Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/595/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. M., bytom O. K., J. XXXX/XX, 2/ M. P., bytom O. K., I. XXXX/XX, 3/ K.. M. K., bytom E., O. XXXX/XXD, v konaní zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - Staré mesto, proti žalovaným: 1/ Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., O.. A. 4, 2/ M..Q.. J. C.-C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., C. 4, v konaní zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekovm, advokátom AK Horná 51, Banská Bystrica, o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/68/2009 - 310 zo dňa 18. 06. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie K. K. vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom ako parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a dom súp. č. XX postavený na parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktorých ako spoluvlastníci sú vedení žalovaní 1/ a 2/ každý v podiele X/XX k celku, pričom každý podiel X/XX z výmery pozemku predstavuje výmeru XX m2 p a t r i a do dedičstva po neb. Z. M., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. K., E. A. XXXX/ XX. Vo zvyšku návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p. zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) a ustanovenia § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 136 ods. 1, 2 a § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/, 3/ Z. M. ako predávajúca uzavrela so Z. A. a J. C. Kúpnu zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bol podiel na hlavnej budove domu postaveného na parc. KN č. XXXX a podiel na pozemku č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 na ulici I. č. X súp. č. XX v K. K. zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie K. K. a to vo veľkosti X/X, ktorý tvorí celé podkrovie nad domom postavenom na parc. KN č. XXXX v kat. území K. K. a podiel vo veľkosti X/X na pozemku parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 odčlenený od pôvodnej parc. KN č. XXXX v kat. území K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX T.. Q. U. a schválený Správou katastra Banská Bystrica. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa XX. XX. XXXX pod V XXX/XXXX. Nehnuteľnosť je vedená Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica kat. územie K. K. na LV č. XXXX. Okresný súd mal v konaní preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/, 3/ Z. M. uzavrela ako predávajúca so Z. A. a J. C. kúpnu zmluvu

zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bol pozemok KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2 odčlenený od pôvodnej parc. KN č. XXXX kat. územie K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX T.. Q. U. a schválený Správou katastra Banská Bystrica dňa 08. 08. 2003 pod č. XXXX/XX a pozemok KN č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha odčlenený od pôvodnej parc. KN č. XXXX v kat. území K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX T.. Q. U. a schválený Správou katastra Banská Bystrica dňa 09. 09. 2003 pod č. XXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod č. V XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX. Nehnuteľnosť je vedená Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica, kat. územie K. K. na LV č. XXXX. Otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX riešil už okresný súd v konaní XXC/XX/XXXX, pričom z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12. 11. 2008, č.k. 16C/43/2006-189, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.04.2009 č.k. 15Co/57/2009-225, jednoznačne vyplýva, že táto kúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 05. 2009. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (poukaz na ust. § 159 ods.1, 2 O. s. p.). Okresným súdom čo sa týka prvého nároku žalobcov 1/, 2/, 3/ o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie K. K. vedené na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správa katastra Banská Bystrica ako parc. reg. R. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X patria do dedičstva po neb. Z. M. a to z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorou neb. Z. M. predmetné nehnuteľnosti previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 09. 03. 2004, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX, bola táto kúpna zmluva v konaní okresného súdu 16C/43/2006 posúdená ako neplatná a na základe tohto právoplatného rozhodnutia súd určil, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z. M.. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania návrhu žalobcov 1/, 2/, 3/ nevyhovel a neurčil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie K. K. vedené na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správe katastra Banská Bystrica ako parcely reg. R. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorých ako spoluvlastníci sú vedení žalovaní 1/, 2/ každý v podiele X/X k celku, pričom každý podiel X/X z výmery pozemku XXXX/X predstavuje výmeru XX,X m2 a z výmery pozemku XXXX/X predstavuje výmeru XX m2 patria do dedičstva po neb. Z. M. a návrh v tejto časti zamietol. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa domáhali, čo sa týka týchto nehnuteľností určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z. M. a to z toho dôvodu, že ku kúpnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných 1/, 2/ a ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX nebol pevne zošitý geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX overený správou katastra pod č. XXXX/XX, ale bol ku kúpnej zmluve pripojený kovovou spinkou a bol predložený až po podpísaní predmetnej kúpno-predajnej zmluvy a z tohto dôvodu je preto táto kúpna zmluva neplatná. Súd sa s týmto názorom neplatnosti nestotožnil, nakoľko aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 05. 10. 2006. sp. zn. 3Sž-O-KS 55/2006 uverejneného v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 z roku 2008 pod poradovým číslom XX, technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania, na odstránenie ktorej má byť účastník vyzvaný v konaní a aj Ústavný súd SR poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých ustanovenie § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov zmluvy a neurčuje ani konkrétny spôsob ako majú byť jednotlivé listy spojené, preto pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra, pretože technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti právneho úkonu. Okresný súd sa tiež nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/, 3/, ktorý považovali uvedenú zmluvu za nejasnú a neurčitú z dôvodu neuvedenia výmery spoluvlastníckeho podielu s odôvodnením, že vytýkaný nedostatok spočívajúci v neuvedení výmery spoluvlastníckeho podielu možno preklenúť použitím výkladových pravidiel v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na čiastočný úspech tak žalobcov, ako aj žalovaných.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak žalobcovia 1/ až 3/ ako aj žalovaní 1/, 2/.

3. Žalobcovia 1/ až 3/ v odvolaní uviedli, že predmetnom kúpnej zmluvy zavkladovanej v katastri pod č. V XXX/XXXX v časti, v ktorej súd návrh zamietol bola kúpa dvoch novovytvorených pozemkov oddelených geometrickými plánmi od pôvodnej parcely č. XXXX. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená XX. XX. XXXX. V spise V XXX/XXXX sa pri uvedenej kúpnej zmluve nachádza kópia geometrického plánu

č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Zo záznamu na kópii geometrického plánu vyplýva, že táto kópia geometrického plánu bola ku kúpnej zmluve pripojená dodatočne dňa XX. XX. XXXX, a to Správou katastra v Banskej Bystrici a táto kópia geometrického plánu bola na katastri nehnuteľností overená dňa XX. XX. XXXX pod č. XX/XX T.. V. W.. Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny a to už pred jej podpísaním (R XX/XXXX - Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 10. 2001 sp. zn. Cpj 33/01). Podľa názoru žalobcov je nepochybné, že v danom prípade geometrický plán je neoddeliteľnou prílohou kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3SžoKS 55/2006. Kúpna zmluva z 09. 03. 2004, keďže k nej nebol zošitý geometrický plán ešte pred jej podpísaním, je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti s poukazom na zjednocujúce stanovisko R XX/XXXX, kde žalobcovia uviedli, že ak Najvyšší súd SR svoje rozhodovanie vysoko formálnym spôsobom zjednotil, neprináleží jednotlivým senátom Najvyššieho súdu SR, hoc by sa so záverom zjednocujúceho stanoviska nestotožňovali, toto ignorovať a rozhodovať v jeho rozpore. Podľa názoru žalobcov je zrejmé, že geometrický plán v danom prípade nepostačoval priložiť k návrhu na vklad, ale musel byť pripojený, nie priložený k prevodnej zmluve. Ďalším dôvodom podľa žalobcov neplatnosti kúpnej zmluvy je, že nemá zákonom požadovaný obsah, nakoľko kúpna zmluva musí obsahovať aj uvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, ak predmetom prevodu je iba podiel a nie celá nehnuteľnosť. Táto skutočnosť má význam z toho dôvodu, že pokiaľ sa vada zmluvy, napr. neuvedená výmere týka iba jednej z nehnuteľností, jednotná cena bez rozlíšenia cien za jednotlivé nehnuteľnosti spôsobuje, že neplatná bude celá zmluva (nielen v časti prevodu nehnuteľností, ktorých sa vada týka, pričom tento záver je dlhodobo a bezvýnimočne rešpektovaný súdnou praxou (NS ČSR R3/1981, NSČR 22Cdo/2127/2000). Ďalej žalobcovia uviedli, že na základe kúpnej zmluvy Z sa mal previesť spoluvlastnícky podiel X/X na hlavnej budove ako aj na pozemku č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Tento pozemok bol odčlenený z parcely č. XXXX a to geometrickým plánom zo dňa XX. XX. XXXX vyhotoveným T.. Q. U.. Z výkazu výmer pripojeného ku geometrickému plánu vyplýva, že doterajší stav bol taký, že parc. č. XXXX mala výmereu XXXXmX a odčlenením parc. č. XXXX/X vznikol nový stav, v zmysle ktorého už existovali iba nové parcely: parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Pôvodná parcela XXXX o výmere XXXX m2 teda zanikla, a to dňom XX. XX. XXXX keď bol povolený vklad kúpne zmluvy pod č. V-XXX/XXXX.

