Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XX XXXXXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o. Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854107, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Nitra, Rázusova 7, 949 01 Nitra o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 25.05.2022, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.p. PPZ-HCP- BA11-16-033/2022-AV o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 17.06.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave určuje, že rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA11-16-033/2022-AV zo dňa 17.06.2022, ktorým bola žalobcovi, V. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XX XXXXXXX, dňom 17.06.2022 predĺžená lehota zaistenia na čas do 16.07.2022, je n e z á k o n n é.

II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra (ďalej aj „správny orgán“ alebo „žalovaný“) podľa ust. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „") rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022 administratívne vyhostilo žalobcu z územia Slovenskej republiky a podľa ust. mu uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov.

2. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV zo dňa 18.05.2022 (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“) podľa ust. dňom 18.05.2022 zaistil správny orgán žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnil do Ústavu na pobyt cudzincov v Medveďove. Dĺžku doby zaistenia určil do 18.06.2022. Dôvodom pre vydanie predmetných rozhodnutí, bola utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené", ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia PZ, evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, uložená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ. Z tejto písomnosti by mal vyplývať zákonný dôvod a postup podľa ust. , t.j. mal by predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

3. Dňa 18.05.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v ktorej

okrem iného uviedol, že si nie je vedomý žiadnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k záveru, že by mohol predstavovať riziko pre Slovensko, kde sa zdržiava tridsať rokov legálne, bez porušovania právnych noriem Slovenskej republiky, kde má vybudované rodinné väzby, pracovné vzťahy, okruh priateľov a spôsob jeho života sa nijako nevymyká spôsobu života bežnej rodiny. So slovenskou občiankou uzatvoril dňa 11.11.2000 manželstvo, v ktorom žije dodnes a tiež s deťmi I. Y. a W. Š. rod. Y.. Počas trvania manželstva nadobudol rodinný dom na ulici Š. XX D. T.. Nie je v kontakte so žiadnymi závadovými osobami a nemá vedomosť, že by ktokoľvek v okruhu ľudí s ktorými je v kontakte, mohol predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.

4. Rozhodnutie o zaistení bolo na základe správnej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 08.06.2022 a žalovanému bola uložená povinnosť žalobcu zo zaistenia bezodkladne prepustiť. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.

5. Dňa 13.06.2022 bola žalovanému doručená informácia z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o tom, že po umiestnení žalobcu do priestorov útvaru bol žalobca oboznámený, za akým účelom sa v priestoroch útvaru nachádza a tiež o plánovanom postupe výkonu jeho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že poučeniu porozumel a chce sa vrátiť svojvoľne do krajiny pôvodu, teda do Ruskej federácie. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov sa pokúsil kúpiť letenky pre žalobcu cez systém FAR, avšak bezúspešne, nakoľko agentúra Frontex nepodporuje lety na územie Ruskej federácie. Na základe týchto skutočností požiadal predajcu leteniek Asiana s.r.o. o stanovisko, či je možné zabezpečiť letenky pre návrat štátneho príslušníka Ruskej federácie. Predajca leteniek Asian s.r.o. uviedol, že návrat štátneho príslušníka Ruskej federácie je možný po trase Viedeň-Istanbul- Moskva. Na základe uvedeného bol výkon vyhostenia žalobcu naplánovaný na deň 17.06.2022 po trase Viedeň (Schwechat)-Istanbul-Moskva (Vnukovo).

6. Dňa 14.06.2022 bola správnemu orgánu doručená informácia z útvaru policajného zboru pre cudzincov, že žalobca počas zaistenia uviedol, že svojvoľne Slovenskú republiku neopustí, iba v prípade, ak ho budú sprevádzať policajti do krajiny pôvodu. Z dôvodu, že nebolo možné zakúpiť ďalšie letenky pre príslušníkov Policajného zboru ako doprovod, výkon vyhostenia nebude možné zrealizovať do doby pôvodného zaistenia žalobcu, teda do dňa 18.06.2022.

7. Žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA11-16-033/2022-AV zo dňa 17.06.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) predĺžil žalobcovi lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.07.2022 a žalobcu umiestnil do útvaru policajného zaistenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , a , , , 2 č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“). Konštatoval, že dňa 13.05.2022 sa riaditeľ správneho orgánu oboznámil s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „vyhradené“, obsahujúcou konkrétne dôvody, ktorých záverom je, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a je daný zákonný postup podľa ust. b) Jej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru, je evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022 a uložená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

8. Žalovaný mal za to, že je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný na realizáciu výkonu vyhostenia do 16.07.2022. Uviedol, že pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia čisto z praktických dôvodov, nakoľko zákon o pobyte cudzincov stanovuje, že v prípade ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky, účastníka konania treba zaistiť. Ide o povinnosť správneho orgánu a nie možnosť. Konštatoval, že inštitút zaistenia cudzinca priamo slúži výkonu administratívneho vyhostenia a zaistenie žalobcu je potrebné aj na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania na území štátov schengenského priestoru. Policajný útvar môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky podľa ust. , Správny orgán sa zaoberal aj týmito alternatívami, avšak žalobcu vyhodnotil ako osobu predstavujúcu vážnu hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a preto nemal inú možnosť ako ho zaistiť a tým predísť páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti. Záujem spoločnosti, treba v danom prípade nadradiť záujmu jednotlivca. Neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uložiť miernejšie alternatívy zaistenia. Zaistenie je nevyhnutné na zabezpečenie úspešnej prípravy a organizácie návratovej operácie účastníka konania, ktorý sa nachádza na neoprávnenom pobyte. So zaisteným žalobcom sa zaobchádza humánne a dôstojne, rešpektujú sa jeho základné práva v súlade

s medzinárodným a vnútroštátnym právom, taktiež sú dodržiavané zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES), zaistenie je v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2008/115/ES.

9. Dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa a Žalobca je podľa neho osobou, ktorá bola vyhodnotená ako osoba ohrozujúca bezpečnosť Slovenskej republiky, a teda žalovanému nedáva možnosť uložiť alternatívu zaistenia. Ponechanie žalobcu na slobode by v značnej miere ohrozilo realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. Dĺžku doby predĺženia zaistenia, aj na základe skutočnosti, že žalobca je držiteľom platného cestovného dokladu, stanovil správny orgán na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.07.2022. Počas uvedenej doby bude žalovaný zabezpečovať technicko - personálne zabezpečenie návratu. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov pristúpi k zabezpečeniu leteniek aj pre príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky vykonávajúcich doprovod.

II. Žaloba

10. Včas podanou žalobou zo dňa 22.06.2022, procesne podriadenou ust. , , doručenou dňa 12.07.2022 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. a (ďalej aj „“), žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania. Alternatívne žiadal určiť, že napadnuté rozhodnutie o zaistení bolo nezákonné. Poukazoval najmä na porušenie ust. a o ochrane utajovaných skutočností.

11. Uviedol, že je štátnym občanom Ruskej federácie, prvýkrát prišiel na Slovensko v roku 1991 za účelom štúdia na Vysokej poľnohospodárskej škole (dnes SPU) v Nitre, na ktorú nastúpil dňa 01.09.1991 a štúdium ukončil priznaním titulu Ing. Na účel štúdia mu bol udelený prechodný pobyt. V roku 2000 uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky Martinou Y., s ktorou výstavbou spoločne nadobudli rodinný dom v T. na adrese Š. XX, XXX XX T., v ktorej býval až do 18.05.2022, t.j. do dňa zaistenia. V Slovenskej republike mal ako cudzinec udelený trvalý pobyt. S manželkou vlastné deti nemal, jeho manželka však mala z predchádzajúceho vzťahu dve deti - syna I. Y. a dcéru W. Š., rod. Y., ktoré žalobcu vnímali ako vlastného otca. Dcéra W. žije v ich domácnosti spolu so svojimi maloletými deťmi (4 a 2 roky), ktoré žalobcu berú ako svojho starého otca a oslovujú ho dedo.

12. Počas svojho dlhoročného pobytu a života na Slovensku sa zapájal do spoločenského a kultúrneho života komunity, ako aj budovania medzinárodných a kultúrnych vzťahov s Ruskou federáciou, ale aj ďalšími krajinami postsovietskeho priestoru, sprostredkoval kontakty medzi hokejovými klubmi Slovenska a Ruska, (výmenu, pobyt hráčov, trénerov a pod.), v roku 2008 dohodol pobyt viacerých slovenských hokejových klubov (MsHK Žilina, HKM Nitra a ďalšie) so žiackymi mužstvami na turnaji „Pohár Treťjaka," organizovaného legendou ruského a svetového hokeja D. U. v Moskve, pričom slovenskú výpravu osobne sprevádzal, tlmočil a zabezpečil jej ubytovanie. Viackrát tiež sprostredkoval účasť ruských kapiel a hudobných súborov na slovenských hudobných festivaloch a podujatiach (napr. účasť skupiny OTaBa Ë na festivale Lodenica v Piešťanoch v roku 2017). V minulosti pôsobil aj ako člen Odbornej rady pre ruskú národnostnú menšinu, čo je Orgán Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Na Slovensku má podiely v troch obchodných spoločnostiach typu s.r.o. a v jednej typu SE, ktoré sa prevažne zaoberajú dovozom stavebných materiálov (drevo, vybavenie domácností a pod.), ale aj stavebnými a geodetickými prácami. Vzhľadom na svoj vek a dátum príchodu na Slovensko (r.1991), kde sa nepretržite zdržiava, má na Slovensku dlhoročné rodinné, pracovné a priateľské väzby, strávil tu viac ako polovicu svojho života a plynule ovláda slovenský jazyk.

13. Za podstatu veci označil posúdenie právnej situácie, v ktorej nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (v danom prípade NAKA) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko. Táto nemožnosť znamená porušenie jeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Ani dôvod, že utajovaná písomnosť je utajená, navyše len s najnižším stupňom utajenia „vyhradené", tvoriaca

kľúčový a v zásade jediný podklad rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a následne rozhodnutia o zaistení, nevylučuje právo účastníka konania/jeho advokáta na oboznámenie sa s jej obsahom.

14. S odvolaním sa na ust. a o ochrane utajovaných skutočností, konštatoval, že minimálne jeho právny zástupca bol oprávnenou osobou, ktorá sa mohla jednorazovo oboznámiť s utajovanou písomnosťou, s povinnosťou vyhlásenia o mlčanlivosti. Konštatoval, že nevie aké bezpečnostné riziko by mal pre Slovenskú republiku tvoriť, čo vyplýva aj zo stupňa utajenia „Vyhradené“. Termín „nevýhodnosť pre záujmy SR“ sa nemôže zamieňať s „poškodením záujmov SR" a navyše v danom stupni utajenia sa nepredpokladá ujma pre Slovenskú republiku, iba poškodenie záujmov fyzických alebo právnických osôb.

15. Poukázal na to, že zásah do procesných práv a do jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach, odôvodnil žalovaný lakonicky jednou vetou, a to, že v danom prípade ide o záujem spoločnosti, ktorý treba nadradiť záujmu jednotlivca s tým, že neboli zistené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život žalobcu. Žalovaný podľa neho postupoval svojvoľne, pričom potrebu vydania napadnutého rozhodnutia odôvodňoval problémami s obstaraním leteniek. Zároveň namietal, že žalovaný rozhodol na základe utajovanej informácie bez toho, aby sa žalobca alebo jeho právny zástupca mohol s ňou oboznámiť a nezvažoval ani žiadne alternatívy zaistenia. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, alternatívne, aby správny súd určil, že je napadnuté rozhodnutie nezákonné a zároveň žiadal priznať trovy konania.

