Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcov: 1. I.. T. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXXX/XX, XXX XX U., 2. J. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpených Advokátskou Kanceláriou ŠARIŠSKÝ, s. r. o., IČO: 52 511 642, so sídlom Ľubovec 38, 082 42 Ľubovec, proti žalovanému: Ing. Cyril Komara - STAVEBNÁ FIRMA, IČO: 22 907 513, so sídlom Alexandra Matušku 9, 080 01 Prešov, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, IČO: 42 083 541, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -78 z 30. novembra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 4.400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 9. októbra 2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 15. marca 2021 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 9. októbra 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovia návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnili tým, že žalovaný je dodávateľom stavebných prác a podniká v stavebníctve. Žalobca v 2. rade sa so žalovaným aj osobne pozná, a tak ho oslovili s tým, že potrebujú vykonať stavebné práce. Žalovaný s dodaním stavebných prác súhlasil. V tomto dôsledku sa so žalovaným dohodli na dodávke stavebných prác, a to okrem iného aj na zhotovení diela, ktorým bol prístrešok k ich rodinnému domu s orientačným číslom XX na C. E. F. U., nachádzajúcemu sa na pozemku C-KN č. XXX/X. 15. marca 2019 zaplatili žalovanému zálohu na prístrešok pre auto vo výške 4.400,- eur, s realizáciou ktorého žalovaný ani nezačal a do dnešného dňa tento prístrešok zrealizovaný nie je. Prístrešok mal byť zhotovený v lete 2019. Žalovaného opakovane dotazovali na realizáciu zhotovenia prístrešku a reklamovali čas dodania, resp. jeho nedodanie. Žalovaný na reklamáciu dodávky prístrešku nereagoval a túto ani riadne zákonným spôsobom nevybavil. Predmetné práce si objednali v marci 2019, avšak žalovaný napriek urgenciám s realizáciou prístrešku vôbec nezačal. Následne medzi nimi a žalovaným došlo k nezhodám a nespokojnosti s činnosťou žalovaného. Žalovaný následne s nimi prestal komunikovať, resp. s nimi komunikoval veľmi obmedzene a ani v roku 2020 prístrešok nerealizoval. V októbri 2020 cestou právneho zástupcu zaslali žalovanému odstúpenie od zmluvy, uplatnenie nárokov a predžalobnú výzvu a týmto

listom okrem iného odstúpili od zmluvy o zhotovení prístrešku a žiadali žalovaného, aby zaplatenú zálohu vrátil do 5 dní odo dňa doručenia. Žalovaný si výzvu 3. októbra 2020 prevzal, avšak poskytnutú zálohu na prístrešok ani do dnešného dňa nevrátil a ani prístrešok nezhotovil, resp. s jeho zhotovením u žalovaných ani nezačal. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol najskôr o návrhu na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. z 1. apríla 2021, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 4.400,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. V odôvodnení tohto odporu uviedol, že je nesporné, že ústnou formou bola uzatvorená medzi objednávateľmi (žalobcami) a ním ako zhotoviteľom zmluva o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce, ktorých dohodnutý rozsah je však sporný. Medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o zhotovení prístrešku. Žalovaný mal za to, že žiadna zmluva o zhotovení prístrešku nebola uzavretá. Žalovaný nemal vôľu ani záujem uzatvoriť zmluvu o zhotovení prístrešku. Žalobcovia mu zaslali list z 24. septembra 2020 označený ako „Uplatnenie reklamácie“, ktorým odstúpili od zmluvy o prístrešku. V tomto liste žalobcovia tvrdili, že nezrealizoval prístrešok pre auto, že došlo k poškodeniu omietky (vonkajšej fasády) rodinného domu (požadovali náhradu škody vo výške 4.200,- eur) a preseknutím hlavného privádzacieho elektrického kábla (požadovali náhradu škody vo výške 100,- eur) došlo k poškriabaniu okenných rámov a zašpineniu sieťky ich ošpliechaním stavebným materiálom pri realizácii stavebných prác na terasách. Listom z 29. októbra 2020, ktorý žalobcovia v návrhu na vydanie platobného rozkazu zamlčali, prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalobcom, že nimi vytýkané vady poskytnutého plnenia ani poškodenia neuznáva, a že na jednej strane žalobcovia tvrdia, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o zhotovení prístrešku, avšak na druhej strane vytýkajú vady, ktoré s prístreškom na auto absolútne nesúvisia, a to vady oplotenia, terasy a pod.. Týmto je preukázané jeho tvrdenie, že žiadna zmluva o zhotovení prístrešku na auto nebola uzavretá. K vadám tvrdeným žalobcami uviedol, že: 1. Betónové oplotenie s oporným múrikom bolo zrealizované spolu so základom z debniacich tvárnic šírky 40 cm. Základ je na štrkovom podloží v dostatočnej nezamŕzajúcej hĺbke podľa technologických postupov. 