Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/131/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ W.. C. E., L.. XX.X.XXXX, J. B. XXX/XX, O. a 2/ AV GAST s.r.o., IČO: 31 711 642, so sídlom Hečkova 4, Košice-Barca, zastúpených: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom Žižkova 4D, Košice proti žalovanému: W.. C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, C. o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 22.7.2022, č. k. -784, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 2 písm. a), čl. 4 ods. 1, čl. 35 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „ Nariadenie“), ust. , , , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že majú voči dlžníkovi (B. C.) viaceré pohľadávky splatné dňa 31.3.2022, ktoré vznikli na základe Dohôd o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení ich Dodatkov č. 1 zo dňa 30.3.2022, teda pohľadávky vznikli nováciou tak, že pôvodné záväzky splatné v roku 2018 boli nahradené novšími záväzkami v roku 2020 a následne novšími záväzkami splatnými v roku 2022. Žalobcovia ďalej uviedli, že v čase vzniku predmetných pohľadávok bol dlžník vlastníkom komplexu nehnuteľností, pozemkov a stavieb ako aj hnuteľnej veci nachádzajúcich sa v Českej republike spolu v hodnote 110 115,54 Kč (4 298 365,99 eur), pričom kúpnou zmluvou zo dňa 9.4.2019 previedol hnuteľné a nehnuteľné veci do vlastníctva žalovaného za kúpnu cenu 700 000 eur, t.j. za neprimerane nízku odplatu, a to v čase, keď nielen žalobcovia voči nemu disponovali pohľadávkami a iný veriteľ vymáhal od neho ako dlžníka pohľadávku. Žalobcovia sa vo veci samej domáhajú neúčinnosti uvedenej kúpnej zmluvy, keďže dlžník nemá žiaden majetok, z ktorého by sa mohli uspokojiť veritelia a je zrejmé, že majetku sa zbavil za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávok a žalovaný o tomto úmysle dlžníka musel vedieť. Neodkladným opatrením žiadali žalobcovia uložiť povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v Českej republike evidovanými na LV č. X, k.ú. D. A. D. a LV č. XXX, k.ú. O. L. P., predovšetkým zakázať nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť právom tretích osôb, a to až do uplynutia lehoty 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tvrdili, že majú dôvodnú obavu, že po skončení súdneho sporu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy bude exekúcia ich splatných pohľadávok ohrozená alebo zmarená, keďže dlžník sa stal platobne neschopným a zmaril platbu veriteľom, pričom v prípade úspechu v súdnom konaní o odporovateľnosť právneho úkonu bude tento majetok slúžiť na uspokojenie pohľadávok žalobcov. Uviedli, že žalovaný sa začal zbavovať uvedeného majetku,