III. Vyjadrenie žalovaného

16. Vo vyjadrení zo dňa 11.06.2022, doručeným správnemu súdu dňa 12.07.2022 žalovaný poukázal na to, že za všeobecný záujem, okrem iného, možno považovať dôsledné dodržiavania podmienok pobytu štátnych príslušník tretích krajín a dôsledné vyžadovanie ich plnení. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny. Tieto prostriedky slúžia, okrem iného, na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu verejného poriadku a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru. Využívanie týchto prostriedkov v praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje.

17. Žalovaný uvádza, že v predchádzajúcom konaní pred správnym súdom poukázal na to, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami, pričom žalovaný má naďalej za to, že spoľahlivo zistil skutkový stav veci riadne vykonaným dokazovaním a pristupoval ku konaniu v zmysle zásady individuálnosti. Žalovaný poukázal tiež na to, že utajovanou písomnosťou, ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru je preukázané, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný priadok. S uvedenou utajovanou písomnosťou sa dňa 13.05.2022 oboznámil riaditeľ žalovaného na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, kde je táto písomnosť evidovaná a uložená.

18. Zo skutočností, ktoré uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí je podľa žalovaného zrejmé, že dôvody, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu a taktiež rozhodnutia o zaistení žalobcu, naďalej pretrvávajú. Žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi nemohol poskytnúť k nahliadnutiu utajovanú písomnosť, a to z dôvodu, že táto sa nachádza na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Žalovaný je presvedčený, že právo k sprístupneniu tejto utajovanej písomnosti žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi nebolo odopreté, nakoľko v čase keď o to žiadal, žalovaný ňou nedisponoval, ale na požiadanie žalobcu a jeho právneho zástupcu poskytol k nahliadnutiu celý spisový materiál. Naopak žalovaný žalobcu rozhodnutím o jeho administratívnom vyhostení informoval, že je možné požiadať pôvodcu utajovanej písomnosti o jednorazové oboznámenie sa a taktiež bol poučený o podaní riadneho opravného prostriedku, kde mohol svoje právo o oboznámení sa využiť. Do dnešného dňa nemá žalovaný žiadnu informáciu, že by žalobca, ak ako namieta, toto právo na oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou, či už u pôvodcu alebo u ukladateľa písomnosti využil.

19. Po preskúmaní veci dospel žalovaný k záveru, že právo na rodinný život žalobcu bolo v tomto prípade obmedzené v záujme legitímneho cieľa, ktorým je ohrozenie bezpečnosti štátu, a že uprednostnenie tohto práva pri aplikácii trestu proporcionality je dôležitejšie ako právo na ochranu rodiny, súkromia a práv žalobcu.

20. Žalovaný naďalej trvá na tom, že je na základe napadnutého rozhodnutia žalobca zaistený účelne, vecne správne, dôvodné a nie svojvoľné a arbitrárne a ani v rozpore s .

IV. Relevantné právne predpisy

21. Podľa , , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa , žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.

23. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

24. Podľa , policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

25. Podľa , policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej aj „“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

26. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

27. Podľa , rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

28. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

29. Podľa a , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

30. Podľa , , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

31. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní.

32. Podľa č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom, b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom, c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán, e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov, f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 33. Podľa , 2 každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

34. Podľa o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené.

35. Podľa , stupne utajenia sa označujú slovami "Prísne tajné", "Tajné", "Dôverné" a "Vyhradené" alebo skratkami "PT", "T", "D" a "V".

36. Podľa , stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

37. Podľa , s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu.

38. Podľa , s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa , oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, ohrozený svedok a chránený svedok, osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu a agent po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných

skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.

39. Podľa , za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

40. Podľa Z. z, štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

41. Podľa , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

42. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

44. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd).

V. Posúdenie veci správnym súdom

45. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy , v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. , do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. ) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. ), je dôvodná.

46. Nakoľko bol žalobca zo zaistenia prepustený a eskortovaný dňa 21.07.2022 o 8:00 hod a v čase rozhodovania správneho súdu sa tak nenachádzal v zaistení, odpadol dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia. Vzhľadom na vyššie uvedené však existuje legitímna požiadavka žalobcu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení. Prepustením zo zaistenia sa v prípade správnej žaloby podľa síce vyčerpal predmet žaloby v časti dožadujúcej sa prepustenia, ale nie v časti, dožadujúcej sa preskúmania rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti, ktorú žalobca alternatívne aj požadoval.

