Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/903/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobkyne: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. č. 7, proti žalovanému: Slovenská republika - Vodohospodárska výstavba, š. p., so sídlom Bratislava, Karloveská č. 2, IČO: 00 156 752, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07. mája 2015 č.k. 9C/171/2012-290, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 07. mája 2015 č.k. 9C/171/2012-290 (napadnutý rozsudok) určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. vedených na LV č. XXX ako parcely registra C, parcela číslo XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parcela číslo XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, stavba súp. č. XXX rodinný dom na parcele č. XXXX/ X, parcely registra CKN, všetko v podiele 1/1 k celku a pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1097 m2 v podiele 1/2 k celku, tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi O. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. č. XXX. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania sumou 1023,30 eura k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Lamačku ml. do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R., vedených na LV č. XXX, ako parc. č. XXXX/X

- záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 s domom súp. č. XXX v podiele 1/1 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 1097 m2 v podiele 1/2. Návrh odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou, dcérou nebohého O. F., ktorý na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. D 1595/91 zo dňa 17. 06. 1991 zdedil predmetné nehnuteľnosti po poručiteľke neb. C. O., rod. F.. Do dedičstva po nej neboli pojaté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, až na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/99 zo dňa 28. 02. 1990, súd určil, že do dedičstva patria uvedené nehnuteľnosti. Napriek rozhodnutiu súdu, ako aj rozhodnutiu býv. Štátneho notárstva v Nových Zámkoch, sa nebohý otec žalobkyne, O. F., márne domáhal, aby bol zosúladený reálny stav nehnuteľnosti so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, nakoľko kataster nezapísal vlastnícke právo v prospech O. F., ani v prospech žalobkyne, a to z toho dôvodu, že medzi žalovaným a

O. F. a C. R. bola dňa 09. 12. 1987 uzavretá kúpna zmluva, v zmysle ktorej žalovaný odkúpil predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 259.696,- Kčs, pre stavbu vodného diela SVD na Dunaji Gabčíkovo - Nagymaros. Pri uzavretí tejto kúpnej ceny sa žalovaný spravoval výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. R., kde ako jediní vlastníci predmetných nehnuteľností figurovali O. F. v podiele a C. R. v podiele . Tak otec žalobkyne, O. F., ako aj žalobkyňa spolu s rodinou, predmetné nehnuteľnosti užívali a užívajú bez prerušenia odvtedy, čo boli postavené.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, uviedol, že predmetné nehnuteľnosti zakúpili na základe riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 1987, pričom pri podpise kúpnej zmluvy vychádzali z aktuálneho LV č. XXX pre kat. úz. R., kde ako vlastníci parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 s domom súp. č. XXX a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 1097 m2, vystupovali O. F. a C. R.. Napriek tomu, že táto kúpna zmluva bola uzavretá ešte v roku 1987, zaevidovaná bola do katastra nehnuteľností až 09. 10. 1996. Aj keď žalobkyňa nehnuteľnosť stále užíva, tieto nehnuteľnosti boli odkúpené vo verejnom záujme, nakoľko mali byť zbúrané a na ich mieste malo byť vystavané vodné dielo. Asi v roku 1989 sa upustilo od tohto zámeru, nakoľko Maďarsko odstúpilo od zámeru vybudovať vodné dielo Nagymaros, odvtedy je táto vec riešená v súdnom spore medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a pôvodný investičný zámer sa nerealizoval.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom č. k. 4C/121/2009-94 zo dňa 22.03.2010 návrhu v plnom rozsahu vyhovel a určil žalobkyňu ako vlastníčku nehnuteľností, ktorých sa v konaní domáhala. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/172/2010-121 zo dňa 03.05.2011 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh zamietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre podala žalobkyňa dňa 19.08.2011 dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že krajský súd sa obmedzil na konštatovanie, že žaloba bola podaná nesprávne, žalobkyňa mala podať návrh na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi neb. O. F.. Najvyšší súd uznesením č. k. 3Cdo/198/2011 zo dňa 09.11.2011 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre z dôvodu, že odvolací súd opomenul posúdiť prípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP z hľadiska možnosti, že žalobkyňa sa určenia vlastníctva sporných nehnuteľností domáha právnym titulom, titulom vydržania, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia doručeného krajskému súdu dňa 27.04.2011. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/316/2011-153 zo dňa 30.04.2012 zrušil rozsudkom súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že je potrebné preskúmať a doplniť dokazovanie z hľadiska možností, že žalobkyňa sa určenia vlastníctva sporných nehnuteľností domáha právnym titulom vydržania, ako to vyplýva z jej vyjadrenia, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Nitre po rozhodnutí prvostupňového súdu. Zároveň krajský súd vyslovil názor, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, a ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, žalobca má vždy naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

5. Rozsudkom zo dňa 25.02.2013 opätovne rozhodol o zmenenom návrhu žalobkyne, ktorá sa zmeneným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/257/2013-263 zo dňa 08.10.2014 zrušil tento rozsudok prvostupňového súdu, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a neprihliadol na oprávnenosť držby a dobromyseľnosť u žalovaného. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie zistiť skutkový stav a vysporiadať sa so všetkými zistenými skutkovými okolnosťami samostatne i vo vzájomných súvislostiach.

6. Právny zástupca žalobkyne na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu podaním zo dňa 16.03.2015 požiadal súd o zmenu petitu žaloby, a to na základe tej skutočnosti, že Krajský súd v Nitre v časti zdôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil opakovane právny názor, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti sa stali predmetom vlastníckeho práva O. F., právneho predchodcu žalobkyne a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/1989 zo dňa 28.02.1990, ktorým bolo určené, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomr. C. O. a následne sa tieto dotknuté nehnuteľnosti stali predmetom dedičského konania po zomr. C. O. vedeného pod sp. zn. D 1595/1991, kde ako ich vlastník z titulu dedenia bol deklarovaný práve O. F., otec žalobkyne, preto žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. evidované na LV č. XXX vedené Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym, a to pozemok parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 29 m2, stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. XXXX/X, parcely registra CKN, všetko v podiele 1/1 k celku a pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1097 m2 v podiele 1/2 k celku, tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi O. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. č. XXX. Súd uznesením zo 07.05.2015 pripustil zmenu petitu návrhu v znení ako to navrhol právny zástupca žalobkyne.

