Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-110-2015.pdf
PDF · 117.89 KB
No categories available
23Co/110/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Coryn, s.r.o. so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 510 645, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov p r o t i žalovaným: 1/ K. N. so sídlom H. XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 2/ Slovenská republika
- I. I. XX, XXX XX D., o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/11/2011-859 zo dňa 26.06.2014, rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/11/2011-978 zo dňa 04.02.2015 a uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/11/2011-1052 zo dňa 12.03.2015 takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 12.345,96 Eur s úrokom z omeškania a to v časti nad sumu 5940,68 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.900,54 Eur od 26.1.2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,14 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.037,58 Eur s úrokom z omeškania a to v časti nad sumu 980,45 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 973,83 Eur od 26.1.2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,62 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
V prevyšujúcej časti, s výnimkou výroku o trovách konania, rozsudok potvrdzuje.
Potvrdzuje uznesenie č.k. 29 C 11/2011-859.
Zrušuje uznesenie č.k. 29 C 11/2011-859-1052.
Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
Priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 12.345,96 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.261,79 eur od 26.01.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 84,17 eur od 01.02.2013 do zaplatenia. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.037,58 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.023,69 eur od 28.01.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,89 eur od 01.02.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve, a to za obdobie od 18.01.2007 do 29.03.2008 a od 30.03.2010 do 17.01.2011, a to vo výške 59.115,11 eur voči žalovanému v 1. rade a vo výške 7.307,72 eur voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Jedná sa o neoprávnené užívanie nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, a to parciel KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, na ktorých sú umiestnené stavby pozemnej komunikácie, autobusovej zastávky, chodníka a parkoviska. Tieto stavby boli v minulosti zriadené bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu a takisto terajší vlastník nesúhlasí, aby na jeho pozemkoch boli akékoľvek cudzie stavby. Žalovaný v 1. rade ako právny predchodca žalovaného v 2. rade nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona a dopustil sa obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, zastávky, parkovisko a chodníky, pred výstavbou tieto nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na preukázané vlastníctvo žalovaného v 1. rade k stavbám odbočovacia niké, nástupišťu, zastávky, asfaltovej plochy slúžiacej ako verejné parkovisko, je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností XXXX/X, XXXX/,X XXXX/X a XXXX/X voči žalovanému v 1. rade daný v súlade so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX v rozsahu 189 m2 za odbočovaciu niké, 140 m2 za nástupište, 14 m2 za zastávku a 784 m2 ako asfaltovú plochu využívanú ako verejné parkovisko. Zároveň nebolo preukázané, že žalovaný v 1.rade je pasívne legitimovaným subjektom v spore o náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti vyznačenej ako diel I cestný svah o výmere 530 m2 z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade k cestnému svahu, keďže tento v súlade s ustanovením § 8 ods.2 vyhl. č. 35/1984 Zb. tvorí súčasť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, ale nie je súčasťou verejných parkovísk, stavieb zastávok, prípadne nástupišť. Súčasne nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej žaloby voči žalovanému v 1.rade za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu označenej ako diel H ostatná plocha o výmere 310 m2 a to umiestnením stavby bez právneho dôvodu vo vlastníctve žalovaného v 1.rade.Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia užívania časti nehnuteľnosti označenej ako zostatková plocha o výmere 476 m2 zo strany žalovaného v l. rade. Voči žalovanému v 2.rade je žaloba o náhradu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X o výmere 302 m2 dôvodná v časti vyznačenej ako diel E o výmere 87 m2 asfaltová cesta tvoriacej súčasť komunikácie
