Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Ek/1588/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 37 929 810, právne zast.: Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom: Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837 proti povinnému: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, exekúcia vedená u súdneho exekútora Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 42 355 281, ktorý ju vedie pod sp. zn. 410 EX 286/21, o vymoženie 42,00 eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Súd návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamieta.

III. Oprávnenému sa voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,00 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.04.2021 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 42,00 eur na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sp.zn. EX 9370/12 zo dňa 02.11.2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Poverením zo dňa 21.05.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 410EX 286/21.

2. Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 21.06.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.09.2021. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 25.03.2022.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu žiada o zastavenie exekúcie. Povinný v I. časti predmetného návrhu žiada, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a aby povinnému voči oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Následne povinný špecifikoval podanie návrhu na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul na podklade, ktorého začalo exekučné konanie voči povinnému. Uviedol, že nárok na paušálne trovy starej exekúcie upravuje ZoUNEK a len z ustanovení tohto zákona môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má resp. nemá. Samotné upovedomenie takýto nárok

bez opory v zákonnej úprave nezakladá. Voči požiadavke súdneho exekútora na úhradu paušálnych trov v upovedomení nie sú prípustné námietky. Povinný uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je využitím prvého práva povinného ako pôvodného oprávneného, ktorým sa tento dovoláva svojich práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Následne odkázal na materiál zverejnený na portáli Ministerstva spravodlivosti SR v súvislosti so zastavením starých exekúcií pod názvom: Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií. Materiál v bode 9. uvádza nasledovné: „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 ods. 2 písm. c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť.“ Ministerstvo spravodlivosti SR tak už od počiatku potvrdzuje možnosť preskúmavania predmetného exekučného titulu a tiež to, že pôvodný oprávnený (v tomto prípade GENERAL FACTORING, a.s.) nie je bez ďalšieho povinný uhradiť paušálne trovy starej exekúcie na základe vydaného upovedomenia. Povinný namieta, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Samotné upovedomenie potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Toto vyplýva i z vyššieho citovaného oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR. Z § 6 ods. 4 ZoUNEK, na ktorý poukazuje Ministerstvo spravodlivosti SR, a súdy vo svojich rozhodnutiach vyplýva nasledovné: „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)“ Poznámka 7) znie doslovne nasledovne: a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o centrálnom registri exekúcií. Významom a záväznosťou poznámky pod čiarou sa najvyššia súdna autorita Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá v konaní sp. zn. v rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2011 3. Význam poznámky 3f/ v tomto Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tom, že určuje, o akého správcu (či správcu podľa , alebo správcu podľa ) má pri oslobodení od súdneho poplatku ísť. Význam poznámky 7) v ZoUNEK je v tomto konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. 8. Podľa dôvodovej správy k ZoUNEK „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.“ Povinný následne uvádza, že: pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, čo zákonodarca následne definuje v ZoUNEK tak, ako to už uvádzame vyššie. Povinný osobitne namieta, že z toho čo zákonodarca v dôvodovej správe k ZoUNEK uvádza, je zrejmé že pre nárok súdneho exekútora na paušálne trovy nebude postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcií k zastaveniu starej exekúcie, či dokonca ešte neskôr. Už v čase tvorby predpisu - ZoUNEK - sa definovalo, že exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov v prípade starej exekúcie, ktorá už skôr mala byť, ale nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií („ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií “) (nie ktorá nie je zapísaná). Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že aj keby v tejto časti právnej normy nebol poznámkou 7) definovaný odkaz na právne predpisy, ktoré bližšie vymedzujú to, kedy presne malo dôjsť k zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií, je zrejmé, že sa tak malo udiať už skôr. I s ohľadom na uvedené je potom potrebné vedieť, kedy si súdny exekútor splnil zákonnú povinnosť zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. V tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, keďže tento sa domáha plnenia od povinného. Primárnou povinnosťou súdneho exekútora je urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Nie povinný sa domáha plnenia od súdneho exekútora, ale súdny exekútor sa domáha plnenia od povinného. Súdny exekútor