7. Žalovaný ani po zmene petitu návrhu s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že pozemky nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 1987, a to od preukázateľných vlastníkov, ktorí boli zapísaní na LV č. XXX pre kat. úz. R., a to od C. R. v podiele 1/2 a od O. F. v podiele 1/2. Táto kúpna zmluva nebola zo strany žalobkyne ani jej právneho predchodcu napadnutá, nedomáhali sa ani jej zrušenia a podľa vtedy platného občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť dňom jej uzavretia a nebol potrebný zápis do evidencie nehnuteľností. B. vo svojom odvolaní proti rozsudku z 25.02.2013 namietal, že žalobkyňa nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 16D/1861/2005 vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ale jej vlastnícke právo nemohlo byť zapísané z dôvodu duplicitného zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný ďalej uviedol, že v dedičskom konaní však predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia, pretože v roku 1996 bol k sporným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo žalovaného na základe kúpnej zmluvy z roku 1987, pričom v konaní o dedičstve neprichádza do úvahy určovanie sporného vlastníctva a vlastníckych vzťahov a žalobkyňa sa mohla iba domáhať, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej zomrelom otcovi O. F., ktorý mohol potencionálne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudol starý otec žalobkyne O. F. st. a jeho sestra C. O.. Jednalo sa o dlhý dom, v ktorom boli dva byty a k nemu prislúchajúci dvor so záhradou. Otec žalobkyne, O. F., užíval tieto nehnuteľnosti aj po smrti O. F. st., avšak v dedičskom konaní po neb. O. F. st. došlo k nejakej chybe, pričom dedičom domu v podiele 3/4 sa stal O. F., brat O. F., a F. F., sestra O. F.. Po F. F. zdedil jej podiel v 1/4 k nehnuteľnostiam jej syn C. R.. Druhú polovicu domu, ktorá patrila C. O., zdedil po jej smrti jej brat Y. F., ktorý ako svojho závetného dediča určil otca žalobkyne, O. F.. O. F., ako aj žalobkyňa, boli v domnení, že tieto nehnuteľnosti im patria, nerušene ich užívali až do doby, keď sa dozvedeli, že nehnuteľnosti boli odpredané žalovanému. Následne O. F. podal na Okresný súd Nové Zámky 06.06.1989 žalobu na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke C. O.. Rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/89-41 zo dňa 28.02.1990 súd návrhu vyhovel a rozhodol, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej C. O., rod. F., zomrelej XX.XX.XXXX. Na základe tohto rozsudku bolo obnovené konanie v dedičskej veci po poručiteľke v konaní býv. Štátneho notárstva Nové Zámky č. k. D 1595/91, kde rozhodnutím zo dňa 17.06.1991 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva pre O. F., a to k parcelám č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. XXXX/X, vedeným na LV č. XXX pre kat. úz. R. v celosti a k parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1097 m2 v podiele 1/2 k celku. Po smrti O. F. uvedené nehnuteľnosti nemohla získať žalobkyňa, nakoľko v roku 1996 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to na základe kúpnej zmluvy spísanej s O. F. a C. R. dňa 09.12.1987. Z tohto dôvodu žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva, pričom už Najvyšší súd SR vo svojom uznesení č. k. 3Cdo/198/2011 zo dňa 09.11.2011 vyslovil ten právny záver, že žalobkyňa sa môže určenia vlastníckeho práva domáhať návrhom na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po O. F., resp. určovacou žalobou právnym titulom vydržania. Keďže žalobkyňa zmenila petit návrhu podaním zo 16.03.2015, súd prvej inštancie už nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne právneho titulu vydržania, ale zameral dokazovanie na otázku, či naozaj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, patrili do dedičstva po neb. O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11C/61/88 podal O. F. dňa 21.03.1988 proti O. F. a C. R. návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorému bolo rozsudkom z 21.09.1988 vyhovené, avšak Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. 8Co/456/88 z 01.02.1989 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol z dôvodu, že O. F. sa nesprávne domáhal určenia vlastníckeho práva, ustálil, že bolo potrebné, aby sa O. F. domáhal určenia, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke C. O.. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/125/89 bolo zistené, že O. F. proti O. F., C. R. a O. štát - Vodohospodárska výstavba,