- cesty I. triedy I/68, ktorý je podľa § 3d ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. vo vlastníctve štátu a ako diel H cestný svah o výmere 99 m2 s poukazom na ust. § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb., podľa ktorého súčasťami ciest podľa § 8 ods.2 vyhl.č. 35/1984 Zb. sú okrem iného aj cestné svahy. Pokiaľ ide o časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X o výmere 302 m2 vyznačenej znaleckým posudkom X.. S. D. č. X/ XXXX ako diel F chodník - zámková dlažba o výmere 81 m2 a ako diel G asfaltový chodník o výmere 35 m2 v danom prípade zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno tvrdenia, že ide o stavby vo vlastníctve žalovaného v l. alebo v 2.rade. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby stavby chodníkov nadobudol do vlastníctva žalovaný v l. rade ich výstavbou, rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 25.8.1995 pod č. ŽP ÚR XXXX/XX-Bš vydaným Obvodným úradom životného prostredia v spojení so stavebným povolením zo dňa 13.10.1995 (č.l. 364) a povolením užívania stavby zo dňa 30.8.1996 (č.l. 374). Vlastníctvo žalovaného v l. rade nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť ani zo zmluvy o odovzdaní hmotného investičného majetku do správy č. XX/XX zo dňa 14.5.1997, ktorou mal žalovaný v l. rade odovzdať do správy obchodnej spoločnosti zástavkové niké MHD a SAD na ulici C. v N., niké pri NsP a pri reštaurácii I., vrátane chodníkov, parkoviská a prístreškov, nakoľko z uvedenej zmluvy nevyplýva, že predmetom odovzdania správy uvedeného hmotného investičného majetku vo vlastníctve žalovaného v 2.rade, boli konkrétne chodníky umiestnené na parcele vo vlastníctve žalobcu (KNC XXXX/X). Žalobca zároveň nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2.rade v tomto spore vo vzťahu k uvedeným stavbám chodníkov. Žalovaný v 2.rade je síce vlastníkom stavby - cesty I. triedy I/68 čiastočne umiestnenej na parcele XXXX/X, avšak súčasťami ciest I. triedy nie sú podľa § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb. priľahlé chodníky, ktoré tvoria súčasť iba miestnych komunikácií. Vlastníctvo žalovaného v l. rade k predmetným stavbám nebolo preukázané ani rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SD/2-2624/1991 zo dňa 30.7.1991, ktorým došlo k zaradeniu uvedeného úseku, pôvodne ako miestnej komunikácie do cestnej siete ciest I. triedy. Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania proti uplatnenému nároku. Súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky postupoval podľa občianskoprávnej úpravy premlčania a nie podľa úpravy obchodnoprávnej, nakoľko predmetom sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu územnosprávnej jednotky alebo inej verejnoprávnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb, ale ide o nároky vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie uzavrel, že nepremlčaný v dvojročnej premlčacej dobe je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2010
do 19.01.2011. Súd prvého stupňa zohľadnil, že premlčacia doba nespočívala po dobu, kedy žalobca podal žalobu na súd, ale v konaní riadne nepokračoval, pretože nezaplatil súdny poplatok. Súd uviedol, že pri určovaní výšky náhrady za užívanie nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Technickej univerzity v J., č. XX/XXXX, v ktorom bola určená výška nájmu metódou porovnávania, nakoľko pri takomto výpočte sa rešpektujú trhové vplyvy a nejde o metódu závislú len od hodnoty úrokovej miery ECB, ktorá je v súčasnej dobe takmer nulová, so snahou o oživenie ekonomického vývoja po recesii. Znalecký ústav vo svojom