Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: C. N., nar. X.X.lXXX, bytom Q. XX, N., zastúpený S.. I. N., advokátom, C. XX, D., proti žalovanému: K. K., IČO: XX XXX XXX, nám. V. XX, K., o zaplatenie 10.537,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/91/2014-88 zo dňa 24.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.537,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.537,00 eur od 25.4.2012 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca na základe splnomocnenia vlastníkov pozemkov v k.ú. I., okres K. tiež v území nazvanom „Lokalita č. XX/X obvod D. H. - I.“, uzatvoril so žalovaným dohodu č. XX/XXXX/ÚPN o financovaní zmien a doplnkov č. X. Územného plánu Mesta K. dňa 4.7.2011, s dojednaným predmetom dohody podľa čl. II a dňa 21.11.2011 aj dohodu č. XX/XXXX/ÚPN o financovaní posudku k správe ohodnotenia strategického dokumentu - Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta K. a to podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s priamym použitím § 19 zákona č. 50/1976 Zb.. Spoločným predmetom vyššie uvedených dohôd podľa čl. II ods. 1 písm. a/ bol záväzok žalovaného vykonať proces obstarania a proces posudzovania zmien a doplnkov č. X k Územnému plánu K. K. v súlade so zámerom žalobcu v rozsahu činnosti podľa § 19a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z.. Podľa čl. II ods. 1 písm. b) sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému náklady spojené s procesom obstarania a posudzovania zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta K., ktorých výška a splatnosť bola dojednaná v čl. III. Podľa čl. II ods. 2 dohody žalobca mal zobrať na vedomie, že žalovaný negarantuje výsledok procesu obstarania územnoplánovacej dokumentácie a tento bude v súlade s jeho zámerom, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov. V zmysle uvedeného, stanoviská dotknutých orgánov v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie boli všetky súhlasné so zámerom žalobcu a žalovaný bol na základe týchto skutočností z uzavretého záväzku povinný obstarať zmeny a doplnky č. X Územného plánu Mesta K. v súlade so zámerom žalobcu tak, ako sa zaviazal vo svojom zmluvnom záväzku. Žalobca si splnil svoju povinnosť podľa čl. III a uhradil všetky náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie spoločne v sume 10.537,00 eur. Tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, z uzatvorených dohôd, keď napriek súhlasu dotknutých

orgánov a úhrade všetkých nákladov zo strany žalobcu, žalovaný nevykonal proces obstarania a posudzovania zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. v súlade so zámerom žalobcu, keď napriek uzneseniu mestského zastupiteľstva žalovaného č. XX, v inom uznesení č. XXX mestského zastupiteľstva žalovaného, žalovaný zámer žalobcu k lokalite č. XX/X - Obvod D. H. - I. neschválil. Zastával názor, že v prípade porušenia povinností zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného je tento povinný vrátiť prijaté plnenia zo strany žalobcu, ktoré súviseli s predmetom uzatvorených dohôd. Ak by aj záväzkový vzťah bol v budúcnosti hypoteticky medzi zúčastnenými stranami posúdený ako nulitný ex tunc, teda že by tento vôbec nevznikol, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetko, čo získal bezdôvodným obohatením sa, keďže išlo o majetkové plnenie žalobcu získané žalovaným, či už plnenie z neplatného právneho úkonu, alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

3. Žalovaný v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že vykonal proces verejného obstarávania zmien a doplnkov č. X . Územného plánu Mesta K.. Proces začal uznesením č. XX zo dňa 21.6.2011 a bol ukončený uznesením č. XXX zo dňa 24.4.2012. Mestské zastupiteľstvo dňa 24.4.2012 uznesením č. XXX bod B, neschválilo lokalitu č. XX/X - Obvod D. H. - I.. Schválenie územného plánu Mesta v zmysle ods. 4 písm. c) § 11 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je vo výlučnej právomoci mestského zastupiteľstva a v dohode nie je, ani nemôže byť záväzok schválenia územného plánu. Proces verejného obstarávania zmien a doplnkov č. X bol zabezpečený tak, ako bol dohodnutý v dohode č. XX/XXXX/ÚPN.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania a to oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ktorých obsah je podrobne popísaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, vrátane výpovede účastníkov a svedkov vec právne posúdil podľa § 1, § 269 ods. 2, § 262 ods. 1, § 266, § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1, 2, § 17, § 18 ods. 4, § 19, § 19a, § 24, § 27 ods. 3 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), § 11 ods. 4 písm.c/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 344 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a uzavrel, že z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dohodu č. XX/ XXXX/ÚPN zo dňa 4.7.2011 a dohodu č. XX/XXXX/ÚPN zo dňa 21.11.2011, kde si zvolili právny režim svojich záväzkových vzťahov podľa ustanovení Obchodného zákonníka (článok IV. bod 3) s tým, že dohody možno meniť a dopĺňať iba písomnými dodatkami (článok IV. bod 4).

5. Zo znenia dohôd zistil, že žalobca požiadal dňa 31.3.2011 žalovaného o obstaranie zmien územnoplánovacej dokumentácie v lokalite lesného komplexu D. H. v K. z lesných pozemkov na plochy pre rodinné domy (článok I. ods. 1).

6. V článku II. ods. 1 dohody č. XX/XXXX/ÚPN sa žalovaný zaviazal vykonať proces obstarania zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. v súlade so zámerom žalobcu v rozsahu činnosti podľa § 19a ods. 1 zákona č. 50/1976. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému náklady spojené s procesom obstarania Zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. vo výške 9.310,00 eur (článok III. dohody).

7. V článku II. bod 1 dohody č. XX/XXXX/ÚPN sa žalovaný zaviazal vykonať proces posudzovania zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. v súlade so zámerom žalobcu a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., keďže rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v K. zo dňa 19.9.2011 bolo rozhodnuté, že strategický dokument, zmeny a doplnky č. X Územného plánu Mesta K. sa budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (článok I. ods. 2 dohody). Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému náklady spojené s procesom posudzovania Zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. vo výške 600,00 eur (článok III. dohody).

8. Zo znenia článku II. ods. 2 vyššie uvedených dohôd vyplýva, že žalobca zobral na vedomie, že žalovaný negarantuje, že výsledok procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v článku I. ods. 1 dohôd, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov.

9. Súd prvej inštancie mal rovnako za preukázané, že uvedené dohody boli uzatvorené v súlade s ustanovením § 19 Stavebného zákona a to oprávnenými osobami, keďže v konaní nebolo ani tvrdené (ani preukázané), že za žalovaného nebol oprávnený tieto dohody uzavrieť štatutárny orgán žalovaného (§ 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení), teda primátor Mesta K.. Z uznesenia mestského zastupiteľstva č. XX (čl. 28) napokon jednoznačne vyplýva, že tento orgán odsúhlasil dňa 21.6.2011 zabezpečenie obstarania zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. s finančnou úhradou nákladov na obstaranie zo strany žiadateľov, teda predmetné dohody boli uzavreté aj so súhlasom mestského zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, kde obecné zastupiteľstvo schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.

10. Pokiaľ ide o výklad jednotlivých ustanovení dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania, uviedol súd prvej inštancie, že zo znenia článku II. ods. 1 dohody č. XX/XXXX/ÚPN jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného vykonať iba „proces“ obstarania Zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K., síce v súlade so zámerom žalobcu uvedeným v článku I. ods. 1 dohôd, avšak iba v rozsahu § 19a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý neobsahuje povinnosť orgánu územného plánovania (v danom prípade žalovanému) schváliť/zabezpečiť schválenie návrhu prerokovávanej územnoplánovacej dokumentácie v súlade so zámerom žalobcu, iba zabezpečiť vyhlásenie „záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie“ (§ 19a ods. 1, písm. g/ Stavebného zákona), teda tej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola v príslušnom procese „schválená“, teda v danom prípade schválená obecným zastupiteľstvom žalovaného podľa § 11 ods. 4, písm. c) Zákona o obecnom zriadení. Keďže zmeny a doplnky č. X Územného plánu Mesta K. boli schválené bez lokality D. H. č. XX/ X, teda nebol schválený zámer žalobcu, nevznikla žalovanému povinnosť zaradiť uvedenú lokalitu do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, teda svoju povinnosť z uzavretých dohôd žalovaný neporušil. Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo znenia článku II. ods. 2 oboch dohôd, kde žalobca zobral na vedomie, že žalovaný negarantuje, že výsledok procesu obstarávania územno-plánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v článku I. ods. 1, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov. Podľa súdu k týmto orgánom treba jednoznačne zaradiť aj obecné zastupiteľstvo žalovaného podľa § 11 ods. 4, písm. c) Zákona o obecnom zriadení. Zmena znenia obsahu dohôd v predpísanej písomnej forme nebola ani tvrdená, ani preukázaná.

11. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, vychádzajúc z obsahu výpovedí žalobcu, svedka H. F., ako aj jednotlivých listinných dôkazov - stanovísk ďalších dotknutých orgánov (čl. 23 - 27), že z týchto jednoznačne vyplýva, že žalovaný si splnil svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov, teda z uzavretých dohôd, keďže proces obstarania územnoplánovacej dokumentácie zodpovedal aj ustanoveniu § 19a Stavebného zákona, keďže jednotlivé stanoviská obstarané žalovaným k zámeru žalobcu v lokalite č. XX/X obvod D. H. - I. boli kladné.

12. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalovaný neporušil ani svoje povinnosti v procese pred schvaľovaním Zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K. v mestskom zastupiteľstve žalovaného, keďže z návrhu riešenia a návrhu na doplnenie všeobecného záväzného nariadenia č. XXX/XXXX o záväznej účasti Územného plánu Mesta K., ktoré žalovaný predložil na rokovanie mestského zastupiteľstva v K. dňa 24.4.2012 k bodu Zmeny a doplnky č. X . Územného plánu Mesta K. a zo Správy o postupe obstarávania zmien a doplnkov č. X ÚPN Mesta K. (čl. 18 - 22) vyplýva, že je tam zahrnutá aj lokalita č. XX/X obvod D. H. - I., teda zámer žalobcu.

13. Podľa názoru súdu argumentácia žalobcu, že uzavreté dohody treba vykladať tak, že žalovaný sa jednoznačne zaviazal schváliť zmeny a doplnky č. X Územného plánu Mesta K. v súlade s jeho zámerom, teda aj lokalitu č. XX/X obvod D. H. - I., čo podľa neho jednoznačne vyplýva tak z uznesenia č. XX zo dňa 21.6.2011, ktorým žalovaný schválil obstaranie zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K., ako aj z článku II. ods. 1 dohôd, čo bolo aj úmyslom žalobcu pri uzatvorení dohôd so žalovaným, z vyššie uvedených dôvodov neobstojí. síce v § 266 ods. 1 akcentuje význam vôle, teda subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Tento výklad dohôd žalobcom však

žalovaný jednoznačne poprel, pričom takýto prípadný úmysel žalobcu je v rozpore so samotným znením článku II. ods. 2 uzavretých dohôd a sám žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že „zo vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi vyplýva, že môže dôjsť k zmene v súlade s jeho zámerom, nebol tam však záväzok, že dôjde k tejto zmene“, teda podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Napokon podľa súdu žalovaný v procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok, keďže schvaľovanie územného plánu patrí do právomoci mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy, ktorý tvoria jednotliví poslanci mestského zastupiteľstva, ktorých slobodu hlasovania nemožno obmedziť.

14. Súd nezistil v prípade dohody č. XX/XXXX/ÚPN zo dňa 4.7.2011 a dohody č. XX/XXXX/ÚPN zo dňa 21.11.2011 dôvody ich neplatnosti, keďže mal za to, že tieto boli uzavreté slobodne, vážne, sú určité a zrozumiteľné (§ 37 Občianskeho zákonníka), neodporujú zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka), plnenie je možné, čo potvrdil aj žalovaný a to aj prípadným ďalším procesom obstarania zmien a doplnkov č. X. Územného plánu Mesta K. (§ 575 Občianskeho zákonníka), k odstúpeniu od dohôd nedošlo (§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka), resp. nebolo to ani tvrdené. Z uvedeného dôvodu tak nemožno tvrdiť, že tieto dohody sú „nulitný akt“, ktorý by zakladal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý by získal žalovaný na úkor žalobcu.

