Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/75/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovaným: 1. C. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v E. F., na ul. XXXX/ X,, 2. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. F., na ul. XXXX/X, 3. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. č. XXX, právne zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Jarmočnej č. 79, o zaplatenie 6 239,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.1.2016 č.k. 3C/22/2015 - 182 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.534,59 Eur. Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 17.2.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľa a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade uzavretá zmluva o splátkovom úvere. Na jej základe bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 215.000 Sk, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať splátkami vo výške 2.937,-Sk mesačne vždy do 20.teho dňa v mesiaci. Toho istého dňa bola so žalovanou v 3. rade uzavretá dohoda o ručení. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľa a.s. postúpil na žalobcu aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.

3. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

4. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 od právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 18.3.2009 adresovanú žalovanému v 1. rade, v ktorej mu právny predchodca žalobcu oznamuje, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy, a to vo výške 389,57 eur, avšak nepreukázal, že žalovanému táto výzva bola aj skutočne odoslaná, a to poštovým podacím lístkom, doručenkou alebo podobne. Výzva podľa žalobcu mala byť doručená v zmysle bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, teda tretí deň po jej odoslaní. Skutočné doručenie uvedenej výzvy však žalobca nepreukázal, podobne ako nepreukázal, že sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaných. Fikciu doručenia spôsobom upraveným v cit. bode 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, v právnych vzťahoch so spotrebiteľom možno považovať za podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov vzťahu v neprospech spotrebiteľa, pričom je tiež v rozpore s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doručenie takouto fikciou nie je akceptovateľné. Za uvedeného stavu súd prvej inštancie nemal preukázanú jednu z podmienok pre postúpenie pohľadávok zo strany banky na žalobcu, a to doručenie písomnej výzvy dlžníkovi na zaplatenie dlhu. Preto Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 považoval s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom.

5. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní, žaloba žalobcu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie bola zamietnutá.

6. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Z týchto oznámení sa malo vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálna otázka sa skúmala existencia a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie.

8. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Okrem toho v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1164 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 18.03.2009 a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust, § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V konaní bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu tvrdené, že ku dňu 24.09.2012 došlo z jeho strany k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky obdržal od svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by právny predchodca žalobcu v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pristúpil k jej vyhláseniu aj žalobca, a to listom zo dňa 15.10.2012. Oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postúpením pohľadávky prešlo na žalobcu, ktorý bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka a týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

9. Čo sa týka trov konania prvoinštančný súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia duplicitne za úkon právnej služby označený ako príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného v 1. rade bol pri prevzatí a príprave právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade už oboznámený s prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade preto právnemu zástupcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o neúčelne vykonaný úkon právnej služby.

10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. dňa 17.2.2006 uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vzhľadom na námietky žalovaných, bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti), ktoré je predmetom konania.

16. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej

veci postupcom bola banka a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.

17. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

19. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi.

20. Žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu zo dňa 18.03.2009 ( č.l. 112 spisu) bola žalovanému v 1. rade čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 je tak neplatná pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie preto správne postupoval , ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

21. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. Prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej v 2. rade sa týkala iba tejto účastníčky, a preto pri tomto úkone právnej služby nemožno hovoriť o spoločnom úkone pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny tak neprichádza do úvahy.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech a preto im bolo potrebné priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .