Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-45-2016.pdf
PDF · 103.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky V. Z., bývajúcej v B., Q. XXX, v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Banská Bystrica, Skuteckého 1, o zrušenie rozsudku o pozbavení P. V. spôsobilosti na právne úkony, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2 Ps 2/2012, za účasti F. F., bývajúcej v X., H. Y./XX, T. Q., bývajúcej v X., A. XXX/XXX a L. O., bývajúcej v B. B., F. XXXX/XX, v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Brezno, ČSA 18, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Ps/2/2012- 254, zo dňa 03. 07. 2014, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „ I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol P. V., nar. XX.X.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony sa z r u š u j e. II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka V. Z. bola oprávnená podať návrh na začatie konania podľa ust. § 190 O. s. p., nakoľko v predošlom konaní bola pozbavenej osobe ustanovená za opatrovníka. Zároveň v osobe navrhovateľky ide o dcéru pozbavenej osoby, ktorá preukázala, že jej práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté. Z uvedenej definície účastníctva súd postupoval v konaní i v tom, že po zistení, že rozhodnutím môžu byť dotknuté i ďalšie dcéry posudzovaného, preto tieto uznesením pribral do konania. Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný znalecký posudok č. 11/2007 vypracovaný znalkyňou F.. F. F. v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, u t. č. nebohého P. V. má vady. Znalkyňa podľa záverov znalca F.. G., venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanda málo času, ktorá skutočnosť sa odrazila v nedostatnočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu. Tento postup ju viedol k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné a sú postavené viac na predikcii, čiže predpokladanom vývoji zdravotného stavu, na základe v minulosti zistených diagnóz, zdravotnej dokumentácii, ako na objektívnych zisteniach. Znalec diagnózu vaskulárnej demencie nevylúčil, ale ju ani nepotvrdil, pretože diagnóza nebola dostatočne preskúmaná. Závery pôvodného posudku nerešpektujú pohľad na človeka, ako bio-psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby, prostredie a psychosociálne faktory. Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom, testy objektivizujúce mieru postihnutia vykonané neboli. Znalec vyslovil predpoklad, že on sám by nedospel k odporúčaniu zbaviť P. V. spôsobilosti na právne úkony. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil
s poukazom na ust. § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 186, § 187, § 189, § 190, § 81 ods. 1 O. s. p. ako aj s poukazom na ust. § 94 ods. 1 O. s. p.
3. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 03. 06. 2015, č. k. 15CoP/66/2014 - 307 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodol tak majúc za to, že je dôvodná námietka odvolateliek, že účastníkom konania podľa § 190 O. s. p. má byť aj ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo koho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
4. Na dovolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vychádzajúc z koncepcie okruhu rozhodnutiami súdu dotknutých osôb, je podľa dovolacieho súdu so zásadami ochrany práv fyzických osôb plne súladný záver, že osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté, majú právo čeliť neoprávnenému zásahu do osobnostných práv osoby, ktorá bola bezdôvodne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola bezdôvodne obmedzená aj v čase, keď táto osoba už nie je nažive. Dovolací súd došiel k záveru, že v konaní podľa § 190 O. s. p., keďže k nemu vedú iné predpoklady a jeho výsledok a právne dôsledky sú celkom iné ako pri konaní podľa § 186 ods. 3 O. s. p., nie je predpokladom konania o návrhu na začatie konania, že osoba pozbavená alebo obmedzená na spôsobilosti na právne úkony žije, a aby bola účastníčkou konania. Dovolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že výsledkom konania podľa § 190 O. s. p. nie je konštatovanie, že osoba, v minulosti pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je alebo nie je na právne úkony spôsobilá, ale konštatovanie, že na takéto rozhodnutie (o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) neboli podmienky.
5. Odvolací súd viazaný názorom Najvyššieho súdu SR vec opätovne prejednal.
6. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolali F. F., L. O., T. Q.. Žiadali, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh zamietne a účastníčkam, ktoré boli do konania pribraté zo strany súdu, prizná trovy právneho zastúpenia. Mali za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietali nedostatok aktívnej legitimácie. Poukázali na to, že návrh na zrušenie rozsudku podľa ust. § 190 O. s. p. podala V. Z., jedna zo štyroch dcér už nebohého P. H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24. 04. 2007. Aktívnu legitimáciu navrhovateľky namietali z dôvodu, že v konaniach podľa ust. § 186 až 191 O. s. p., t. j. konania o spôsobilosti na právne úkony, kde patrí aj ust. § 190, je účastníkom vždy ten, o koho spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje. Zdôraznili, že podľa platnej judikatúry účastníkom súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony bude vždy dotknutá osoba, o ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať. Aj keď ust. § 190 O. s. p. hovorí o zrušení rozsudku, vždy sa to, ale viaže k spôsobilosti na právne úkony § 190 O. s. p. Účelom § 190 O. s. p. je tá rozhodujúca skutočnosť, aby tomu, komu predošlé súdne rozhodnutie odňalo alebo obmedzilo spôsobilosť na právne úkony a neskôr sa ukáže, že na také rozhodnutie neboli podmienky, tak aby zrušením takého rozhodnutia bola takémuto účastníkovi konania na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchom danej osoby, prinavrátená spôsobilosť na právne úkony, resp. aby podľa vykonaného dokazovania bola spôsobilosť na právne úkony takej osoby len obmedzená. P. V. zomrel pár mesiacov po tom, ako bol vynesený rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľka V. Z. dožaduje. Ako nežijúci nie je nositeľom práv a povinností, nie je účastníkom konania. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. Z tých dôvodov zrušenie rozsudku o jeho pozbavení spôsobilosti, nemá na nežjúcu osobu žiaden dopad, význam. Každé ustanovenia v zákone musí spĺňať aj logický účel, či dôvod. Poukázali ďalej na to, že okresný súd preferoval záujem Viery Z., a jej návrhu na zrušenie rozsudku vyhovel. Nebohý P. V. nebol spôsobilý na právny úkon, na základe ktorého navrhovateľka predala rodinný dom P. V. a tak ho pripravila o jeho majetok. Rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré v odôvodnení poukazuje okresný súd poukazujú na tú skutočnosť, že súdy sa majú pri rozhodnutiach o spôsobilosti na právne úkony opierať aj o výsluch potencionálne postihnutého človeka, mali by súdy čerpať aj z osobného vyšetrenia takého človeka. Majú za to, že takto súdy majú postupovať aj pri konaniach o zrušení rozsudku podľa § 190 O. s. p. Či pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony boli, či neboli podmienky, by mal súd vypočuť osobu, o ktorej spôsobilosti, či zrušení rozsudku súd rozhoduje. V tomto konkrétnom prípade takáto osoba už je post mortem. Vzhľadom na vyššie uvedené, že ten, o koho spôsobilosti na právne úkony mal súd rozhodovať
a posudzovať, či na rozsudok, ktorý navrhovateľka žiada zrušiť, boli či neboli podmienky, už nežije, tak znalecký posudok znalca F.. G. je irelevantný. Znalec nikdy P. V. nevidel, nikdy ho objektívne nevyšetroval. Vec posudzoval len zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že účastníčkam v tomto konaní, ktoré boli do konania pribraté až následne, nebolo umožnené eventuálne klásť otázky znalkyni F.. F., nakoľko v tom čase, kedy okresný súd vypočúval túto znalkyňu, neboli ešte účastníčky tohto konania. Nevedia, za akým účelom bol takýto rozsudok osobe post mortem zrušený. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh zamietne a prizná im trovy konania.
7. K odvolaniu účastníčok konania sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že navrhovateľka je dcérou osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože rozhodnutie v tejto právnej veci sa dotýka jej práv a povinností. Napokon zo zhodného dôvodu pribral konajúci súd do konania aj sestry navrhovateľky. Podľa dôvodovej správy v príslušnej časti O. s. p. je potrebné vždy zrušiť chybné rozhodnutie, ak sa ukáže, že na jeho vydanie neboli podmienky, pričom nie je možné vydanie takého rozhodnutia viazať na určité podmienky, presné lehoty a návrh účastníkov. Tu pritom platí, že výnimočnému významu (má sa na mysli závažný zásah do právnej sféry občana) musí zodpovedať aj výnimočný prostriedok nápravy (má sa na mysli konanie v zmysle ust. § 190 O. s. p.). Účelom konania podľa ust. § 190 nie je skúmať, či dotknutá osoba trpí alebo netrpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by mala byť pozbavená alebo obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony. Preto zákon nevyžaduje, aby účastníkom konania bola aj dotknutá osoba, o ktorej spôsobilosť ide, pretože o jej spôsobilosti sa v tomto konaní nerozhoduje. V konaní podľa § 190 O. s. p. súd zisťuje, či dôkazy, na základe ktorých došlo k pozbaveniu a obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, boli dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Relevantné pre toto konanie je len to, či boli alebo neboli podmienky pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Teda, či podklady, ktoré mal k dispozícii súd, ktorý rozhodoval o pozbavení spôsobilosti, boli v tom čase dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Tvrdenia odporkýň ohľadom toho, že navrhovateľke v tomto konaní ide o to, aby si nejakým spôsobom konvalidovala svoje neúspechy z predchádzajúcich konaní považuje navrhovateľka za účelové, ktoré sa netýkajú skutkovej stránky tejto právnej veci, jej právneho posúdenia, či dôkaznej situácie a predstavujú špekulácie zo strany odporkýň. S týmto konaním nijako nesúvisia a sú preň irelevantné. Je len vecou navrhovateľky aké, resp. ktoré hmotnoprávne či procesné prostriedky použije na ochranu svojich práv či oprávnených záujmov. Nesúhlasila s tvrdením odporkýň, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o znalecký posudok. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia objasnil, na základe akých skutočností dospel k predmetnému právnemu názoru s tým, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na znalecký posudok F.. G., keďže tento mal pre konanie podstatný význam. Na záver poukázala na to, že je len vecou navrhovateľky, za akým účelom sa domáha zrušenia predmetného rozsudku o pozbavení spôsobilosti s tým, že skúmanie tohto účelu je pre toto konanie nepodstatné. Čo sa týka účinkov rozsudku, vydaného v zmysle ust. § 190 O. s. p. v publikovanej judikatúre bol zaujatý názor, že zrušujúci výrok má účinky ex tunc, a že v prípade zrušenia rozsudku sa hľadí na osobu, ako keby nikdy nebola tejto spôsobilosti zbavená alebo k nej obmedzená. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd taktiež rozhodol za jeho platnosti. Od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť nové procesné poriadky, a to Civilný sporový poriadok (CSP) a Civilný mimosporový poriadok (CMP). Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Odvolací súd podľa právnej úpravy uvedenej v bode 8, 9, 11 s prihliadnutím na zachované účinky vychádza z novej právnej úpravy, čomu zodpovedá aj nová právna terminológia.
13. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu navrhovateľky v podanom odvolaní, tu odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v predmetnej právnej veci (8 Cdo/645/2015 zo dňa 20. 07. 2016), ktorým právnym názorom dovolacieho súdu vyslovenom v predmetnom rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).
14. Osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté, majú právo čeliť neoprávnenému zásahu do osobnostných práv osoby, ktorá bola bezdôvodne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola bezdôvodne obmedzená aj v čase, keď táto osoba už nie je nažive. V konaní podľa § 190 O. s. p. keďže k nemu vedú iné predpoklady a jeho výsledok a právne dôsledky sú celkom iné, ako pri konaní podľa § 186 ods. 3 O. s. p., nie je predpokladom konania o návrhu na začatie konania, že osoba pozbavená alebo obmedzená na spôsobilosti na právne úkony žije, a aby bola účastníkom konania. Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj na zrušenie skoršieho rozsudku podľa § 190 O. s. p. mohla podať aj osoba, ktorej práva a povinnosti mohli byť rozhodnutím súdu dotknuté. Ide o originálne právo dotknutých osôb (neodvodzuje sa od osoby), ktorá bola pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť bola obmedzená. Nie je totiž možné stotožniť súdny prieskum podmienok vrátenia spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 ods. 3 O. s. p. s prieskumom podmienok zrušenia skoršieho rozsudku podľa § 190 O. s. p. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd potom námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie predmetného návrhu vyhodnotil ako nedôvodnú.
15. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku zo strany odvolateliek, a to, že okresný súd preferoval záujem V. Z. a jej návrhu o zrušenie rozsudku vyhovel, tu odvolací súd poukazuje na to, že s touto odvolacou námietkou odvolateliek sa nestotožňuje. Uvedenú námietku považuje za účelovú, ktorá sa netýka skutkovej stránky tejto právnej veci. Je len vecou navrhovateľky, aké prostriedky použije na ochranu svojich práv, či oprávnených záujmov v postavení osoby, ktorej práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté.
16. Je nepochybné, že okresný súd pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii dostatok dôkazov, preto, aby vo veci správne rozhodol. Vykonal rozsiahle dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, vypočul znalcov, vypočul aj znalkyňu, ktorá vyhotovila znalecký posudok, na základe ktorého bol t. č. nebohý pán V. zbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a mal aj dostatok listinných dôkazov pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti pokiaľ sa týka dokazovania odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 10 predmetného rozhodnutia. Nie je potom dôvodná ani námietka odvolateliek, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o posudok znalca F.. G., keď znalec nikdy P. V. nevidel, nikdy ho objektívne nevyšetroval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne objasnil, na základe akých skutočností dospel k predmetnému právnemu názoru a poukázal najmä na znalecký posudok F.. G., pretože uvedený znalecký posudok má pre toto konanie podstatný význam. Znalec uviedol, že vyšetreniu probanda nebol venovaný dostatok času a on sám by na základe takto vykonaného vyšetrenia nedospel k odporúčaniu zbaviť P. V. spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd potom nepovažoval za dôvodnú ani námietku odvolateliek, že znalec F.. G. osobu P. V. nikdy nevidel, nikdy ho ani objektívne nevyšetroval, keď uvedený znalec mal k dispozícii rovnaké podklady ako F.. F.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ani zo strany znalkyne F.. F. nebolo vykonané dostatočné vyšetrenie dotknutej osoby, keď vyšetreniu probanda nevenovala dostatok času, a aj to vo večerných hodinách. Už tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver, že nešlo o vyšetrenie vykonané obvyklým spôsobom, ako aj v obvyklý čas, a preto okresný súd správne konštatoval, že znalecký posudok F.. F. má vady. Tieto skutočnosti sa odrazili v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení psychického stavu nebohého P. V..
17. Pokiaľ odvolateľky v konaní namietali účel vydaného rozsudku osobe post mortem, tu odvolací súd poznamenáva, že skúmanie tohto účelu je v predmetnom konaní právne irelevantné.
18. Konanie v danej veci sa týkalo zrušenia rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktoré je upravené v zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. O trovách konania preto v danej veci rozhodol odvolací súd podľa § 55, § 57 zák. č. 161/2015 Z. z. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná navrhovateľka, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).