posudku poukázal na nepresnosti znaleckých posudkov vypracovaných v rámci súdneho konania X.. S. C., ako aj znaleckou organizáciou a konštatoval, že znalecká organizácia pri výpočte hodnoty nájmu použila nesprávnu hodnotu predpokladanej návratnosti investície 20 rokov, pričom s poukazom na krátkodobé trvanie zmlúv o nájme podľa metodiky mali použiť minimálnu dĺžku, v danom prípade 15 rokov. Taktiež vychádzal z nesprávneho ekonomického faktora pôsobiaceho na všeobecnú hodnotu nájmu, a to dátumu prevodu, kedy boli započítané medziročné zmeny cien nehnuteľností podľa portálu NBS, ktorú sú však stanovené spoločne pre stavby a pozemky a nie sú preukázateľnými, najmä pri vývoji cien pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného, priznal žalobcovi proti žalovanému celkovo sumu 12.345,96 eur a proti žalovanému v 2. rade 2.037,58 eur. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z náhrady za obdobie od 28.12. do 29.03. vo výške 9 % ročne od 29.03.2010 do zaplatenia a z náhrady za obdobie od 18.01.2007 do 29.03.2008 a od 30.03.2010 do 17.01.2011 vo výške 9 % ročne od 17.01.2011 do zaplatenia a z náhrady za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011 vo výške 8,75 % ročne od 27.12.2012 do zaplatenia. Keďže žalobca nepreukázal doručenie výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za výzvu považoval doručenie žaloby realizované žalovanému v 1. rade 24.01.2011 a žalovanému v 2. rade 26.01.2011 a za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011 doručením návrhu na rozšírenie žaloby žalovaným v 1. a 2. rade dňa 30.01.2013, a preto uplatnený úrok z omeškania z náhrady za obdobie od 30.03.2010 do 17.01.2011 vo výške 9 % ročne priznal žalovanému v 1. rade od 26.01.2011 do zaplatenia a voči žalovanému v 2. rade od 28.01.2011 do zaplatenia a z náhrady za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011 od 01.02.2013 do zaplatenia.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie odôvodnil tým, že už vo svojom vyjadrení namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a poukázal na to, že pôvodne parcely boli súčasťou pozemnoknižných parciel, zapísaných vo vložke č. XXX. k. ú. N., na mene K. K., rod. D.. K. K. sa v období od 05.02.1974 do 05.08.1974 vysťahovala do O. na základe vycestovacej doložky. Podmienkou udelenia vycestovacej doložky bolo, aby občan, ktorý legálne migroval do cudziny, podpísal renunciačné vyhlásenie. Podľa vedomostí žalovaného v 1. rade si K. K., ani jej právny nástupcovia neuplatnili reštitučný nárok. Ďalším dôvodom, kedy vec prechádzala do vlastníctva štátu bolo aj to, že občan zdržiavajúci sa v cudzine, nehnuteľnosť zanechal na území republiky a prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Prechod majetku na štát bol ex lege a nezávisel od toho, čo i uvedená skutočnosť bola zapísaná v evidencii nehnuteľností. Prejednaním dedičstva po nebohej K. K. bol obídený zákon a zásada lex specialis derogat lex generalis. Právny predchodca žalobcu tak nenadobudol v súlade so zákonom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že spoločnosť Cartes, s.r.o., nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom posudzovanej veci kúpnou zmluvou z 22.01.2006 previedla na spoločnosť Marced, s.r.o., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 28.11.2006. Spoločnosť Marced, s.r.o previedla predmetné nehnuteľnosti na Coryn, s.r.o. so sídlom Prešov. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 20.12.2006. Predávajúca spoločnosť Cartes, s.r.o. a kupujúca spoločnosť Coryn, s.r.o sú spojené prostredníctvom osoby konateľa N. S.. Spoločnosť Cartes, s.r.o. prevádzala nehnuteľnosti opísané v bode 2 kúpnej zmluvy za sumu 4.246 515 Sk, následne tieto predala spoločnosti Coryn, s.r.o. za sumu 8.166 375 Sk. S pohľadom na skutočnosť, že spoločnosť Cartes, s.r.o. a Coryn, s.r.o. boli prepojené jednou osobou spoločníka a konateľa a že v priebehu 4 dní stúpla kúpna cena za nehnuteľnosť o takmer 100 % bolo potrebné, aby súd túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí reflektoval. Zo zmluvy, ktorou žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti vyplýva, že prevádzané pozemky nie sú zaťažené žiadnym vecným bremenom, záložným právom, inou povinnosťou, nájomnou zmluvou, žiadnou právnou alebo faktickou vadou. Zo všetkých týchto okolností vyplýva, že žalobca vedel o skutočnostiach, že na prevádzaných nehnuteľnostiach sú stavby a uvedené nehnuteľnosti kupoval aj s týmito obmedzeniami. Výkon vlastníckeho práva žalobcu, pokiaľ žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na právne úkony uzatvárané medzi spoločnosťami Cors, s.r.o., ComproTrade, s.r.o., Poneco, s.r.o. dohodu medzi žalobcom a spoločnosťou ComproTrade, s.r.o., z ktorej vyplýva, že žalobca uznal platnosť kúpnej zmluvy uzavretej 02.09.2009 a zaviazal sa, že nebude spochybňovať vlastnícke užívacie alebo iné právo kupujúceho k sporným pozemkom. Účastníci platnej kúpnej zmluvy sú až do rozhodnutia o vklade
vlastníckeho práva viazaní svojimi zmluvnými prejavmi, je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca, ktorý v dohode o urovnaní nespochybnil vlastnícke nároky spoločnosti ComproTrade, s.r.o., mal nárok na bezdôvodné obohatenia sa za obdobie od 30.03.2010 do 19.01.2011. Práve konanie žalobcu bolo tým dôvodom, že aj napriek uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 02.09.2009 došlo ku vkladu vlastníckeho práva až 20.01.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Pochybenie rozsudku vidí v tom, že súd posudzoval bezdôvodné obohatenie ako nezaplatené nájomné, pričom podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájom predstavuje dočasné užívanie. V prípade cestou zastavaného pozemku ide o trvalý záber v líniovej stavbe a takýto pozemok nie je reálne zo strany žalovanej v 2. rade uvoľniť, vypratať, resp. vydať. Žalovaný v 2. rade nepoberá nájom, ani iné úžitky za užívanie cestou zastavaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Uviedol, že zo strany žalovaného v 1. rade, že v čase prípravy a realizácie výstavby cesty, žalovaný v 2. rade, ani jej právny predchodcovia neboli investormi predmetnej komunikácie. Pôvodne išlo o miestnu komunikáciu. Až administratívnosprávnym aktom, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 30.07.1991 bol predmetný úsek existujúcej miestnej komunikácie zaradený do cestnej siete prvej triedy. Žalovaný v 2. rade mohol v konaní jedine preukázať, kedy sa stal správcom predmetnej komunikácie. Nemohla preukázať vysporiadanie pozemkov v čase, kedy malo dôjsť k výstavbe samotnej komunikácie, keďže sa žiadnym spôsobom nepodieľala na jej prvotnej výstavbe. Prvostupňový súd nezisťoval kedy bola vybudovaná pôvodná miestna komunikácia. Obmedzil sa len na konštatovanie, že žalovaný v 2. rade je podľa § 3d ods. 1 zákona 135/1961 Zb. vo vlastníctve štátu a v správe Mestskej správy ciest. Zásadný vplyv na rozsah oprávnení žalobcu ako vlastníka zastavaného pozemku i z hľadiska posudzovania v súlade s dobrými mravmi by malo byť zistenie, či si takéto práva odvodené od zastavania pozemku uplatňuje pôvodný vlastník alebo jeho právny nástupca. Žalobca získal vlastníctvo k pozemkom, od ktorých odvíja nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase a stave, kedy už bolo dlhodobo zastavané komunikáciou. Znamená to, že kupoval nehnuteľnosti, ktorých rozsah užívania bol zásadne a dlhodobo predurčený existenciou stavby komunikácie. Hodnota takto zastavaného pozemku a rozsah jeho užívania boli preto zásadne limitované už existujúcou stavbou komunikácie. Takýto nový vlastník pozemku nadobudol pozemok už s obmedzených rozsahom v práve. Naviac už v čase kúpy si bol vedomý toho, že ide obmedzenie dlhodobé až trvalé. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že ak by z jeho strany malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, oprávnený by bol právny predchodca žalobcu, ktorý vlastnil predmetné pozemky v čase, kedy došlo k začatiu výstavby. Toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo premlčané. Nesúhlasil aj so spôsobom akým súd pristupoval k určeniu výšky náhrady. Prvostupňový súd ustanovil znalca X. C., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok, znalec stanovil výšku nájmu. Na námietky žalobcu voči znaleckému posudku X.. C. súd nariadil uznesením z 03.12.2013 kontrolné znalecké dokazovanie a poveril organizáciu Znalci, s.r.o. na vypracovanie znaleckého posudku. Ani s týmto kontrolným posudkom sa žalobca nestotožnil a dal si vyhotoviť Technickou univerzitou v J. ďalší znalecký posudok. Podľa objednávky žalobcu mali byť pozemky ohodnotené akoby neboli zastavané. Znalec určil hodnotu nájmu na 13,63 eura/m2/rok a znalec napodiv nenašiel pochybenie v odbornom posudku X. C., ktorý posudok robil tiež na základe požiadavky žalobcu. Paradoxne našiel pochybenie v posudkoch nezávislých znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky na základe poverenia súdu. Už spochybnenie kontrolného znaleckého posudku v časti, že znalecká organizácia nesprávne použila dobu predpokladanej návratnosti 20 rokov a nie 15 rokov svedčí o jeho neobjektívnosti. V prípade žalovanej v 2. rade ide o jednoznačne pozemky bez aktívneho ekonomického výnosu. V takýchto prípadoch je obdobie návratnosti stanovené dokonca až na 25 rokov, čo používajú aj iné znalecké organizácie. V znaleckom posudku aj vo svedeckej výpovedi svedok zdôvodňoval pochybenie kontrolného znaleckého posudku argumentom, že ide o nájmy krátkodobé, pričom všetky znalecké posudky počítali nájom za obdobie už minimálne od roku 2007. Ani v posudku Technickej univerzity ani vo svedeckej výpovedi nebolo zdôvodnené kedy je nájom krátkodobý, v akom časovom rozsahu. Napriek tomu, súd sa priklonil a vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky a požiadaviek žalobcu a žalovaný v 2. rade ho nepovažuje za objektívny a nezávislý. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad priznanú sumu 12.345,96 eur a voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad priznanú sumu 2.037,58 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď nepriznal žalobcovi nárok na náhradu za všetky pozemky, ktoré nemohol v žalovanom období
používať, keď vzťah medzi účastníkmi neposudzoval ako obchodnoprávny, ale občianskoprávny, v dôsledku čoho neaplikoval štvorročnú, ale dvojročnú premlčaciu dobu. Poukázal na to, že chodník je miestnou komunikáciou 4 triedy a súčasťami miestnej komunikácie sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská. Cestný pozemok tvorí teleso miestnych komunikácií a cestné pomocné pozemky. Telesom miestnych komunikácií je ohraničené vonkajšími hranami svahov cestných násypov. Sú preto irelevantné námietky súdu prvého stupňa, keď uviedol, že cestný svah tvorí súčasť miestnych komunikácií, ale nie je súčasťou verejných parkovísk, že nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej žaloby voči žalovanému v 1. rade za užívanie nehnuteľnosti označenej ako H - ostatná plocha o výmer 310 m2 a že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby stavby chodníkov nadobudol do vlastníctva žalovaný v 1. rade výstavbou. V rozpore so zákonom súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok za diely H, I, F a G. Diel H je nevyasfaltovaná rovná plocha, ktorá je súčasťou plochy parkoviska, diel I je svah o výmere 530 m2, ktorý je súčasťou miestnej komunikácie, diel F je chodník zo zámkovej dlažby o výmere 81 m2 a jedná sa o miestnu komunikáciu a diel G asfaltový chodník, je miestnou komunikáciou 4 triedy. Na zostatkovej ploche sa nachádza jednak cestný pomocný pozemok a zvyšná plocha je pozemkom nepravidelného tvaru, bez prístupu, ktoré sú pre žalobcu nevyužiteľné, a to z dôvodu stavby parkoviska. Poukázal na nález Ústavného súdu SR 4 ÚS 214/04 a uviedol, že skutočnosť, že žalobca podniká s nehnuteľnosťami, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie, je súdu dobre známa. Skutočnosť, že na danú vec je potrebné aplikovať obchodnoprávny režim, vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/90/2013. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia č. X/XXXX X.. C., znaleckého posudku XX/XXXX X.. C., znaleckého posudku č. X/ XXXX znaleckej organizácie Znalci, s.r.o. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX Technickej univerzity v J..
