Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Cb-10-2021.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Emília Mišenková, v sporovej veci žalobcu: DR THEISS SK s.r.o., so sídlom Nádražná 1665/34, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 52 096 530, právne zastúpeného: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: PharmDr. Mgr. Janka Bizovská - LEKÁREŇ ADRIA, s miestom podnikania Obrancov mieru 1500/3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 148 053, právne zastúpenej: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1.346,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 546,62 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 886,37 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 27,72 eur od 28.4.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 66,90 eur od 28.3.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 178,61 eur od 29.3.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 123,34 eur od 2.4.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 356,02 eur od 19.4.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 133,78 eur od 8.5.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 320,- eur, všetko do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.3.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.346,62 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že na základe vzájomnej obchodnej spolupráce žalobcu a žalovanej v rámci predmetov ich podnikateľskej činnosti si žalovaná objednala od žalobcu tovar, ktorý jej žalobca dodal a vystavil faktúry č. 52000964, 52002797, 52003193, 52003664, 52003761, 52003831, 52004973, 52006055 v celkovej výške 1.346,62 eur. Následne žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 22.2.2020, aby uhradila dlžnú sumu. Žalovaná si však poštovú zásielku neprevzala, cenu za dodaný tovar neuhradila ani len čiastočne. Žalovaná je ku dňu podania žaloby nekontaktná, nereaguje ani na telefonickú, či elektronickú formu komunikácie.
2. Na základe predložených listín súd vydal vo veci dňa 30.4.2021 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že dňa 16.11.2020 ako predávajúca uzavrela so spoločnosťou INIGO s.r.o., Prešov zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej v zmysle čl. II. bod. 2.1 bol aj záväzok predávajúceho previesť do majetku kupujúceho veci, pohľadávky, záväzky, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré tvoria podnik tvoriaci prevádzku lekárne ADRIA v Ľubovnianskej nemocnici n.o. V zmysle článku V. bodu 5.3. zmluvy o predaji podniku prešli na kupujúceho, okrem iného, aj záväzky vyplývajúce z predmetu činnosti podniku v oblastiach obchodných (atď.). Zmluva o predaji časti podniku nadobudla platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Na základe uvedených skutočností žalovaná namietala nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd zrušil platobný rozkaz a žalobu podanú voči nej zamietol, resp. aby konanie zastavil pre zrejmý nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jej strane. Žalovaná k odporu pripojila zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020.
3. Uznesením č.k. 5Cb/10/2021-44 zo dňa 16.6.2021 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/10/2021-35 zo dňa 30.4.2021.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že o existencii zmluvy o predaji podniku žalobca nemal vedomosť, dozvedel sa o nej až doručením odporu žalovanej. Táto skutočnosť žalobcovi nebola oznámená ani o nej nikdy nebol akýmkoľvek spôsobom upovedomený, pričom uvedená skutočnosť nevyplýva ani z žiadneho verejného registra. Žalobca zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluva vykazuje nedostatky, ktoré priamo vyplývajú a spochybňujú platnosť zmluvy, nakoľko ustanovenie § 476 ods. 2 Obchodného registra vyžaduje od zmluvy o predaji podniku povinnú písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Zo zmluvy však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by podpis kupujúceho na základe zmluvy bol osvedčený notárom. Notársky osvedčený podpis je jedine pri žalovanej, ako predávajúcej. Nakoľko žalobcovi nebolo riadnym spôsobom oznámenie uzatvorenie zmluvy a na jej základe prevzatie záväzkov a prechod pohľadávok v súlade s uzatvorením § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka, z toho dôvodu žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia od pôvodného subjektu záväzkového vzťahu teda od žalovanej.
5. Súd zaslal vyjadrenie žalobcu spolu s výzvou, aby sa žalovaná k nemu vyjadrila v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
6. Následne žalobca listom zo dňa 9.5.2022 oznámil súdu, že zo strany žalovanej došlo k čiastočnej úhrade žalovanej sumy celkom vo výške 546,62 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná dobrovoľne uhradila časť žalobcom uplatneného nároku, žalobca podľa ustanovenia § 144 v spojení s § 145 ods. 2 CSP vzal podaný návrh sčasti späť v rozsahu uhradenej sumy, t.j. vo výške 546,62 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 886,39 eur s príslušenstvom.
7. Podľa § 177 ods. 1, 2 písm. a) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporené a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. Nakoľko v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP boli splnené všetky podmienky, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom oznam v zmysle § 219 ods. 3 CSP bol zverejnený dňa 23.6.2022 na úradnej tabuli súdu ako i na webovej stránke súdu, a to že dňa 22.7.2022 o 9.00 hod. bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových strán a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaná si u žalobcu objednala tovar a žalobca jej požadovaný tovar dodal a zároveň jej vystavil faktúry: č. 52000964 na zaplatenie sumy 255,30 eur, ktorá bola splatná dňa 21.2.2020, č. 52002797 na zaplatenie sumy 127,68 eur, ktorá bola splatná dňa 13.3.2020, č. 52003193 na zaplatenie sumy 104,99 eur, ktorá bola splatná dňa 20.3.2020, č. 52003664 na zaplatenie sumy 66,90 eur, ktorá bola splatná dňa 27.3.2020, č. 52003761 na zaplatenie sumy 178,61 eur, ktorá bola splatná dňa 28.3.2020,
č. 52003831 na zaplatenie sumy 123,34 eur, ktorá bola splatná dňa 1.4.2020, č. 52004973 na zaplatenie sumy 356,02 eur, ktorá bola splatná dňa 18.4.2020, č. 52006055 na zaplatenie sumy 133,78 eur, ktorá bola splatná dňa 7.5.2020.
11. Žalovaná cenu za dodaný tovar v celkovej výške 1.346,62 eur do dňa podania žaloby neuhradila, žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia nerozporovala. Žalovaná spolu s odporom predložila Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaná ako predávajúci uzavrela Zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka s kupujúcim INIGO, s.r.o., predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť do majetku kupujúceho veci, pohľadávky, záväzky, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré tvoria podnik tvoriaci prevádzku lekárne ADRIA v Ľubovnianskej nemocnici n. o. a záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu pri prevode vecí práv a iných majetkových hodnôt tvoriacich podnik, poskytnúť súčinnosť kupujúcemu v zmysle právnych predpisov.
12. Z poslednej strany Zmluvy o predaji časti podniku, predloženej žalovanou, je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená v Prešove dňa 16.11.2020, je podpísaná predávajúcim a kupujúcim a opatrená odtlačkami ich pečiatok. Pod podpismi zmluvných strán je potvrdenie Okresného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 14.5.2021 o osvedčení podpisu žalovanej.
13. Po podaní žaloby žalovaná uhradila žalobcovi sumu:
146,62 eur, ktorá bola pripísaná na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 20.12.2021, 100,- eur, ktorá bola pripísaná na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 4.2.2022, 100,- eur, ktorá bola pripísaná na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 17.2.2022, 100,- eur, ktorá bola pripísaná na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 1.4.2022, 100,- eur, ktorá bola pripísaná na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 27.4.2022.
14. Žalovaná tak po podaní žaloby uhradila žalobcovi celkom sumu vo výške 546,62 eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
15. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 6 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
18. Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „ OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1, 2, 3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
20. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
21. Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 ObZ zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
22. Podľa ustanovenia § 476 ods. 2 ObZ zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
23. Podľa ustanovenia § 409 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
24. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
25. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
31. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
32. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti predmetného právneho vzťahu a dospel k tomuto právnemu záveru:
33. V prejednávanom spore nebola spornou skutočnosť, že žalobca dodal žalovanej tovar v celkovej hodnote 1.346,62 eur a že žalovaná za tento tovar žalobcovi do dňa podania žaloby nezaplatila. Sporným nebolo ani to, že žalovaná dňa 16.11.2020 uzavrela so spoločnosťou INIGO, s.r.o. Prešov, Zmluvu o predaji časti podniku.
34. Spornou ostala ne/platnosť Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020, preto sa súd prejudiciálne zaoberal touto otázkou.
35. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne
úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka ). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. Neplatný je aj právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
36. Pre zmluvu o predaji podniku platia ustanovenia osobitnej časti Obchodného zákonníka. Právna úprava zmluvy o predaji podniku obsahuje viacero kogentných ustanovení, keďže predaj má dopad nielen na samotné zmluvné strany, ale aj na tretie osoby. Vzhľadom na závažnosť predmetu predaja zákon vyžaduje pre platnosť písomnú formu a osvedčené podpisy kupujúceho a predávajúceho. Z uvedeného teda vyplýva, že ak zmluva o predaji podniku nie je opatrená osvedčenými podpismi predávajúceho a kupujúceho, spôsobuje to absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 OZ (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/161/2018 zo dňa 26.11.2019).
37. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
38. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil právny stav Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020 ako absolútne neplatný právny úkon s odôvodnením podporeným aj judikatúrou NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Co 96/1995 ..... „ že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol urobený“. Platí teda, že právny úkon existuje, ale jeho právne účinky nenastanú. Vo vzájomnej korelácii ustanovení § 476 ods. 2 ObZ, ktorý vyžaduje formálnu náležitosť zmluvy - osvedčenie podpisu predávajúceho a kupujúceho a ustanovenia § 40 ods. 1 OZ sa spája dôsledok nedodržania formy vyžadovanej zákonom spočívajúci v neplatnosti právneho úkonu. Ak zákonodarca stanovil pre platnosť zmluvy o predaji podniku v zmysle § 476 ObZ conditio sine qua non osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho, nie je možné, pri posúdení platnosti takejto zmluvy, absenciu tejto podmienky vyhodnotiť inak ako v zmysle § 40 ods. 1 OZ a konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. V tomto prípade totiž zákon výslovne vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu oboch zmluvných strán na zmluve. Osvedčenie podpisu sa označuje ako legalizácia s tým, že podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený, listinu vlastnoručne podpísala alebo uznala za vlastný. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa súdnej judikatúry na takýto úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Súd teda uzatvára, že v danom prípade Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020 nespĺňa zákonom požadované náležitosti (osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho) a preto ide o absolútne neplatný právny úkon.
39. Vzhľadom na uvedené dôvody má súd za to, že Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 16.11.2020 je absolútne neplatná a teda námietka žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní nie je dôvodná.
40. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu je potrebné zdôrazniť, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovanej k 5-tim čiastkovým úhradám žalobcom požadovaných súm, celkom vo výške 546,62 eur. S poukazom na uvedenú skutočnosť žalobca zobral žalobu späť v rozsahu uhradenej sumy, t.j. 546,62 eur.
41. V súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 154 ods. 1, 2 súd konanie v tejto časti zastavil. Súd pritom nezisťoval súhlas, resp. nesúhlas žalovanej, keďže v zmysle § 146 ods. 1 CSP, vzhľadom na štádium konania, sa neprihliada.
42. Ohľadom ostávajúcej časti nároku žalobcu súd, po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov a sporovými stranami uvádzaných skutočností, dospel k záveru, žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, teda že mu vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie žalovanej sumy 886,37 eur, naproti tomu žalovaná v tomto konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, a poprieť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.
43. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná si u žalobcu objednala tovar, ktorý jej žalobca dodal a za uvedený tovar vystavil žalovanej 8 faktúr v celkovej sume 1.346,62 eur. Žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila žiadnu z vystavených faktúr, a to ani čiastočne. Po podaní žaloby žalovaná realizovala na účet právneho zástupcu žalobcu 5 platieb, celkovo vo výške 546,62 eur, pričom pri žiadnej z platieb žalovaná neurčila, ktorý záväzok žalobcu plní, či plní istinu alebo príslušenstvo.
44. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že v prípade čiastočného plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu, ak možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznáva dlžník zvyšok záväzku. Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ. (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)
45. S poukazom na uvedené dôvody súd v danom prípade, v procese hodnotenia dôkazov, zohľadnil nesporné skutočnosti, t.j. že žalobca svoj záväzok z kúpnej zmluvy riadne splnil a za poskytnuté plnenie vystavil žalovanej 8 faktúr v celkovej sume 1346,62 eur a že po podaní žaloby, pred rozhodnutím súdu vo veci samej, došlo zo strany žalovanej k 5-tim čiastočným úhradám žalovaných súm, celkovo vo výške 546,62 eur bez toho, aby žalovaná akýmkoľvek spôsobom (či dôvodom) namietala opodstatnenosť fakturovaných súm.
46. Súd má za to, že pokiaľ žalovaná na základe žalobcom vystavených faktúr zaplatila žalobcovi 5 čiastkových súm v celkovej výške 546,62 eur, ide o čiastočné plnenie záväzku žalovanej voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ. Z uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že v prípade čiastočného plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu a z konania žalovanej možno usudzovať, že táto čiastočným plnením uznáva aj zvyšok svojho záväzku voči žalobcovi.
47. V danom prípade žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že nejde o čiastočné plnenie záväzku, keďže k faktúram vystaveným žalobcom, ktoré sčasti aj po podaní žaloby uhradila (sumu 546,62 eur), nevzniesla žiadne výhrady. Na základe vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil súd námietky žalovanej v podanom odpore ako neopodstatnené.
48. S poukazom na vyššie rozpísané dôvody súd žalobe, po zastavení konania v časti o zaplatenie 546,62 eur, v prevyšujúcej časti vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok neuhradených faktúr, t.j. 886,37 eur.
49. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
50. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
51. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
52. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
53. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžných faktúr, a preto jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto súd jeho žalobe aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.
54. Ďalším nárokom, ktorý žalobca požadoval bol nárok vyplývajúci mu z ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že požadoval paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky je stanovená na 40,- eur. Žalovaná neuhradila žalobcovi osem faktúr, a preto si žalobca uplatnil tieto pohľadávky na súde teraz prejednávanou žalobou. Žalobcovi tak prislúcha paušálna náhrada nákladov za každú na súde uplatnenú pohľadávku, t.j. 8 x 40,- eur, celkom teda 320,- eur.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).