Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: KORENS Inc., so sídlom Eogok-dong 857-5, Yangsan-si, Gyeongsangnam-do, Južná Kórea, IČ DPH: SK4020355218, právne zastúpeného PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Karadžičova 2, 815 32 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 235 772, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101840814/2021 zo dňa 01.10.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 06.12.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 06.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101840814/2021 zo dňa 01.10.2021 ako i rozhodnutia prvého stupňa Daňového úradu Žilina č. 100940531/2021 zo dňa 31.05.2021. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100940531/2021 zo dňa 31.05.2021. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa určil žalobcovi rozdiel dane v sume 114 347,70 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Žiadosť odôvodnil tým, že výkonom žalobou napadnutých rozhodnutí (prvostupňového i druhostupňového - poznámka správneho súdu) je ohrozený riadny chod žalobcu a sú bezprostredne ohrozené jeho práva a oprávnené záujmy. Zároveň dôvodil aj tým, že celkový rozdiel dane určený na základe daňovej kontroly za obdobia január 2014

- december 2016, okrem zdaňovacích období september 2014, november 2014 a november 2015 predstavuje sumu 4 623 787,58 Eur a v prípade povinnosti vrátenia rozdielu dane, je to už päť rokov čo subjekt nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť, kvôli ktorej si nadmerný odpočet uplatnil. Právny zástupca žalobcu návrh ďalej odôvodnil tým, že Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 16.06.2020 vo veci vedenej pod sp. zn.: už raz vyhovel žalobcovi vo veci, ktorá bola skutkovo a právne zhodná s prejedávanou vecou. Žalobca uvádza, že priznanie odkladného účinku ani nemôže byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže daňový úrad sám v minulosti dobrovoľne uhradil daný odpočet a dokonca daňový úrad pri kontrolách období, ktoré predchádzali obdobiam, ktorých sa napadnuté rozhodnutia týkali, odobril, že posudzované zdaniteľné plnenie predstavuje dodanie tovaru. Podaním zo dňa 10.02.2022 žalobca doplnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukazujúc na skutočnosť, že na základe napadnutého rozhodnutia, bola žalobcovi uložená pokuta správcom dane, Daňovým úradom Bratislava, teda žalobcovi vznikla povinnosť okrem rozdielu dane zaplatiť aj pokutu uloženú správnym orgánom.

3. Žaloba s návrhom na priznanie odkladného účinku spolu s doplnením zo dňa 10.02.2022 bola Súdom dňa 06.05.2022 doručená žalovanému spolu s výzvou, aby sa v lehote 60 dní písomne vyjadril k jej obsahu, a to aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd vo výzve poučil žalovaného, že ak sa podľa v stanovenej lehote písomne nevyjadrí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Posledný deň 60-dňovej lehoty na vyjadrenie k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku pripadol na 05.07.2022 (utorok) s tým, že žalovaný sa k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v lehote nevyjadril.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

6. Z obsahu podania správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle . Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že výkon žalobou napadnutých rozhodnutí môže mať vplyv na činnosť žalobcu, nakoľko prvostupňové rozhodnutia daňového úradu určili žalobcovi rozdiel dane v sume 4 623 757,58 Eur, pričom rozdiel by mal vrátiť žalobca po uplynutí viac ako päť rokov a dávno po tom, čo prestal vykonávať na území Slovenskej republiky činnosť. Dôvodil tiež, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutí, žalobca sa bude musieť domáhať náhrady škody prostredníctvom inštitútu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a taktiež, že Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 16.6.2020 vo veci vedenej pod sp. zn.: už raz vyhovel žalobcovi vo veci, ktorá bolo založená na právne a skutkovo zhodnom základe. Na záver žalobca poznamenal, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže daňový úrad sám v minulosti dobrovoľne uhradil daný odpočet a pri kontrolách období, ktoré predchádzali obdobiam, ktorých sa rozhodnutia týkali, odobril, že posudzované zdaniteľné plnenie predstavuje dodanie tovaru. Žalobca následne podaním zo dňa 10.02.2022 doplnil návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, kde uviedol, že z dôvodu a na podklade právoplatnosti rozhodnutí Daňový úrad Bratislava uložil žalobcovi pokuty v celkovej výške približne 1 700 000 Eur v tridsiatich troch samostatných rozhodnutiach, pričom žalobca nemá inú možnosť, než podať správnu žalobu aj proti týmto rozhodnutiam.

7. Ustanovenie vymenováva niekoľko hrozieb (nevyžaduje sa následok), ktoré môžu nastať výkonom napadnutého rozhodnutia. Medzi tieto patrí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí a iný vážny nepredvídateľný následok. Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej, okrem všeobecných náležitostí podania musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku podľa alebo . Súd takéto podanie posudzuje v zmysle podľa obsahu. Z obsahu podania žalobcu má súd za to, že ako dôvod priznania odkladného účinku uvádza hrozbu značnej hospodárskej a finančnej škody. Pod značnou finančnou a ekonomickou škodou je potreba rozumieť ekonomicky citeľnú škodu pre žalobcu, ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňuje žalobcove ekonomické správanie.

8. K argumentom žalobcu správny súd uvádza, že ide len o všeobecné tvrdenia, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, avšak neosvedčil vplyv napadnutých rozhodnutí na činnosť žalobcu, teda neosvedčil ujmu ktorá by mu hrozila okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Taktiež tvrdenie, že Daňový úrad Žilina určil žalobcovi celkovo rozdiel dane 4 623 787,58 Eur nie je dôvodom na to, aby súd priznal žalobe odkladný účinok. Samotná výška rozdielu dane jednak nepreukazuje žiadnym spôsobom hrozbu závažnej ujmy, ktorá by bola dôvodom na vyhovenie takémuto návrhu, a taktiež z dôvodov uvedených v uznesení č. k.: -472 zo dňa 10.01.2022 súd predmetné preskúmavanie a rozhodovanie o rozhodnutiach Finančného riaditeľstva SR vylúčil na samostatné konania. Preto nemožno za správne považovať ani také tvrdenie, že uhradenie predmetnej čiastky nepriznaním odkladného účinku bude mať vplyv na činnosť žalobcu. V predmetnom konaní súd preskúmaval správnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101840814/2021 zo dňa 01.10.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100940531/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 114 347,70 Eur. Ak by teda správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v konaní vedenom pod sp. zn.: , takéto rozhodnutie by nemalo účinky voči ostatným rozhodnutiam, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel dane v úhrnnej sume 4 623 787,58 Eur. Povinnosťou správneho súdu je v zmysle ustanovenia posúdiť i skutočnosť, či priznanie odkladného účinku je preukázané. Správny súd prihliadnuc na výšku rozdielu dane, ktorej vyrubenie žalobcovi je predmetom preskúmavaného rozhodnutia (114 347,70 Eur) je toho názoru, že žalobca nijako nepreukázal, že okamžitý výkon preskúmavaného rozhodnutia by mal spôsobiť hrozbu značnej finančnej škody, prípadne by mohol viesť až k zániku žalobcu ako podnikateľského subjektu. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby závažnej finančnej škody je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku v prípade exekúcie, avšak žalobca túto hrozbu ujmy ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie je potrebné preukázanie stačí osvedčenie) a závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Súd dáva do pozornosti, že koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Ako súd uviedol vyššie, žalobca vo svojich podaniach neuviedol také argumenty a dôkazy, ktoré by skutočne osvedčovali takúto hrozbu. Tvrdenie o nevykonávaní činnosti, ktorá súvisí s daňovým odpočtom na území Slovenskej republiky pritom nie je tvrdením, ktoré by preukazovalo dôvodnosť priznania odkladného účinku.

9. Žalobca vo svojom podaní rovnako uvádza, že jediná možnosť, ak súd zruší napadnuté rozhodnutia, bude domáhanie sa náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami. Súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie o odkladnom účinku je výnimočné rozhodnutie, ktorého účelom je predídenie hrozbe závažnej ujmy. Ak by došlo aj k výkonu rozhodnutia správneho orgánu, žalobca ako bolo vyššie

spomenuté nepreukázal, že výkonom môže byť ohrozená existencia alebo činnosť žalobcu (značná finančná a hospodárska škoda). Ak preto súd žalobe vyhovie, môže sa žalobca domáhať právnych nárokov vyplývajúcich z hmotného práva (napríklad náhrady škody) a tým odstrániť nepriaznivé následky rozhodnutia správneho orgánu. Keďže toto právo nepriznaním odkladného účinku nie je nijako dotknuté a argument žalobcu nepreukazuje hrozbu závažnej ujmy, súd nepovažoval ani toto za dôvod na priznanie odkladného účinku žaloby.

10. K argumentu uvedenému žalobcom, že Krajsky súd v Žiline rozsudkom zo dňa 16.06.2020 v konaní č. už raz vyhovel žalobe vo veci na skutkovo a právne rovnakom základe súd dodáva, že samotná skutočnosť, že účastník konania bol v inom súdnom konaní úspešným nepredstavuje taký dôvod, ktorý by odôvodňoval priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

11. V doplnení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 10.02.2022 žalobca doplnil, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane na podklade žalobou napadnutých rozhodnutí uložil žalobcovi pokuty v celkovej výške približne 1 700 000 Eur. Správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta na základe napadnutého rozhodnutia ešte neosvedčuje možný vznik závažnej ujmy, pričom súd poukazuje na bod 7. a bod 8. odôvodnenia s tým, že žalobca rovnako neuviedol skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku.

12. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s .

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. ( )