má dokonca jedinečnú právomoc, keďže si sám pre seba vytvoril vlastný exekučný titul. Je potom zrejmé, že povinný je v prípade požadovania paušálnych trov a následnej exekúcie voči súdnemu exekútorovi v nepochybne výrazne slabšom postavení. Nárok súdneho exekútora preto musí o to viac obstáť v akomkoľvek prieskume, osobitne i v prieskume exekučného súdu. Oprávnený naproti tomu preukazovať neexistenciu zápisu v určitý čas (podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017) nemusí. Exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto exekučnom konaní exekútor neosvedčil. Povinný vo svojom vyjadrení poukazuje na ustanovenia ZoUNEK týkajúce sa nároku na náhradu paušálnych trov. Povinný v podaní následne namieta, že z upovedomenia nevyplýva, že súdny exekútor preukázal to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nepreukázal že bola zapísaná podľa predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný namieta, že ZoUNEK mu povinnosť preukazovať neexistenciu (včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií neukladá, neumožňuje to, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť i vtedy, ak by išlo o starú exekúciu, ktorá nebola včas zapísaná v centrálnom registri exekúcií (podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK), pričom povinný by neexistenciu (takéhoto včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií nepreukázal. Povinný taktiež namieta porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť/vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa a Exekučného poriadku a vyhl. MS SR č. o centrálnom registri exekúcií. V II. časti návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo vydané v rozpore so ZoUNEK a oprávnený v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa ZoUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 7 dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis resp. do 30.06.2016. Oprávnený v upovedomení nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií v lehote podľa predchádzajúcej vety a zároveň neobsahuje náležitosti vyžadované ZoUNEK (opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú) a preto je nepreskúmateľné. Povinný takisto namieta, že z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávnený vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Následne povinný vo vyjadrení odkazuje na ustanovenia ZoUNEK, konkrétne poukazuje na ustanovenie prvá veta v spojení s ustanovením prvá veta ZoUNEK je v rozpore s SR (najmä a 46 ) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Povinný následne uvádza, že riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v , kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Povinný následne poukazuje na skutočnosť, že oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) je zo strany štátu paušálne sankcionovaný a spoplatnený 4 krát {1. ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (príp. ako poplatník podaného odvolania ), 2. ako poplatník z súdneho poplatku z návrhu na začatie exekúcie, 3. rozhodnutím štátu o zastavení exekúcie bez ohľadu na to či pohľadávka oprávneného bola vymožená t. j. faktickým odmietnutím jediného štátom uznaného núteného vymáhania pohľadávky, 4. zákonom ustanovenou náhradou paušálnych trov exekúcie vylučujúcou akékoľvek individuálne osobitosti prípadu a bezdôvodne prenášajúcou náklady na oprávneného}. Povinný následne namieta aj rozpor ďalších ustanovení ZoUNEK - ustanovenie v spojení s ustanovením veta druhá je v rozpore s (najmä ) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu. Povinný zastáva názor, že uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Povinný v III. časti návrhu na zastavenie dal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Povinný cituje časti dôvodovej správy k ako aj ustanovenia ZoUNEK , , , ,, ZoUNEK pričom uvádza, že ustanovenia ZoUNEK sú v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily ,4 a 5 SR, SR, SR, a 2 SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný poukazuje na porušenie zákazu

