Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a. s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760, proti povinnému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. -40 z 18. februára 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania.

2. Exekučný súd svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného obchodnej spoločnosti E. E. B., B.. T.. Y.. na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 13. januára 2015 a exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. -13 z 22. septembra 2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd uznesením z 11. septembra 2018 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto obchodnej spoločnosti E. E. B., B.. T.. Y.. ako oprávneného vstúpila obchodná spoločnosť RECLAIM, a. s. Na základe ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti , a teda do 22. januára 2016. Hoci znenie ustanovenia Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, č. k. -17 z 8. novembra 2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. Súdny exekútor podaním zo 16. júna 2020 zaslal súdu urgenciu, ktorou žiadal o urgentné rozhodnutie o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže súd nedisponoval doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s ustanovením Exekučného poriadku požiadal súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu za účelom preskúmania zákonnej

povinnosti oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 22. januára 2016. Z vyjadrenia súdneho exekútora, ako aj z predložených listín súd zistil, že ani súdny exekútor nedisponoval týmto doplnením. Oprávnený na základe výzvy súdneho exekútora predložil doručenku právneho predchodcu oprávneného spolu so sprievodným listom na preukázanie skutočností, že v tomto exekučnom konaní bola doplnená exekúcia podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Sprievodný list je adresovaný Okresnému súdu Kežmarok, ďalej v sprievodnom liste sú uvedené iba značky exekučných konaní, v ktorých vystupoval pôvodný oprávnený, a to bez riadneho doplnenia v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorým oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v tomto konkrétnom exekučnom konaní. Z tvrdení súdneho exekútora a oprávneného nebolo preukázané riadne a včasné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a ani neboli predložené dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť. Súd tak nemal preukázané, že došlo k riadnemu doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v tejto exekučnej veci, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti znáša oprávnený, od ktorého sa vyžaduje procesná aktivita. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že z doručenky o doručení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu predloženej oprávneným vyplýva dátum doručenia súdu 21. január 2017, teda rok po zákonom ustanovenej lehote (do 22. januára 2016).

3. Exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť riadne a včas doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený exekučnému súdu nepreukázal, že doplnenie bolo vykonané včas, teda do 22. januára 2016 a nepredložil ani riadne doplnenie, ktorým opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, predložil iba sprievodný list. Súd pritom nemôže vyzývať oprávneného na dodatočné predloženie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, pretože lehota stanovená v ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je obligatórne stanovená bez možnosti jej spočívania a s jej uplynutím sú spájané procesné následky. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok spočívajúci v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví.

4. O trovách exekučného konania rozhodol exekučný súd podľa (ďalej len „“) a s ohľadom na zavinenie oprávneného, ktorý nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie a na skutočnosť, že povinnému zo súdneho spisu žiadne účelne vynaložené trovy exekučného konania nevznikli, nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že v súlade s ustanovením Exekučného poriadku podaním z 18. januára 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným spolu s listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností. Exekučný súd mal v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo nie. Toto doplnenie bolo exekučnému súdu odoslané a odovzdané na poštovú prepravu 19. januára 2016, čo vyplýva z predloženého podacieho hárku. Túto poštovú zásielku obsahujúcu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie k predmetným spisom, medzi ktorými sa nachádzal aj exekučný spis vedený Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. , označený číslom spisu, pod ktorým viedol spis právny zástupca jeho právneho predchodcu, a to č. XXXXXXX konajúci exekučný súd prevzal 21. januára 2016. Kópiu preberacieho protokolu konajúci súd zaslal na adresu právneho zástupcu jeho právneho predchodcu, ktorý v súvislosti s množstvom doplnení každé jedno doplnenie vyhotovil len v jednom originály, ktorý zasielal na súd a v odovzdávanom spise disponuje len kópiou doplnenia. Napriek tomu exekučný súd v odsekoch 17. a 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že nedisponoval doplnením a oprávnený doplnil len doručenku, z ktorej vyplýva dátum doručenia súdu 21. január 2017 a toho dôvodu si oprávnený nesplnil zákonnú povinnosť riadne a včas doplniť návrh. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví. Má za to, že lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou, charakteristickou črtou ktorej je, že je zachovaná aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty

osobne na súde, alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

7. Oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie 17. februára 2022 označeným ako „Doplnenie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. zo dňa 18.02.2021“ doplnil odvolanie tak, že ako prílohu tohto podania doručil súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -17 z 27. januára 2022, ktoré mu bolo doručené 14. februára 2022 a v zmysle ktorého je odvolanie voči napadnutému uzneseniu prípustné, v dôsledku čoho ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť z opatrnosti a právnej istoty 11. mája 2021 zamietol.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) v zmysle Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.

10. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť 23. decembra 2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh uplynula 22. januára 2016. Tento deň bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie včas.

12. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že ak v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -7 z 8. novembra 2016 návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), zásielku obsahujúcu predmetné doplnenie bolo potrebné nielen odoslať, ale aj doručiť exekučnému súdu v zákonom ustanovenej lehote.

13. Odvolací súd má však z obsahu spisu preukázané, že súdny exekútor podaním zo 16. júna 2020 žiadal súd prvej inštancie o urgentné rozhodnutie o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd výzvou z 24. júna 2020 vyzval, aby mu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil exekučný spis za účelom preskúmania zákonnej povinnosti oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nedisponuje doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Ako odpoveď na výzvu súdny exekútor doručil súdu kópiu dokladov právneho predchodcu oprávneného o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorých vyplýva, že v konaní nedisponuje informáciou, či bolo pôvodným oprávneným podané doplnenie návrhu, ale aj to, že právny zástupca právneho predchodcu oprávneného podaním z 18. januára 2016 odovzdal súdu „Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku“ okrem iného aj k spisu (ich značka) 1023140, pričom na tento list papiera zároveň okopíroval doručenku, z ktorej je zrejmé, že nejaká zásielka obsahujúca „doplnenie z exe.“ bola súdu doručená 21. januára 2017.

14. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že právny predchodca oprávneného nedoručil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie včas.

15. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).