6. Z odborného vyjadrenia X. C. č. X/XXXX vyplýva, že výška všeobecnej hodnoty nájmu bola určená metódou polohovej diferenciácie, počíta s návratnosťou investície 15 rokov a výšku všeobecnej hodnoty nájmu vyčíslila na 372,59 Sk/m2 v roku 2007. Zo znaleckého posudku X.. C. č. XX/XXXX vyplýva, že pri určení ceny všeobecnej hodnoty nájmu metódou polohovej diferenciácie, návratnosti investície 20 rokov, výška všeobecnej hodnoty nájmu za rok 2010 a 2011 činila 5,043 eura/m2/rok. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalci, s.r.o. č. 6/2014 vyplýva, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je návratnosť investície 20 rokov, cena za 1m2 za roky 2010 a 2011 bola 6,5 eura/m2/rok. Zo znaleckého posudku Technickej univerzity J. č. XX/XXXX vypracovaného porovnávacou metódou a metódou polohovej diferenciácie a pri návratnosti investície 15 rokov vyplýva, že cena nájmu za 1m2/rok činí 13,50 eura/m2/rok.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny s výnimkou výšky bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol čo sa týka základu nároku, keď ustálil, že žalobcovi vzniklo voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj čo sa týka stanovenia obdobia, za ktoré je táto náhrada nepremlčaná. V tomto smere odvolací súd poukazuje na správne a výstižné odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie taktiež správne v časti určenia rozsahu, za akú výmeru nehnuteľností má žalobca právo na náhradu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalci, s.r.o.. Odvolací súd zopakoval dokazovanie ohľadom výšky všeobecnej hodnoty nájmu za dané pozemky a vychádzajúc zo stavu kedy po vykonaní týchto znaleckých posudkov pred súdom prvej inštancie nebol návrh na doplnenie dokazovania, je potrebné v závislosti od skutkových zistení vyplývajúcich z týchto znaleckých posudkov vo veci rozhodnúť. Podstatná pre určenie výšky nároku je stanovenie, z akej doby návratnosti investície je potrebné vychádzať pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že čím dlhšia doba sa zoberie do úvahy, tým nižšia ročná suma nájomného bude žalobcovi určená. Znalecké posudky nariadené súdom vychádzali z doby návratnosti investície 20 rokov, znalecké posudky, resp. znalecký posudok a odborné vyjadrenie predložené žalobcom vychádzali z doby návratnosti investície 15 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na charakter zástavby nehnuteľnosti žalobcu je potrebné vychádzať z dlhšej doby návratnosti investície, pretože zastavanie pozemku žalobcu je trvalého charakteru a aj keď reálne tento stav netrvá ešte dlhšie ako 15 rokov, perspektívne bude trvať aj dlhšie ako 15 rokov. Preto odvolací súd vychádzal zo sumy všeobecnej hodnoty nájmu 6,50 eura/m2/rok.
Žalobcovi voči žalovanému patrí náhrada za celkovú výmeru 1.127 m2, voči žalovanému v 2. rade za 186 m2, a to za obdobie od 30.03.2010 do 19.01.2011. Pri určovaní splatnosti jednotlivých náhrad odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne určil splatnosť za jednotlivé obdobia od 25.01.2011 a 31.01.2013. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 12.345,96 eura, a to iba nad sumu 5.940,68 eur tak, že v tejto časti žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti bol rozsudok potvrdený. Rovnako vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol rozsudok zmenený v časti nad zaplatenie sumy 980,45 eur s príslušenstvom tak, že bola žaloba v tejto časti zamietnutá. K odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza, že síce v konaní tvrdil, že pôvodná vlastníčka nehnuteľností podpísala renunciačné vyhlásenie, avšak takéto vyhlásenie nebolo v konaní predložené. Potreba podpísania renunciačného vyhlásenia nevyplývala zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z podstaty tohto inštitútu vyplýva, že je nevyhnutné tento úkon (vyhlásenie o tom, že sa osoba vzdáva svojho majetku pre prípad vycestovania z republiky) predložiť. Takéto dôkazy v konaní neboli preukázané, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zápisy v pozemkovej knihe boli správne, pretože nebol preukázaný opak. Neovplyvňuje uplatnený nárok v tomto konaní skutočnosť, že medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami dochádzalo k rôznym právnym úkonom. Správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vlastníctvo žalobcu trvalo v čase, kedy bol ako vlastník v Katastri nehnuteľností zapísaný, aj keď prejavil vôľu nehnuteľnosť previesť na ďalší subjekt a vkladové konanie trvalo dlhšie ako bežný čas. K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade odvolací súd poukazuje na to, že pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je potrebné zavinenie zo strany subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohacuje, v obdobných prípadoch bolo viackrát judikované, že bezdôvodne sa obohacuje aj ten, kto bezplatne užíva veci, za užívanie ktorých by inak musel platiť. Nie je podstatné, že žalovanej v 2. rade nebol účastníkom právnych vzťahov pri výstavbe predmetných komunikácii, ktoré v súčasnosti spravuje. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepatrí len pôvodnému vlastníkovi, keďže sa jedná o nároky bez ohľadu na zavinenie patrí aj neskorším nadobúdateľom nehnuteľností. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že správny bol vzťah medzi účastníkmi posúdený ako vzťah občianskoprávny a nie vzťah obchodnoprávny. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu nemôže byť podnikateľská činnosť k predmetným pozemkom, pretože tieto nie je možné využívať na podnikateľské účely. To, že žalobca uplatňuje práva vlastníka a žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľností, je len výkonom práv vlastníka, nie podnikateľskou činnosťou, aj keď inak je nepochybné, že žalobca ako právnická osoba je podnikateľským subjektom. Nie všetky úkony podnikateľského subjektu však súvisia s podnikaním danej osoby, ako v tomto prípade, keď žalobca len vykonáva práva vlastníka k svojmu majetku. Rozsah užívania nehnuteľností vyplynul z vykonaných dôkazov, pokiaľ žalobca spochybňuje skutkové závery súdu prvej inštancie, tieto vyplývajú z vykonaných dôkazov a bolo úlohou žalobcu navrhnúť dôkazy svedčiace o opaku, žalobca tak však neurobil.