resp. začal na uvedenom majetku zriaďovať rôzne zabezpečovacie práva v prospech iných osôb, ktoré následne bránia a sťažujú uspokojenie pohľadávok žalobcov. Predložili e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný dojednáva s rôznymi subjektami predaj celého areálu, dojednáva si kúpnu cenu za predaj, zasiela si návrhy zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, dojednáva uzavretie nájomnej zmluvy a zmluvy o úvere s predpokladom zabezpečenia záložným právom zriadeným na sporných nehnuteľnostiach, t.j. existuje reálna obava, že žalovaný reálne pristúpi k predaju nehnuteľností alebo pristúpi k ich zaťaženiu ďalšími právami tretích osôb v snahe vyhnúť sa tomu, aby po právoplatnom rozhodnutí súdu o neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2019 došlo k vymoženiu pohľadávok žalobcov uspokojením sa z tohto majetku. Súd prvej inštancie skúmal v prvom rade právomoc slovenských súdov na rozhodovanie v danej veci, pričom rozlišoval medzi právomocou súdov na konanie vo veci samej a právomocou na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia. Konštatoval, že v prejednávanej veci je predmetom konania určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, kde ako kupujúci vystupoval žalovaný - fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, s tým, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod (okrem iného) nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Českej republiky, pričom na vec aplikoval Nariadenie Brusel Ia. Dospel k záveru, že je daná právomoc slovenských súdov na konanie vo veci samej podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel Ia z dôvodu, že žaloba smeruje voči osobe s bydliskom na území Slovenskej republiky, pričom nevzhliadol podmienky výlučnej právomoci v zmysle čl. 24 Nariadenia Brusel Ia, ktorá je daná vtedy, ak sa spor týka vecného práva k uvedenej nehnuteľnosti, čo nie je daný prípad. Súd prvej inštancie ďalej pristúpil k preskúmaniu podmienok právomoci slovenských súdov nariadiť v danej veci neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na území Českej republiky a dospel k záveru, že keď Nariadenie Brusel Ia dáva právomoc rozhodnúť o predbežnom/neodkladnom opatrení súdu, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej, tým skôr by mal mať právomoc o neodkladnom opatrení rozhodnúť súd, ktorý má danú právomoc rozhodovať vo veci samej s ohľadom na skutočnosť, že je tu daná racionálna väzba s územím Slovenskej republiky, a to tým, že súdy slovenskej republiky majú právomoc konať a rozhodovať vo veci samej, ktorej sa má neodkladné opatrenie týkať a dotknutým vlastníkom veci by mala byť osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky - osoba žalovaného. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili aj notárske zápisnice zo dňa 7.6.2022, z ktorých vyplýva, že dlžník urobil dňa 7.6.2022 pred notárom vyhlásenie povinnej osoby podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, teda súhlasil s vykonateľnosťou predmetných notárskych zápisníc a tieto notárske zápisnice sú z tohto dôvodu vykonateľnými exekučnými titulmi. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru, že pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu, konštatoval, že žalobcovia neuviedli skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné zistiť kedy presne pôvodné pohľadávky veriteľov vznikli, vzhľadom na to, že odporovateľný právny úkon - kúpna zmluva bol uzavretý dňa 9.4.2019 a vo veci je potrebné posúdiť aspoň základný predpoklad, či v čase odporovateľného právneho úkonu pohľadávka žalobcov existovala aspoň ako budúca pohľadávka, pričom uvedené je základný predpoklad pre úspešnosť žaloby o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených notárskych zápisníc zo dňa 07.06.2022 ako aj z Dohôd o novácii zo dňa 16.03.2022 vyplynula iba skutočnosť, že prvá dohoda o nahradení záväzku bola uzavretá dňa 15.10.2020 a boli ňou nahradené skoršie záväzky dlžníka, ktoré podľa tvrdení žalobcom mali byť „splatné v roku 2018“, nebolo však zrejmé, v akom čase „skoršie záväzky“ dlžníka skutočne vznikli. Konštatoval, že v konaní nemožno vychádzať z prezumpcie, že v čase odporovateľného právneho úkonu už pohľadávky existovali, ale túto skutočnosť je potrebné vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť, aby bolo možné konštatovať hodnovernosť osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej. V danom prípade žalobcovia nielen súdu neosvedčili existenciu ich pohľadávky v čase odporovaného úkonu (9.4.2019) ako základného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, ale ani netvrdili skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné dátum vzniku pohľadávky ustáliť. Vyvodil, že za takýchto podmienok nemožno uzavrieť, že by boli vo veci splnené základné predpoklady dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladná ochrana poskytnúť, a teda že by boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Dodal, že predmet kúpnej zmluvy je v tomto smere zmätočný, pretože kúpna zmluva odkazuje na to, že prevádzané nehnuteľnosti sú zapísane na LV č. X S. B. Č.. XXX, ale neodkazuje na LV č. XXX; z uvedeného vyplýva, že ak by žalobcovia žiadali neodkladným opatrením zakázať žalovanému nakladať aj s nehnuteľnosťami, ktoré predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2019 neboli (na LV č. XXX), v tejto časti by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť nemohol z dôvodu neprimeranosti. Zároveň konštatoval, že žalobcovia súdu neosvedčili, že minimálne ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 23.6.2022 je žalovaný skutočne stále vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. Na záver súd prvej inštancie dodal, že ak aj žalobcovia uvádzali, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že bude

