Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1165/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom F. č. XX, L. R., zast. JUDr. Miroslavom Mikušom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 2 proti žalovanej Y. S., nar. XX.XX.XXXX, občianke SR, bytom M., V. č. XXX/X, zast. JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. júna 2015, č. k. 14C/11/2008-322, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu, ktorým žalobkyňa žiadal určiť, že je neplatná darovacia zmluva zo dňa 18.5.2007 uzavretá medzi nebohým MUDr. H. N. (poručiteľ) ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu 3/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX pre k.ú. M. (darovaný podiel na nehnuteľnosti). Súčasne vyhovel aj návrhu na určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom darovaného podielu na nehnuteľnostiach. Samostatnými výrokmi zaviazal žalovanú k náhrade trov konania žalobkyni a štátu nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie, ktorým rozhodol v súlade s tvrdeniami žaloby odôvodnil tým, že poručiteľ nebol v čase uzavretia darovacej zmluvy spôsobilý na tento právny úkon. Vec právne posúdil podľa § 38 ods. 1 a 2 a konštatoval, že darovacia zmluva (de facto vydedenie dcéry) nebola úkon jednoduchý a vyžadovala zachovanú a nie organicky zmenenú osobnosť so zachovanými kognitívnymi schopnosťami. Podľa súdu prvej inštancie však nebolo preukázané, že poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy takýmito schopnosťami aj disponoval. Tento skutkový záver prijal súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného popri svedeckých výpovediach a listinných dôkazoch najmä posudkom súdom ustanoveného znalca MUDr. Glézla, posudkom súdom ustanoveného znalca MUDr. Lexmana, posudkom súdom ustanovenej znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, znaleckým posudkom MUDr. Andrého predloženým žalobkyňou. K ich hodnoteniu uviedol, že sa stotožnil v celom rozsahu so závermi znalca MUDr. Ivana Andrého a znaleckého kolektívu Pinelovej nemocnice v Pezinku, že psychický stav 84-ročného poručiteľa v terminálnom štádiu onkologického ochorenia so stavmi zmätenosti, so zdokumentovanými a objektívne pozorovanými poruchami pamäti a orientácie, ktorý vyžadoval sústavnú starostlivosť (mal inkontinenciu moču a stolice)

nedáva predpoklad pre plnú spôsobilosť na právne úkony. Neprijal opačné závery znaleckých posudkov znalcov MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna, vychádzajúcich len z výpovedí svedkov blízkych žalovanej o vôli poručiteľa a jeho údajnej životnej línii smerujúcej k darovaniu nehnuteľností výlučne žalovanej; závery ostatných znalcov (MUDr. André a Nemocnica P. Pinela) vychádzali z pozorovaní nezaujatých svedkov, ktorí nemajú na výsledku konania žiaden majetkový ani osobný záujem - ošetrujúcich lekárov a zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, preto súd prvej inštancie považoval ich závery za objektívne.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaná, ktorá by inak túto povinnosť mala v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. bola oslobodená od súdnych poplatkov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie žalovaná. Namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určení neplatnosti darovacej zmluvy a nesprávne skutkové zistenia súvisiace najmä s hodnotením znaleckých posudkov. Z nich za správne považovala znalecké posudky MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna, v ktorých sa obaja znalci, ako prvý a druhý v konaní ustanovení vyjadrili v prospech spôsobilosti poručiteľa na uzavretie darovacej zmluvy. Za nepochopiteľné považovala následné akceptovanie opačných záverov posudku MUDr. Andrého predloženého žalobkyňou. V ďalšom obsahu odvolania sa žalovaná zaoberala konkrétnymi prejavmi pre vec podstatnej diagnózy poručiteľa a poukázala na záver znaleckého posudku Nemocnice P. Pinela, podľa ktorého nebol poručiteľ schopný na daný právny úkon „s najväčšou pravdepodobnosťou“. Osobitne zdôraznila, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poručiteľ bol vždy osobou orientovaný.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Za významné považovala, že znalecká organizácia Nemocnica P. Pinela sa vo svojom posudku jednoznačne a správne vysporiadala s opačnými závermi znalcov MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna. Pokiaľ menovaní znalci považovali za dôležitejšie výpovede svedkov o správaní nebohého, znalecká organizácia a MUDr. André považovali za rozhodné a rozhodujúce objektívne zaznamenané skutočnosti nezainteresovanými osobami v zdravotnej dokumentácii nebohého, ako aj objektívne znalosti súčasnej medicíny o jeho ochorení a reálne možnosti jeho správania sa pri takomto ochorení. Závery žalovanej ohľadom prejavov diagnóz poručiteľa považovala žalobkyňa za irelevantné, pretože v tomto spočívali práve úlohy znalcov. Žalobkyňa však poukázala na to, že aj umiestnenie poručiteľa do domova opatrovateľskej služby malo dôvod v jeho ťažkom psychickom stave, keď bolo preukázané, že inak bol v čase pobytu v tomto zriadení mobilný. Podľa žalobkyne ani samotná žalovaná nespochybňuje vedecké zdôvodnenie znaleckého posudku Nemocnice P. Pinela, čím uznáva, že u MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna absentuje, rovnako ani to, že poručiteľ trpel ťažkou demenciou. Napokon žalobkyňa zopakovala tvrdenie prezentované v konaní, že jediným objektívnym hodnotením stavu poručiteľa sú závery lekárskeho personálu, z ktorých znalecká organizácia prijala jednoznačné stanovisko o nespôsobilosti poručiteľa k danému právnemu úkonu.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

