Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/62/2017

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Fotovoltaická elektráreň Bátka, s. r. o. /skratka FEB, s. r. o./, so sídlom Šebešťanová 253, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 45 571 414, právne zastúpený: 1/ POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, 2/ Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO : 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, registračné číslo FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 73.487,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 15.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 34.973,29 eur s úrokom z omeškania špecifikovaným základom, sadzbou a dobou omšekania a trovy konania. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že žalobca uhradil žalovaným fakturované platby za prístup do distribučnej sústavy žalovaného (tzv. G-komponent) zavedené vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. z 11.07.2013, a to napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Napriek absencii zmluvného základu žalovaný vyfakturoval žalobcovi a žalobca uhradil za rok 2014 a 2015 platby za prístup (G-komponent) celkom v sume 34.973,29 eur, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

2. Uznesením č.k. -295 zo dňa 24.4.2018 súd na základe dispozičného úkonu žalobcu zastavil konanie v časti uplatneného úroku z omeškania špecifikovaného vo výroku uznesenia.

3. Uznesením č.k. -687 zo dňa 14.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 14.3.2017, učinenú podaním zo dňa 19.2.2018 a podaním zo dňa 4.1.2019, ktorými žalobca rozšíril uplatnený nárok o platby za prístup do distribučnej sústavy žalovaného za rok 2016 a 2017, v zmysle ktorej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 73.487,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 54.230,41 eur od 3.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 17.652,36 eur od 19.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.604,76 eur od 28.12.2018 do zaplatenia.

4. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok popieral, pričom mal za to, že dohoda o prístupe do distribučnej sústavy, a teda dohoda o využívaní dohodnutej kapacity distribučnej sústavy medzi žalobcom a žalovaným je daná zmluvnými vzťahmi, ktoré žalobca a žalovaný uzavreli, resp. ktoré sú v platnosti.

5. Uznesením č.k. -722 zo dňa 10.12.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.09.2018, vedenom na Najvyššom súde SR pod sp.zn. .

6. Uznesením č.k. -969 zo dňa 17.2.2021 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp.zn. .

7. Vec sp.zn. bola po predbežnom prerokovaní vedená na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením -250 zo dňa 24.03.2022 tak, že ústavné sťažnosti sťažovateľov 1/ FVE Krásna, s. r. o., IČO 45 663 734, Kpt. Nálepku 19, Košice, 2/ ProSun, s. r. o., IČO: 44 999 275, Ladomerská Vieska 1030, 3/ GROUND I, s. r. o., IČO: 44 907 796, Budyšínska 38, Bratislava a 4/ My Energy SPV 4, s. r. o., IČO: 44 789 459, Votrubova 28, Bratislava, zastúpených POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti postupu a uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 20. novembra 2019, č.k. z 19. februára 2020, č.k. z 30. apríla 2020 a č.k. z 5. Marca 2020 odmietol. Predmetné uznesenie Ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2022, čím odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Súd uznesením č.k. -1031 zo dňa 03.05.2022 rozhodol, že pokračuje v konaní.

8. Písomným podaním zo 14.06.2022 doručeným súdu 20.06.2022 žalobca oznámil súdu, že na podanej žalobe netrvá, a to v kontexte uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -250 zo dňa 24.03.2022. Z uvedeného dôvodu žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca zároveň navrhol, aby súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi a uviedol, že ak sa v tomto konaní bude posudzovať aj priznanie náhrady trov konania, tak navrhuje, aby sa tieto protistrane nepriznali z dôvodu prípadu hodného osobitného zreteľa, keďže stav v tomto konaní závisel predovšetkým od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a nie od žalobcu, čo nemôže byť pričítané na jeho ťarchu.

9. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ustanovenia , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11. Podľa ustanovenia , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ust. alebo pojednávanie, súd na základe ust. výrokom I tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na procesné štádium, v ktorom došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle ust. nebol potrebný, resp. na prípadný nesúhlas žalovaného by súd v tomto štádiu konania neprihliadal.

13. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Späťvzatie žaloby je dispozičný procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na meritórnom prejednaní ním uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá. Zákon neukladá žalobcovi povinnosť späťvzatie žaloby alebo jej časti zdôvodniť, avšak dôvody späťvzatia žaloby sú významné pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , prípadne . V prípade zastavenia konania, ustanovenie zásadne ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. , Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.

16. Výnimku zo zásady zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov zastaveného konania predstavuje ustanovenie , ktoré pripúšťa, aby súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre aplikáciu ustanovenia v konkrétnej veci tak musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to výnimočné okolnosti danej veci a existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd konštatuje, že naplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci zistené nebolo.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol, že na podanej žalobe netrvá v kontexte vydaného uznesenia Ústavného súdu SR pod sp.zn. -250 zo dňa 24.03.2022. Žalobcom tvrdené dôvody späťvzatia žaloby zároveň vylučujú záver o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania, nakoľko nemožno konštatovať, že by žalobcu k späťvzatiu žaloby viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby.

18. V súvislosti s návrhom na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému žalobca náležite nešpecifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mali odôvodňovať v posudzovanom prípade aplikáciu ustanovenia . K návrhu na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému žalobca výlučne uviedol, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže stav v tomto konaní závisel predovšetkým od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda nie od žalocu. Súd uvedené tvrdenie žalobcu vníma tak, že dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci a v posudzovaní konaní o skutkovo a právne obdobných nárokoch pred ústavným súdom. Súd konštatuje, že žalobcom tvrdené skutočnosti nemožno posudzovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle ust. výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanému.

19. Žaloba žalobcu v prejednávanej veci bola jednou z množstva žalôb výrobcov elektriny, ktorými uplatnili voči žalovanému v postavení prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy nárok na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponentu) zavedených Úradom pre reguláciu sieťových odvetí Slovenskej republiky v Vyhlášky č. , ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, uplatňovaných od 01.01.2014. Žalobca v postavení výrobcu elektriny poukazoval v konaní na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 22.06.2016, ktorým bol vyslovený nesúlad časti ustanovenia Vyhlášky č. s dotknutými ustanoveniami SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, na základe záverov ktorého dovodzoval, že právny dôvod sporných platieb za prístup do distribučnej sústavy odpadol a ním uhradené platby predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zároveň v nadväznosti na právne závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze zdôrazňoval, že so žalovaným nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, preto neexistoval zákonný ani zmluvný dôvod pre fakturovanie platieb G-komponentu zo strany žalovaného. Žalobca v priebehu sporu zotrvával na tom, že G-komponent majú platiť v zmysle Vyhlášky č. v spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 22.06.2016 len tí výrobcovia elektriny, ktorí majú s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, pričom žalobca takúto zmluvu so žalovaným uzavretú nemá.

20. Vzhľadom na vedomosť súdu o značnom počte sporov vyvolaných výrobcami elektriny voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav na obdobnom skutkovom a právnom základe ako prejednávaná vec, súd v záujme rozhodnutia v prejednávanej veci v súlade s princípom právnej istoty zakotveným v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov konanie prerušil, a to najprv do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.09.2018 vedenom na Najvyššom súde SR pod sp.zn. a následne do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp.zn. . V priebehu času došlo k vydaniu viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje aj Ústavný súd SR v náleze -256 zo dňa 14.12.2021 (uznesenie z 20.11.2019 sp.zn. , uznesenie z 31.03.2020 sp.zn. , uznesenie z 05.03.2020 sp.zn. , uznesenie z 19.02.2020 sp.zn. a uznesenie z 30.04.2020 sp.zn. ), ktoré vychádzajú z obdobného skutkového a právneho stavu, pričom sú založené na právnom závere, podľa ktorého podmieňoval pôsobenie výrobcu elektriny na trhu okrem iného uzatvorením zmluvy o prístupe do sústavy. Išlo o zákonnú podmienku, pričom zmluva o prístupe a o pripojení k sústave uzatvorená podľa neodporuje neskoršej právnej úprave obsiahnutej v V konaniach vedených na Najvyššom súde SR pod sp.zn. , , a , ktoré boli posudzované v konaní o ústavných sťažnostiach vedenom na Ústavnom súde SR pod sp.zn. , Najvyšší súd SR na rozdiel od okresného a krajského súdu, ktoré konali v daných veciach v prvej a druhej inštancii, dospel k záveru, že povinnosť výrobcov elektriny uzatvoriť zmluvu o prístupe a pripojení k sústave s prevádzkovateľom vyplývala z , a že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy bola súčasťou zmluvy o pripojení. Najvyšší súd SR tak odlišne právne posúdil zmluvné vzťahy medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, než ich posúdili súdy prvej a druhej inštancie. Ústavný súd SR následne v uznesení -250 z 24.03.2022 konštatoval, že závery Najvyššieho súdu SR v napadnutých uzneseniach nie sú arbitrárne či svojvoľné a postupom najvyššieho súdu nedošlo k zásahu do rovnosti strán.

21. Podstatou sporu v prejednávanej veci bolo najmä právne posúdenie, či medzi žalobcom a žalovaným existuje právny (zmluvný) základ pre účtovanie poplatku za prístup do distribučnej sústavy žalovaného (tzv. G-komponentu). Samotná skutočnosť resp. procesný postup súdu, ktorý v záujme naplnenia princípu právnej istoty v rozhodovaní konanie prerušil do rozhodnutia najvyššieho súdu resp. ústavného súdu v skutkovo a právne obdobných veciach, nemôže následne zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ak rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu vyzneli v neprospech výrobcov elektriny a oslabili ich argumentáciu v konaní, čo následne zjavne viedlo žalobcu v späťvzatiu žaloby, v dôsledku ktorého nesie procesné zavinenie na zastavení konania.

22. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že „...stav v tomto konaní závisel predovšetkým od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda nie od žalobcu...“. V civilnom sporovom konaní každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za výsledok sporu, ktorý závisí predovšetkým od toho, ako si sporové strany splnia povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a následne ako konajúci súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistený skutkový stav právne posúdi. Súd má za to, že vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach, odlišné právne posúdenie veci dovolacím súdom, než bola vec posúdená súdom prvej inštancie a súdom odvolacím, ani závery Ústavného súdu SR v konaní o ústavných sťažnostiach proti postupu a uzneseniam dovolacieho súdu, nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci podľa ust. . Podporne súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2016 sp.zn. , zo záverov ktorého vyplýva, že okolnosť, že jednotlivé (súdne) inštancie mali

na právnu kvalifikáciu veci odlišné názory, nemôže byť použitá pre ospravedlnenie aplikácie (poznámka konajúceho súdu: ktorému zodpovedá ), nakoľko nemožno klásť na ťarchu účastníka konania skutočnosť stojacu na strane súdov.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Samostatným uznesením rozhodne súd taktiež o žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).