8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V konaní medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli žalovaní úspešný v rozsahu 91 %, žalobca v 9 %, nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z čiastočného úspechu žalovaného v 1. rade má žalovaný v 1. rade v rozsahu 82 % účelne vynaložených trov. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade žalovaný v 2. rade bol úspešný v 87 %, žalobca v 13 %, právo na nárok na náhradu trov konania má žalovaný v 2. rade v rozsahu 74 % účelne vynaložených trov.
9. Uznesením č.k. 29C/11/2011-859 súd priznal znalečné znaleckej organizácii Znalci, s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, a to v celkovej výške 891,17 eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že posudok je vypracovaný neodborne v rozpore so zákonom a nebol vypracovaný v súdom určenej lehote na vypracovanie. Odborná hodnota znaleckého posudku nespĺňa ani základné parametre odborného znaleckého posudku, keďže pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti znalecká organizácia svojvoľne zmenšila výmery ohodnocovaných pozemkov, t.j. nevychádzal z ich skutočných výmer uvedených v liste vlastníctva. Neodbornosť znaleckého posudku spočíva aj v tom, že pri určení všeobecnej hodnoty nájmu znalecká organizácia do vzorca na výpočet nájmu dosadila nesprávne číslo 20, keďže vyhláška 492/2004 stanovila pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok č. XX, resp. spravidla 15 rokov. Znalecká organizácia si nesplnila súdom uloženú povinnosť vyjadriť sa k správnosti záverov odborného vyjadrenia č. X/M. X.. C. a znaleckého posudku č. XX/XXXX X.. C.. Na záver poukázal na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súdom určenej lehote. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že neprizná znalečné znaleckej organizácii Znalci, s.r.o..
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie o znalečnom a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Predložený znalecký posudok znaleckej organizácie spĺňa parametre znaleckého posudku, to že s ním žalobca nesúhlasí, nemôže znamenať jeho neodbornosť. Znalec vysvetlil, že v skutočnosti nezmenšil výmery parciel, ale pri výpočte zohľadňoval dobu nájmu. Poukázal na to, že návratnosť investície 20 rokov v znaleckom posudku bola použitá správne a v súlade s vyhláškou 254/2010, v dobe platnosti ktorej bol posudok vypracovaný. Je pravda, že znalecký posudok nebol odovzdaný súdu v lehote, ktorú súd prvej inštancie určil, avšak znalecká organizácia od začiatku komunikovala so súdom, žiadala o predĺženie doby na vypracovanie znaleckého posudku, resp. vyžadovala súčinnosť aj zo strany súdu. Prekročenie lehoty v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemôže spôsobiť krátenie odmeny znaleckej organizácie, pretože bolo vyvolané jednak zložitosťou znaleckého dokazovania, ako aj potrebou doplnenia podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Uznesením č.k. 29C/11/2011-1052 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 740,50 eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol, že v posudzovanej veci je predmetom konania pohľadávka súvisiaca s chodníkom, parkoviskom a autobusovou zastávkou, ktoré slúžia na verejné účely. Ide o uplatňovanie majetkového práva, ktoré súvisí nepochybne s použitím majetku mesta na verejné účely, súvisí teda so zabezpečovaním verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu. Sú teda splnené podmienky pre oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) poplatkového zákona.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že konanie v danej veci súvisí so zabezpečovaním verejného a spoločensky prospešného záujmu, a preto žalovaný v 1. rade je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch. Z uvedených dôvodov odvolací súd toto rozhodnutie ako rozporné so zákonom zrušil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.