retroaktivity právnych noriem uvádza, že citované ustanovenia ZoUNEK ex lege zbavujú retroaktívne oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň ho tiež jednostranne postihuje vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. Následne povinný upozorňuje na obmedzenie vlastníckeho práva, keďže ZoUNEK Podľa názoru povinného ZoUNEK jasne privodil neprimeraný zásah do vlastníckych práv oprávnených nakladať so svojou pohľadávkou {pohľadávka, ako nemajetkové právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na plnenie od dlžníka je predmetom vlastníckeho práva}.Povinný v IV. návrhu na zastavenie exekúcie podal návrh na prerušenie konania s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zo strany súdu. Povinný žiada, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom zástupcu tak, že podanie povinného predstavuje paušalizované (predtlačené podanie) v ktorom sa menia (upravujú) len identifikačné údaje, pričom povinný v tomto podaní uvádza všeobecné skutočnosti, ktoré sú bez zjavného súvisu s vecou, ktorá je predmetom exekúcie. Uvedené je, resp. bude exekučnému súdu známe i z jeho vlastnej činnosti. Oprávnený zároveň uviedol, že povinný v podaní namieta, že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie . Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so a v súlade s ustanovením ZoUNEK exekučným titulom. Oprávnený považuje názor povinného za nesprávny. Následne uviedol, že nárok na náhradu trov paušálnych trov zastavenej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, t. j. priamo zo zákona. Povinný v podaní namieta možnosť prieskumu exekučného titulu súdom v odkaze na závery Ministerstva spravodlivosti SR. Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd v danom prípade pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu so zákonom a práve preto poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu. Povinný v podaní poukazuje tiež na to, že nárok na paušálnu náhradu trov exekúcie nevzniká, pokiaľ príslušná exekúcia nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcií, pričom dôkazné bremeno tu zaťažuje oprávneného. Oprávnený následne uviedol, že uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní). Súdy k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádzajú, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom podaní resp. v návrhu na zastavenie exekúcie, nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Oprávnený nezdieľa názor povinného o protiústavnosti ZoUNEK, keďže tento zákon jednoznačne napĺňa jeho účel, a to odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Ako vyplýva jednoznačne zo zákonnej dikcie ustanovenia o. 1 písm. b) rozhodnutie o podaní a následnom prerušení konania prináleží výlučne súdu. Oprávnený zároveň uviedol, že nastolenými otázkami sa už Ústavný súd SR zapodieval, a to už v spomínanom rozhodnutí a tieto závery sú plne udržateľné. Oprávnený navrhol súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a povinnému uložiť povinnosť uhradiť oprávnenému trovy konania vo výške 23,00 eur.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného vyjadril, že sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného a navrhuje, aby súd podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného, súd dospel k názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

13. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,K“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

14. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

15. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím

inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

16. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

17. Podľa , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

18. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

19. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa . ..

20. Podľa , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

21. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

22. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

23. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

24. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

25. Podľa (ďalej len „“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

26. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

27. Súd sa najskôr zaoberal podnetom povinného, aby súd v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky ( ďalej len „ÚS SR“) podal návrh na začatie konanie podľa ( ďalej len „Ústava SR“) o súlade povinným namietaných ustanovení s SR, konkrétne s ,4 a 5 SR, SR, SR, a 2 SR napokon aj s čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný navrhol súdu podať podnet na podanie návrhu na konanie pre ÚS SR v tejto súvislosti povinný zároveň podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ÚS SR v konaní o súlade právnych predpisov. Súd po preskúmaní argumentácie povinného nesúhlasí s názorom povinného o protiústavnosti , keďže napĺňa svoj účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Zmyslom a účelom prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastaveniastarej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava ( Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to ). Exekučná agenda neúmerne zaťažovala všeobecné súdy pričom počet nerozhodnutých exekučných vecí neustále rástol a zákonodarca musel pristúpiť k riešeniu tejto alarmujúcej situácie prijatím , pričom proces odbremenenia súdov od exekučných vecí sa prijatím predmetného zákona urýchlil. Národná rada Slovenskej republiky v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijala , ktorým v ustanovení zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“ na exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia stanovených podmienok ( ) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. priamo vo svojom znení upravil dôvody pre zastavenie starej exekúcie, pričom k zastaveniu starých exekúcií dochádza priamo zo zákona. Dôvody, na základe ktorých je možné starú exekúciu zastaviť sú len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa „bežných“ procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017. umožňuje priamo ex lege starú exekúciu zastaviť v momente vzniku dôvodu rozhodujúceho pre jej zastavenie.