4. Na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX sa mali previesť parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, ktoré mali byť odčlenené z pôvodnej parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Z výkazu výmer pripojeného ku geometrickému plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že doterajší stav bol taký, že parc. č. XXXX mala výmeru XXXX m2 a odčlenením parcely č. XXXX/X vznikol nový stav a to parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XX m2. Z výkazu výmer pripojeného ku geometrickému plánu XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že doterajší stav bol taký, že parc. č. XXXX mala výmeru XXXX m2 a odčlenením parcely č. XXXX/X vznikol nový stav a to parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XX m2. Teda pozemky prevádzané zmluvou V XXX/XXXX boli odčlenené z parcely č. XXXX jednak geometrickým plánom zo dňa XX. XX. XXXX, kedy z parc. č. XXXX (XXXX m2) vznikli parc. č. XXXX/X (XXXX m2! a XXXX/X (XX m2) a jednak geometrickým plánom zo dňa XX. XX. XXXX, kedy opäť z pôvodnej parc. č. XXXX (XXXX m2) vznikli parc. č. XXXX/X (XXXX m2) a XXXX/X (XXmX).

5. Z uvedeného je zrejmé, že parc. č. XXXX/X a XXXX/X nemohli vzniknúť z parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, ale mohli by vzniknúť iba odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, prípadne aj z pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Ak teda prechádza k prevodu časti pozemku, nie je možné previesť špecifikáciu iba slovným popisom v zmluve, ale je nutné takúto časť zemského povrchu vyznačiť v teréne a následne špecifikovať v geometrickom pláne. Taktiež žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že zmluvné strany si v bode IV. kúpnej zmluvy dohodli zriadené vecného bremena v prospech vlastníkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X pričom dohodnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, je ale neplatné z dôvodu, že toto bolo dohodnuté na parc. č. XXXX, ktorá zanikla. Na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX záložné právo nie je vyznačené. Bez platného zriadenia vecného bremena nie je možné užívať parc. č. XXXX/X a XXXX/X, nakoľko na tieto parcely nie je samostatný prístup. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa predá nehnuteľnosť, ku ktorej nie je samostatný

prístup a nezriadi sa vecné bremeno zabezpečujúce prístup k predávanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené odvolacieho námietky žalobcovia žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a žalobe v tejto časti vyhovel, prípadne rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaní 1/, 2/ podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie napriek tomu, že boli zastúpení tým istým advokátom, každý samostatne. Rozsudok okresného súdu napadli v časti, v ktorej podanej žalobe vyhovel, teda v časti v ktorej prvostupňový súd určil, uvedené nehnuteľnosti do dedičstva po nebohej Z. M.. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na to, že odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí nariadil prvostupňovému súdu, aby opätovne skúmal otázku platnosti oboch kúpnych zmlúv, a teda aj kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. Z pričom prvostupňový súd sa týmto osobitne nezaoberal. Uviedli, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX. XX. XXXX ktorej vklad bol povolený pod č. Z riešil už okresný súd v konaní 16C/43/2006, pričom z rozsudku okresného súdu zo dňa 12. 11. 2008 č. k. 16C/43/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 04. 2009 č. k. 15Co/57/2009 jednoznačne vyplýva, že táto kúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná. Následne prvostupňový súd poukázal na ust. § 159 ods. 1, 2 O. s. p., pričom zastával názor, že účinky právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané a jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzuje právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa riešil právoplatným súdnym rozhodnutím. S takýmto právnym názorom žalovaný nesúhlasili a mali za to, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania došiel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Poukázali na ust. § 135 ods. 1, 2 O. s. p. pričom danú otázku si mal súd vyriešiť ako predbežnú. Súd v tomto konaní nebol viazaný posúdením otázky platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX. XX. XXXX, ktorej bol vklad povolený pod č. Z ako otázky predbežnej v odôvodnení rozhodnutí vydaných v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/43/2006 a pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15Co/57/2009. Naopak, okresný súd si mohol a mal posúdiť otázku platnosti tejto zmluvy nezávisle od uvedených rozhodnutí, pričom prípade, že by došiel k záveru, že uvedená kúpna zmluva je platná, mal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaní v prípade úspechu si tiež uplatnili trovy odvolacieho konania.

7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom odvolania (§ 379 odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a k správnym právnym záverom, preto sa vysporadúva len s podstatnými tvrdeniami odvolateľov uvedenými v odvolaní, v nadväznosti na odvolacie dôvody.

11. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcov bolo, či technickú jednotu listiny musí tvoriť predmetná zmluva i v spojení s geometrickým plánom, ktorý je v zmysle § 46 ods. 1 Katastrálneho zákona prílohou zmluvy, a či ide o podmienku platnosti zmluvy. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na P - Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03. 10. 2001 sp. zn. Cpj 33/2001. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené stanovisko občianskoprávneho kolégia bolo neskorším vývojom judikatúry NSSR prekonané.

12. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa uplatňuje len vtedy, ak zákon (dohoda) určitú formu (napr. písomnú) alebo určitú náležitosť písomnej formy (napr. prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine) včítane ich pojmových atribútov, obligatórne vyžaduje a táto sa nerešpektuje. Právny úkon nemôže byť teda postihnutý neplatnosťou pri nedodržaní takej formálnej náležitosti, splnenie ktorej zákon (dohoda) vyslovene pre určitý právny úkon nestanovuje. Neplatnosť právneho úkonu (v prípade nedodržania zákonom vyžadovanej formy absolútna neplatnosť právneho úkonu) totiž spôsobuje závažné právne

dôsledky (nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, na právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený). Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa stavu (skutkového a právneho), aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Jednoduchú písomnú formu musia mať podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Pre zachovanie jednoduchej písomnej formy, ktorej pojmové náležitosti sú písomnosť a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, kde písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, zákon neurčuje a nevyžaduje. Nevyžaduje teda ani pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. Ak teda Občiansky zákonník výslovne nevyžaduje v prípade, že zmluva o prevode nehnuteľností pozostáva z viac ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou, ako špecifickú pojmovú náležitosť zodpovedajúcu požiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, nemôže mať nedodržanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok na odstránenie ktorého musí byť účastník vyzvaný príslušným orgánom katastra. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, a to ani vtedy, ak súčasťou zmluvy má byť geometrický plán (v tejto súvislosti pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 64/2011 z 26. 09. 2012).

13. Výslovne uvedenou otázkou sa zaoberá aj nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 15/2014 - 77 z 28. 04. 2014. Podľa názoru ústavného súdu, z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Požiadavky na písomnú formu právneho úkonu (alebo sprísnenú písomnú formu) nie sú samoúčelné. Pri posudzovaní právneho úkonu s ohľadom na splnenie písomnej formy v zmysle § 46 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, musí byť zohľadnený aj účel tejto normy (zvýrazňovacia funkcia dôležitých právnych úkonov, preukaznosť, trvalosť a spôsobilosť archivácie predmetných právnych úkonov ich účastníkmi, ako aj orgánmi verejnej správy, obmedzenie rizika pozmeňovania obsahu listiny a pod.). V okolnostiach v danej veci ústavný súd nie je toho názoru, že by účel § 46 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka bol spochybnený v prípade, ak účastníci zmluvy o prevode nehnuteľností odkázali v tejto zmluve na taký geometrický plán, ktorý bol autorizovaný a uložený orgánom správy katastra (a jeho obsah je tak dostatočne preukázateľný a možnosť vplyvu účastníkov na jeho obsah je obmedzený), a ktorý je priložený k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