47. Napadnutým rozhodnutím žalovaný predĺžil lehotu zaistenia za účelom výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 16.07.2022. Uviedol, že počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov pristúpi k zabezpečeniu leteniek aj pre príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky vykonávajúcich doprovod. Dôvodom administratívneho vyhostenia bolo oboznámenie sa riaditeľa správneho orgánu dňa 13.05.2022 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „vyhradené“, evidovanou pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, obsahujúcou informácie Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru o tom, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čo zakladá zákonný postup podľa ust.

48. Za podstatu veci označil žalobca posúdenie právnej situácie, v ktorej nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (NAKA PPZ) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko. Táto procesná nemožnosť znamená porušenie jeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Tento zásah podľa neho žalovaný lakonicky odôvodnil tým, že v danom prípade ide o záujem spoločnosti, ktorý treba nadradiť záujmu jednotlivca s tým, že neboli zistené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život účastníka konania. Žalovaný podľa neho postupoval svojvoľne, pričom potrebu vydania napadnutého rozhodnutia odôvodňoval problémami s obstaraním leteniek.

49. Správny súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu ohľadom nesprístupnenia utajovanej informácie nájde svoje využitie v konaní o administratívnom vyhostení. Správny súd však poznamenáva, že ak vo vyšetrovacej činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru došlo k zisteniu informácie, ktorá by mohla indikovať nebezpečnosť žalobcu pre Slovenskú republiku, mala mu byť už aj vzhľadom na stupeň utajenia „VYHRADENÉ", sprístupnená, mal s ňou byť konfrontovaný a mal mať možnosť sa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju, prípadne ju vyvrátiť.

50. Na podstatu zaistenia žalobcu v preskúmavanej veci je potrebné pozerať z pohľadu primeranosti použitia tohto výnimočného prostriedku obmedzenia osobnej slobody. Žalobca bol bez možnosti oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, so zákazom vstupu na jej územie a územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Ako vyplýva z obsahu spisu, na území Slovenskej republiky, kde žije od roku 1991, úspešne podniká, v roku 2000 uzavrel manželstvo so slovenskou občiankou, žije usporiadaným rodinným životom v Nitre, kde má postavený rodinný dom, podieľa sa na kultúrnych a športových aktivitách. Ako cudzinec má v Slovenskej republike udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas.

51. Žalovaný, rovnako ako aj rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV zo dňa 18.05.2022, ktorým zaistil žalobcu za účelom výkonu administratívneho vyhostenia s dĺžkou doby zaistenia do dňa 18.06.2022 a ktoré bolo zrušené rozsudkom správneho súdu sp. zn. zo dňa 08.06.2022, odôvodnil napadnuté rozhodnutie ustanoveniami , týkajúcimi sa zaistenia cudzinca vo vzťahu k administratívnemu vyhosteniu, článkom 5 ods. 1 a , 2 , pričom k možnosti uloženia menej závažných opatrení, konštatoval, že dospel k záveru, „že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa a zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania je osobou, ktorá bola vyhodnotená ako osoba ohrozujúca bezpečnosť Slovenskej republiky, a teda správnemu orgánu nedáva možnosť uložiť alternatívu zaistenia. V dôsledku uvedených skutočností mu nemohla byť uložená alternatíva zaistenia, keďže jeho ponechanie na slobode by v značnej miere ohrozilo realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania.“ Takéto odôvodnenie je podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný neodôvodnil, prečo nestačilo uloženie menej závažného opatrenia v tak závažnom zásahu do osobnej slobody žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky žije 30 rokov, z toho 20 rokov v manželskom zväzku so slovenskou občiankou, disponuje dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, podniká a disponuje finančnými prostriedkami. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že nejde o osobu nezákonne, opakovane, bez dokladu totožnosti, bez jej stotožnenia, poznania zdravotného stavu atď., migrujúcu po štátoch Európskej únie, u ktorej je vo väčšine prípadov takýto zásah nevyhnutný z dôvodu potreby mať ju k dispozícii práve pre výkon administratívneho vyhostenia, výkon trestu vyhostenia, príp. realizáciu Dublinského konania a pod.

52. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že za účelom vykonania opatrení na účel vyhostenia žalobcu, a to obstaranie leteniek pre príslušníkov Policajného zboru, je potrebné, aby bol žalobca v zaistení. Žalobca vlastní nehnuteľnosť v Nitre, v ktorej sa zdržiaval až do 18.05.2022, kedy bol zaistený. Situácia žalobcu, ktorý má zabezpečené bývanie, disponuje finančnými prostriedkami a rodinným zázemím na území Slovenskej republiky, vylučuje postup zvolený žalovaným, ktorý ho naviac nedostatočným spôsobom odôvodnil. Konštatovanie žalovaného, že pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia čisto z praktických dôvodov, nakoľko stanovuje, že v prípade ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky, účastníka konania treba zaistiť, ako

aj o existencii utajenej informácie, s ktorou naviac nebol žalobca oboznámený, bez vysporiadania sa s touto skutočnosťou a bez uvedenia dôvodov a správnej úvahy, ktorá ho viedla k vyhodnoteniu dôkazov a k záveru, prečo nebolo možné využiť iné alternatívy zaistenia, spôsobuje podľa správneho súdu arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť, neodôvodnenosť a tým nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia.

54. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

55. Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasťou právneho štátu je rešpektovanie viacerých hodnôt, medzi ktoré okrem iných patrí právna istota, zákaz diskriminácie, princíp proporcionality, predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a ďalšie.

56. Základné práva sú podľa , 2 neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

57. Cudzincom sa na území Slovenskej republiky zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 až 50. , pretože oprávnený subjekt sa v týchto článkoch označuje slovom „každý“ (čl. 52 ods. 2).

58. Týmito vyššie uvedenými princípmi sa žalovaný neriadil, napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom neodzrkadľuje reálny stav veci a naviac porušuje aj , 2 , pretože ním bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobcu, u ktorého nejde o realizáciu návratovej operácie administratívneho vyhostenia, ale o následok vyvolaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení, ktoré je založené na informácii, ktorej obsah nemal možnosť spoznať.

59. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -81 zo dňa 19.10.2010, v ktorom konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f) uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení.

Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem, napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.

60. Správny súd dodáva, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na predloženie správnej žaloby v zmysle ustanovenia správnemu súdu, spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.

61. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný neodôvodnil účel zaistenia už v rozhodnutí o zaistení, k čomu dospel správny súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.06.2022, nie je možné ani následne počas trvania zaistenia preskúmať, či účel zaistenia trvá, teda či je zaistenie cudzinca efektívne a účelné. Existenciu účelu zaistenia je povinný preukázať žalovaný. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že ak účel zaistenia nebol riadne odôvodnený už v čase vydania rozhodnutia o zaistení, potom ani následné trvanie zaistenia a predĺženie jeho lehoty nemôže správny súd pokladať za zákonné. Takéto zaistenie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ani o ochrane ľudských práv a slobôd.

62. Podľa ak správny súd po preskúmaní veci zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalobca sa nielen môže, ale má aj právo domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení a nariadenie bezodkladného prepustenia, tak aj vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o zaistení po tom, čo bol prepustený zo zaistenia. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. V prípade zmeny skutkových okolností prípadu (ku ktorým aj došlo, nakoľko bol žalobca prepustený a eskortovaný dňa 21.07.2022 zo zaistenia), žiadal žalobca v žalobe alternatívne, aby správny súd v zmysle rozsudkom určil napadnuté rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu za nezákonné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd zistil dôvodnosť správnej žaloby. S poukazom na to, že zotrváva legitímna požiadavka žalobcu o preskúmanie rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, správny súd postupoval v súlade s ustanovením a určil napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).