných zmlúv na pôdu, podávaním žiadostí na PPA, resp. úhradou daní) a odvrátením úpadku. Bolo povinnosťou žalovaného dokázať konkrétne okolnosti, ktoré by túto reálnosť potvrdzovali, teda ktoré by preukázali, že úpadca by dosahoval zisk, ktorý by reálne postačoval na uspokojovanie jeho veriteľov.
52. Žalovaný na preukázanie svojho konania s odbornou starostlivosťou je povinný tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti, teda nielen, že zabezpečil úhradu niektorých záväzkov, ale aj akým spôsobom sa úhrada týchto záväzkov mohla reálne prejaviť na hospodárení spoločnosti a na šanci uspokojiť veriteľov tak, aby to vyrovnalo dôsledky oneskoreného návrhu na vyhlásenie konkurzu.
53. Odvolací súd sa pritom stotožňuje s tvrdeniami žalobcu v spore, že nemožno považovať konanie žalovaného za konanie s odbornou starostlivosťou v prospech úpadcu, v prípade úhrady záväzkov za úpadcu tretím subjektom v exekučných konaniach, kde vystupoval úpadca ako povinný, ktoré malo za následok iba prípadný vznik nového záväzku úpadcu voči ďalšiemu veriteľovi (nároku voči úpadcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia), resp. slúžilo iba na výmaz tiarch a zrušenie blokácií na týchto nehnuteľnostiach v exekučných konaniach, čo malo za následok to, že s nimi mohol úpadca voľne nakladať, vrátane ich následného predaja. Odvolací súd pritom poukazuje, že žalovaný nepreukázal, že konal v mene a prospech úpadcu, o čom by skôr svedčilo také konanie žalovaného, ktorý by kapitálovo posilnil priamo úpadcu a to navýšením základného imania, resp. zabezpečením finančných zdrojov, napr. pôžičkou, ktoré finančné prostriedky by použila spoločnosť úpadcu na priamu úhradu svojich záväzkov a nie v mene a prospech svojej inej spoločnosti a to tzv. skupovaním pohľadávok voči úpadcovi a ich následným použitím na započítanie voči pohľadávkam úpadcu na úhradu kúpnej ceny.
54. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2017 pritom vyplýva, že tam uvedené nehnuteľnosti žalovaný, konajúci ako štatutárny orgán úpadcu, previedol ako predávajúci na ďalší subjekt, právnickú osobu AGROFYT spol. s r.o., IČO: 51 062 976, kde vystupuje žalovaný ako jediný spoločník a konateľ. Uvedené rovnako platí aj v prípade kúpnych zmlúv zo dňa 3.1.2018, ktorými žalovaný v mene úpadcu previedol aj hnuteľné veci na túto spriaznenú osobu s osobou žalovaného, čo prakticky znamenalo, že úpadca prišiel o majetok, ktorý slúžil na realizáciu poľnohospodárskej činnosti ako predmetu svojho podnikania. Teda úpadca už reálne nemohol pokračovať v podnikaní a realizovať svoj ozdravný proces, ktorý by viedol k úhrade jeho záväzkov. K uspokojeniu iných (nespriaznených) veriteľov úpadcu pritom nedošlo ani na základe vyššie uvedených kúpnych zmlúv, keďže namiesto úhrady kúpnej ceny kupujúcim došlo k jej započítaniu s pohľadávkami kupujúceho, ktoré kupujúci evidoval voči úpadcovi. Teda úpadca reálne neobdŕžal od kupujúceho dohodnutú kúpnu cenu, ktorú by mohol použiť na úhradu iných záväzkov.
55. Žalovaný pritom svoje tvrdenia o zámere zlúčenia spoločností a pokračovaní v podnikateľskej činnosti a to prostredníctvom spoločnosti úpadcu do budúcna žiadnym spôsobom nepreukázal.
56. Odvolací súd k skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádza, že tieto nie sú spôsobilé preukázať také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalovaný odbornú starostlivosť zachoval. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena potom je, že súd skutočnosť, ktorá sa mala takto dokázať, za dokázanú nepovažuje, ale naopak, vychádza z toho, že nenastala.
57. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že už pri vzniku jeho funkcie, no najneskôr pri zostavovaní účtovnej závierky úpadcu za rok 2016 uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého žalovaný, ak by konal s odbornou starostlivosťou mohol objektívne zistiť finančný a majetkový stav úpadcu a sám mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo však neurobil.
58. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚSSR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).
59. Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ním predloženými dôkazmi po tom, čo odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd udáva, že žalovaný nedefinuje ako sa takýto podľa neho vadný postup negatívne prejavil do jeho práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane sporu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, je totiž nevyhnutné posudzovať samotnú intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti samotnej strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. I keď by súd prvej inštancie nepostupoval správne, ale v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je na mieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti.
60. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.9.2021 pritom vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s § 204 C.s.p. Žalovaný a ani jeho právny zástupca pritom na predmetnom pojednávaní nenamietal taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by bol v rozpore so zákonným ustanovením § 204 C.s.p. Súd prvej inštancie pritom v napadnutom rozsudku jednoznačne uviedol ako vyhodnotli dokazovanie v spore a to tak, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, teda ani tieto žalovaným predložené dôkazy neboli spôsobilé preukázať tvrdenia žalovaného, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.
61. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, keď dospel k záveru, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného podľa § 11 ods. 2 ZKR tým, že nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a žalovaný zároveň nepreukázal, že mu táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčil, že sa jej zbavil.
62. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobcovi v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).