14. V nadväznosti na vyvíjajúcu sa judikatúru najvyššieho súdu, ako aj závery Ústavného súdu SR k danej otázke, odvolací súd považuje záver okresného súdu vo vzťahu k technickej jednote zmluvy a geometrického plánu za vecne správny. Technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľností spolu s geometrickým plánom nie je podmienkou platnosti právneho úkonu.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcov, že kúpna zmluvy musí obsahovať aj uvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, ak predmetom prevodu je iba podiel a nie celá nehnuteľnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy, ktorej sa odvolacia námietka týka (vklad povolený pod č. V XXX/XXXX) ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () predpokladalo v rámci formálnych náležitostí zmluvy aj označenie nehnuteľnosti podľa katastrálnych území parcelných čísiel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok, i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel, avšak práve z dôvodu precizovania právnych predpisov a ich približovania sa v rámci formálnych náležitostí zmlúv k náležitostiam reálne potrebným pre uzavretie zmluvy, uvedená okolnosť spočívajúca vo výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel bola upravená a v súčasnosti zákon vyžaduje (§ 42 ods. 2 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z. z.), ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov uvedenie už len podielu vyjadreného zlomkom k celku. Z tohto dôvodu preto nie je možné akceptovať uvedenú odvolaciu námietku žalobcov, a už vôbec nie v nadväznosti na neplatnosť

zmluvy z tohto dôvodu. Znenie zákona reagovalo na spoločenskú prax a potreby novelou zák. č. 162/1995 Z. z. a to č. 103/2010 Z. z. od 01. 05. 2010, kedy § 42 ods. 2 písm. c) bol upravený.

16. V naznačenom kontexte je preto potrebné pristupovať aj k odvolacej námietke žalobcov, ktorí namietali, že súd nepochopil ich argumentáciu (pričom samotná skutočnosť, že si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za viacero nehnuteľností jednou sumou nie je samozrejme vadou), že táto skutočnosť má ale význam z toho dôvodu, že pokiaľ sa vada zmluvy (nap. neuvedená výmera) týka iba jednej z nehnuteľností, bez rozlíšenia cien za jednotlivé nehnuteľnosti spôsobuje, že neplatnou bude celá zmluva, nielen v časti prevodu nehnuteľností, ktorých sa vada týka. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že k namietanej vade zmluvy v rozsahu, že by spôsobila neplatnosť zmluvy nedošlo. Neuvedenie výmery pozemku pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy, zvlášť, keď v neskoršom období priamo zákonodarca od tejto podmienky v zákone upustil. Odvolací súd nespochybňuje závery rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR č. R 3/1981, NSČR č. 22Cdo/2127/2000, avšak na uvedený daný prípad tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné. V tomto prípade totiž nedochádza k situácii, že by právny úkon k jednej z nehnuteľností, ktorá je predmetom prevodu na konkrétnej zmluve bol neplatný, čo by spôsobovalo neplatnosť celej zmluvy.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcov vo vzťahu k výpočtu výmery parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie K. K.. Naznačený teoretický prepočet postupu pri prevádzaní parciel žalobcami je totiž nesprávny. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že tak kúpna zmluva (V XXX/XXXX týkajúca sa podielu vo veľkosti X/X na pozemku parc. č. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 odčlenená od pôvodnej parcely KN č. XXXX v k. ú. K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX a schváleným Správou katastra v Banskej Bystrici dňa XX. XX. XXXX pod č. XXXX/XX), ako aj kúpna zmluva V XXX/XXXX (predmetom ktorej je pozemok KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2 odčlenený od pôvodnej parcely KN č. XXXX v k. ú. K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX a schválený Správou katastra v Banskej Bystrici XX. XX. XXXX pod č. XXXX/XX; a pozemok KN č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha, odčlenený od pôvodnej parcely KN č. XXXX v k. ú. K. K. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným dňa XX. XX. XXXX a schválený Správou katastra v Banskej Bystrici dňa XX. XX. XXXX pod č. XXXX/XX) boli uzavreté XX. XX. XXXX, návrhy na vklad boli podané XX. XX. XXXX a vklad v oboch prípadoch bol povolený XX. XX. XXXX. Z citovaného je zrejmé, že postupným odčleňovaním z pôvodnej parcely XXXX o výmere XXXX m2 , a to vytvorením parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X došlo k vytvoreniu parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2. Parcela č. XXXX/X nebola odčlenená ako prvá o výmere XXX m2 a nevznikol stav, ktorý by viedol k matematickým nezrovnalostiam, pretože geometrické plány, ktorými boli odčlenené jednotlivé parcely je potrebné vziať do úvahy v ich vzájomnej súvislosti a časovom slede. Žalobcovia nemôžu spochybňovať okolnosti, ktoré neboli pochybné v čase vyhotovenia geometrického plánu a jeho schválenia a predmet kúpy vychádzajúci z týchto geometrických plánov nebol spochybňovaný ani účastníkmi zmluvy a nespôsoboval problém ani pri zápise do katastra nehnuteľností. Závery žalobcov v tomto smere sú konštrukciou, ktoré nereflektujú na existujúci reálny stav.