2. Oporný múrik je zhotovený z betónových debniacich tvárnic, nie z plotových tvárnic (ktoré sú presnejšie a aj drahšie), a to kvôli výhodnejšej cene pre žalobcov. Vyhotovenie oporného múrika z týchto tvárnic žalobcovia ako objednávatelia odsúhlasili a schválili, keďže sa mal následne povrchovo upraviť stierkou, z čoho nakoniec žalobcovia ako objednávatelia ustúpili s tvrdením, že takto to je dobre a stačí im to ako oporný múrik. 3. S poukazom na bod 2. je nutné konštatovať, že horné uzavretie múra oplotenia chcel realizovať, avšak žalobcovia ako objednávatelia to zastavili s tým, že to vôbec nebolo a nie je potrebné. 4. Železná výstuž je osadená ako vodorovne, tak aj zvisle, a to podľa vzájomnej dohody strán sporu v súlade s technologickými postupmi v dostatočnom množstve, hrúbke aj hustote. 5. Práce na terasách boli vykonané identicky podľa požiadaviek dodávateľa nášľapnej vrstvy (firmy KM Parket) a následne riadne protokolom odovzdané a žalobcami ako objednávateľmi podpísané a prevzaté s poznámkou „BEZ ZÁVAD“. 6. Všetky technologické postupy pri osadení betónového oplotenia s oporným múrikom, pri zakladaní terasy a základoch terasy pri rodinnom dome boli dodržané. Rovnako bolo správne realizovaný aj dostatočný základ, zakladania a šalovanie. 7. Popiera, aby žalobcom spôsobil škodu na omietke, sieťkach na oknách, preseknutím hlavného privádzacieho kábla, pričom tieto poškodenia žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali. Podľa neho je vec potrebné posudzovať so širšieho hľadiska v kontexte všetkých stavebných prác, ktoré realizoval pre žalobcov, čo žalobcovia v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu zamlčali a uviedli tam len jednoduchú situáciu, že uzavreli zmluvu o dielo na prístrešok, zaplatili zálohu za prístrešok vo výške 4.400,- eur, následne im prístrešok nedodal, z ktorého dôvodu žalobcovia odstúpili od zmluvy a preto sa domáhajú vrátenia sumy 4.400,- eur ako spotrebitelia. Žalobcovia ho ako podnikateľa, ktorý má v predmete podnikania uskutočňovanie stavebných prác a dlhodobo poznal žalobcov, požiadali, o stavebné práce súvisiace s rodinným domom na C. E. XX F. U. a priľahlým pozemkom. Žalobcovia si uňho objednali stavebné práce týkajúce sa terénnych úprav. Žalobcom predložil cenovú ponuku, na základe ktorej mu zaplatili 18.000,- eur ako zálohu na stavebné práce. Následne ho 15. marca 2019 žalobcovia požiadali o dodanie oceľového prístrešku bez osobitnej zmluvy o dielo - malo ísť o súčasť celkového diela, a 15. marca 2019 mu žalobcovia zaplatili zálohu vo výške 4.400,- eur, pričom mu žalobcovia mali dodať projektovú dokumentáciu. Podľa ústnej dohody mal začať so stavebnými prácami v marci 2019 a mal ich dokončiť v auguste 2019. V skutočnosti práce začali v júli 2019 (terénne úpravy), pričom žalobcovia ho následne požiadali, aby im realizoval aj kanalizáciu. Následne dal vypracovať subdodávateľovi cenovú ponuku na oceľový prístrešok s pozinkovaním, nakoľko žalobcovia požadovali prístrešok s pozinkovaním, keďže nie je v jeho možnostiach výroba pozinkovaného prístrešku. Následne však žalobcovia zmenili technológiu oporného múra - kotvenia oplotenia zo strany od susedov, a preto sa časovo posunuli stavebné práce,

z ktorého dôvodu začal vykonávať práce až v júni 2019. V stavebných prácach pokračoval, avšak žalobkyňa v 1. rade už začala byť nervózna, že tieto práce nebudú dokončené do augusta 2019. Vzhľadom na stúpajúcu tendenciu negatívneho správania sa žalobcov voči nemu, zúčtoval doposiaľ vykonané stavebné práce. Keďže rozpočet skutočne vykonaných prác predstavoval sumu 22.813,- eur, v júni 2019 požiadal žalobcov o ďalšiu finančnú zálohu. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že záloha vo výške 18.000,- eur sa doposiaľ nemohla minúť, a preto mu nezaplatí žiadne ďalšie finančné prostriedky. Žalobkyňa v 1. rade mu ako odborníkovi a dlhoročnému stavebníkovi opravila jednotlivé položky, pričom jej vyšla suma 16.349,- eur, s čím nesúhlasil. Následne ho žalobkyňa v 1. rade začala osočovať prostredníctvom telefonátov, sms správ, dokonca na verejnosti pred kostolom na Solivare vykrikovala na neho pred susedmi a pod.. Vidiac, že žalobkyňa v 1. rade mu nezaplatí skutočne vykonané práce a vidiac jej správanie voči nemu, preúčtoval zálohu za prístrešok vo výške 4.400,- eur na doposiaľ vykonané stavebné práce v sume 22.813,- eur a takto započítal vzájomné pohľadávky. Ním doposiaľ vykonané stavebné práce predstavujú podľa výkazu sumu 22.813,- eur. Žalobcovia zaplatili zálohu vo výške 18.000,- eur na stavebné práce. Zálohu vo výške 4.400,- eur preúčtoval na prístrešok na úhradu stavebných prác, teda celkovo žalobcovia za stavebné práce uhradili 22.400,- eur. Žalobcovia majú dlh voči nemu vo výške 413,- eur. Záverom podotýka, že žalobkyňa v 1. rade rovnakým alebo podobným spôsobom jednala so všetkými stavebnými firmami, ktoré jej realizovali stavbu rodinného domu, resp. úpravy okolia (terénne úpravy, oplotenie a pod.). S každou stavebnou firmou vyjadrovala žalobkyňa v 1. rade nespokojnosť, aj jemu sa stále sťažovala na predchádzajúce stavebné firmy a doslova ho uprosila, aby jej dokončil všetky práce práve on. Urobil chybu, že túto zákazku vôbec prijal a podujal sa dokončiť práce a pomôcť žalobcom. Žalobkyňa v 1. rade chcela všetky práce bez dokladu, bez DPH, a preto vystaví konečnú faktúru aj s DPH po odovzdaní a prevzatí diela, teda po dodaní služby ako vyžaduje zákon o DPH, avšak žalobkyňa v 1. rade odmieta dielo prevziať. 2.3 Žalobcovia v replike uviedli, že o uzatvorení zmluvy o dielo, predmetom, ktorej bolo zhotovenie prístrešku, svedčí doklad o zaplatení a v ňom uvedená suma, a rovnako aj ďalšie faktické kroky smerujúce k jeho realizácii. Zmluvné strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli iné stavebné práce, tieto však nie sú predmetom tohto súdneho konania Žalovaný v snahe zakryť vlastnú nečinnosť, kedy nezhotovil predmet zhotovenia (prístrešok) a fakt, že predmetné dielo nevykonal, mieša dva odlišné objednávky s rozdielnym predmetom zhotovenia. O uvedenom svedčí aj samostatná úhrada s odlišným dátumom a v odlišnom čase. Nesporným faktom je, že žalovanému odovzdali sumu vo výške 4.400,- eur na zhotovenie prístrešku k domu, ktorý žalovaný nikdy nezrealizoval. Vôľu žalovaného uzatvoriť zmluvu o zhotovení prístrešku preukazuje to, že peňažnú sumu na jeho zhotovenie prevzal, čo potvrdil aj svojím podpisom. Dodávka ostatných stavebných prác a vady tohto plnenia - iných stavebných prác nie sú predmetom tohto súdneho konania a vo vzťahu k tejto veci sú irelevantné. Žalovaný prístrešok nezhotovil, pričom meškal aj s inými stavebnými prácami pre nich, a tieto nevykonal ani riadne, a ani včas. Žalovaný si účelovo upravuje a prispôsobuje časové súvislosti ako mu vyhovuje. Žalovaný až ex post na ich naliehanie ohľadom kvality iných stavebných prác, času ich dodania, vyhotovil súpis a vyúčtovanie skutočne vykonaných prác, avšak tieto neboli skutočne dodané, resp. nemohli byť dodané v daných množstvách a navyše boli vyhotovené až následne a bez ich odsúhlasenia. Toto vyúčtovanie od počiatku spochybnili a nikdy s ním nesúhlasili. Dané vyúčtovanie, však nesúvisí s predmetom tohto konania - sumou zaplatenou ako cena diela za zhotovenie prístrešku. Žalovaný sa takýmto spôsobom len snaží odvrátiť pozornosť od faktu, že dielo, za ktoré peniaze prevzal, nezhotovil a peniaze nevrátil. To, že si žalovaný sám niečo preúčtoval, nesvedčí o ničom, ba práve naopak ide len o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalovaného. Žalovaný nič nepreúčtoval a žiadne plnenie nebol oprávnený preúčtovať. Takýto údajný úkon žalovaného je právne celkom irelevantný. Žalovaný nepostupoval v zmysle zákona takými krokmi, ktoré by korešpondovali jeho tvrdeniam. Žalovaný žiaden započítací úkon nevykonal, ide o nepodložené a ničím nepreukázané tvrdenie. Započítanie je právny úkon, k tomuto nedošlo. Navyše v danom prípade nejde ani o započítanie spôsobilé pohľadávky. V prvom rade žalovanému nikdy nevznikol nárok na zaplatenie ním vyúčtovanej sumy, nakoľko práce v takom rozsahu a v takej výške nevykonal, žalovaný, dielo neodovzdal - nedošlo k splatnosti nároku na zaplatenie ceny diela. Pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie. Po odstúpení od zmluvy žalovaný už svoj nárok započítať nemôže. Fakticky i právne započítanie nie je možné jednoducho pre to, že ho nie je s čím započítať. Nárok na žalovaným vyúčtovanú sumu nevznikol a započítací úkon nenastal, ani v minulosti, ani v čase odstúpenia od zmluvy o zhotovení prístrešku, a ani v čase podania tejto žaloby. Žalovaný ním dodatočne účelovo vyfabrikovaným (prispôsobeným) vyúčtovaním vyúčtované práce v takom rozsahu nedodal a túto výšku od počiatku popierajú a odmietajú, avšak opakovane toto nie je predmetom tohto konania. Tvrdenia žalovaného o podobnom spôsobe jednania, či dokonca „uprosenia“ žalovaného sú nepravdivé a súčasne sú právne irelevantné, preto nemá význam sa nimi ďalej zaoberať.

Urobili veľkú chybu, že sa so žalovaným dohodli na akomkoľvek zhotovení diela. Žalovaný sa nikdy ani len nepokúsil o odovzdanie diela, jedno dielo - prístrešok vôbec nedodal a tak nie je, čo odovzdať a iné stavebné práce neboli riadne dokončené, majú vady, o čom žalovaný vie a asi práve preto k odovzdaniu ani nepristúpil a práve naopak oni museli jeho „naháňať“, resp. opakovane sa snažili s ním spojiť a kontaktovať ho, pričom žalovaný sa vyhováral a vyhýbal. Samozrejme žalovaného nič netlačilo so zaplatenými peniazmi od nich za prístrešok, ktorý nedodal a za iné samostatne objednané práce, ktoré nevykonal riadne, včas a ani v ním deklarovanom rozsahu. Žalovaný je profesionál - podnikateľ a cena za dielo mu bola zaplatená tak, ako to požadoval od nich - spotrebiteľov. Naopak, v čase, keď bolo potrebné zaplatiť žalovanému požadovanú zálohu na zhotovenie prístrešku a predtým na iné stavebné práce, tak vtedy ich žalovaný neustále kontaktoval, aby mu tieto sumy zaplatili, vtedy telefón zdvíhal a osobne prišiel sám za nimi ihneď, keďže sám naliehal na zaplatenie predmetných súm. Následne však nekonal, resp. konal oneskorene. Žalovaný od počiatku nedodržal zákon o DPH, či iné právne predpisy o účtovníctve, to všetko je však jeho vlastná zodpovednosť ako podnikateľa a profesionála. S vedením účtovnej evidencie žalovaného nemajú nič spoločné a za túto nijak nezodpovedajú. Žalovaný peniaze za zhotovenie diela - prístrešku prijal, ale dielo nedodal, riadne a včas a ani neskôr. Žalovaný prijal peniaze aj na iné stavebné práce a tieto dodal oneskorene, nekvalitne a nie v ním vyúčtovanom rozsahu. Nakoľko žalovaným prijatá peňažná suma prevyšuje ním vykonané práce, tak tento jednoducho ostal nečinný, keďže daná situácia mu vyhovovala. To, čo sa nestalo, to nie je možné preukázať. Žalovaný žiadne právne relevantné skutočnosti k predmetu tohto súdneho konania nepreukázal. Ním predložený rozpočet je výsledkom jeho vlastnej činnosti ex post, s ktorým nikdy nesúhlasili - to preukazuje aj samotná e-mailová odpoveď žalobkyne v 1. rade, ktorá po odbornej konzultácii tento od počiatku rozporuje. Prístrešok dodaný nebol, peniaze zaplatené boli a žalovaný ich prijal. Započítací úkon vykonaný nebol a platne vykonaný ani byť nemohol. Žalovaný ako dodávateľ a profesionál ani pri jeho vlastných tvrdeniach nedodržal zákonom stanovený postup a ani v stavebnom odvetví zaužívané postupy - to preukazuje účelovosť jeho vlastných tvrdení. 2.4 Žalovaný v duplike uviedol, že nie je pravdou, že mieša dve odlišné objednávky s rozdielnym predmetom zhotovenia. Tiet dve objednávky skutkovo spolu súviseli, nakoľko sa obe týkali rodinného domu žalobcov. Časové súvislosti si účelovo neprispôsobuje ako mu to vyhovuje, ani neuvádza nepravdivé skutkové tvrdenia. Pravda je taká, že žalobcovia (predovšetkým žalobkyňa v 1. rade) sú veľmi problematickí zákazníci, na ktorých stavbe rodinného domu sa vystriedalo množstvo stavebných firiem, nakoľko žalobcovia neboli ani s jednou stavebnou firmou spokojní. Následne ho žalobcovia vyslovene uprosili, aby dokončil, resp. opravil podľa ich tvrdení zle a vadne vykonané stavebné práce predchádzajúcich firiem. Žalobcovia sa pasujú do pozície poškodených spotrebiteľov, avšak práve naopak, žalobcovia sú veľmi zdatní v stavebníctve, keďže každej stavebnej firme diktovali ako má postupovať, čo má ako robiť a následne všetky stavebné práce hodnotili negatívne, že sa to malo urobiť inak. Preto aj zaradenie tohto súdneho sporu do agendy , aj keď má vedomosť, že žalobcovia sú fyzické osoby, ktoré nevykonávajú stavebnú činnosť v rámci svojej činnosti, je vyslovene zneužívanie postavenia spotrebiteľa v slovenskom právnom systéme. Žalobcovia žiadnej stavebnej firme nezaplatili vyúčtované práce, ale každej firme reklamovali práce ako vadné s cieľom ich nezaplatiť. Tento modus operandi použili žalobcovia aj voči nemu. Ohradzuje sa proti tvrdeniu žalobcov, že sa z jeho strany jedná o dodatočne vyfabrikované vyúčtovanie stavebných prác. Žalobcovia ako údajní spotrebitelia dokonca ešte prerábali vyúčtovanie, odborne znižovali vyúčtovanie, čo tiež svedčí o tom, že nie sú žiadnymi spotrebiteľmi, ale toto postavenie len zneužívajú, pričom podľa takýto výkon práv nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. O nepoctivom konaní žalobcov svedči aj to, že od počiatku chceli všetky stavebné práce účtovať bez DPH a teraz v podanom vyjadrení namietajú, že nedodržal zákon o DPH. 2.5 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že podľa výdavkového pokladničného dokladu z 15. marca 2019 bola žalovanému vyplatená záloha na prístrešok vo výške 4.400,- eur. Podľa listu z 24. septembra 2020 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy, uplatnenie nárokov a predžalobná výzva“ žalobcovia odstúpili od zmluvy o zhotovení prístrešku, predmetom ktorej malo byť zhotovenie prístrešku nad parkovacie státie, nakoľko tento nebol zhotovený v dohodnutom termíne a s jeho zhotovením sa ani nezačalo, a teda nebol zhotovený ani v dodatočnej lehote. Zároveň sa žalobcovia domáhali vrátenia zaplatenej sumy vo výške 4.400,- eur do piatich dní od doručenia odstúpenia od zmluvy a uplatnili si titulom náhrady spôsobenej škody sumu vo výške 4.200,- eur, a to pre poškodenie omietky (vonkajšej fasády) rodinného domu vo výške 4.200,- eur a taktiež škodu spôsobenú preseknutím hlavného privádzacie ho elektrického kábla vo výške 100,- eur. Žalobcovia súčasne reklamovali poškriabanie okenných rámov a zašpinenie sieti ich ošpliechaním stavebným materiálom pri realizácii prác na trasách a uplatnili si náhradu tejto škody v primeranej výške. Podľa

listu žalovaného z 29. októbra 2020 označeného ako „Vyjadrenie k uplatneniu reklamácie“ došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce, ktorých dohodnutý rozsah je však sporný. Medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o zhotovení prístrešku, pričom žalovaný má za to, že žiadna zmluva o zhotovení prístrešku nebola uzavretá a žalovaný nemal vôľu ani záujem uzatvoriť zmluvu o zhotovení prístrešku. 2.6 Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že u žalovaného si objednali najprv terénne úpravy a zhotovenie bočných plotov, niekedy v januári alebo začiatkom februára 2019. Súčasťou tejto zákazky malo byť aj položenie zámkovej dlažby a osadenie bránky, podľa projektu. Projektovú dokumentáciu poslala žalovanému e-mailom. Následne, niekedy v marci, sa so žalovaným dohodli na zhotovení zinkového prístrešku, ktorého konzoly mali byť osadené do fasády domu, ktorý sa mal zatepľovať, no z toho dôvodu sa preto predná stena nezateplila a nenaniesla omietka. Žalovaný požadoval zálohu na tieto konzoly, ktoré musel dať vyrobiť. Celková cena prístrešku jej bola oznámená vo výške 7.300,- eur, pričom táto suma zahrňovala aj cenu práce. Žalovaný mal, čo sa týka terénnych úprav, nastúpiť po tom, čo dôjde k ukončeniu prác na zateplení domu. Žalovaný mohol začať s terénnymi prácami 2. apríla 2019, avšak nezačal, a až niekedy koncom júna 2019 poslal jedného študenta na realizáciu výkopových prác a neskôr zavolal Rómov. Spýtali sa ho, či dal vyrobiť konzoly do Vrútok, na čo on uviedol, že nie. Neskôr, koncom júna mu povedala, že ak tieto konzoly už má k dispozícii, že si po nich príde, čo on odmietol. Terénne práce mal žalovaný ukončiť do júla 2019. Taktiež, čo sa týka prístrešku, bola dohoda, že tento bude zhotovený do konca júla 2019. Keďže firma zatepľujúca dom, nenaniesla omietku a farbu na prednú stranu kvôli tomu, že neboli vyrobené konzoly, žalovaný sľúbil, že to spraví on. Dohoda o vykonaní terénnych úprav a realizácií plotov sa zmenila v tom, že žalobcovia požadovali navyše vyvedenie potrubia z retenčnej nádrže smerom k ulici, a taktiež sa zhotovil betónový podklad na terasách a osadila sa dlažba pod záhradný domček. Okrem dlažby pod záhradný domček nepoložil žiadnu dlažbu. Zo samotnej pôvodnej zákazky žalovaný zrealizoval len ploty po oboch stranách od susedov. Úpravu terénu nezrealizoval, resp. nedokončil. Žalovaný mohol konzoly osadiť aj bez toho, aby boli vykonaná iné stavebné práce. Prístrešok mal mať dve pätky v zemi. Keďže žalovaný s nimi prestal osobne komunikovať, žiadala ho niekedy koncom roka 2019, aby vypracoval súčet prác. Žalovaný na to niekedy v marci 2020 zaslal rozpočet, s ktorým však nesúhlasila, nakoľko vyúčtované práce nesúhlasili s tým, čo bolo reálne vykonané. 2.7 Žalovaný vo výpovedi uviedol, že začiatkom roka 2019 ho oslovila žalobkyňa v 1. rade ohľadom vykonania terénnych úprav a výstavby plota. Po ohliadke na mieste samom jej 14. februára 2019 predložil cenovú ponuku, s ktorou súhlasila a 16. februára 2019 na základe dohody vyplatila zálohu vo výške 18.000,- eur. V cenovej ponuke boli dva stavebné objekty, a to oplotenie a spevnená plocha. Začiatkom marca ho žalobkyňa v 1. rade oslovila, aby jej predložil cenovú ponuku na realizáciu prístrešku. 1. marca 2019 jej predložil cenovú ponuku na prístrešok, teda na tretí stavebný objekt. Povedal jej, že pred realizáciou prístrešku je potrebné vykonať niektoré činnosti z prvej a druhej fázy tak, aby bolo možné zamerať výšku pätiek a stĺpov a následne aj osadiť konzoly do fasády. Žalobkyňa v 1. rade 15. marca 2019 súhlasila s touto cenovou ponukou na sumu 7.237,50 eur bez DPH a po vzájomnej dohode mu vyplatila 4.400,- eur, ktoré predstavovali zálohu na materiál. Ako konzoly tak aj stĺpy dal vyrobiť začiatkom apríla 2019. Termín vykonávania prác, resp. obdobie vykonávania prác bolo dohodnuté v rozpätí marec 2019 až júl 2019. Ohľadom prístreška sa vyslovene nedohodli, avšak rozumelo sa tým, že tento prístrešok bude dokončený taktiež v júli 2019, keďže chcel všetky tie tri stavebné objekty, ktoré spolu súviseli odovzdať naraz. Na práce nemohol z organizačných dôvodov nastúpiť v marci 2019, nakoľko musel dokončiť zákazky, ktoré mal v zahraničí, a preto na stavbu nastúpil až v máji 2019. Nakoľko od suseda nebolo možné osadiť zatrávňovacie pásy kvôli výškovému rozdielu, po oznámení tejto skutočnosti žalobkyni v 1. rade vybudovali oporný múr a následne osadili betónové dielce. Taktiež bol problém s ďalším susedom, na ktorého strane malo dôjsť k vyhotoveniu plotu, ktorý uviedol, že má na tej strane osadený internetový kábel, na čo ho žalobkyňa v 1. rade vyzvala, aby ho odstránil. Za tým účelom, aby nedošlo k jeho poškodeniu, zavolal študenta za účelom premiestnenia tohto káblu. Práce sa postupne navyšovali, termín sa posúval, pričom záloha sa vyčerpala. Vyčerpanie zálohy oznámil žalobcom v jeseni 2019. Nastal problém a došlo aj k narušeniu komunikácie so žalobkyňou v 1. rade. Následne vykonal vyúčtovanie za doteraz vykonané práce, ktoré však nebolo zo strany žalobkyne v 1. rade akceptované. Následne na to jej zaslal upravený súpis vykonaných prác. Prístrešok bolo možné vykonať až po dokončení prvého, resp. druhého diela. Konzoly nemohol osadiť, keďže nemal výškovo zjednotený dvor. Stavbu považuje za jeden celok a s tromi stavebnými objektmi s tým, že dielo neukončil vzhľadom na správanie žalobcov, pričom otázka dokončenia je stále otvorená. Žalovaný nič nepreúčtoval a nič nezapočítal. V súčasnosti pokračovanie prác nie je možné, keďže má iné zákazky, a teda potrebuje uzavrieť túto záležitosť, t. j. odsúhlasiť súpis prác, na základe čoho by došlo k

vystaveniu faktúry. Žalobkyňu v 1. rade nevyzval na prevzatie diela. Na stavbe boli zrealizované bočné ploty od susedov a terasy, kde bol vytvorený terénny podklad (tieto terasy boli odovzdané žalobkyni v 1. rade s protokolom o odovzdaní), ďalej spevnená plocha pod záhradný domček, kanalizačná dažďová prípojka. Bol zrovnaný terén, avšak všetka zemina nebola vyvezená, aby ju nebolo nutné neskôr naspäť doviezť. Ďalej sa malo pokračovať v zaliatí základu pod plot zo strany od ulice a pod bránu a tiež v realizácii samotného plotu a následne malo dôjsť k realizácii pätiek pod prístrešok. 2.8 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným niekedy v marci 2019 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie oceľového prístrešku pre auto k rodinnému domu. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter, v ktorej žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa - podnikateľa a žalobcovia ako fyzické osoby v postavení spotrebiteľov, ktorí pri uzatvorení zmluvy nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Účastníci zmluvy si okrem predmetu diela dohodli aj cenu, pričom nebolo sporné, že 15. marca 2019 žalobcovia uhradili žalovanému zálohu vo výške 4.400,- eur, a to za materiál, t. j. stĺpy a konzoly. Taktiež nebolo sporné, že k vykonaniu diela malo dôjsť do konca júla 2019, k čomu však nedošlo, pričom žalobcom nebol dodaný ani materiál, za ktorý zaplatili zálohu. Keďže k zhotoveniu diela nedošlo v určenom čase, žalobcovia listom z 24. septembra 2020 odstúpili od predmetnej zmluvy o dielo, v dôsledku čoho sa zmluva zrušila a žalovanému vznikol záväzok vrátiť uhradenú zálohu vo výške 4.400,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že okrem zákazky na zhotovenie prístrešku žalovaný od žalobcov prijal zákazku na zhotovenie oplotenia a spevnenej plochy, ku ktorej bol vypracovaný rozpočet (cenový návrh) na celkovú sumu vo výške 39.640,92 eur bez DPH. K dohode medzi stranami ohľadom tejto zákazky došlo vo februári 2019, t. j. skôr ako sa dohodli na zhotovení prístrešku a na predmetné dielo/diela žalobcovia 16. februára 2019 uhradili po dohode so žalovaným zálohu vo výške 18.000,- eur. Z časového hľadiska a z hľadiska účelu jednotlivých záloh je nepochybné, že došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmlúv o dielo. Navyše prístrešok nebol súčasťou cenového návrhu z februára 2019. Zo súpisu a vyúčtovania materiálu a prác na sumu 22.813,37 eur vyplýva, že predmetom vyúčtovania bolo len oplotenie a terasa, teda nespomínajú sa tu tri stavebné objekty v rámci jednej zmluvy o dielo, tak ako to tvrdí žalovaný. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozpory v samotných tvrdeniach žalovaného, ktorý v liste z 29. októbra 2020 tvrdil, že nemal vôľu a ani záujem uzatvoriť zmluvu o zhotovení prístrešku, pričom neskôr v konaní už uviedol, že zhotovenie prístrešku už bolo súčasťou zmluvy o dielo z februára 2019. Z vykonaného dokazovania tiež nebolo preukázané, žeby zhotovenie prístrešku bolo zo strany žalovaného podmieňované zhotovením oplotenia, resp. realizáciou terénnych úprav. Všetky práce mali byť totiž vykonané do konca júla 2019, a ak by realizácia prístrešku mala byť podmienená vykonaním iných diel, resp. závislá od vykonania iných prác, súd má za to, že aj termín dokončenia prístrešku by musel byť nepochybne neskorší. Okrem toho podľa názoru súdu prístrešok bolo možné realizovať nezávisle od ostatných dohodnutých stavebných prác, teda aj bez postavenia plotu a terénnych úprav s následným položením dlažby. Výšku pätiek pod stĺpmi bolo možné určiť ešte pred tým než došlo k terénnym úpravám a položeniu dlažby, keďže existovali fixné body (chodník, prah domu), na základe ktorých to bolo možné tieto výšky vymerať. Naopak realizácia fasády domu bola skôr závislá od ukotvenia konzol do múru domu. 2.9 Podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k platnému započítaniu sumy vo výške 4.400,- eur na dlžnú sumu zo skoršej zákazky, nakoľko zhotoviteľ má nárok na zaplatenie ceny diela až po jeho odovzdaní, kedy nastáva splatnosť pohľadávky, pričom žalovaný toto dielo do dnešného dňa preukázateľne neodovzdal a navyše jeho pohľadávka zo skôr uzavretej zmluvy o dielo je medzi stranami sporná. Ak sa náklady na dielo podľa zmluvy o dielo z februára 2019 oproti rozpočtu navýšili, žalovaný ich mohol zaúčtovať iba vtedy, ak by ich písomne schválili objednávatelia, alebo ak by si práce písomne dodatočne objednali ( ). Žalovaný takéto písomné súhlasy nepredložil, pričom ani nepreukázal, že by žalobcom oznámil navýšenie nákladov za prácu, ktorá nebola zahrnutá do pôvodného rozpočtu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalovaného, ktorý v odpore z 20. apríla 2021 uviedol, že v júni 2019 zúčtoval doposiaľ vykonané práce na sumu 22.813,- eur, a preto požiadal žalobcov o ďalšiu finančnú zálohu, pričom podľa jeho výpovede na pojednávaní oznámil žalobcom vyčerpanie zálohy až v jeseni 2019. Okrem toho sám žalovaný predložil e-mail z 11. februára 2020, z ktorého vyplýva, že v jeho prílohe zaslal žalobkyni v 1. rade súpis vykonaných prác (v sume 22.813,37 eur). Podľa názoru súdu žalovaný nebol ani oprávnený čerpať zálohu vo výške 4.400,- eur na náklady súvisiace s oplotením a terénnymi úpravami. Ak to tak spravil, ako to tvrdí v písomnom vyjadrení, potom sa natíska otázka, prečo prestal s prácami na stavenisku. Navyše, ak túto sumu takto preúčtoval, potom ale nemohol dať vyrobiť konzoly a stĺpy v apríli 2019, ako to tvrdí vo svojej výpovedi na pojednávaní.

2.10 Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu vo výške 4.400,- eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením sumy vo výške 4.400,- eur uplynutím lehoty piatich dní odo dňa doručenia výzvy žalobcov z 24. septembra 2020. Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal 3. októbra 2020, a teda lehota na plnenie uplynula 8. októbra 2020. Žalovaný sa tak dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t. j. 9. októbra 2020. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, a teda sadzba úroku z omeškania činí 5 % ročne. 2.11 Súd nevykonal dokazovanie výsluchom U.. L. B., nakoľko jeho výsluch nepovažoval za účelný, keďže podľa vyjadrenia strán tento nebol prítomný pri jednaniach medzi stranami konania. Súd taktiež zamietol návrh na vykonanie dôkazu predložením fotodokumentácie preukazujúcej realizáciu prác okolo domu, nakoľko takýto dôkaz považoval taktiež za neúčelný, keďže sa týkal inej zmluvy o dielo, než tej, ktorá je predmetom tohto konania a zároveň takýto návrh bol podaný až po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. 2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , , , , (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcom v súlade s ustanoveniami , a s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.13 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a priznal úspešným žalobcom proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho argumentáciu, že danú vec je potrebné posudzovať nie jednotlivo len ako stavbu prístrešku, ale v širších súvislostiach ako celkovú stavbu, resp. dielo, ktoré mal realizovať pre žalobcov. Nesporným skutkovým stavom bolo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou, predmetom ktorej boli stavebné práce, avšak dohodnutý rozsah bol sporný. Žiadna zmluva o zhotovení prístrešku uzatvorená nebola a on nemal vôľu ani záujem uzatvoriť zmluvu o zhotovení prístrešku. Do súdneho spisu predložil rozpočet, ktorý súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy a na prvom pojednávaní bez výsluchu navrhovaných svedkov žalobe vyhovel. Do súdneho spisu predložil aj súpis a vyúčtovanie skutočne vykonaných prác, ako aj e- mail z 11. februára 2020, avšak ani tieto listinné dôkazy nebral súd prvej inštancie do úvahy. Žalobcovia ako údajní spotrebitelia dokonca prerábali vyúčtovanie, odborne znižovali vyúčtovanie, čo tiež svedčí o tom, že nie sú žiadnymi spotrebiteľmi, ale toto postavenie len zneužívajú, pričom podľa takýto výkon práv nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. O nepoctivom konaní žalobcov svedčí aj to, že od počiatku chceli všetky stavebné práce účtovať bez DPH a teraz vo vyjadrení namietajú, že nedodržal zákon o DPH. Avšak cena ním vykonaných prác predstavuje podľa výkazu sumu 22.813,- eur, žalobcovia zaplatili zálohu na stavebné práce vo výške 18.000,- eur a on preúčtoval zálohu na prístrešok vo výške 4.400,- eur na úhradu stavebných prác, teda žalobcovia celkovo na stavebné práce uhradili 22.400,- eur. Žalobcovia majú dlh voči nemu vo výške 413,- eur. Mal za to, že ním vykonané započítanie je platné, keďže započítanie je možné aj v konaní pred súdom, čo sa aj stalo. Nesúhlasil tiež so závermi stavebného charakteru, ktoré súd prvej inštancie vyslovil bez toho, aby pribral do konania znalca. Zároveň spochybnil procesné spoločenstvo žalobcov ako nerozlučné, nakoľko toto žalobcom nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl.

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Pokiaľ sa žalovaný domáha posudzovania veci v širších súvislostiach, odvolací súd konštatuje, že hoci medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako zhotoviteľ mal pre žalobcov ako objednávateľov vykonať okrem zhotovenia prístrešku aj iné stavebné práce, neznamená to, a žalovaný to ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že ním vykonané, resp. žalobcami objednané práce boli predmetom jednej zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovaného, že žiadna zmluva o zhotovení prístrešku uzatvorená nebola, podľa názoru odvolacieho súdu vyvracia nielen skutočnosť, že aj sám žalovaný v prvoinštančnom konaní priznal, že so žalobcami sa dohodli na zhotovení prístrešku, ale aj žalobcami predložená kópia výdavkového pokladničného dokladu, podľa ktorého bola žalovanému vyplatená záloha na prístrešok vo výške 4.400,- eur.

10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním predložený rozpočet, odvolací súd podotýka, že žalovaný predložil súdu rozpočet oplotenia a terasy, v ktorom nie sú zahrnuté položky, ktoré by sa týkali prístrešku, a preto súd prvej inštancie ani nemal dôvod na tento rozpočet prihliadať.

11. Ak žalovaný tvrdí, že preúčtoval zálohu na prístrešok vo výške 4.400,- eur na úhradu stavebných prác, tak takéto jeho konanie je podľa právneho názoru odvolacieho súdu bez právneho významu, pretože vzájomné pohľadávky zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. V danej veci však žalovaný neurobil voči žalobcom žiadny prejav smerujúci k započítaniu, iba si nechal peniaze, ktoré mu žalobcovia uhradili ako zálohu na zhotovenie prístrešku. Dokonca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 30. novembra 2021 výslovne uviedol, že on nič nepreúčtoval a nič nezapočítal. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že ak sa

žalovaný domnieva, že má voči žalobcom pohľadávku, rovnako ako žalobcovia má možnosť obrátiť sa na súd a domáhať sa zaplatenia svojej pohľadávky voči žalobcom cestou súdu.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie vyslovil v odôvodnení napadnutého rozsudku závery stavebného charakteru, keďže závery, ktoré má na mysli žalovaný, sú závermi, ktoré súdu vyplynuli z ním vykonaného dokazovania. Navyše má odvolací súd za to, že pre správne posúdenie nároku žalobcov nebolo ani potrebné zaoberať sa závermi stavebného charakteru.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 4.400,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

14. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).