Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/32/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: B. B., L.. XX.XX.XXXX, J. I.D. XX, D., zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO : 36 264 750 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátkou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, Bratislava, IČO : 52 058 310, o náhradu škody na zdraví v sume 15.465,45 €, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7.decembra 2023, č. k. -100, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami, , , , , . Žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 13.07.2023, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2023, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške 15.465,45 €, ktorá mu vznikla dňa 20.07.2021 na ulici C.. O.. Š. E. D. pri predchádzaní cesty po prechode pre chodcov, kde ho G. T. ako vodička motorového vozidla značky Q. S., R. N. zrazila a spôsobila mu mnohopočetné poranenia. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2023 vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný mu po podaní žaloby škodu na zdraví v celom rozsahu zaplatil. V tomto prípade nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Súd prvej inštancie preto podľa konanie zastavil. 1.2. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , keď súd prvej inštancie uviedol, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby mu žalovaný škodu na zdraví zaplatil. Z procesného hľadiska bol žalovaný, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2023 výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal. 2. Uznesenie odvolaním proti výroku o nároku na náhrade trov konania napadol odvolaním žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení , a v odvolaní navrhol, aby odvolací súd prvej inštancie zmenil napadnutý výrok tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje

vo všeobecnosti zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o trovách konania procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Medzi okolnosti rozhodné pre ustálenie procesného zavinenia na strane žalobcu patrí skúmanie, či žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný sa domnieva, že žaloba bola podaná nedôvodne. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného dňa 17.07.2023 podaním „Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa “ zo dňa 11.07.2023. Listom zo dňa 24.07.2023 vyzval žalovaný žalobcu na zaslanie expertnej správy, resp. znaleckého posudku na bodové ohodnotenie odškodnenia poškodenia zdravia žalobcu. Žalobca žalovanému požadované doklady nezaslal. Dňa 25.07.2023 bola žalovanému doručená žaloba s prílohami, ktorú žalobca podal v rovnaký deň, ako si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví u žalovaného. Žalovaný pristúpil k likvidácii predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný je v zmysle ustanovenia povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Pokiaľ sa preukáže oprávnenosť a opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom, žalovaný poskytne žalobcovi plnenie v lehote určenej zákonom, a to bez potreby súdneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a dňa 10.08.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi priznal a uhradil nárok uplatňovaný na súde v plnom rozsahu. Predčasným podaním žaloby vyvíja žalobca neprimeraný tlak na žalovaného a zbavuje ho práva na zákonom garantovanú lehotu na preskúmanie uplatneného nároku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezobral do úvahy dôkazy, ktoré žalovaný vo veci predložil a uzavrel, že žalovaný zavinil zastavenie konania iba z toho, že plnil nároky žalobcu až po podaní žaloby. Z uvedeného je zrejmé, že zastavenie konania zavinil žalobca nedôvodným podaním žaloby, a teda žalovaný nezavinil zastavenie konania. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je výlučne na uvážení žalobcu, či svoj nárok bude uplatňovať mimosúdne uplatnením priamo u žalovanej, alebo či využije jedno zo svojich základných práv zakotvených v Ústave SR a to právo na súdnu ochranu. SR garantuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a teda každá osoba, ktorej bola spôsobená škoda a má právo na podanie žaloby o náhradu škody na príslušný súd. Zároveň podanie žaloby na súde nijako nebráni poisťovateľovi vykonať šetrenie a ukončiť ho, prípadne i plniť. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený teda môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z toho dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Naopak, ak by sme prijali výklad žalovaného o predčasnom podaní žaloby, táto by ani do uplynutia premlčacej doby nemusela ukončiť prešetrovanie a žalobca by nemohol podať žalobu, resp. by po podaní žaloby žalovaný vzniesol námietku premlčania. Navyše nepozná pojem predčasne podanej žaloby. Rozhodnutie o nároku na náhradu škody má deklaratórnu povahu - právo tu je a súd ho rozhodnutím deklaruje, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhoduje o tom, či v čase vyhlásenia rozsudku je právo žalobcu dané. Prípadný procesný úspech žaloby sa zisťuje porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia vo veci samej, pričom plným úspechom žalobcu je, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Námietka žalovanej o predčasne podanej žalobe nemá vplyv na vznik žalovaného práva na náhradu škody a ani na prípadné rozhodnutie súdu o trovách konania. Vzhľadom na poskytnuté plnenie žalobca dňa 02.10.2023 zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol súdu žiadnej zo strán nepriznať právo na náhradu trov konania a to napriek skutočnosti, že mal plný úspech v spore a teda v zmysle by si mohol ustáliť, že zastavenie tohto konania priamo zapríčinil žalovaný a teda bol

subjektom, ktorý by mal nahradiť žalobcovi jemu vzniknuté trovy konania a nie naopak. Zmyslom zásady zavinenia za zastavenie konania je sankčná náhrada trov konania, ktoré by v riadnom priebehu konania nevznikli, a uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( výrok o nároku na náhrade trov konania) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa , ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6.1. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd dňa 13.07.2023 žalobu na Okresný súd Galanta, ktorým sa domáhal voči žalovanému náhrady škody na zdraví, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Po podaní žaloby, konkrétne dňa 11.08.2023 prišlo zo strany žalovaného k uhradeniu žalovanej sumy. 8. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil a vec aj náležitým spôsobom odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd sa v súlade s ustanovením v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 8.1. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v dôsledku čoho je povinný v zmysle nahradiť trovy konania žalobcovi. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. (Števček, M. Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). V zásade pri späťvzatí žaloby, zastavenie konania má na svedomí strana žalobcu. Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.marca 2018, sp. zn. ). Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie, či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 7MCdo/l/2014). 8.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania daná na strane žalovaného. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca sa domáhal podanou žalobu zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorá bola v sume 15.465,45 €. Uvedená žalovaná suma bola žalovaným po podaní žaloby uhradená bez toho, aby zo strany súdu prvej inštancie prišlo k meritórnemu prejednaniu veci. Zo správania žalovaného je teda zrejmé, že mal záujem splniť žalovaný nárok žalobcu, uznal jeho dôvodnosť bez toho, aby súd prvej inštancie mal možnosť predmetný nárok meritórne prejednať. Obrana žalovaného uvedená v odvolaní je založená na tom, že zo strany žalobcu neprišlo k uplatneniu postupu podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), t. j. že žalobca mal svoje právo uplatniť najprv u žalovaného, ktorý mal zákonom stanovenú lehotu na vybavenie nároku na náhradu škody. Odvolací súd k uvedenej obrane uvádza, že súd prvej inštancie mal daný prípad posudzovať len z procesného hľadiska, a to teda kto zavinil zastavenie konania. V danom prípade

neprišlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby svojvoľne, ale práve z dôvodu správania žalovaného. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nemohol ani preskúmavať dôvodnosť žaloby alebo jej predčasnosť podania, nakoľko v danom prípade by musel už prejednávanú vec posúdiť aj z pohľadu hmotného práva, a to konkrétne podľa , čiže by musel vec meritórne posúdiť. Rozhodujúce v danom prípade je, že zo strany žalovaného prišlo k zaplateniu žalovanej sumy, čo malo za následok, že žalobca vzal žalobu späť, a preto zavinenie za zastavenie konania bola daná na strane žalovaného. Preto by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, avšak ten si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. 9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil podľa . 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analógia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania vznikol a mal by na ne nárok, avšak vo svojom vyjadrení k odvolaniu výslovne neuviedol, že má záujem na náhradu trov konania a z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že nemal ani záujem o náhradu trov konania. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ods. l ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( ods.l prvá veta ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ods. l ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).