Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-60-2022.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX/XX, W. K. O., zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. V. XXX/XX, Č. K. I., 2. Z. W., K.. XX.XX.XXXX, O. R. X/X, B. K. I. a 3. R. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXXX/X, S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7. októbra 2021 č.k. 14C/90/2012-449
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o paričnej lehote.
Žalovaným v 1. až 3. rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vyšpecifikovaných v jeho výrokovej časti a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.). Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade vo výške 3850,- Eur, žalovanej v 2. rade vo výške 3850,- Eur a žalovanej v 3. rade vo výške 3850,- Eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku s odôvodnením, že spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla na základe dedičstva po otcovi a tiež na základe darovacej zmluvy uzavretej s jej matkou s tým, že je ochotná žalované vyplatiť. Poukázal tiež na stanovisko žalovaných.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že strany nemá právo na náhradu trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že je v záujme strán sporu do budúcna si vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to aj cestou súdu, keďže strany mali záujem riešiť podielové spoluvlastníctvo, hoci bez dosiahnutia dohody.
4. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. výlučne v časti určenej paričnej lehoty (lehoty na zaplatenie predmetnej sumy jednotlivým žalovaným). Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pím. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v konaní žiadala súd, aby mohla priznanú sumu vyplatiť žalovaným v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom na
vek, zdravotný stav a finančnú situáciu žalobkyne. Dôvodila, že nemá možnosť získať úver, pretože banka osobám v jej veku úver neposkytuje, preto musí získať financie od rodiny, priateľov, či známych a predmetnú sumu nie je schopná zložiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Pokiaľ súd rozhodol o tejto lehote, vôbec sa nevyjadril, z akého dôvodu nevyhovel návrhu žalobkyni na vyplatenie náhrady v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Bola preto toho názoru, že súd v tejto časti nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a túto časť rozhodnutia považovala za nepreskúmateľnú a arbitrárnu. Odcitovala tiež relevantnú časť nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 117/07 a I. ÚS 114/08. Navrhla preto rozsudok vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. V odvolaní súčasne zdôraznila, že v súvislosti s výrokom II. nenapáda sumu, ktorú má uhradiť žalovaným, keďže túto sumu sama navrhla na vyrovnanie za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
5. Žalované vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, ktoré učinili jedným podaním uviedli, že považujú rozhodnutie súdu za rozsiahle, podrobné a preto sú prekvapené, že žalobkyňa považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne rozhodnuté. Uviedli, že podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni od právoplatnosti rozsudku, pričom súd túto lehotu predĺžil až na lehotu 90 dní, čo predstavuje 30-krát dlhší čas ako uvádza zákon. Napriek tomu bolo podané odvolanie s namietaním, že táto lehota je krátka. Poukázali na to, že o sume na zaplatenie bola informovaná žalobkyňa už v roku 2013 ich vtedajším právnym zástupcom, a žiaľ odvtedy ani po dvoch rokoch žalobkyňa nebola schopná si zabezpečiť finančné prostriedky. Podľa ich informácií od roku 2014 do roku 2021 predala aj nehnuteľnosť, čím získala peňažné prostriedky. Zistili, že slovenský občan môže aj vo vyššom veku - do 80 rokov získať pôžičku. Odvolanie zo strany žalobkyne považovali za účelové predlžovanie sporu. Za 12 rokov trvania sporu sú unavené, čo sa podpísalo aj na ich zdravotnom stave. Verili, že daná situácia bude vyriešená spravodlivo.
6. Odvolanie bolo podané výlučne proti paričnej lehote určenej v II. výroku napadnutého rozsudku, preto rozsudok v ostatnej časti nadobudol právoplatnosť a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, predstavuje paričná lehota dobu troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej lehoty predstavuje zákonnom povolenú výnimku z tejto zásady, ktorá de facto predstavuje osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), pretože cez túto výnimku sa zasahuje do práva oprávnenej osoby na uspokojenie súdom priznaného nároku v primeranej lehote. To, že ide o výhodu povinného subjektu súčasne napovedá, že pôjde o existenciu dôvodov práve na strane povinného, ktorý spravidla požiada o určenie dlhšej paričnej lehoty. V každom prípade ide o možnosť, nie o povinnosť súdu paričnú lehotu predĺžiť, pretože právo na súdnu ochranu oprávneného sa završuje až splnením priznaného nároku.
10. Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľka v súvislosti so stanovením paričnej lehoty uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho považovala rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu za nepreskúmateľné.
11. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod (§365 ods. 1 písm. f/ CSP) nebol naplnený. Súčasne rozsudok v jeho napadnutom rozsahu nemožno považovať za nepreskúmateľný.
12. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podaného žalobkyňou ešte v roku 2012. Žalobkyňa od začiatku navrhovala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, aby bola určená za výlučnú vlastníčku predmetu spoluvlastníctva s výplatnou povinnosťou voči žalovaným. Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2021
zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie paričnej lehoty na dobu 12 mesiacov z dôvodu veku, zdravotného stavu a príjmu žalobkyne, ktorý bližším spôsobom nešpecifikoval. Žalované k požadovanej lehote protiargumentovali tým, že spor trvá už 12 rokov, podľa ich názoru žalobkyňa má finančné prostriedky, keďže predala byt a kúpila si auto a preto súhlasili s lehotou na plnenie 90 dní.
13. Pokiaľ súd rozhodol o lehote na plnenie, stanovil lehotu 90 dní, teda určil dlhšiu lehotu na plnenie s poukazom na vek, zdravotný stav a príjem žalobkyne, teda z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa požadovala určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Aj keď súd nevyhovel žalobkyni a nepredĺžil paričnú lehotu až na požadovaných 12 mesiacov, nemožno nič vytknúť na vecnej správnosti rozhodnutia súdu v tejto časti rozsudku, pretože vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom odseku, súd nepochybne pri svojom rozhodnutí prihliadol tiež na oprávnený záujem žalovaných, pokiaľ ide o ich právo na plnenie v primeranej lehote. Žalobkyňa v konaní netvrdila (súčasne nepreukázala) existenciu takých okolností, pre ktoré by jej súd mal poskytnúť výhodu plniť výplatnú povinnosť až v lehote 12 mesiacov, ktorú najmä vzhľadom na dobu trvania sporu nemožno považovať za primeranú. Napokon existenciu takýchto okolností neuviedla a nepreukázala ani v podanom odvolaní.
14. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že súd o predĺžení paričnej lehoty nerozhoduje spôsobom naznačeným v podanom odvolaní, pretože buď určí štandartnú lehotu na plnenie do troch dní od právoplatnosti alebo túto lehotu predĺži stanovením konkrétnej dlhšej lehoty (ako je tomu v prejednávanom prípade) bez toho, aby osobitným výrokom zamietol návrh na určenie inej paričnej lehoty. V kontexte uvedeného nemožno uvažovať ani o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu v tejto časti.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v časti paričnej lehoty vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalované boli síce v odvolacom konaní úspešné, súčasne im žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).