Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27C-40-2022.pdf
PDF · 122.45 KB
Case nature
Subarea
27C/40/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu v 1. rade: W.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, O., žalobcu v 2. rade: AV GAST s.r.o., Hečkova 4, Košice-Barca, IČO: 31 711 642, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482 , proti žalovanému: W.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, C., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 23.06.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2022 sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 09.04.2019 vo forme Notárskej zápisnice č.j. NZ 139/2019 vyhotovenej notárkou JUDr. Hanou Kulhánkovou so sídlom v Hradci Králové, medzi B. C., bytom N. A. XX, T., C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan C. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného rozhodnutím Katastrálneho úradu pre T. T..j. V-XXXX/XXXX-XXX, je voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2. rade právne neúčinná.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi B. C., bytom N. A. XX, T., C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan C. vo výške 326.266,14 Eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.03.2022 do splatenia dlžnej sumy (ďalej len „pohľadávka 1“). Uvedená pohľadávka je splatná odo dňa 31.03.2022, pričom vznikla na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2022. Žalobca v 1. rade má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 32.016,08 USD s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.03.2022 do splatenia dlžnej sumy (ďalej len „pohľadávka 2“). Uvedená pohľadávka je splatná odo dňa 31.03.2022, pričom vznikla na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2022. Spoludlžníkom pri tejto pohľadávke je aj pán W.. O. E.. Žalobca v 2. rade má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 60.041,30 Eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.03.2022 do splatenia dlžnej sumy (ďalej len „pohľadávka 3“). Uvedená pohľadávka je splatná odo dňa 31.03.2022, pričom vznikla na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2022. Žalobca v 2. rade má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi vo 513.894,76 Eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.03.2022 do splatenia dlžnej sumy (ďalej len „pohľadávka 4“). Uvedená pohľadávka je splatná odo dňa 31.03.2022, pričom vznikla na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2022. Spoludlžníkom pri tejto pohľadávke je aj spoločnosť MULINPEX HUNGARY Kft., v mene ktorej koná pán B. C.. Žalobca v 2. rade má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 68.851,27 Eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.03.2022 do splatenia dlžnej sumy (ďalej len „pohľadávka 5“). Uvedená pohľadávka je splatná odo dňa 31.03.2022, pričom vznikla na základe Dohody
o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2022. Spoludlžníkom je aj spoločnosť RVIMPEX, s.r.o., v mene ktorej koná pán W.. O. E..
3. Žalobcovia ďalej uviedli, že dlžník svoju povinnosť uhradiť pohľadávky 1 až 5 opakovane písomne uznal, čo do dôvodu a výšky, čo je zrejmé z priložených dohôd o nahradení záväzkov novým záväzkom ako aj dodatkov č. 1 k týmto dohodám. Uvedené pohľadávky vznikli nováciou, teda pôvodné záväzky splatné v roku 2018 boli nahradené novšími záväzkami dlžníka v roku 2020 a následne novšími záväzkami splatnými v roku 2022. V čase kedy vznikli vyššie uvedené pohľadávky žalobcov, bol dlžník vlastníkom komplexu nehnuteľností, pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v V. O., a to:
- Nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. O. L. P., T. T., v zmysle priloženého znaleckého posudku nehnuteľnosti spolu v hodnote 15.846.660 Kč,
- Nehnuteľností evidovaných na LV č. X pre k.ú. D. u D., T. T., v zmysle priložených znaleckých posudkov nehnuteľnosti spolu v hodnote 84.136.360 Kč. Zároveň bol dlžník vlastníkom „E. O.“, teda bývalej vojenskej vlečky č. XX - O. nad P., ktorá je v prevádzke na základe povolenia K.S.R. O. zo dňa 20.09.2017. Všeobecná hodnota hnuteľných vecí tvoriacich uvedenú železničnú vlečku je vo výške 10.132.520 Kč.. Vyššie uvedené nehnuteľné a hnuteľné veci spolu v hodnote 110.115.540 Kč predstavovali podľa prevodného kurzu platného k 09.04.2019 sumu vo výške 4.298.365,99 Eur.