ohrozená budúca exekúcia, ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, pričom v konaní vo veci samej v tomto prípade ide o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému a nie o konanie, ktorého výsledkom má byť exekučný titul, ktorého vykonateľnosť je ohrozená.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali neprimeranú prísnosť súdu prvej inštancie pri vyhodnotení ich tvrdenia, že záväzky dlžníka sú z roku 2018 ako nepravdivé, resp. nepreukázané. Poukázali na to, že z predložených dohôd o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 vyplýva, že aj pôvodne uzavreté dohody predstavovali nováciu skôr vzniknutých a existujúcich záväzkov dlžníka voči veriteľom. Uviedli, že hoci uvedená skutočnosť bude predmetom podrobného dokazovania v konaní vo veci samej, pre účely vydania neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie aspoň základných rysov a nemusí byť preukázaný nárok žalobcu nad akékoľvek rozumné pochybnosti. Podľa ich názoru je nespochybniteľné, že už dňa 15.10.2020 bola vykonávaná novácia skorších záväzkov, pričom žalobcovia tieto označili ako záväzky z roku 2018. Namietali záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tohto tvrdenia, hoci je v súlade s tým čo vyplýva z predložených listín, t.j., že preukázateľne museli existovať pohľadávky žalobcov už pred 15.10.2020, ktoré boli nahradené práve uzavretím dohody o nahradení záväzku zo dňa 15.10.2020. Mali za to, že je rozhodujúce, či existencia pohľadávky je preukázaná v čase, kedy sa domáhajú odporovateľnosti, teda kedy podali žalobu proti konkrétnemu právnemu úkonu. Poukázali na právny názor, v zmysle ktorého ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali základ nároku, vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, nakoľko žalobcovia preukázali nielen existenciu pohľadávok žalobcov, ale aj ich vymáhateľnosť predložením exekučných titulov k predmetným pohľadávkam. Vo vzťahu k odlišnému označeniu nehnuteľností v odporovanej kúpnej zmluve a v návrhu uviedli, že k uvedenému došlo tým, že časť nehnuteľností pôvodne evidovaných na LV č. XXX je toho času evidovaných na inom LV č. XXX, t.j. ide o totožné nehnuteľnosti. K pochybnostiam prvoinštančného súdu v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností týkajúcich sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že nič nebránilo súdu overiť si verejne dostupné skutočnosti o aktuálnom stave vlastníctva sporných nehnuteľností, pokiaľ to považoval za potrebné pre svoje rozhodnutie s tým, že predložením snímky obrazovky k listom vlastníctva preukazujú, že k zmene vlastníctva dotknutých nehnuteľností nedošlo. Namietali závery súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému a nie o konanie, ktorého výsledkom má byť exekučný titul, ktorého vykonateľnosť je ohrozená, nakoľko mali za to, že exekučný titul na vymáhanie už bol súdu prvej inštancie predložený, pričom za ohrozenie exekúcie je možné jednoznačne považovať situáciu, kedy sa vlastník majetku zbaví svojho jediného bonitného majetku, ktorý bolo možné speňažiť v rámci exekučného konania alebo ak vlastník tento majetok zaťaží právami tretích osôb. Podľa ich názoru na uvedenom nič nemení skutočnosť, že predmetom konania je „iba“ vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému, pretože práve vyslovenie neúčinnosti umožní žalobcom, aby uspokojili svoje pohľadávky z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom ušiel z vlastníctva dlžníka. Uviedli, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chcú predísť tomu, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu ich práv, nakoľko prvýkrát došlo k zásahu tým, že sa dlžník zbavil svojho jediného bonitného majetku, ktorý previedol do vlastníctva žalovaného (proti uvedenému sa bránia podaním žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu) a v druhom rade je preukázaná snaha žalovaného zaťažiť tento majetok alebo ho previesť, z čoho vyplýva pokus o ďalší zásah do práv žalobcov. Na základe uvedeného, majúc za to, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p vyjadril podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenských súdov konať vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konania vo veci samej podľa čl. 24 ods. 1 Nariadenia z dôvodu, že predmetom konania je vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na území Českej republiky a následkom prípadného vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy je obnova vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam. Uviedol, že za solventnosť dlžníka nenesie žiadnu zodpovednosť, pričom nemajetnosť tretej osoby, t.j. dlžníka nemá a nemôže mať žiaden vplyv na splnenie procesných

podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že predložené maily zasielal žalobcom samotný dlžník za účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda žalobcovia ako veritelia celkom zjavne konajú v zhode voči žalovanému, pritom medzi žalobcami a dlžníkom je zrejmý konflikt záujmov. Uviedol, že nepopiera autenticitu e-mailov a v decembri 2021 a v januári 2022 uvažoval o prevode nehnuteľností, resp. o inom zabezpečení kapitálu z týchto nehnuteľností, avšak tieto transakcie sa uskutočňovali v spolupráci s dlžníkom, ktorý teraz začal účelovo spolupracovať so žalobcami. Konštatoval, že tieto transakcie neboli nikdy ukončené a k prevodu nehnuteľností nedošlo. Ďalej namietal absenciu bezprostrednosti, keďže žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po uplynutí viac ako pol roka od emailovej komunikácie, k dnešnému dňu nedošlo k prevodu žiadnej nehnuteľnosti a ani nebolo začaté konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech akejkoľvek osoby. Na základe uvedeného vyvodil, že v júni 2022 ani dnes neexistovala potreba neodkladnej úpravy pomerov, pretože ku dňu podania návrhu nepodnikol a ani nepodniká žiadne právne kroky, ktorých cieľom by bol prevod nehnuteľností. Tvrdenia žalobcov o zaťažovaní nehnuteľností právami tretích osôb považoval za nepravdivé, nakoľko na liste vlastníctva nie je evidované žiadne vecné právo zriadené žalovaným okrem vecných práv zriadených na základe kúpnej zmluvy v prospech dlžníka, pričom všetky vecné práva zriadené v prospech tretích osôb okrem tých, ktoré vyplývajú z kúpnej zmluvy, boli zriadené dlžníkom pred uzavretím kúpnej zmluvy a vecné práva zriadené po uzavretí kúpnej zmluvy vznikli na základe rozhodnutí orgánov verejnej moci na základe osobitných právnych predpisov. Žalovaný ďalej uviedol, že nerozumie príčinnej súvislosti medzi tvrdenými majetkovými pomermi dlžníka a dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia namiesto zabezpečovacieho opatrenia domáhajú vydania neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v rozpore s a aj z tohto dôvodu mu nemá byť vyhovené. Zároveň spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, nakoľko nie je preukázané, že žalobcovia boli ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy veriteľmi dlžníka. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a konanie zastavil pre nedostatok právomoci slovenských súdov, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , (ďalej „“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z

ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

14. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku právomoci slovenských súdov konať v prejednávanej veci, a to tak vo veci samej ako aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v tomto ohľade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

15. V prejednávanej veci je pre potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určujúcim konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedené na podklade žaloby žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému, v rámci ktorého odporujú právnemu úkonu - Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2019. Pre úspech v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo z uvedeného dôvodu potrebné zo strany navrhovateľov neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo odporovať právnemu úkonu (Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2019). Predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu sú existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa. Z podstaty veci vyplýva, že v čase odporovateľného úkonu musí existovať pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi. Súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že žalobcovia neosvedčili, či v čase odporovateľného právneho úkonu existovali ich pohľadávky (aspoň ako budúce) voči dlžníkovi z dôvodu, že neuviedli skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, kedy presne pôvodné pohľadávky veriteľov vznikli. Odvolací súd stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie v tomto smere dopĺňa, že predložením Dohôd o nahradení záväzku novým záväzkom v znení ich Dodatkov č. 1 a Notárskymi zápisnicami o vyhlásení povinnej osoby žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali (a ani neosvedčili) existenciu svojich pohľadávok voči dlžníkovi v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu. Uvedené je podstatné pre záver, či v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu mali veritelia pohľadávku voči dlžníkovi, nakoľko ten, kto nemá proti dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je pojmovo vylúčené, aby takýto „dlžník“ urobil právny úkon v úmysle ukrátiť „svojho veriteľa“. V predložených Dohodách o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení ich Dodatkov č. 1 zo dňa 30.3.2022 ako aj v Notárskych zápisniciach o vyhlásení povinnej osoby zo dňa 7.6.2022 je uvedené iba to, že zmluvné strany sa dohodli, že pôvodný záväzok dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z Dohody o nahradení záväzku novým záväzkom zo dňa 15.10.2020, sa nahrádza novým záväzkom. Nemožno prijať ani argumentáciu žalobcov o preukázaní existencie ich pohľadávok v roku 2018 tým, že z predložených listín vyplýva, že pohľadávky žalobcov museli existovať už pred 15.10.2020, nakoľko uvedené neznamená, že pohľadávky existovali nutne v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu, t.j. 9.4.2019. Súd prvej inštancie preto správne vyvodil, že v danej veci žalobcovia hodnoverne neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

16. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a následne tak nemožno vyvodiť ani osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

17. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).