investorský podnik Bratislava, sa domáhal určenia predmetu dedičstva po poručiteľke C. O.. V tomto konaní rozsudkom zo dňa 28.02.1990 bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. R., ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. XXXX/X, tvoria v celosti a parc. č. XXXX/X - dvor o výmere 1097 m2 v 1/2 predmet dedičstva po poručiteľke C. O., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX. Súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľke C. O. bolo zastavené pre nezanechanie majetku, keďže jediným dedičom bol závetný dedič Y. F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičom po ňom zo závetu sa stal O. F.. V tomto konaní bolo nesporne preukázané, že poručiteľka C. O. skutočne nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podali O. F. a C. R. odvolanie, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 7Co/117/90-63 zo dňa 17.09.1990 zmenil rozsudok prvého stupňa voči odvolateľom O. F. a C. R., a to tak, že návrh voči nim zamietol. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, Československý štát - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik Bratislava, ten nepodal odvolanie proti tomuto rozsudku, teda rozsudok prvého stupňa voči žalovanému v 3. rade nadobudol právoplatnosť, práve preto v dedičskom konaní po neb. C. O. č. k. D 1595/91 zo dňa 17.06.1991 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva pre O. F., otca žalobkyne.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal dôsledne tým, z akého dôvodu nebolo zapísané v roku 1991 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech O. F. v evidencii nehnuteľností. Z dokladov predložených žalobkyňou, a to korešpondenciou medzi O. F. a žalovaným, bolo ustálené, že O. F. žiadal žalovaného o zápis vlastníckeho práva písomne dňa 02.12.1991, dňa 13.05.1991, dňa 02.06.1995, dňa 01.08.1996, a po jeho smrti žalobkyňa sa obrátila na Správu katastra Nové Zámky, ktorá jej oznámila listom zo 06.11.2006, že zápis do operátu katastra na základe kúpnej zmluvy z 09.12.1987 bol vykonaný nesprávne, nakoľko v tomto prípade bola v roku 1996 premietnutá do operátu katastra nehnuteľností listina (kúpna zmluva z roku 1987), ktorá bola v tom čase už prekonaná rozsudkom č. k. 12C/135/89 a následne rozhodnutím č. k. D 1595/91 (ods. 3 na strane druhej predmetného listu). Žalobkyni bolo odporučené opraviť nesprávne údaje operátu katastra nehnuteľností s tým, že budú údaje uvedené do súladu s rozsudkom č. k. 12C/135/89 a D 1595/91 v dedičskej veci po C. O.. Následne však Správa katastra Nové Zámky rozhodnutím č. X 296/2006-2 zo dňa 13.12.2006 zastavila konanie o oprave chybných údajov operátu katastra nehnuteľností, a to z dôvodu, že odporca SR - Vodohospodárska výstavba š.p. nesúhlasila s vykonaním navrhovaných opráv. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. k. Xo 4/2007-4/Kr z 28.03.2007 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Správa katastra Nové Zámky nie je príslušná riešiť vzniknutý stav a žalobkyňa sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva podaním žaloby. Z tohto dôvodu bol zo strany žalobkyne podaný návrh.

11. Konštatoval, že žalobkyňa aj keď pôvodne sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam len na základe tej skutočnosti, že nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve po svojom otcovi - neb. O. F., v priebehu konania zmenila titul nadobudnutia a žiadala, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti tvoria predmet dedičstva po neb. O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom R. XXX. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. R. vykúpil v rámci výstavby objektov Sústavy vodných diel D. - Nagymaros, objekt stavby "Ochranné opatrenia VD na slovenskom území". Tieto práce mala realizovať v zmysle dohody a uzatvorenej medzištátnej zmluvy maďarská strana, ktorá práce v roku 1990 prerušila a neskôr úplne zastavila. V súčasnosti prebieha medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou súdny spor o dokončenie sústavy vodných diel podľa zmluvy. Keďže investičný zámer stále trvá, žalovaný až do skončenia súdneho sporu nemôže vykonať v ňom zmeny a musí byť ponechaný.

12. Na základe kúpnej zmluvy z 09.12.1987 č. XXXXX-XXX-XXXX medzi O. F. a C. R. na jednej strane, ako predávajúcimi, a žalovaným, ako kupujúcim, boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, v kat. úz. R., a to parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 s domom súp. č. XXX a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 1097 m2, ktorých vlastníkom bol O. F. v podiele 3/4 a C. R. v podiele 1/4. Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 259.696,- Kčs. Z výpovedí svedkov bolo potvrdené, že rodina F. obýva predmetné nehnuteľnosti od roku 1921,