4. Ďalej žalobcovia uviedli, že kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2019 uzatvorenou dňa 09.04.2019 vo forme Notárskej zápisnice č.j. NZ 139/2019 vyhotovenej notárkou JUDr. Y. T. so sídlom v Y. T., dlžník László Mulidrán, previedol nehnuteľné a hnuteľné veci do vlastníctva žalovaného. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný ako kupujúci na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č.j. V-XXXX/XXXX-XXX.- Prevod vlastníckeho práva sa mal podľa uvedenej kúpnej zmluvy realizovať odplatne, za kúpnu cenu vo výške 700.000 Eur. Žalobcovia sa domáhajú, aby súdu túto kúpnu zmluvu vyhlásil za právne neúčinnú. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 4,3 mil. Eur od dlžníka za neprimerane nízku odplatu vo výške 0,7 mil. Eur. Navyše ešte aj túto uhradil žalovaný dlžníkovi formou zápočtu pohľadávok. Samotná kúpna zmluva obsahuje dohodu o započítaní pohľadávok. Žalovaný na započítanie použil pohľadávku vo výške 500.000 Eur titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2012 a pohľadávku vo výške 200.000 Eur titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.03.2017. Vzhľadom na okolnosti sa javí táto pohľadávka ako fiktívna, vyfabulovaná len z dôvodu, aby účastníci kúpnej zmluvy zakryli to, že v skutočnosti bol predmet kúpy prevedený na žalovaného bezodplatne. Okres toho dlžník v čase podpisu kúpnej zmluvy bol účastníkom iného súdneho konania, v ktorom Okresný súd v Hradci Králové č.k. 13C/293/2017 rozsudkom zo dňa 07.02.2019 uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť sumu 597.000 Kč inému veriteľovi - AIZA s.r.o., Palackého 221, Jaromeř, Česká republika. Dlžník teda svoj odporovateľný úkon vykonal v čase, kedy nielen žalobcovia voči nemu disponovali vysokými pohľadávkami, avšak už v tom čase už iný dlžník vymáhal svoju pohľadávku od dlžníka. Ako sa neskôr preukázalo práve spornou kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2019 sa dlžník zbavil svojho jediného hodnotného majetku. V exekučnom konaní iniciovaným iným veriteľom AIZA s.r.o. vedenom Exekútorským úradom Kutná Hora pod sp.zn. 192 EX 12/21 bolo preukázané, že dlžník nemá žiaden majetok, z ktorého by sa mohli uspokojiť veritelia dlžníka. Podľa žalobcov je tak zrejmé, že sa dlžník zbavil svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávok žalobcov. Zároveň sa tak stal dlžník platobne neschopným a rovnako tak zmaril platbu žalobcom. Žalovaný podľa žalobcov o tomto úmysle dlžníka musel vedieť, nakoľko nadobúdal rozsiahly komplex nehnuteľností za zlomok reálnej hodnoty, približne za 16% skutočnej hodnoty týchto nehnuteľností. Žalovaný pritom použil na úhradu kúpnej ceny svoje údajné pohľadávky, ktoré prekvapivo, zhodou okolností boli práve vo výške kúpnej ceny.