18. Ďalšou vadou zmluvy, na ktorú žalobcovia v odvolaní poukazujú je jej rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalobcov zmluvné strany si v bode IV kúpnej zmluvy dohodli zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X právo prechodu pešo, osobným alebo nákladným motorovým vozidlom, alebo nemotorovým vozidlom cez parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Dohodnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je podľa názoru žalobcov neplatné z dôvodu, že toto bolo dohodnuté na parcele č. XXXX, ktorá zanikla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že táto odvolacia námietka žalobcov je irelevantná, pretože predmetnom konania nie je existencia/neexistencia vecného bremena, prípadne neplatnosť dohody o zriadení vecného bremena, resp. iný nárok týkajúci sa vecného bremena. Pokiaľ by aj v tejto časti bola zmluva neplatná, neznamená to neplatnosť celej zmluvy a vyhoveniu žalobe v určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov (§ 41 Občianskeho zákonníka). Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcov nemohol akceptovať.

20. Odvolacia námietka oboch žalovaných smerovala k napadnutiu rozsudku okresného súdu odvolaním v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel z dôvodu prihliadnutia okresným súdom na závery rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/43/2006 zo dňa 12. 11. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 04. 2009 č. k. 15Co/57/2009 - 225, kde len ako prejudiciálna otázka bola riešená neplatnosť zmluvy V XXX/XXXX.

21. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/43/2006 - 189 zo dňa 12. 11. 2008, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (1. J. C., 2. Z. A.) domáhali proti žalovaným (1. M. P., 2. Bc. M. K., 3. B. M.) zaplatenia sumy 984 200,- Sk z titulu uhradenia nájomného, pričom rozsudok okresného súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/57/2009 - 225 zo dňa 08. 04. 2009 vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdený. Len ako predbežná otázka bola riešená otázka platnosti resp. absolútnej neplatnosti zmluvy V XXX/XXXX, pričom táto zmluva daným rozsudkom bola posúdená ako absolútne neplatná podľa § 46 ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že novovytvorený pozemok parc. č. KN XXXX/X ešte nebol identifikovaný v katastri nehnuteľností, a preto táto časť pozemku musela byť označená na geometrickom pláne, ktorý musel byť pripojený a tvoriť s kúpnou zmluvou jedinú listinu, a to už pred podpísaním listiny. Nebola splnená požiadavka technickej jednoty viacerých listín zmluvy s geometrickým plánom tvoriacim jej súčasť, a preto práve táto skutočnosť založila absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