7. Zopakovaním dokazovania pred odvolacím súdom v rozsahu oboznámenia všetkých troch znaleckých posudkov a posudku MUDr. Andrého ako listinného dôkazu bolo zistené, že nesprávne skutkové zistenia boli žalovanou namietané dôvodne.

8. Zo znaleckého posudku MUDr. Glézla vyplýva, že v časti II. A prezentuje analýzu spisovej a zdravotnej dokumentácie. Tu uvádza obsah vyjadrení strán sporu, svedecké výpovede, vrátane svedeckých výpovedí lekárov NsP Trenčín ošetrujúcich poručiteľa. Súčasne však uvádza aj výpis z chorobopisu poručiteľa s priebehom jednotlivých hospitalizácií, anamnéz, záverov a rovnako aj výpis zo zdravotnej dokumentácie a z knihy hlásenia sestier. Vo svojom forenzne psychopatologickom rozbore znalec MUDr. Glézl významne z uvedených zdravotných záznamov čerpá. Výslovne uvádza, že k aktuálnemu stavu poručiteľa ku dňu podpisu darovacej zmluvy je znalcovi najviac nápomocné psychiatrické vyšetrenie MUDr. Ranincovej zo dňa 9.5.2007. V záveroch posudku znalec uvádza, že v čase podpisu

darovacej zmluvy trpel poručiteľ Vaskulárnou demenciou s depresívnym syndrómom. Najvýraznejšie postihnutie sa týkalo pamäťových schopností, pričom jeho intelektové schopnosti boli postihnuté menej. Konštatujúc narušený terén centrálneho nervového systému poručiteľa však nezistil jednoznačne a nespochybniteľne prítomnosť takej masívnej chorobnej psychopatológie, na základe ktorej by bol poručiteľ úplne neschopný k predmetnému právnemu úkonu. Poručiteľ bol schopný darovaciu zmluvu uzatvoriť a chápať jej obsah.

9. Zo znaleckého posudku MUDr. Lexmanna vyplýva, že v časti B. Forenzný psychopatologický rozbor prezentuje východiskové podklady pre spracovanie znaleckého posudku a k svedeckým výpovediam okrem iného uvádza, že problém spočíva v tom, či má znalec tieto svedecké výpovede hodnotiť alebo nie. MUDr. Lexmann sa prikláňa k názoru, že mu neprináleží hodnotiť svedecké výpovede a tieto musí vyhodnotiť sudca. Ako znalec však musí hodnotiť zdravotnú dokumentáciu, ktorá je zdrojom údajov po nebohom. V súvislosti so svedeckými výpoveďami poukazuje len na skutočnosť, že väčšina svedkov nepopisuje u poručiteľa významnejšie psychické narušenie.