5. Podaním doručeným 23.06.2022 žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému tak, že voči nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. X pre k.ú. D. u D. (XXXXXX), T. kraj, zdržať sa nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, predovšetkým zákaz nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť právom tretích osôb, a to až do uplynutia lehoty 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia ďalej žiadali nariadiť neodkladné opatrenia voči žalovanému tak, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O. L. P. (XXXXXX), T. T., zdržať sa nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, predovšetkým mu zakázať nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť právom tretích osôb, a to až do uplynutia lehoty 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
6. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že dňa 22.04.2022 podali vo veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom súd rozhodol tak, že ho zamietol. Keďže došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu v čase doručenia skoršieho nárvhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (22.04.2022) žalobcovia doručili súdu nový návrh tentokrát na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia uviedli, že majú dôvodnú obavu, že po skončení súdneho sporu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy vedenom na Okresnom úrade Malacky sp. zn. 27C/40/2022 bude exekúcia splatných pohľadávok žalobcov ohrozená alebo zmarená. Dlžník v čase, kedy od neho veritelia začali vymáhať svoje pohľadávky úmyselne zbavil svojho jediného bonitného majetku, ktorý previedol na žalovaného. Tento úkon dlžník realizoval zjavne za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávok žalobcov, ako aj pohľadávok iných veriteľov dlžníka. Dlžník sa stal platobne neschopným a zmaril platbu veriteľom
- dlžníkom. V prípade úspechu v súdnom konaní o odporovateľnosť právneho úkonu tak bude tento majetok slúžiť na uspokojenie pohľadávok žalobcov. Teda uvedený majetok je jediným majetkom dlžníka, z ktorého budú môcť žalobcovia uspokojiť svoje pohľadávky. Skutočnosť, že dlžník nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by sa mohli žalobcovia uspokojiť, vyplynula v exekučnom konaní iniciovanom iným veriteľom sp. zn. 192 EX 12/21. Dlžník nemá žiadne iný majetok. Ako sa žalobcovia dozvedeli, žalovaný sa tiež začal zbavovať tohto majetku, resp. začal na majetku zriaďovať rôzne zabezpečovacie práva v prospech iných osôb, ktoré následne bránia a sťažujú uspokojenie pohľadávok žalobcov. Ako sa žalobcovia dozvedeli, žalovaný sa začal zbavovať tohto majetku, resp. začal na uvedenom majetku zriaďovať rôzne zabezpečovacie práva v prospech iných osôb, ktoré následne bránia a sťažujú uspokojenie pohľadávok žalobcov. Žalobcovi ďalej uviedli, že sú veriteľmi splatných pohľadávok, pri ktorých dlžník opakovane písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Žalobcovia uviedli, že ich pohľadávky voči dlžníkovi vznikli nováciou ,teda pôvodne záväzky splatné v roku 2018 boli dohodou strán nahradené novšími záväzkami dlžníka splatnými v roku 2020 a následne novšími záväzkami dlžníka splatnými v roku 2022. Nad rámec uvedeného žalobcovia predkladajú súdu päť vyhotovení Notárskej zápisnice zo dňa 07.06.2022, a to notárskej zápisnice N 129/2022, N 130/2022, N 131/2022, N 132/2022, N 133/2022. Uvedené zápisnice preukazujú, že dlžník urobil pred notárom vyhlásenie povinnej osoby podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, teda dlžník súhlasí s vykonateľnosťou predmetných notárskych zápisníc. Predmetné notárske zápisnice sú preto vykonateľnými exekučnými titulmi na všetok majetok dlžníka, ktorý podlieha exekúcii. Žalobcovia sú názoru, že účel sledovaný žalobcami nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia.. Nakoľko dlžník nemá žiaden iný postihnuteľný a exekvovateľný majetok, tak neexistuje žiadna majetková hodnota, na ktorú by bolo možné zriadiť záložné právo. Sú teda splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom neodkladnej úpravy pomerov žalovaného takým spôsobom, aby budúca exekúcia na majetok žalovaného nebola ohrozená. Podľa žalobcov sa dlžník s úmyslom zmariť uspokojenie žalobcových pohľadávok zbavil majetku za neprimerane nízku odplatu. Žalovaný o tomto úmysle dlžníka musel vedieť, nakoľko nadobúdal rozsiahly komplex za zlomok reálnej hodnoty. Žalovaný sa snaží previesť na tretiu osobu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom odporovaného právneho úkonu. Na základe mimosúdnej komunikácie s dlžníkom žalobcovia zabezpečili e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, žže žalovaný dojednáva s rôznymi subjektami na predaji celého areálu, dojednáva si kúpnu cenu za predaj, dokonca si elektronickou poštou zasiela návrhy zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Existuje teda reálna obava, že žalovaný reálne pristúpi k predaju nehnuteľností alebo pristúpi k ich zaťaženiu ďalšími právami tretích osôb v snahe vyhnúť sa tomu, aby po právoplatnom rozhodnutí súdu o neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019, došlo k vymoženiu pohľadávok žalobcov uspokojením sa z tohto majetku. Žalovaný si tiež dojednáva uzavretie nájomnej zmluvy a zmluvy o úvere, ktorá však predpokladá, že pohľadávka veriteľ bude zabezpečená záložným právo zriadeným práve na sporných nehnuteľnostiach. Žalobcovia teda majú za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel Ia“) Ak nie je v tomto nariadeni´ uvedene´ inak, osoby s bydliskom na u´zemi´ cˇlenske´ho sˇta´tu sa bez ohlˇadu na ich sˇta´tne obcˇianstvo zˇaluju´ na su´doch tohto cˇlenske´ho sˇta´tu.