15. To isté platí aj v prípade tvrdení žalobcu, že záväzok zanikol tým, že nedošlo k schváleniu zmien a doplnkov č. X územného plánu Mesta K. v časti XX/X v súlade so zámerom žalobcu, keďže súd mal za preukázané, že žalovaný svoje povinnosti z uvedených dohôd neporušil, svoje povinnosti z uzavretých dohôd riadne splnil, a preto nevzniklo žalobcovi právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré na základe týchto dohôd mu poskytol žalobca vo výške 9.310,00 eur a 600,00 eur, spolu 9.910,00 eur.

16. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu vo výške 627,00 eur, ktorú žalobca v priebehu konania, v rámci uplatneného peňažného nároku špecifikoval, uviedol súd prvej inštancie, že v konaní žalobca nepreukázal, že tieto boli poskytnuté v prospech žalovaného, keďže sumu 600,00 eur mal uhradiť žalobca na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXX (čl. 15) na základe jeho dohody s dodávateľom X.. arch. K. D., čo vyplýva priamo z vystavenej faktúry. V danom prípade tak išlo o záväzkový vzťah medzi žalobcom a tretím subjektom, pričom právny dôvod na úhradu sumy 600,00 eur žalovaným, nebol žalobcom preukázaný. Taktiež nebolo preukázané, že uvedená faktúra bola žalobcom pre dodávateľa uhradená. V prípade sumy 27,00 eur, ktorú uhradil žalobca za overenie podpisov 54x, čo vyplýva z potvrdenky č. XXXXXX (čl. 14), z jej obsahu nie je zjavné, kto je príjemcom uvedenej sumy a za overenie podpisov na akých dokumentoch sa realizovala úhrada. Ak žalobca tvrdil, že mali podpísať vlastníci pozemkov zmluvu o spolupráci a užívaní lesa na 40 rokov s Mestom K., pričom mesto požadovalo, aby podpisy vlastníkov boli overené, išlo o vynaloženie prostriedkov za vykonanie úkonu - overenie podpisov na zmluve, teda na základe dohody (za odplatu určenú právnym predpisom) bolo poskytnuté plnenie, ktoré nemá vzťah k samotnému právnemu úkonu ako takému (uzavretie označenej zmluvy), teda nepreukázal, že žalovanému v danom prípade svedčí pasívna legitimácia.

17. Keďže s poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne, preto žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.. Keďže žalovaný, ktorému súd náhradu trov konania prisúdil, uviedol po vyhlásení výroku o trovách konania, že tieto si neuplatňuje, teda ich nevyčíslil, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/ a f/ O.s.p., pretože mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň tak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v neposlednom rade, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v nadväznosti na to poukázal na obsah a dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

20. Pri skúmaní merita veci samej vo vzťahu k rozhodovaniu mestského zastupiteľstva žalovaného, poukázal žalobca na ust. čl. II ods. 2 zák.č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „ Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, pričom pod toto ustanovenie je nutné subsumovať aj postavenie mestského zastupiteľstva v súlade s čl. 64 až 71 Ústavy SR. Podľa predmetného výkladu, orgány verejnej správy konajú na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom zákon upravujúci postavenia obecného (resp. mestského) zastupiteľstva upravuje zák.č. 369/1990 Zb. Citujúc ust. § 25 ods. 1 písm.d/ zák.č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého „Poslanec je povinný najmä obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov“ mal za to, že zámer žalobcu bol jednoznačne v záujme žalovaného a jeho obyvateľov, pričom pri výklade povinnosti poslanca v zmysle citovaného zákona sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že slobodu hlasovania nemožno poslancom mestského zastupiteľstva obmedziť, nakoľko tí, s poukazom na vyššie uvedené, sú povinní konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, pretože takéto tvrdenia smerujú k svojvôli pri hlasovaniach poslancov mestského zastupiteľstva. Aj podľa ustálených výkladov práva podľa širokej odbornej právnickej verejnosti „Vôľa nositeľa verejnej moci nemôže byť svojvôľou, ale musí byť (je) objektívne podmienená“. V nadväznosti na tieto prezentované závery poukázal aj na nesprávnosť názorov prvostupňového súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy na zreteľ ani konformný výklad práva, v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. l Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. V nadväznosti na to poukázal na nálezy Ústavného súdu SR ( II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). V spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR poukázal na nutnosť aplikovať aj čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že ak všetky dotknuté orgány na základe príslušných právnych predpisov vyhoveli zámeru žalobcu, bolo v prípade zachovania princípu právnej istoty a spravodlivosti na strane žalobcu nutné predpokladať, že aj mestské zastupiteľstvo, ktoré je súčasťou žalovaného, v súlade s právnymi predpismi a s vyššie uvedeným, vyhovie a schváli územný plán mesta v súlade so zámerom žalobcu, ak tento splnil všetky kladené podmienky zo strany všetkých dotknutých orgánov verejnej moci. Mal za to, že aj prezentáciou prejavenej vôle navonok v oboch predmetných dohodách sa za dotknuté orgány považujú všetky ostatné, nezávislé a odborné štátne orgány, zaoberajúce sa danou problematikou, najmä z oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, nie aj samotné mestské zastupiteľstvo, ktoré je súčasťou žalovaného. Citujúc ust. § 19a ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) mal za to, že pod pojem obstaranie územnoplánovacej dokumentácie je nutné subsumovať aj vyhlásenie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, teda splniť všetky záväzné etapy obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Mal za to, že nemožno prisvedčiť názoru súdu a ani argumentom žalovaného, že žalovaný si svoje povinnosti splnil a neporušil dohody uzavreté so žalobcom a v nadväznosti na to sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, že ust. § 19a ods. 1 Stavebného zákona, neobsahuje povinnosť orgánu územného plánovania (žalovanému) schváliť/ zabezpečiť schválenie návrhu prerokovávanej územnoplánovacej dokumentácie. Zastával názor, že význam slova obstaranie je tiež potrebné vykladať ako získanie, zabezpečenie a zariadenie činnosti, ktoré slúžia na získanie akýchkoľvek vstupov, ktoré entita potrebuje na splnenie svojich cieľov. Cieľom žalobcu bolo schválenie zmien územného plánu č. 2 Mesta K. podľa jeho zámeru akceptovaného navonok aj žalovaným, preto aj obstaranie je potrebné vykladať v spojení so zabezpečením všetkých etáp obstarávania územnoplánovacej dokumentácie na strane žalovaného. Citujúc ust. § 26 ods. 1 a

§ 27 ods. 3 Stavebného poriadku a poukazujúc aj na obsah prejavu vôle oboch strán predmetných dohôd, nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že obsahom prejavu vôle zmluvných strán nebolo schválenie návrhu prerokovávanej územnoplánovacej dokumentácie. Rovnako citujúc ust. § 415 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti poukazujúc aj na výklad týchto ustanovení mal za to, že bezdôvodné obohatenie vzniká bez porušenia právnej povinnosti, nemá jeho právna úprava sankčnú (a tým ani prevenčnú) funkciu, ale jej zameranie je čisto reparačné, resp. mieri na morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobca splnil všetky kladené podmienky a dôvodne očakával v zmysle zachovania princípu právnej istoty a spravodlivosti, že žalovaný vyhovie a schváli územný plán v súlade so zámerom žalobcu, a predpokladal to aj z dôvodu schválenia všetkých ostatných navrhovaných zmien týkajúcich sa dotknutých lokalít v územnom pláne č. 2 Mesta K., mal za to, že žalovaný sa svojim konaním bezdôvodne obohatil. Poukazujúc na výklad ust. § 266 Obchodného zákonníka, vrátane citácie ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, okrem iného uviedol, že uvedené ustanovenie má ten význam, že preventívne vedie strany k tomu, aby používaním nejednoznačných výrazov nesledovali cieľ získavať rôzne výhody na úkor druhej strany. Práve k výrazu v oboch dohodách uvedenom o dotknutých orgánoch, je tento potrebné vykladať v neprospech žalovaného, keďže tento výraz použil ako prvý predložením zmluvy žalobcovi a tento považoval za dotknuté orgány všetky tie, ktoré sa zaoberajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie, keďže mestské zastupiteľstvo je integrálnou súčasťou žalovaného a ono samé na svojom zasadnutí žalovaného prijalo uznesenie č. XX k schváleniu obstarania zmien a doplnkov č. X Územného plánu Mesta K..

21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.1.2015, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

24. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

25. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

26. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti ako aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva:

28. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň tak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Navyše žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci.

30. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej - formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia § 157 ods. 2 O.s.p. platný v čase rozhodovania), s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu totiž nezistil taký postup súdu, ktorý by nebol v súlade s úpravou ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci. Rovnako nezistil nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom aj na námietky odvolateľa, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97) resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

32. Pokiaľ odvolateľ, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, pri skúmaní merita veci samej vo vzťahu k rozhodovaniu mestského zastupiteľstva žalovaného poukázal na ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR a mal za to, že pod toto ustanovenie je nutné subsumovať aj postavenie mestského zastupiteľstva v súlade s čl. 64 až 71 Ústavy SR a pokiaľ v nadväznosti na to citujúc ust. § 25 ods. 1 písm.d/ zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v zmysle ktorého „poslanec je povinný najmä obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov“ mal za to, že zámer žalobcu bol jednoznačne v záujme žalovaného a jeho obyvateľov, a preto sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že slobodu hlasovania nemožno poslancom mestského zastupiteľstva obmedziť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani konformný výklad práva v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, a preto bolo v prípade zachovania princípu právnej istoty a spravodlivosti na strane žalobcu nutné predpokladať, že aj mestské zastupiteľstvo v súlade s právnymi predpismi schváli územný plán mesta v súlade so zámerom žalobcu, odvolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a ani odvolací súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sú teda všeobecné súdy povolené chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť (II. ÚS 13/2001). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri prejednávaní a rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzal z vyššie uvedených princípov. Rovnako odvolací nespochybňuje, že jedným zo základných a ťažiskových princípov právneho štátu je princíp právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. I ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia s ohľadom aj na námietky uvedené v odvolaní nezistil také porušenia, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku zákonne a tiež v súlade s relevantnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, vychádzal z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania dohôd, z ktorých odvodzuje žalobca svoj peňažný nárok, ktoré ústavne akceptovateľným spôsobom podľa názoru odvolacieho súdu interpretoval a aplikoval, a preto aj jeho právne závery sú podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné (opak nebol preukázaný).

33. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že žalovaný v procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok,

keďže schvaľovanie územného plánu patrí do právomoci mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy, ktorý tvoria jednotliví poslanci mestského zastupiteľstva a ktorých slobodu hlasovania skutočne nemožno obmedziť. Je nesporné, že mestské zastupiteľstvo ako zastupiteľský zbor je zložené z poslancov, ktorí získavajú mandát priamo od obyvateľov obce s cieľom priamej realizácie kompetencie obce, pričom podľa ust. § 11 ods. 4 písm.c/ zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, okrem iného je mu aj vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jeho časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce. Ak poslanci svoju funkciu prijímajú sľubom, existuje predpoklad, že budú v prípade ne(schvaľovania) hlasovať v súlade so zákonom a so svojim svedomím, bez subjektívneho pohľadu.

34. V danom prípade Mestské zastupiteľstvo v K. prijalo dňa 24.4.2012 uznesenie č. XXX k bodu Zmeny a doplnky č. X Územného plánu Mesta K. - Návrh riešenia, Návrh na doplnenie všeobecného záväzného nariadenia č. XXX/XXXX záväznej časti Územného plánu Mesta K., kde schválilo lokalitu č. XX/X, XX/ X, XX/X, XX/X a XX/X a neschválilo lokalitu č. XX/X obvod D. H. - I..

35. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že žalovaný v procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok, keďže schvaľovanie územného plánu patrí do právomoci mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy, a preto ani všeobecný súd nemá v právomoci posudzovať ne(dôvodnosť) neschválenia lokality č. XX/X obvod D. H. - I. (hlasovanie poslancov), pretože by tým zasiahlo do právomoci obecného zastupiteľstva, ktoré jediné je zo zákona oprávnené o tomto rozhodovať.

36. Za nedôvodnú rovnako považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti a porušil dohody uzavreté so žalobcom, keď tvrdil, že vychádzajúc z cieľa žalobcu bolo schválenie zmien územného Plánu č. X Mesta K. podľa jeho zámeru akceptovaného navonok aj žalovaným, a preto aj obstaranie je potrebné vykladať v spojení so zabezpečením všetkých etáp obstarávania územnoplánovacej dokumentácie na strane žalovaného, v dôsledku čoho nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že obsahom prejavu vôle zmluvných strán nebolo aj schválenie návrhu prerokovávanej územnoplánovacej dokumentácie.

37. V tomto smere tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, odvolací súd po preskúmaní veci nezistil opodstatnenosť tejto námietky žalovaného, s touto námietkou sa súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal, pričom so závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje v celom rozsahu aj odvolací súd. S odkazom aj na zákonnú úpravu aplikovanú a uvádzanú súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje.

38. Za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie týkajúce sa výkladu jednotlivých ustanovení dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania. Je totiž potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že zo znenia čl. II ods. 1 Dohody č. XX/XXXX/ÚPN jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného vykonať iba „proces obstarania zmien a doplnkov č. X. územného Plánu Mesta K.“ síce v súlade so zámerom žalobcu uvedenom v čl. I. ods. 1 dohôd, avšak iba v rozsahu § 19a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý však neobsahuje povinnosť orgánu územného plánovania, teda žalovanému, schváliť/ zabezpečiť schválenie návrhu prerokovávanej územnoplánovacej dokumentácie v súlade so zámerom žalobcu, ale iba zabezpečiť vyhlásenie „záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie“ (§ 19 ods. 1 písm.g/ stavebného zákona), teda v tej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola v príslušnom procese schválená, teda schválená obecným zastupiteľstvom žalovaného (§ 14 ods. 4 písm.c/ Zákona o obecnom zriadení). Pokiaľ teda príslušným mestským zastupiteľstvom nebol schválený zámer žalobcu, nevznikla žalovanému povinnosť zaradiť uvedenú lokalitu do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, a teda svoju povinnosť žalovaný z uzavretých dohôd neporušil. Správne preto súd prvej inštancie s odkazom aj na čl. II ods. 2 oboch dohôd zdôraznil, že žalobca zobral na vedomie, že žalovaný negarantuje, že výsledok procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho

zámerom špecifikovaným v čl. 1 ods. 1, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov, teda aj obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré jediné je zo zákona (§14 ods.4 písm.c/ zákona o obecnom zriadení) oprávnené o tomto rozhodovať.

39. Pokiaľ žalovaný opakovane (aj v odvolacom konaní) tvrdí, že uzavreté dohody treba vykladať tak, že žalovaný sa jednoznačne zaviazal schváliť zmeny a doplnky územného Plánu Mesta K. v súlade s jeho zámerom, teda aj lokalitu č. XX/X obvod D. H. - I., čo podľa neho jednoznačne vyplýva tak z uznesenia č. XX zo dňa 21.6.2011, ktorým žalovaný schválil obstaranie zmien a doplnkov č. 2 územného Plánu Mesta K. ako aj z čl. II. ods. 1 dohôd, čo bolo aj úmyslom žalobcu pri uzatváraní dohôd so žalovaným, odvolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie sa aj s touto námietkou žalovaného náležite a dostatočne vysporiadal, (postupoval podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 Obchodného zákonníka ), pričom pri výklade vôle zobral náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle tak, ako to vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, a preto ani túto námietku odvolateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

40. Odvolací súd bez ohľadu na správne závery súdu prvej inštancie navyše poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo záväznej judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že základom princípu výkladu zmlúv je aj priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Deklaruje a podporuje sa tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha zmluvného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Je preto ústavne nekonformná a rozporuje princípy právneho štátu podľa čl. I ods. 1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkové opačné výklady tak, že uprednostňujúci výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom platnosti zmluvy (porovnaj I. ÚS 242/2007; obdobne Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 571/06).

41. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

42. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).