mali aj mlyn. V dome býval otec žalobkyne O. F. s manželkou C., dom zrekonštruovali, žalobkyňa riadne platí dane za túto usadlosť.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že jej otec O. F. bol v čase svojej smrti vlastníkom nehnuteľností a že nehnuteľnosti v tomto podiele tvoria dedičstvo po ňom. Súdna prax akceptuje návrhy, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto návrhoch ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Ak súd vyhovie takémuto návrhu, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Po vykonaní dokazovania dospel k tomu záveru, že O. F. bol riadne zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, a to na základe rozhodnutia č. D 1595/91, v ktorom dedičskom konaní O. F. nadobudol vlastnícke právo titulom dedenia po neb. C. O., táto skutočnosť nebola žalovaným spochybnená, nakoľko ani v konaní Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/89, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. O., žalovaný túto skutočnosť nenamietal a ani nespochybňoval rozhodnutie súdu voči O. F. a akceptoval ho, pretože voči nemu nepodal odvolanie. Samotný Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení č. k. 5Co/257/2013 konštatoval, že O. F. mal legitímny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva dedením a súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou, či mohol nehnuteľnosti nadobudnúť titulom vydržania a či vôbec mohlo prichádzať do úvahy u neho nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Takisto v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/172/2010 bolo konštatované, že žalobkyňa sa mala domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po O. F., keď krajský súd potvrdil, že vlastnícke právo žalovaného získané kúpnou zmluvou z 09.12.1987 bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 12C/135/1989 a vlastníkom predmetných nehnuteľností bol ako posledný O. F., otec žalobkyne, po ktorom sa už tieto nehnuteľnosti nededili. Súd preto musí rozhodovať iba o určení vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti a dedič sa nemôže domáhať určenia, že je vlastníkom veci. Žalobkyňa preto v konaní zmenila petit návrhu a domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti tvoria predmet dedičstva po nebohom O. F., teda mala naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určení vlastníckeho práva poručiteľa k nehnuteľnostiam ku dňu jeho smrti. S poukazom na tieto skutočnosti bolo nepochybne preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/89 nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 09.12.1987, patria do dedičstva po C. O. a následne boli predmetom dedičského konania po poručiteľke a zdedil ich O. F., pričom sa menovaný stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedených skutočností vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného získané kúpnou zmluvou z 09.12.1987, bolo predmetným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zrušené a vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal titulom dedenia O. F..

14. Súd prvej inštancie mal za to, že tento skutkový stav bol nesporne preukázaný zo strany žalobkyne, v tomto konaní sa v podstate riešila len otázka zhody skutkového a právneho stavu k nehnuteľnostiam, nakoľko sám kataster nehnuteľností vo svojich vyjadreniach ako aj v rozhodnutiach potvrdil, že posledným vlastníkom nehnuteľností bol O. F., ale jeho vlastnícke právo nemohlo byť zapísané z dôvodu duplicitného zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu sumou 1023,30 eura, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eura a zaplateného súdneho poplatku za dovolanie v sume 199 eur a z trov právneho zastúpenia žalobkyne v celkovej výške 724,80 eura, ktorá pozostáva z 1 úkonu právnej pomoci po 48,63 eura + 1x režijný paušál po 6,31 eura (prevzatie a príprava), z 1 úkonu právnej pomoci po 53,46 eura + 1x režijný paušál po 6,95 eura (podanie návrhu), z 2 úkonov právnej pomoci po 55,44 eura +2x režijný paušál po 7,21 eura (účasť na pojednávaniach dňa 15.02.2010 a 22.03.2010), z 3 úkonov právnej pomoci vo výške 57 eur (účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Nitre dňa 08.03.2011, písomný návrh zo dňa 27.04.2011 a podanie dovolania dňa 19.08.2011), 3x režijný paušál po 7,41 eura, z 1 úkonu právnej pomoci po 58,69 eura (písomné zdôvodnenie návrhu zo 17.08.2012), 1x režijný paušál po 7,63 eura, za 2 úkony právnej pomoci po 60,07 eura (účasť na pojednávaniach dňa 24.01.2013 a dňa 25.02.2013) + 2x režijný paušál po 7,81 eura, za 2 úkony právnej pomoci po 64,53 eura (účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015 a zmena petitu návrhu zo 16.03.2015) + 2x režijný paušál po 8,39 eura.

16. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že v čase, keď nadobudol nehnuteľnosti v roku 1987 kúpnou zmluvou od O. F.

a C. R., v zmysle § 134 ods. 2 v znení vtedy platnom, vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo do vlastníctva Slovenskej republiky s právom hospodárenia Vodohospodárskej výstavby, š.p. už dňom podpísania samotnej kúpnej zmluvy a zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností plnil len evidenčnú funkciu. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti boli vykúpené v rámci výstavby objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, objekt „Ochranné opatrenia na VD Nagymaros“, Práce na objektoch stavby boli realizované v súlade s dohodou a uzatvorenou medzištátnom zmluvou. Maďarská strana však v roku 1990 práce prerušila a neskôr úplne zastavila. Z toho dôvodu musela slovenská strana niektoré dôležité objekty z titulu zabezpečenia protipovodňovej ochrany dokončiť za maďarskú stranu. Keďže predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú na záplavovom území zo vzdutia stupňa Nagymaros, investičný zámer musí byť ponechaný. Sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená v dobrej viere s vlastníkmi zapísanými na liste vlastníctva na základe právoplatných dedičských rozhodnutí. Do uzatvorenia predmetnej zmluvy nebolo vlastnícke právo týchto osôb sporné ani akýmkoľvek spôsobom spochybnené. V zmysle § 486 medzi nadobúdateľom nehnuteľnosti a nepravým dedičom sa neuplatňuje všeobecná zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám.. Poukázal aj na to, že osvedčením o dedičstve č.k. D-200/69-10 po nebohom O. F. žalobkyňa nebola výlučnou dedičkou a ani sa na jeho základe vlastníčkou sporných nehnuteľností nestala. Tiež poukázal na to, že za rok 2012 riadne zaplatil daň z predmetných nehnuteľností. V dedičskom konaní po O. F. č.k. 16D/1861/2005 sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. Žalobkyňa sa mohla iba domáhať, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej zomrelom otcovi, ktorý mohol potencionálne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Sporné však zostáva, či O. F. nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko by muselo byť v konaní preukázané, že bol dobromyseľný pri držaní sporných nehnuteľností. J. na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3342/2010, v ktorom sa uvádza, že posúdenie či držiteľ je v dobrej viere či nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska a na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000, v ktorom sa uvádza, že dobrú vieru treba posúdiť vo vzťahu k (skutočnému alebo domnelému) titulu, na základe ktorého ten, kto sa dovoláva vydržania, vstúpil do držby. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nevyargumentoval dostatočne a presvedčivo začiatok plynutia, ako aj samotné uplynutie vydržacej doby k sporným nehnuteľnostiam. Ani žalobkyňa v celom konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by predložila dôkaz (titul nadobudnutia), od ktorého by sa dal vecne a časovo odvodzovať začiatok trvania dobromyseľnej a oprávnenej držby. Tvrdenie, že žalobkyňa bývala v predmetnej nehnuteľnosti nepretržite, nepovažujú za dostačujúce na preukázanie, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla dobromyseľne a na základe toho vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nie je rozhodujúce či platila daň z nehnuteľnosti, pretože ju mohla platiť za tretiu osobu. Podľa názoru žalovaného je sporné, či otec žalobkyne O. F. mohol byť dobromyseľným pri vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od roku 1991 na základe dedičského konania po zomrelej C. O., keď vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo zapísané v prospech žalovaného v roku 1996, keď túto skutočnosť mal vedieť, pretože vyplývala z katastra nehnuteľností, ktorý je verejne dostupným zdrojom informácií. Táto skutočnosť by znamenala prerušenie plynutia 10-ročnej vydržacej doby, ktorá teda nemohla uplynúť v roku 2001 O. F., a tým, ani nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, pretože nebola splnená podmienka dobromyseľnosti počas celej 10-ročnej vydržacej doby. Žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná, keďže musela vedieť, čo vyplýva z katastra nehnuteľností, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je zapísané v prospech žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po O. F. a boli nadobudnuté dedením žalobkyňou. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dedičské rozhodnutie sp. zn. 16D/1861/2005 ako dôkaz. Vzhľadom k tomu žalobkyňa nemohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti po svojom otcovi na základe dedičského konania sp. zn. 16D/1861/2005, keďže neboli predmetom dedičského konania. Záverom žalovaný uviedol, že ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, tak v prípade úspechu žalobkyne v konaní, by jej nemal priznať náhradu trov konania, pretože on svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Podľa jeho názoru z dôvodu pôvodne žalovaného určenia vlastníckeho práva žalobkyne až do 02.07.2009, kedy žalobkyňa zmenila petit žaloby a domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi, musel žalovaný vynaložiť svoje prostriedky, aby preukázal existenciu jeho vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru, tento postup žalobkyne spôsobil neúčelné náklady na strane žalovaného a preto by mal súd zaviazať k náhrade trov konania práve žalobkyňu.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ,

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 387 ods. 1 (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. V danej veci Československý štát - Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava, odkúpil kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.1987 od O. F. a C. R. nehnuteľnosti, okrem iného parc. č. XXXX/X - dom súp. č. XXX o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 858 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - poľnohospodársky objekt o výmere 29 m2, parc. č. XXXX/X - dvor o výmere 1097 m2. V tom čase podľa LV č. XXXX svedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam O. F. v podiele 3 a C. R. v podiele 1. 22. V konaní 12C/135/1989 vedenom na Okresnom súde Nové Zámky na návrh O. F., proti odporcom 1/ O. F., 2/ C. R., 3/ Československý štát - Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava, bolo rozsudkom voči odporcovi v l. rade právoplatne účinné, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.1987 patria do dedičstva po C. O.. Voči odporcom v 2. a 3. rade bol návrh zamietnutý. Následne boli tieto nehnuteľnosti predmetom dedičského konania po C. O. vedenom pod sp. zn. D/1595/1991 a zdedil ich O. F.. Menovaný sa stal platným vlastníkom predmetných nehnuteľností. 23. V dedičskom konaní po O. F. vedenom pod sp. zn. 16D/1861/2005 predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia, pretože v roku 1996 bolo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo Československého štátu - Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava na základe kúpnej zmluvy z roku 1987. 24. Z uvedených skutočností vyplýva, že vlastnícke právo odporcu, získané kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.1987, bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 12C/135/1989 a vlastníkom predmetných nehnuteľností bol ako posledný O. F., otec navrhovateľky, po ktorom sa už tieto nehnuteľnosti nededili. 25. Súd prvého stupňa v danej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 4C/121/2009-94 zo dňa 22.03.2010 návrhu v plnom rozsahu vyhovel a určil navrhovateľku ako vlastníčku nehnuteľností, ktorých sa v konaní domáhala. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/172/2010-121 zo dňa 03. 05. 2011 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh zamietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre podala navrhovateľka dňa 19. 08. 2011 dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že krajský súd sa obmedzil na konštatovanie, že žaloba bola podaná nesprávne, navrhovateľka mala podať návrh na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi neb. O. F.. Najvyšší súd uznesením č. k. 3Cdo/198/2011 zo dňa 09.11.2011 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre z dôvodu, že odvolací súd opomenul posúdiť prípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP z hľadiska možnosti, že navrhovateľka sa určenia vlastníctva sporných nehnuteľností domáha právnym titulom, titulom vydržania, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia doručeného krajskému súdu dňa 27. 04. 2011. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/316/2011-153 zo dňa 30. 04. 2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že je potrebné preskúmať a doplniť dokazovanie z hľadiska možností, že navrhovateľka sa určenia vlastníctva sporných nehnuteľností domáha právnym titulom vydržania, ako to vyplýva z jej vyjadrenia, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Nitre po rozhodnutí prvostupňového súdu. Zároveň krajský súd vyslovil názor, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, a ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, navrhovateľ má vždy naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie znovu rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.02.2012 čík. 9C/171/2012-237 tak, že žalobe vyhovel a určil, že navrhovateľka je vlastníčku nehnuteľností, ktorých sa v konaní domáhala. Krajský súd v Nitre uznesením

č. k. 5Co/257/2013 zo dňa 08.10.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že ak súd prvej inštancie posudzoval možnosť vydržania na strane žalobkyne, potom sa mal rovnakou otázku zaoberať aj na strane žalovaného, taktiež počiatkom vydržacej doby, jej plynutia a ďalej, ak O. F. mal legitímny právny titul nadobudnutia vlastníctva dedením, potom sa treba vyporiadať s tým, či vôbec mohlo u neho prichádzať do úvahy nadobudnutie vlastníctva vydržaním. 26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu poukazuje na záveru súdu prvej inštancie ako na správne a preto ich nebude opakovať. 27. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a taktiež rozsiahle právne posúdenie, keďže vo veci súd prvej inštancie rozhodol päťkrát, odvolací súd trikrát a dovolací súd jedenkrát. Súdy vec posudzovali z rôznych hľadísk, na základe rôznych právnych titulov. Skutkový stav bol ustálený od počiatku, strany sporu voči zistenému skutkovému stavu nemali námietky. 28. Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobkyňa zmenila žalobu a domáhala sa určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi O. F.. 29. V konaní o žalobách na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nejaká vec ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, ktorými právnym poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného, v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. 30. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že O. F. bol riadne zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, a to na základe rozhodnutia č. D 1595/91, v ktorom dedičskom konaní O. F. nadobudol vlastnícke právo titulom dedenia po neb. C. O., táto skutočnosť nebola žalovaným spochybnená, nakoľko ani v konaní Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/89, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. O., žalovaný túto skutočnosť nenamietal a ani nespochybňoval rozhodnutie súdu voči O. F. a akceptoval ho, pretože voči nemu nepodal odvolanie. O. F. mal legitímny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva dedením, bol posledným vlastníkom nehnuteľností, po ktorom sa už tieto nehnuteľnosti nededili. Žalobkyňa preto v konaní správne zmenila petit návrhu a domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti tvoria predmet dedičstva po nebohom O. F., teda mala naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určení vlastníckeho práva poručiteľa k nehnuteľnostiam ku dňu jeho smrti. Taktiež súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že na základe rozsudku S. súdu Nové Zámky č. k. 12C/135/89 nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 09.12.1987 uzavretej medzi žalovaným a O. F. a C. R., patria do dedičstva po C. O. a predmetným rozsudkom bolo vlastnícke právo žalovaného zrušené a vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal titulom dedenia O. F.. 31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že O. F. mal legitímny titul nadobudnutia vlastníckeho práva - dedenie po C. O.. Vlastnícke právo C. O. bolo právoplatne priznané súdom, žalovaný sa voči rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12C/135/1989 ani neodvolal, i keď rozhodnutie v uvedenej veci (Okresný súd Nové Zámky sp. zn. 12C/135/89) bolo vydané dňa 28.02.1990, teda až potom čo žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností s O. F. a C. R. dňa 9.12.1987. Uvedený rozsudok anuloval vlastníctvo žalovaného, ktorý vlastne nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníkov a bolo ním stanovené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. O.. Súd v tom čase mal vedomosť i o uvedenej kúpnej zmluve, avšak nezohľadnil ju a tým neuznal vlastníctvo žalovaného. Na základe uvedeného rozsudku bolo obnovené dedičské konanie po C. O. a ako novoobjavený majetok boli prejednané aj sporné nehnuteľnosti, ktoré po nej zdedil O. F.. K zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo a následne, napriek rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, si dal žalovaný zapísať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že mal vedomosť o súdnom rozhodnutí ohľadne sporných nehnuteľnosti, ktoré bolo priznané C. O.. 32. Platným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe uvedeného skutkového stavu bol O. F., mal legitímny titul pre vlastníctvo, preto neprichádza do úvahy zaoberať sa nadobudnutím jeho vlastníckeho práva vydržaním. 33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 34. V časti trov konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 rozsudok zrušil a v uvedenej časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s tým, že žalobkyňa menila počas konania právny dôvod žaloby a teda petit žaloby, čo malo určitý vplyv na dĺžku sporu. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o trovách konania musí zohľadniť všetky okolnosti sporu a posúdiť, či je daný dôvod na priznanie plnej náhrady trov konania. V tejto časti je

rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.Vo svojom novom rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 . 35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .