Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1541-2021.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1541/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. N. X., , Y. P. , M. XX, XXX XX U. - J. Č. Q. J., Z.: XX XXX XXX M..: J.. M. U., G.W., R. XX, XXX XX U. - J. Č. Q. J., Z.:XX XXX XXX proti povinnému: E. A., G..Y.., J. XXX/XX, XXX XX U. - J. Č. Y. J., Z.: XX XXX XXX,M.. H., G. X., Y.. N.. K.., J. XX, XXX XX U., Z.: XXXXXXXX o vymoženie 42 EUR s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Mariána Michnicu, Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava pod č. 410EX 303/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.04.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 42,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 06.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 24.05.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu, Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý ju vedie zn. č. 410EX 303/21 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinný podal v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote podanie označené ako: „Návrh na zastavenie exekúcie, Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Návrh na odklad exekúcie“. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada, aby súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Michnicom, Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý ju vedie zn. č. 410EX 303/21 v celom rozsahu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný ďalej konštatuje, že predmetný exekučný titul bol vydaný samotným oprávneným, podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „ZoUNEK“) a ďalej uvádza, že len z ustanovení zákona (ZoUNEK) môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má, a kedy takýto nárok nemá. Podľa vyjadrenia povinného samotné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie takýto nárok bez opory v zákonnej úprave (ZoUNEK) nezakladá. Ďalej
poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti so zastavením starých exekúcií na svojom portáli uvádza „Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“, zo dňa 20. 12. 2019 kde v bode 9. uvádza nasledovné: „ Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 od s. 2 písm . c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov , je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vy konanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť.“ Povinný namieta, že oprávnený nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Namieta, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Toto podľa povinného vyplýva i z citovaného oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR. Súčasne poukazuje na ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK,: podľa ktorého „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií .7) “ Povinný v tejto súvislosti ďalej uvádza: „Poznámka 7) znie doslovne nasledovne: § 211a a § 243d ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355 /2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií. Významom a záväznosťou poznámky pod čiarou sa najvyššia súdna autorita Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá v konaní sp. zn. 3 Obo 160/2010 v rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2011. Význam poznámky 3f/ v tomto Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tom, že určuje, o akého správcu (či správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z., alebo správcu podľa zákona č. 328/1991 Z.z.) má pri oslobodení od súdneho poplatku ísť. Význam poznámky 7) v § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK je v tomto konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. Podľa dôvodovej správy k ZoUNEK: „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného d o 31. marca 2017.“ Povinný tiež uvádza, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, čo zákonodarca následne definuje v § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný osobitne namieta, že z toho čo zákonodarca v dôvodovej správe k ZoUNEK uvádza, je zrejmé že pre nárok súdneho exekútora na paušálne trovy nie je postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcií k zastaveniu starej exekúcie, či dokonca ešte neskôr. Podľa povinného v tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od povinného a ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Pri poverení, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené pred 1. 1. 2015 mal súdny exekútor zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 7. 1. 2015 (ak by predtým došlo k aktualizácii údajov). Ak by došlo k aktualizácii zapisovaných údajov (najmä v dôsledku zmeny súdneho exekútora), alebo k doručenou poverenia na vykonanie exekúcie po 1. 1. 2015, súdny exekútor mal zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií do 7 dní odo dňa, kedy došlo k aktualizácii zapisovaných údajov, alebo k doručeniu poverenia. Inak mal súdny exekútor zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 30. 6. 2016. Povinný namieta, že bolo základnou povinnosťou oprávneného urobiť potvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto preukázať a tak súdny exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo podľa neho v tomto exekučnom konaní oprávnený neosvedčil. Z exekučného titulu nevyplýva, že oprávnený preukázal to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nepreukázal ani to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná podľa predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný namieta možné porušenie povinnosti oprávneného zabezpečiť resp.
vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií; teda do siedmich dní, odkedy sa oprávnený dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30. 6. 2016, resp. nepreukázanie včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Podľa povinného Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo vydané v rozpore so ZoUNEK a oprávnený v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa oprávnený dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis príp. do 30. 6. 2016. Oprávnený v Upovedomení o zastavení starej exekúcie a výzve na zaplatenie paušálnych trov podľa povinného nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Povinný namieta, že z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony oprávnený vykonal, aby vymohol nárok povinného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok povinného oprávnený vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. V ďalšom povinný poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva tohto oprávneného a jeho zákonná ochrana. Riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v Civilnom sporovom poriadku, kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) je zo strany štátu paušálne sankcionovaný a spoplatnený prvýkrát ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, druhýkrát ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie exekúcie, tretíkrát rozhodnutím štátu o zastavení exekúcie bez ohľadu na to či pohľadávka tohto oprávneného bola vymožená a štvrtýkrát zákonom ustanovenou náhradou paušálnych trov exekúcie vylučujúcou akékoľvek individuálne osobitosti prípadu a bezdôvodne prenášajúcou náklady na tohto oprávneného. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá zákona 233/2019 Z.z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 46 Ústavy) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu. Povinný poukazuje, že uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to aj v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom. Súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie bol tak aj návrh povinného na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Povinný namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.
4. K vyššie uvedenému podaniu povinného sa cestou právneho zástupcu vyjadril oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK“), stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa § 3 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
12. Podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
13. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
14. Povinný vo svojom podnete na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a akcentoval dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Povinný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.
15. V predmetnej súvislosti zákon 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor povinného nezdieľa, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje samotný účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu jednoznačne napĺňa jeho účel, a to odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP (výrok č. I).
16. V nadväznosti na skutočnosť, že súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol súd ďalej preskúmal návrh na zastavenie exekúcie v intenciách povinným namietaných skutočností. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona má súd za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal zo strany oprávneného a z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že exekúcia pod.zn. EX 14767/10 bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku. Napadnuté upovedomenie obsahuje povinným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z.. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z. Súd konštatuje, že tak ako to vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. Uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) . Súd k nároku
na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádza, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný.
17. Tunajší súd dňa 27.04.2022 vyzval oprávneného na preukázanie zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Oprávnený dňa 29.04.2022 doručil vyjadrenie v ktorom uviedol „Exekútor vykonáva zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa § 211a ods. 1 a 2 zákona do registra exekúcií v dávke alebo jednotlivo elektronickými prostriedkami prostredníctvom aplikácie určenej Slovenskou komorou exekútorov. Vzhľadom na skutočnosť, že staré exekúcie po ukončení exekučných konaní boli vymazané z CRE, a aktuálny výpis z CRE neobsahuje údaje o zápisoch a výmazoch starých exekúcii, požiadali sme v obdobnom prípade CRE o doloženie podrobného výpisu z CRE, z ktorého by bol zrejmý dátum zápisu starej exekúcie. Z odpovede CRE, ktorú dokladáme v prílohe vyplýva, že CRE takéto údaje neeviduje a preto ich nevie poskytnúť, nakoľko na vymazanú exekúciu výpis nie je možné vydať Na základe vyššie uvedeného v prílohe tohto listu predkladáme elektronický záznam o exporte a nahratí starej exekúcie EX 14767/10 do CRE, ktorý bol vykonaný dňa 24.06.2016. Dovolíme si zároveň súdu uviesť, že nami požadovaný nárok je povinným GENERAL FACTORING, a.s. plne uhradený. Súd preskúmal predložený dôkaz - elektronický záznam o exporte a nahratí starej exekúcie a má zato, že oprávnený zápis napriek vyššie uvedeným skutočnostiam preukázal. K poslednej vete oprávneného v ktorej uvádza, že povinný sumu 42 Eur dňa 03.08.2021 uhradil súd uvádza, že uhradenie istiny zo strany povinného nespôsobil zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti, a to z dôvodu, že predmetom exekúcie sú okrem istiny aj trovy exekúcie, ktoré oprávnenému vznikli pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré je potrebné dovymáhať prostredníctvom súdneho exekútora. Úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom by bola dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak by k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania v tomto prípade dňa 03.08.2021 a teda v čase prebiehajúcej exekúcie, jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní všetkých listinných dokumentov, ktoré boli súdu predložené dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
19. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20.Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. O trovách konania o návrhu na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle §199a, §199d Exekučného poriadku a §255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom nato, že oprávnený si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov nepriznal, tak ako je vedené v III. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.