8. Podľa čl. 35 Nariadenia Brusel Ia, Na su´dy cˇlenske´ho sˇta´tu mozˇno podatˇ na´vrh na vydanie pred bezˇny´ch opatreni´ vra´tane ochranny´ch opatreni´, ktore´ su´ dostupne´ podlˇa pra´vneho poriadku tohto cˇlenske´ho sˇta´tu, aj keby mali pra´vomoc rozhodovatˇ vo veci samej su´dy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu.
9. Podľa čl. 2 písm. a) Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012, na účely tohto Nariadenia „rozsudok“ je kazˇde´ rozhodnutie su´du alebo tribuna´lu cˇlen ske´ho sˇta´tu, bez ohlˇadu na jeho oznacˇenie, vra ´tane uznese nia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekucˇne´ho pri´kazu, ako aj rozhodnutia o urcˇeni´ trov alebo vy´davkov su´dnym u´rad ni´kom.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. V danej právnej veci žalobcovia návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2022 žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, po tom, ako im bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.04.2022 uznesením súdu zo dňa 20.05.2022 č.k 27C/40/2022-342 zamietnutý (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2022). Žalobcovia neodkladným opatrením žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú na území V. O., a to nehnuteľnosti evidované na LV č. X pre k.ú. D. u D., T. T. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. O. L. P., Královehradecký kraj. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (rovnako ako v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.04.2022) ako aj v konaní vo veci samej, tak ide o konanie s cudzím prvkom. Súd teda aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.06.2022 pristúpil ako prvé k skúmaniu podmienok konania, a to právomoci slovenských súdov na rozhodovanie v danej veci. Pri určovaní právomoci súdov je potrebné rozlišovať medzi právomocou súdov na konanie vo veci samej a právomocou na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia. Žalobcovia v konaní vo veci samej žiadajú, aby súd vyslovil neúčinnosť právneho úkonu -
kúpnej zmluvy, kde ako kupujúci vystupoval žalovaný - fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod (okrem iného) nehnuteľností nachádzajúcich sa na území V. O.. Nakoľko všetky dotknuté právne poriadky v danej veci sú právnymi poriadkami štátov Európskej únie, je potrebné na vec aplikovať Nariadenie Brusel Ia. Po preskúmaní danej veci súd dospel k záveru, že je možné konštatovať, že je daná právomoc slovenských súdov na konanie vo veci samej podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel Ia, a to z dôvodu, že žaloba smeruje voči osobe s bydliskom na území Slovenskej republiky. Súd nevzhliadol vo veci samej podmienky výlučnej právomoci v zmysle čl. 24 Nariadenia Brusel Ia, a to že by bola založená výlučná právomoc súdov členského štátu kde sa nehnuteľnosť nachádza. Výlučná právomoc súdov členského štátu, na území ktorého sa nachádza nehnuteľnosť je podľa čl. 24 Nariadenia Brusel Ia daná vtedy, ak sa spor týka vecného práva k uvedenej nehnuteľnosti, t.j. ide napríklad o určenie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. V prípade odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu však vo svojej podstate nejde o vecné právo k nehnuteľnosti, ale o posúdenie, či predmetným právnym úkonom (môže ísť o akúkoľvek scudzovaciu zmluvu týkajúcu sa akejkoľvek veci v právnom slova zmysle, a teda nie len nehnuteľnosti) bolo ukrátené uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky a o to, či tento úkon bol s týmto úmyslom aj vykonaný. Podstatou je teda posúdenie právneho úkonu ako takého, bez ohľadu na jeho predmet. Z uvedeného teda súd posúdil, že vo veci samej je daná právomoc slovenských súdov vec prejednať a rozhodnúť, pretože v konaní nejde o vecné právo k nehnuteľnosti tak ako to má na mysli čl. 24 Nariadenia Brusel Ia.
21. Súd ďalej pristúpil k preskúmaní podmienok právomoci slovenských súdov nariadiť v danej veci neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na území V. O.. Z princípu teritoriality v zásade vyplýva, že rozhodnutia o predbežných opatreniach by mali mať účinky len na území štátu súdu, ktorý ich nariadil. Teritoria´lne obmedzenie u´cˇinkov na Slovensku, ale nema´ limitovatˇ mozˇnostˇ slovenske´ho su´du nariaditˇ predbezˇne´ opatrenie vztˇahuju´ce sa na zahranicˇnu´ situa´ciu. Ani z princi´pu teritoriality, podlˇa ktore´ho ma´ predbezˇne´ opatrenie v za´sade u´cˇinky len v sˇta´te jeho vydania, esˇte nemozˇno vyvoditˇ, zˇe sa predbezˇne´ opatrenie nemo^zˇe vztˇahovatˇ na situa´ciu v zahranicˇi´. Vychádza sa z toho, že pra´vomoc vydatˇ predbezˇne´ opatrenie ma´ aj su´d toho sˇta´tu, ktory´ nema´ pra´vomoc konatˇ vo veci samej, (čl. 35 Nariadenia Brusel Ia), a preto nie je potrebne´, aby mali predbezˇne´ opatrenia cezhranicˇne´ u´cˇinky a zu´cˇastnˇovali sa volˇne´ho obehu rozhodnuti´. Na konštatovanie právomoci súdov rozhodnúť o predbežnom opatrení by sa ale mala vyzˇadovatˇ dostatocˇna´ a raciona´lna vecna´ va¨zba medzi Slovenskom a nariadeni ´m predbezˇne´ho (neodkladného) opatrenia (porovnaj „Aktuálne otázky európskeho medzinárodného práva súkromného“. D. M., D. C.., I. akadémia, G., XXXX). Z vedeného teda vyplýva, že keď Nariadenie Brusel Ia dáva právomoc rozhodnúť o predbežnom/neodkladnom opatrení súdu, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej, tým skôr by mal mať právomoc o neodkladnom opatrení rozhodnúť súd, ktorý má danú právomoc rozhodovať vo veci samej. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva aj z čl. 2 písm. a) v spojení s kapitolou III Nariadenia Brusel Ia (uznanie a výkon), pretože pokiaľ rozsudkom na účely tohto Nariadenia sa rozumie aj predbežné opatrenie vrátene ochranných opatrení, ktoré boli nariadené súdom, ktorý má podľa tohto Nariadenia právomoc rozhodovať vo veci samej, je zrejmé, že aj samotné Nariadenie Brusel Ia ráta s možnosťou nariadenia predbežného opatrenia, resp. iného ochranného opatrenia, ktoré by následne malo mať účinky na území iného členského štátu. Nariadenie Brusel Ia podlˇa cˇl. 2 pi´sm. a) teda umozˇnˇuje, aby predmetom uzna´vania a vy´konu medzi cˇlensky ´mi sˇta´tmi boli nielen konecˇne´ rozhodnutia vo veci, ale aj take´ predbezˇne´ opatrenia, ktore´ spl´nˇaju´ dve kumulati´vne podmienky. Po prve´, nariadil ich su´d, ktory´ ma´ pra´vomoc rozhodovatˇ vo veci samej apo druhe´, nejde opatrenie, ktore´ bolo nariadene´ bez predvolania zˇalovane´ho na su´d, ibazˇe by bolo zˇalovane´mu dorucˇene´ pred zacˇati´m jeho vy´konu. Je len vecou žalobcov ako sa v tomto prípade rozhodnú konať a yriešiť nimi tvrdenú neodkladnú situáciu. Či sa s neodkladným/zabezpečovacím opatrením obrátia priamo na súd členského štátu, kde sa vec nachádza alebo sa obrátia s takýmto návrhom na súd, ktorý má právomoc konať vo veci samej. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že hoci žalobcovia navrhujú nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého účinky by mali nastať na území iného členského štátu ako štátu súdu, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej, je právomoc slovenských súdov na rozhodovanie o tomto návrhu daná, pretože je tu daná racionálna väzba s územím Slovenskej republiky, a to tým, že súdy slovenskej republiky majú právomoc konať a rozhodovať vo veci samej, ktorej sa má neodkladné opatrenie týkať a dotknutým vlastníkom veci by mala byť osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky --osoba žalovaného.
22. Súd teda ďalej skúmal splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
24. Ak je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania (teda v súvislosti so žalobou vo veci samej), je potrebné jeho obsah, rozsah aj dôvodnosť skúmať v súvislosti s nárokom vo veci samej. V danej veci je predmetom konania žaloba o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019 uzavretej medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Žalobcovia tvrdia, že ide o odporovateľný právny úkon, pretože bol uskutočnený v úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Za svoje pohľadávky, ktorým má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia, žalobcovia označili pohľadávky voči dlžníkovi: B. C., Žalobcovia svoje pohľadávky vyčíslili na 358.282,22 USD a 642.787,33 Eur a uviedli, že má ísť o pohľadávky voči dlžníkovi B. C., ktoré vznikli na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 (v znení dodatku zo dňa 30.03.2022). Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili aj notárske zápisnice zo dňa 07.06.2022 č. N 129/2022, N 130/2022, N 131/2022, N 132/2022, N 133/2022, čím odôvodňovali nové skutočnosti vo veci, ktoré tu v čase návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.04.2022 neboli, z ktorých vyplýva, že dlžník urobil dňa 07.06.2022 pred notárom vyhlásenie povinnej osoby podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, teda dlžník súhlasil s vykonateľnosťou predmetných notárskych zápisníc. Tieto notárske zápisnice sú preto vykonateľnými exekučnými titulmi. Medzi základné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu zaraďuje Občiansky zákonník existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Táto pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu (pozri Občiansky zákonník - Veľký komentár. V. I., r. 2014, str. 429). Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že pohľadávky, ktoré voči dlžníkovi majú a ktorým sa má poskytnúť ochrana, vznikli na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.03.2022 (v znení dodatku zo dňa 30.03.2022), teda tzv. nováciou. V návrhu uviedli, že pôvodné pohľadávky boli „splatné v roku 2018“, ale boli nahradené najskôr dohodou o novších záväzkoch z roku 2020 a následne novšími záväzkami z roku 2022. Žalobcovia však neuviedli skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné zistiť kedy presne pôvodné pohľadávky veriteľov vznikli, vzhľadom na to, že odporovateľný právny úkon - kúpna zmluva bol uzavretý dňa 09.04.2019 a vo veci je potrebné posúdiť aspoň základný predpoklad, či v čase odporovateľného právneho úkonu pohľadávka žalobcov existovala aspoň ako budúca pohľadávka. Uvedené je základný predpoklad na úspešnosť žaloby o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Z predložených notárskych zápisníc zo dňa 07.06.2022 ako aj Dohôd o novácii zo dňa 16.03.2022 vyplynulo len, že prvá dohoda o nahradení záväzku bola uzavretá dňa 15.10.2020 a boli ňou nahradené skoršie záväzky dlžníka, ktoré podľa tvrdení žalobcom mali byť „splatné v roku 2018“. Nebolo však zrejmé, v akom čase „skoršie záväzky“ dlžníka skutočne vznikli. V konaní nemožno vychádzať z prezumpcie, že v čase odporovateľného právneho úkonu už pohľadávky existovali. Túto skutočnosť je potrebné vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť, aby bolo možné konštatovať hodnovernosť osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej. Žalobcovia nielen súdu neosvedčili existenciu ich pohľadávky v čase odporovaného úkonu (09.04.2019) ako základného predpokaldu odporovateľnosti právneho úkonu, ale ani netvrdili skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné dátum vzniku pohľadávky ustáliť. Za takýchto podmienok nemožno uzavrieť, že by boli vo veci splnené základné predpoklady dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladná ochrana poskytnúť, a teda že by boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.
25. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčená aj primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť predmet konania vo veci samej, ktorým je odporovateľnosť právneho úkonu. Podstatou takejto žaloby je dosiahnuť
situáciu, kedy súd vyhlási právny úkon na právne neúčinný a veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky z majetku dlžníka, konkrétne takého, čo odporovateľným právnym úkonom mal z majetku dlžníka ujsť. Žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim na v k.ú. D. u D., č. LV X a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. O. L. P. , č. LV XXX. Predmetom odporovaného právneho úkonu však boli nehnuteľnosti v k.ú. D. u D., zapísané na č. LV X, nehnuteľnosti v k.ú. O. L. P., ale zapísane na LV č. XXX (nie na č. LV XXX) ako aj hnuteľné veci, ako vyplýva z notárskej zápisnice Nz 139/2019, ktorou bola kúpna zmluva dňa 09.04.2019 spísaná. Súd dodáva, že predmet kúpnej zmluvy je v tomto smere zmätočný, pretože kúpna zmluva odkazuje na to, že prevádzané nehnuteľnosti sú zapísane na LV č. X a LV č. XXX, neodkazuje na LV č. XXX (podľa strany 4 predmetnej notárskej zápisnice) pritom z textu dohody je naznačené, že by predmetom prevodu mohli byť aj tieto nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobcovia žiadali neodkladným opatrením zakázať žalovanému nakladať aj s nehnuteľnosťami, ktoré predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019 neboli, a to s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. O. L. P. zapísanými na č. LV XXX, v tejto časti by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť nemohol, ž dôvodu neprimeranosti. Pretože aj keby boli žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní a súd vyhlási kúpnu zmluvu zo dňa 09.04.2019 za právne neúčinnú, veritelia sa môžu domáhať uspokojenia svojich vymáhateľných pohľadávok v exekučnom konaní voči dlžníkovi len z majetku dlžníka, ktorý odporovaným úkonom ušiel. Nebolo by možné nariadiť zákaz nakladať s majetkom žalovaného, ktorý nenadobudol odporovaným právnym úkonom, ale nadobudol ho z nejakého iného titulu. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka smeruje voči dlžníkovi a nie voči žalovanému v tomto konaní, a teda aj uspokojovanie vymáhateľnej pohľadávky sa má diať z majetku dlžníka (aj toho majetku čo odporovateľným právnym úkonom z jeho majetku ušiel) a nie z majetku žalovaného, ktorý nadobudol mimo odporovaného úkonu. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu nakladať s nehnuteľnosťami žalovaného zapísanými na LV č. XXX, by tak súd návrh musel zamietnuť na základe vyššie uvedeného. Napokon súd dodáva, že aj samotní žalobcovia v podanej žalobe uvádzali, že predmetom odporovateľného právneho úkonu mali byť nehnuteľnosti evidované v k.ú. Sendražice u Smiřic, zapísané na č. LV X a nehnuteľnosti v k.ú. O. L. P., ale zapísane na LV č. XXX (str. 3 žaloby). Uvedené však bude zrejme predmetom ďalšieho konania.
26. Pri skúmaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov a obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
27. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že je daná potreba nariadiť neodkladné opatrenie aj z dôvodu, že žalovaný podľa priloženej e-mailovej komunikácie uskutočňuje kroky, ktorými sa snaží predať predmetné nehnuteľnosti - uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo zaťažiť nehnuteľnosti právami tretích osôb - uzavrieť úverovú zmluvu, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti alebo uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. V prvom rade súd uvádza, že len vtedy by bolo možné uvažovať o splnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich v potrebe bezodkladne upraviť pomery strán, ak by boli aspoň osvedčené základné predpoklady nároku vo veci samej, čo súd podľa vyššie uvedeného odôvodnenia v danej veci osvedčené nemal. Podmienku bezodkladnosti úpravy pomerov súd musí skúmať nevyhnutne vždy súvislosti so splnením aj ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázkou ich osvedčenia žalobcom, a to hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (Civilný sporový poriadok. Komentár. E. a spol., r. 2016, str.1093). V súvislosti s predloženou e-mailovou komunikáciou súd uvádza, že predmetná komunikácia prebehla v období január 2022, konkrétne 04.01.2022, z ktorého dátumu je predmetný e-mail zasielaný dlžníkovi s návrhom zmluvy o budúcej zmluve. V návrhu na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve bol stanovený dátum do kedy sa majú podmienky budúceho predaja splniť a do kedy sa má budúca zmluva (kúpna zmluva) uzavrieť, inak zmluva o budúcej zmluve bez ďalšieho zanikne, a to dátum 31.05.2022. Do tohto dátumu sa tak podľa návrhu zmluvy o budúcej zmluve mala budúca zmluva (kúpna zmluva) uzavrieť. Žalobcovia súdu neosvedčili, že minimálne ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 23.06.2022 je žalovaný skutočne stále vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložili aktuálne výpisy s katastra nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom Královohradeckého kraja Českej republiky. Žalobcovia len odkázali na listy vlastníctva predložené ešte k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zo dňa 22.04.2022, pričom predmetné listy vlastníctva boli aktuálne k dátumu 20.04.2022, t.j. ešte pred dátumom kedy mala byť tvrdená kúpna zmluva uzavretá. Takisto návrh úverovej zmluvy bol datovaný k 31.01.2022, pričom uvádzal, že úverová zmluva by mala byť zabezpečená záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Vo svetle týchto skutočností však súd dodáva, že osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery nie je jediným kritériom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v tomto smere prihliadol skôr na neosvedčenie hodnovernosti dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej konštatované vyššie, pre ktorý návrh na nariadenie zamietol.
28. Žalobcovia ďalej tvrdili, že zistili v exekučnom konaní sp. zn. 192 EX 12/21 vedenom Exekútorským úradom Kutná Hora, kde oprávneným je iný veriteľ, že dlžník nemá žiaden majetok, z ktorého by sa veritelia mohli uspokojiť a že predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2019 sa dlžník zbavil jediného hodnotného majetku, ktorý previedol na žalovaného za účelom zmarenia uspokojenia žalobcov. Tieto skutočnosti však žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili. Nepredložili súdu žiaden dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia. Je pravdou, že majetok, ktorý predmetnou kúpnou zmluvou previedol dlžník na žalovaného v uvádzanej hodnote cca 4 milióny Eur, je majetok veľkej hodnoty, ale táto skutočnosť sama o sebe neosvedčuje, že je dlžník skutočne v situácii kedy iný hodnotný majetok nemá. Pričom ak žalobcovi disponovali informáciou o tom, že výsledkom exekučného konania na dlžníka bola jeho nemajetnosť a túto uvádzali ako skutkové tvrdenie, bolo na ich strane, aby túto skutočnosť osvedčili.
29. Na záver súd dodáva, že ak aj žalobcovia uvádzali, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že bude ohrozená budúca exekúcia súd dodáva, že ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, pričom v konaní vo veci samej v tomto prípade ide o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému a nie o konanie, ktorého výsledkom má byť exekučný titul, ktorého vykonateľnosť je ohrozená.
30. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili naplnenie podmienok na jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 CSP.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o náhrade trov spojených so neodkladným opatrením nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).