10. Zo zdravotnej dokumentácie znalec prezentuje závery konziliárneho psychiatrického vyšetrenia zo dňa 9. 5. 2007, výpoveď MUDr. Ranincovej pred súdom prvej inštancie a ďalej výpisy zo zdravotnej dokumentácie v obdobnom v rozsahu ako znalec MUDr. Glézl. znalecký posudok MUDr. Lexmanna obsahuje podrobný výpis z knihy hlásení sestier domova opatrovateľskej služby, kde bol poručiteľ prijatý od 21. 5. 2007. Znalec MUDr. Lexmann prijíma vo svojom posudku záver ohľadom psychického stavu poručiteľa, že sa jednalo o ľahkú až stredne ťažkú vaskulárnu demenciu a poukazuje najmä na to, že u poručiteľa neboli nikdy popísané poruchy orientácie osobou, prechodne býval dezorientovaných len časom, prípadne miestom. V ďalšom obsahu znaleckého posudku poukazuje na potrebu dôkladne sa zaoberať samotným právnym úkonom, jeho okolnosťami mentálnou náročnosťou, zrozumiteľnosťou v kontexte života poručiteľa a zo psychiatrického hľadiska nepovažuje predmetnú darovaciu zmluvu za mentálne náročný právny úkon.

11. MUDr. Lexmann vo svojom znaleckom posudku uvádza všeobecnú poznámku k posudzovaniu psychického stavu po smrti posudzovaného v tom zmysle, že forenzné posudzovanie post mortem je skladaním mozaiky najrozličnejších nepriamych informácií a jeho výsledkom sú aj pri maximálnej snahe vždy len závery pravdepodobné.

12. Čo sa týka posudkov MUDr. Andrého a Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, tie konštatujú nespôsobilosť poručiteľa po psychickej stránke k právnemu úkonu darovacej zmluvy.

13. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní oboznámené posudky si v zásadnom závere vzájomne odporujú. Pri tomto rozpore sa súd prvej inštancie priklonil k posudkom nasvedčujúcim nespôsobilosti poručiteľa na právny úkon napadnutej darovacej zmluvy s odôvodnením, že posudky MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna sú neobjektívne, pretože vychádzajú len z výpovedí svedkov blízkych žalovanej o vôli poručiteľa a jeho údajnej životnej línii. Zopakovaním dokazovania pred odvolacím súdom však vyšlo najavo, že uvedený záver k posudkom MUDr. Glézla a MUDr. Lexmanna neobstojí. Rovnako v ich prípade bola podkladom znaleckého dokazovania významnou mierou zdravotná dokumentácia poručiteľa a znalec MUDr. Lexmann výslovne uviedol, že svedecké výpovede nehodnotí. Z hľadiska posudzovania znaleckých posudkov súdom tak nemožno namietať správnosť ani jedného z nich vrátane posudku MUDr. Andrého majúceho povahu listinného dôkazu. Je potrebné sa stotožniť so znalcom MUDr. Lexmannom ohľadom možností posudzovania duševného stavu po smrti posudzovaného a akceptovať, že výsledok má v takom prípade vždy len pravdepodobnostnú hodnotu. Nevylučujúc správnosť záverov ani jedného lekárskeho posudku sa tak v danom prípade jednalo ohľadom skutkového stavu o hraničný prípad.

14. Pri uvedenom skutkovom východisku však nebolo správne vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Principiálne nebol totiž správny prístup súdu prvej inštancie k posudzovaniu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony koncipovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, že poručiteľa nemožno považovať za spôsobilého k uzavretiu darovacej zmluvy, pokiaľ nebolo preukázané, že poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy disponoval zachovanou a organicky nezmenenou osobnosťou so zachovanými kognitívnymi schopnosťami. Takýto prístup je založený na tom, že pre záver súdu o danosti spôsobilosti na právny úkon (plnoletej, v spôsobilosti neobmedzenej osoby) je potrebné túto spôsobilosť preukázať. Správny prístup je však práve opačný. U plnoletej, v spôsobilosti

neobmedzenej fyzickej osoby sa plná spôsobilosť na právny úkon predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak, čo vyplýva z ustanovení § 8 a § 10 OZ. Bez takejto koncepcie by bolo fungovanie právnych vzťahov založených na právnych úkonoch prakticky nemožné, pretože samotné spochybnenie spôsobilosti konajúcej osoby na právne úkony by vždy pre platnosť právneho úkonu vyžadovalo preukázanie jej spôsobilosti. Naopak, stabilitu právnych vzťahov zabezpečuje požiadavka preukázania nespôsobilosti na právny úkon.

15. Pri uvedenom prístupe k posudzovaniu spôsobilosti na právne úkony u plnoletej, v spôsobilosti neobmedzenej fyzickej osoby, založenom na prezumpcii plnej spôsobilosti na právne úkony u takejto osoby a potrebe preukázania opaku pre prijatie záveru o nedostatku spôsobilosti na právne úkony, bolo potom možné v skutkovo hraničnej situácii zrejmej z vykonaného dokazovania prijať jedine taký záver, že nespôsobilosť poručiteľa na uzavretie darovacej zmluvy nebola v danom prípade preukázaná. Daný právny úkon preto uvedeným dôvodom neplatnosti netrpí a žalobu bolo potrebné zamietnuť, tak ako rozhodol odvolací súd v tomto rozhodnutí. Len technickou otázkou ostáva, že zamietnutie určenia neplatnosti darovacej zmluvy bolo skutočne namieste pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pretože významným a dostatočným z hľadiska práv a povinností účastníkov bolo rozhodnutie o vlastníckom práve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Otázka platnosti právneho úkonu bola len predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu vlastníctva a výslovné rozhodnutie o nej nebolo pre právny vzťah účastníkov potrebné.

16. Záverom sa žiada dodať, že napriek významnej majetkovej hodnote predmetu sporu boli na jeho pozadí hodnoty podstatne významnejšie. Sú nimi vzťahy poručiteľa s osobami jemu najbližšími. O ich hĺbke svedčí na jednej strane takmer tri desaťročia trvajúce manželstvo a na strane druhej pretrvávajúci záujem dcéry o otca, ktorá na kontakt s ním nerezignovala a mala oň záujem napriek zložitosti širších vzťahov v rodine. Uvedené dva vzťahy boli pre poručiteľa pravdepodobne najväčšími hodnotami významnej časti jeho života. Ak sa v priestore týchto dvoch vzťahov rozhodol poručiteľ pre nakladanie so svojim majetkom, týkalo sa jeho rozhodnutie toho najhlbšieho čo v sebe nosil. I keď človeka opúšťajú v súvislosti s vážnou chorobou alebo starobou mnohé duševné schopnosti, vnímanie a chápanie toho najpodstatnejšieho ostáva zachované najdlhšie. Popri striktne právnom odôvodnení rozhodnutia prijatého odvolacím súdom uvedenom vyššie, svedčí v prospech jeho správnosti aj táto okolnosť. Z hľadiska schopnosti konajúcej osoby vnímať, porozumieť a prejaviť vôľu, dovoľuje akceptovať aj závažné rozhodnutia konajúcej osoby urobené v jej ťažkých životných situáciách majúcich významný dopad na psychiku konajúceho. Zásadné rozhodnutia sa dokonca nie výnimočne spájajú práve s blížiacim sa koncom života, z povahy veci často spojenom aj s úbytkom psychických schopností. Vôľu poručiteľa, ktorej pre vec významné nedostatky neboli v konaní preukázané, je tak potrebné akceptovať.

17. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na plný úspech žalovanej v prvostupňovom i odvolacom konaní, priznal jej odvolací súd voči žalobkyni náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 .

18. Vzhľadom na vznik trov štátu za účinnosti OSP (do 30.6.2016) rozhodol odvolací súd aj o nároku štátu na ich náhradu, ktorý priznal štátu v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni (§ 148 ods. 1 OSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .