Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., IČO: 36 613 843, Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, X., V. XXXX/XX, X., t.č. na neznámom mieste, 2/ X. M. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XX XXX B., t.č. na neznámom mieste, v konaní obaja zastúpení opatrovníčkou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou T. P., za účasti občianskeho združenia Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov IČO: 423 43828,v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 16.836,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/270/2014-83 zo dňa 01.10.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 890,36 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 39, § 52 ods. 1,2 a 3, § 53 ods. 1,2,3 a 4, § 54 ods.1 a 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 1 a § 9 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní v 1. a 2.rade uzatvorili dňa 24.6.2010 zmluvu o úvere č. 634764344, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky - úver vo výške 15.000 eur, ktorý mal byť splácaný aj s úrokmi a poplatkami v mesačných splátkach vo výške 245,65 eur od 20.7.2012 do 20.6.2018 vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Ďalej zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s., ako postupca uzavrela dňa 27.6.2013 so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE a žalovaným zasielala oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, čomu predchádzalo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013. Žalovanému v 1.rade mala byť zasielaná aj výzva banky, nakoľko bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, zo dňa 12.12.2011, čo však preukázané žalobcom nebolo. O tom, že takáto výzva mala byť zasielaná aj žalovanej v 2.rade, žalobca nepredložil listinný dôkaz. Súd prvej inštancie mal zato, že

žalobca nadobudol pohľadávku, počas trvania úverového vzťahu. Slovenská sporiteľňa a.s., ako banka je držiteľom bankového povolenia, teda sa na ňu vzťahuje zákon o bankách, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu ku Občianskemu zákonníku, preto pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok uvedených ustanovení § 524 aj podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu dlhu potom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním. Zmluvou bola postúpená pohľadávka vo výške 17.514,02 Eur ku dňu 27.6.2013, ktorá však pochádza z úveru, ktorý mal byť splatný až dňa 20.6.2018. Vzhľadom na uvedené, žalobca nemohol platne uplatniť pohľadávku v uvedenej výške, keďže nepreukázal skutočnosť, ktorú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to napriek formulácii uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach čl. 19.16., ktorú súd prvej inštancie považoval za neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon o bankách a tiež z dôvodu, že ide neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktorý stál na strane úspešných žalovaných a ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uviedol, že výkladom ustanovení Všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť zaväzkovoprávny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávky aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou, vrátane práva veriteľa na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu, ani z ust. § 92 ods.8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Žalobca zároveň zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu, ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručeným takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4Obo 210/01, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp.zn. 19C/34/2012, Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp.zn. 8C/67/2013 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp.zn. 7Co/540/2015. Zároveň žalobca podal odvolanie aj do výroku vo vzťahu ku trovám Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS“ v konaní do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka. Namietal, že vstup Združenia do konania bol vykonaný len s cieľom získania finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia a trovy Združenia neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. V tomto prípade dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania. Združenie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach pri spotrebiteľských veciach. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo 15/2004 a 6MCdo 5/2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, že žalobe vyhovie, alternatívne ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a ) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne. 6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.). 7. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

8. Súd prvej inštancie správne uviedol, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/201427). 9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. 10. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaných v1. a 2. rade - Slovenskej sporiteľne, a.s.. 11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 12. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. 14. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ nebolo preukázane doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postúpenie pohľadávky z banky na inú spoločnosť neplatné. 16. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Na výzvu súdu prvej inštancie síce právny predchodca žalobcu predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 12.12.2011 adresovaná žalovanému v 1. rade, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere č. 634764344), avšak jej zaslanie, ani doručenie žalovanému v 1. rade v spise nie preukázané. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa takáto výzva v spise ani nenachádza. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Ani v odvolacom konaní nebol predložený dôkaz o tom, že takáto výzva bola doručovaná a aj bola doručená. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 adresované žalovaným v 1. a 2. rade, ktoré priložil žalobca k žalobe a na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. 17. V zmysle vyššie uvedeného teda odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa o tom, že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nehovorí o prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak chce banka ako postupca postúpiť na tretí subjekt, ktorý nie je bankou, svoje pohľadávky. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade nesplnenia týchto zákonných podmienok, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

18. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

19. Podľa ust.§ 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 138 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

22. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

23. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

24. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", vstúpil do konania na strane žalovaných v 1. a 2 rade podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.08.2014. Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 01.10.2015 namietal neúplnosť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto treba úver považovať za bezúročný a bezodplatný. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu pre nedodržanie postupu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky s tým že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu dlhu potom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním.

25. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

26. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

27. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

28. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. 30. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaných v 1. a 2,. rade sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaných v 1. a 2. rade. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu vznesená vedľajším účastníkom sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepredložil výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie postúpenej pohľadávky, teda nepreukázal, že došlo k platnému a účinnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho, teda svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaných v 1. a 2. rade priaznivé rozhodnutie vo veci. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je preto potrebné považovať za úkony účelne vynaložené. 31. Keďže rozhodnutie súdu 1.inštancie je vo výroku vecne správne i čo do veci samej i čo do trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok po aplikácii ustanovenia o cesii bankovej pohľadávky.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným ani združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto nárok na náhradu nebol priznaný žiadnej zo strán.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).