Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-116-2022.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/116/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 21. júla 2022, takto
rozhodol:
obžalovaný
J. J. , nar. XX.XX.XXXX v G., Y. republika trvale bytom K. č. XXX,
sa uznáva za vinného, že
dňa 22.05.2022 v čase o 01:40 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Hyundai i30, evidenčného čísla: W v Trnave na ulici A. Kubinu, po parkovisku pred bytovým domom č. XX, pričom pri cúvaní na parkovacie miesto narazil do zaparkovaného vozidla značky Ford Focus evidenčného čísla W bezprostredne po dopravnej nehode bol kontrolovaný hliadkou PMJ Trnava, pričom pri kontrole bol dňa 22.05.2022 v čase o 01:52 hod. podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla: A410065, s pozitívnym výsledkom 0,83 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 1,73 ‰) a opakovanej dychovej skúške, ktorú vykonal v čase o 02:25 hod. s pozitívnym výsledkom 0,78 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 1,63 ‰),
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
a odsudzuje sa:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený - J.. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XXXX/ XX, W., so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.05.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obžalovaného J. J. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K výroku o vine:
2. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v podanej obžalobe, teda ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky prečinu (t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka), a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste a náhrade škody, resp. o ochrannom opatrení.
3. K výroku o treste:
4. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o vydaní veci (č. l. 18), vyčíslenie škody (č. l. 41), evidenčnej karty vodiča - obžalovaného (č.l. 46), evidenčnej karty vozidla Hyundai i30 (č.l. 42 -43) a aktuálne lustrácie na obžalovaného (odpis registra trestov, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov), výzvy ČSOB poisťovňa zo dňa 17.06.2022 na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia, oznámenia ČSOB poisťovne zo dňa 17.06.2022 o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti, žiadosti obžalovaného o zaslanie faktúry zo dňa 28.06.2022, platobného príkazu na úhradu zo dňa 14.07.2022, pričom z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:
5. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
6. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa (pred spáchaním stíhaného skutku) dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, a to dňa 10.01.2022 a dňa 26.03.2022 (nerešpektovanie dopravnej značky a nesprávne parkovanie).
7. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa dopustil dňa 10.01.2022 jedného priestupku na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch.
8. Podľa evidenčnej karty vozidla, vlastníkom a držiteľom motorového vozidla zn. Hyundai i30, EČV: W s rokom výroby 2009 (dátum prvej evidencie 26.05.2009), je obžalovaný.
9. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu
a tento úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona. Pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladanie trestu odňatia slobody v zmysle § 289 ods. 1 Trestného zákona v sadzbe až na 8 mesiacov (pôvodná sadzba 0 - 1 rok).
10. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
11. Napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny zo spáchania skutku, súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, keďže trestná sadzba v rozmedzí 0 - 1 rok logicky neumožňuje ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože dolnú hranicu v takomto prípade zákon neurčuje. Zároveň súd pri ukladaní trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, na základe ktorej mal za to, že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života, keďže tento okrem dvoch dopravných priestupkov nie závažného charakteru nespáchal doposiaľ žiadny iný delikt ani trestný čin. A aj s ohľadom na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, keď sa k skutku priznal a oľutoval ho, dospel súd k názoru, že v prípade obžalovaného je namieste ukladať trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. V rámci individuálne a generálne preventívnej funkcie trestu je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace primeraný a spravodlivý.
12. Zároveň má súd za to, že v prípade obžalovaného nie je na jeho nápravu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti nevyhnutne potrebné ukladať nepodmienečný trest, preto súd odložil jeho výkon na skúšobnú dobu 2 roky, počas ktorej je na obžalovanom aby preukázal svoje polepšenie a schopnosť viesť naďalej riadny život.
13. S poukazom na to, že obžalovaný spáchal prečin v súvislosti s riadením motorového vozidla, dospel súd k záveru, že je u neho namieste uložiť mu súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to z dôvodu, aby tak bolo učinené zadosť v rámci individuálne preventívnej funkcie trestu tým, že je obžalovaný do budúcna dostatočným spôsobom poučený, že už predtým uložený zákaz vedenia motorových vozidiel je povinný rešpektovať. Rovnakým spôsobom budú v rámci generálne preventívnej funkcie trestu upozornení aj ostatní potencionálni páchatelia, že v prípade spáchania obdobného prečinu môžu byť postihnutí rovnakým trestom zákazu činnosti. V prípade obžalovaného má súd za to, že vzhľadom na osobu páchateľa, charakter a okolnosti spáchaného prečinu, je namieste ukladať obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky, aby tak bolo obžalovanému dôrazne dané na vedomie, že spoločnosť netoleruje páchanie takýchto hoc len ohrozovacích trestných činov, pretože pri nich hrozí bezprostredné nebezpečenstvo spôsobenia následkov na ľudskom zdraví, životoch alebo majetku, a je preto nevyhnutné preventívne eliminovať už bezprostredné riziko spôsobenia následkov a nečakať až na samotné spôsobenie vyššie uvedených následkov.
14. Pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti - vedenia motorových vozidiel - významný účel, ako z pohľadu individuálnej prevencie, tak aj z pohľadu všeobecnej prevencie. Pritom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je ukladanie takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou súdnou praxou. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/73/2017 zo dňa 25.09.2017) Požiadavka, aby trestom uloženým za trestný čin spáchaný v doprave bolo účinne pôsobené aj na ostatných členov spoločnosti, je zdôraznená najmä v takých prípadoch, kedy bol zavinený ťažký následok vodičom motorového vozidla, ktorý hrubým porušením dôležitých predpisov o premávke na pozemných komunikáciách prejavil závažnú vodičskú nedisciplinovanosť. (R 9/1967)
15. Pokiaľ ide o návrh prokuratúry na rozhodnutie o treste prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Hyundai i30, súd tento druh trestu obžalovanému neuložil, pretože vzhľadom na osobné a majetkové pomery páchateľa, a na okolnosti a následky skutku by bolo ukladanie tohto druhu trestu absolútne neprimerané. Obžalovaný sa až na dva nie závažné priestupky na úseku dopravy doposiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Dokázal sa začleniť do cudzokrajnej spoločnosti, keď sa naučil slovenský jazyk a v podstate od príchodu na Slovensko (pred 5 a pol rokom) je zamestnaný (pracoval 3 roky v Peugeote a aktuálne pracuje 2 roky vo firme Lear vo Voderadoch). Vlastní iba jedno motorové
vozidlo (a to zaistený Hyundai i30) vyrobené v roku 2009 za kúpnu cenu 3.000 eur, na ktoré si podľa vlastných slov šetril tri roky. Bez ohľadu na hodnotu zaisteného vozidla, by bola takáto forma postihu páchateľa neprimerane prísna, pretože obžalovaný potrebuje motorové vozidlo pri bežných činnostiach a nielen z rozmaru. Aj keby bolo možné argumentovať tým, že do práce a z práce sa možno presúvať aj verejnou dopravou, nič to nemení na fakte, že by takýmto postihom bolo obžalovanému krajne a zbytočne zasiahnuté do jeho súkromného a rodinného života. Rovnako tak ukladanie trestu nesmie byť samoúčelné, t.j. nie je dôvod ukladať trest prepadnutia veci len preto, že takýto druh trestu je v danej veci možné uložiť. S ohľadom na relatívne nízku závažnosť spáchaného skutku a osobu páchateľa (u ktorého išlo zjavne o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života) sú podľa názoru súdu podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti nanajvýš postačujúce na zabezpečenie individuálne a generálne preventívnej a aj represívnej funkcie trestu.
K výroku o náhrade škody:
16. S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil poškodený J.. T. H., ktorý si však náhradu chce uplatňovať cez zákonné poistenie obžalovaného. Obžalovaný navyše na hlavnom pojednávaní preukázal úhradu sumy vo výške 1.429,09 eur v prospech poisťovne ČSOB, a.s., ktorá uvedenú sumu preplatila poškodenému J.. H. formou poistného plnenia. S poukazom na to súd odkázal poškodeného s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.