28. Ustanovenie pís. b) , zakotvuje možnosť súdu ako procesne legitimovaného subjektu v zmysle ) SR podať návrh na začatie konania pred ÚS SR, v prípade ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Ako uvádza dôvodová správa, obligatórne prerušenie konania je koncipované ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov . Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, vo veci rozhodol a tým pádom podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov zo strany súdu nie je dôvodné. Súd poukazuje na uznesenie ÚS SR č. v ktorom ÚS SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd (napr. , ). Súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že návrh na začatie konania na ÚS SR o súlade právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia nepodá, keďže nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Súd sa nestotožnil s odôvodnením povinného ohľadom návrhu na prerušenie konania a zároveň uvádza že povinným namietanými skutočnosťami sa už zaoberal ÚS SR v uznesení

. Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd uvádza nasledovné: „Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného v , čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €, ktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdny exekútor ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou zasiahol do jej označených práv“. Súd návrh povinného na prerušenie konania zamieta v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením Exekučného poriadku.

29. Exekučné konanie je vedené na základe špecifického exekučného titulu na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný súd na exekučné konanie posúdil návrh oprávneného ako aj jeho prílohy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu zo zákonom, pričom mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Právny zástupca oprávneného spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predložil spôsobilý exekučný titul, na podklade, ktorého súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný voči exekučnému titulu námietky u oprávneného nepodal. Upovedomenie ako exekučný titul predstavuje právomoc súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od povinného ( resp. oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní).

30. Nielen z ustanovení ZoNEK, ale aj z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že hlavným cieľom zákonodarcu bolo odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené. Z uvedeného dôvodu došlo k zavedeniu tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo ex lege. Zároveň predmetný zákon dal povinnému (resp. oprávnenému v starej exekúcií) možnosť komerčnej úvahy, či je pre neho opodstatnené podať nový tzv. opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Povinný v predmetnom konaní možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie nevyužil, inými slovami sám neuhradením paušálnych trov súdnemu exekútorovi zavinil vedenie exekučného konania a následnú exekúciu.

31. K námietke povinného, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je podstatný zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, čo zákonodarca definuje v , súd poukazuje na znenie vyhlášky č. v zmysle ktorej má byť vec zapísaná do Centrálneho registra exekúcií do 7 dní. Podmienka zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií bola splnená v pôvodnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Z gramatického výkladu ustanovenia majú súdy za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie v ustanovení nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Exekúcia vedená v exekučnom konaní, v ktorom vznikol exekučný titul obsahujúci aj paušálny nárok súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie, bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií.

32. K námietke povinného, že exekučný titul musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie ako aj k námietke nepreskúmateľnosti exekučného titulu súd uvádza, že nie sú dôvodné. Súd pre úplnosť uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta chýbajúce náležitosti v zmysle ustanovenia , ale na druhej strane cituje ustanovenie . Súd preskúmal v rozsahu povinným vznesených námietok exekučný titul, pričom mal za preukázané, že súdny exekútor pri vydaní exekučného titulu t. j. upovedomenia postupoval v súlade so a predmetné upovedomenie obsahuje povinným namietané chýbajúce náležitosti, pretože je v ňom uvedené: „Vás upovedomujem, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. ... Stará exekúcia sa zastavila,

pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Na základe vyššie uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že exekučný titul obsahuje povinné náležitosti v zmysle , na ktorých absenciu povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal. Upovedomenie vydané súdnym exekútorom obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré sú zakotvené v ustanovení . Súd má vzhľadom na vyššie uvedené zároveň za to, že upovedomenie vydané súdnym exekútorom je preskúmateľné v celom rozsahu.

33. K tvrdeniu povinného, že oprávnený v upovedomení vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa ustanovenia nemá nárok na náhradu paušálnych trov súd poukazuje na cit ustanovenie prvá veta paušálne trovy znáša oprávnený. Zákonodarca priamo ex lege súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Následne v cit. ustanovení zákonodarca hovorí o exekučnom titule - upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Predmetný exekučný titul smeruje výlučne voči oprávnenému. Keďže zo strany oprávneného nedošlo k dobrovoľnej úhrade paušálnych trov, z oprávneného sa stal povinný. Z uvedeného ako aj z formulácie zákona je zrejmé, že zákonodarca uvedeným ustanovením mal na zreteli zaviazať na úhradu paušálnych trov oprávneného. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi v súvislosti zo zastavením exekúcie vznikli paušálne trovy starej exekúcie, ktoré sú vo výške 35,00 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorá je vo výške 7,00 eur. Tvrdenie povinného, že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol súd považuje za nesprávne a nedôvodné. Súd uvádza, že zo strany povinného došlo k nesprávnemu výkladu cit. ustanovenia . Súd poukazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa 12.05.2020 sp. zn. , kde ÚS SR okrem iného uviedol, že: „Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“ Spochybňovanie, že by súdny exekútor nemal nárok na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie nie je na mieste. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy.

34. Súdy k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádzajú, že , abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Súd poukazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa 12.05.2020 sp. zn. , kde ÚS SR okrem iného uviedol, že: „Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností (, , ), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania“.

35. K tvrdeniu povinného, že z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, ako vymáhal nárok povinného ( resp. oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní), prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby súd uvádza, že upovedomenie ako špecifický exekučný titul umožnilo súdnym exekútorom zastaviť tzv. staré nemajetné exekúcie priamo zo zákona. Súčasne platný Exekučný poriadok ako aj Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 priamo vo svojich ustanoveniach zakotvili, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov pričom exekučnú činnosť má vykonávať nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Zároveň v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov pri posúdení okolnosti predmetnej exekúcie postupoval v súlade so zohľadnil všetky okolnosti predmetnej exekúcie a vydal exekučný titul a starú exekúciu zastavil. Súdny exekútor pred vydaním upovedomenia postupoval

s odbornou starostlivosťou predmetnú exekúciu posúdil ako exekúciu spĺňajúcu podmienky tzv. starej exekúcie podľa . Zo znenia dôvodovej správy ako aj z dikcie cit. ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca upravil relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti povinného v starej exekúcií. Účelom tejto právnej fikcie bolo vymedziť, že zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov ( napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného, inými slovami povedané ak súdny exekútor v priebehu rozhodnej doby nevymohol celú pohľadávku oprávneného platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Súd zároveň uvádza, že Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 v ustanovení Exekučného poriadku priamo umožňoval súdu zastaviť exekúciu z dôvodu, v prípade ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie tzv. nemajetnosť povinného. Súčasná platná úprava možnosť zastavenia exekúcie súdom pre nemajetnosť povinného neupravuje, ale na druhej strane dáva súdnemu exekútorovi možnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle resp. d) Exekučného poriadku. Zákonodarca priamo v ustanovení resp. d) Exekučného poriadku vymedzil časový rámec trvania exekúcií, pričom po uplynutí zákonom určenej doby súdnemu exekútorovi priznal oprávnenie exekúciu el lege zastaviť vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Tvrdenia ako aj argumenty uvádzané povinným pred exekučným súdom neobstoja, keďže hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného. Tvrdenia povinného sú podľa názoru súdu neopodstatnené.

36. Zastavenie exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu voči povinnému zastaviť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh povinného je v celom rozsahu nedôvodný. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Povinný teda nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, takisto nepreukázal zrušenie exekučného titulu, zároveň nepreukázal existenciu iných skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh podal. Exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, povinný si povinnosť uloženú v exekučnom titule voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil a zároveň neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod pre ktorý by súd mal návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu voči povinnému zastaviť.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

38. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.

39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

40. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

41. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

42. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol

v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo zastaveniu a ani k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom. 43. Súd priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 42,00 eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní predstavuje polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. sumu 8,30 eura). Pričom celkové trovy činia sumu 23,00 eur, trovy vynaložené na zastupovanie oprávneného predstavujú sumu 8,30 + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eura + 20% DPH vo výške 3,83 eura). Súd uvedené trovy právneho zastúpenia oprávneného považoval za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

44. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.