22. Okresný súd, ako aj odvolací súd v tomto konaní, (17C/68/2009; 15Co/595/2015) sa s otázkou platnosti zmluvy z dôvodu technickej jednoty geometrického plánu so zmluvou vysporiadal odlišne vo vzťahu k zmluve V XXX/XXXX. Avšak ako správne poukázal okresný súd s poukazom na ust. § 159 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/43/2006 - 189 z 12. 11. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 04. 2009 č. k. 15Co/57/2009 - 222 je záväzný. Aj podľa § 228 ods. 1, 2 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán, po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

23. Zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom konaní o práve (resp. právnom vzťahu) právoplatným rozsudkom (výrokom) bez ohľadu na to, že išlo o právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré sa týkalo peňažného plnenia, neprejavuje sa v prípade nového konania iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať (ne bis in idem) t. j. len v skúmaní (danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt (dopad, či zacielenie); je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom.

24. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti chápať ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor a od jeho posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci (porovnaj napr. Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008 str. 62 a nasl.). Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí. Pri tomto objektívne existujúcom vzťahu - pozitívno-právnej stránke prejudiciality - skúmajú sa jeho dôsledky, najmä to, kedy a do akej miery je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke, kedy a v akom rozsahu a s akými účinkami si môže súd predbežnú otázku, ktorá doposiaľ nebola právoplatným rozhodnutím vyriešená, sám posúdiť, aký je postup v prípadoch, keď si takúto otázku sám vyriešiť nesmie.

25. Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka, je potom taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania, a má pre terajšie konanie určujúci význam (uvedené zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca otázka“). Prejudiciálna otázka sa aj v minulosti chápala ako taká právna skutočnosť (právo, právny vzťah), ktorej existencia, či neexistencia by mala vplyv na

rozhodnutie o veci prejednávanej súdom, a ktorá sama môže byť predmetom konania na súde, resp. predmetom rozhodnutia v inom konaní (porovnaj Jindřich Hrdlička, Předurčujíci otázky v řízení před státním notářstým, ACTA UNIVERSITATIS CAROLINAE, IURIDICA 3/1967, str. 243).

26. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia tých istých strán (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch sporoch). Na iné osoby, ako boli účastníci konania a strany konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov, účinky právoplatného rozsudku sa môžu vzťahovať len v tých prípadoch, kedy tak stanoví zákon. Pri posúdení dosahu záväznosti právoplatného rozhodnutia (miery účinku na rozhodovanú vec, predmet sporu) nie sú pre súd určujúce hranice dané rozsahom nároku, nemôže iba prekročiť rozsah právneho vzťahu, z ktorého nárok vyplýva. Účinok prejudiciality sa prejaví zamietnutím žaloby.

27. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

28. Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci (res iudicata) bráni ako negatívna neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou vecou zaoberať. Pokiaľ v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 16C/43/2006 v spojení s konaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/57/2009 bola pre rozhodnutie veci ako prejudiciálna otázka riešená neplatnosť zmluvy (V XXX/XXXX), kedy okresný súd došiel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, ide o riešenie prejudiciálnej otázky, ktorá má v tomto konaní určujúci význam a ktorej existencia v tomto konaní sa musela preukázať v rozhodnutí o veci prejednávanej súdom. Aj v rámci subjektívneho vymedzenia záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, tak okresný súd, ako aj odvolací súd musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia vzhľadom na totožnosť strán konaní, aj keď v opačnom postavení. Záväznosť právoplatného rozhodnutia sa v účinku prejudiciality musela prejaviť zamietnutím žaloby. V tomto rozsahu preto rozsudok okresného súdu musel byť odvolacím súdom potvrdený ako vecne správny.

29. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o trovách konania vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v spore každej zo strán. Aj v odvolacom konaní mala každá zo strán (strana žalobcov ako aj strana žalovaných) úspech len čiastočný, odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP. 30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .