Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_38Cb-147-2015.pdf
PDF · 119.76 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/147/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobkyne: T.. T. Z., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XXXX/XXB, XXX XX N. L. J., zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska ulica č. 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, zastúpený Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje voči žalobkyni rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. M2R 1/1/2013 vydaný Rozhodcovským súdom M2R, so sídlom Pernikárska 1, 010 01 Žilina.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2015 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. T. X/X/XXXX vydaný G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž.. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že dňa 21.02.2014 prevzala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2014 sp. zn. Q. X/XXXX-XX vydané súdnym exekútorom T.. T. Z., so sídlom D.. W.. B. XX, XXX XXMichalovce. Podkladom pre začatie exekučného konania bol vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie - rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. T. X/X/XXXX vydaný G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž. Z. L. H., U..G..C.. U. U. L. X, XXX XX Ž., ktorým rozsudkom Rozhodcovský súd Lekárni na Cukrovej, s.r.o. ako žalovanému v prvom rade a žalobkyni ako žalovanej v druhom rade ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému ako žalobcovi istinu pohľadávky vo výške 33.371,51 eur spolu s príslušenstvom. V zmysle vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodcovskom rozsudku zo dňa vyznačenia 30.10.2013, tento nadobudol právoplatnosť 18.10.2013 a vykonateľnosť 22.10.2013. Uvedený rozhodcovský rozsudok, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli však postihnuté takými vadami a nedostatkami, že žalobkyňa podaním zo dňa 05.03.2014 vzniesla u poverenej exekútorky T.. T. Z. U. U. D.. W.. B. XX, XXX XX T. námietky proti exekúcii, pretože tu existovali dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a ktoré spôsobujú, že rozhodcovský rozsudok i napriek vyznačenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s právnymi predpismi. Uvedenými vadami je najmä nedodržanie zákonných podmienok týkajúcich sa doručovania a odňatie možnosti konať žalobkyni pred rozhodcovským súdom, na základe čoho rozhodcovský rozsudok nemôže spôsobovať právne následky, ktoré s ním spája zákon. Exekučný súd uznesením zo dňa 05.05.2014 sp. zn. XXR XX/XXXX-XX námietkam žalobkyne ako povinnej v druhom rade vyhovel, čo odôvodnil najmä tým, že rozhodcovský súd nedoručil exekučný titul povinnej v druhom rade do vlastných rúk, a preto exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Podaním zo dňa 22.05.2014 podal žalovaný ako oprávnený proti vyššie uvedenému uzneseniu exekučného súdu odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.09.2014 sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX-XXX potvrdil uznesenie exekučného súdu zo dňa 05.05.2014 sp. zn. XXEr XX/XXXX-XX, pričom sa stotožnil s odôvodnením uznesenia exekučného súdu. Na základe
uvedeného exekučný súd uznesením zo dňa 12.01.2015 sp. zn. XXEr XX/XXXX-XXX exekúciu vedenú na Okresnom U. X. pod sp. zn. XXEr XX/XXXX voči povinnej v druhom rade zastavil.
2. Dňa 26.01.2015 bol žalobkyni už na adresu jej trvalého pobytu doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. T. X/X/XXXX vydaný rozhodcovským súdom, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného v prvom rade I. B. S., U..G..C.. a žalovaného v druhom rade - žalobkyňu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi T.-H., U..G..C.. sumu vo výške 33.371,57 eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je obsahovo úplne totožný ako rozhodcovský rozsudok v poradí prvý, na základe ktorého prebiehalo exekučné konanie, okrem toho, že rozhodcovský rozsudok nebol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský súd chce týmto postupom napraviť exekučným súdom vytýkaný nedostatok tak, aby sa rozhodcovský rozsudok stal spôsobilý exekučným titulom na opätovné začatie exekučného konania voči žalobkyni. Rozhodcovský rozsudok ako i rozhodcovské konanie však aj naďalej trpí takými vážnymi vadami a nedostatkami, že nie je možné, aby na základe takéhoto rozsudku bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie a aby sa v budúcnosti na základe takéhoto rozsudku vykonávala exekúcia voči žalobkyni.
3. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa odôvodnila predovšetkým neupovedomením o ustanovení rozhodcu, neupovedomením o rozhodcovskom konaní, neumožnením zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a z toho vyplývajúcimi opakovanými porušeniami zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Všetky tieto dôvody žalobkyňa podrobne špecifikuje v bode III. žaloby. Predovšetkým uvádza, že nebola zo strany rozhodcovského súdu upovedomená o akomkoľvek ustanovení rozhodcu pre toto rozhodcovské konanie, príp. o možnostiach spolupodieľať sa na procese ustanovenia rozhodcu pre toto rozhodcovské konanie. Žalobkyňa následne rovnako nebola zo strany rozhodcovského súdu upovedomená ani o existencii prebiehajúceho rozhodcovského konania, čím jej zo strany rozhodcovského súdu nebolo umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania a využiť všetky dostupné procesné oprávnenia, ktoré jej ponúka právny poriadok na jej procesnú obranu. Ďalej žalobkyňa v predmetnom rozhodcovskom konaní nemohla využiť svoje procesné oprávnenia ako právo na podanie žalobnej odpovede, nemohla využiť svoje právo na navrhovanie dôkazov, pretože rozhodcovský súd neposkytol žalobkyni možnosť na uplatnenie jej práv a preukázateľne vo vzťahu k žalobkyni bola porušená zásada rovnosti aj tým, že jej nezaslal žalobu a ani rozhodcovský rozsudok na adresu jej trvalého pobytu, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a procesne sa brániť. Všetky písomnosti rozhodcovský súd zasielal na adresu, na ktorej sa žalobkyňa už viac rokov nezdržiavala a ktorá už nebola dlhšiu dobu adresou jej trvalého pobytu.
4. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd uznesením z 10. septembra 2015 č.k. 38Cb/147/2015-112, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline z 09.02.2016 č.k. 13Cob/1363/2015-151, odložil vo vzťahu k žalobkyni vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.10.2013 sp. zn. M2R 1/1/2013 vydaného G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž., do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/147/2015.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.07.2015 uviedol, že označil žalobkyňu v podanej žalobe rozhodcovskému súdu bydliskom, ktorým disponoval z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, ktorý sa vzťahuje k obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., IČO: 35 956 399, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava. Žalobkyňa vykonávala funkciu konateľky tejto obchodnej spoločnosti od 28.09.2005 do 16.02.2013. Pri zápise konateľky bolo v príslušnom obchodnom registri zapísané jej bydlisko T. XX, XXX XX X.. Zároveň je treba poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa v uzatvorených Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti MED - ART, spol. s r. o., zo dňa 27.04.2012 uviedla pri svojom mene bydlisko T. XX, XXX XX X.. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o pravdivosti údajov uvedených jednak v obchodnom registri ako aj údajov uvedených žalobkyňou vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na negatívne vymedzenie materiálnej publicity zverejneného zápisu v Obchodnom registri, v zmysle ktorého zapísaná osoba nemôže namietať pravdivosť zápisu voči tretej osobe, ktorá konala v dobrej viere v tento zápis. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalovaný ani G. U. T. nemal dôvod pochybovať o pravdivosti zverejneného zápisu v obchodnom registri. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla alebo na miesto
podnikania adresáta alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosť. Taktiež poukázal na ust. § 6 ods. 4 rokovacieho poriadku G. U. T., podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe na poslednú známu adresu trvalého pobytu, prípadne na inú adresu, ktorú fyzická osoba uviedla ako adresu na doručovanie písomností a jej iná adresa nie je známa, tak sa písomnosť považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom nedozvie. Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok žalobkyni do vlastných rúk na adresu, na ktorej sa, v zmysle zápisu do obchodného registra, ako aj v zmysle uzatvorených všeobecných obchodných podmienok, zdržiavala. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu práv žalobkyne. Žalobkyňa doposiaľ nespochybnila existenciu záväzku dlžníka, ani svoje ručiteľské vyhlásenie v zmysle bodu 9.2 všeobecných obchodných podmienok. Žalobkyňa mala a stále má vedomosť o výške záväzku dlžníka, ku ktorému pristúpila. Konanie žalobkyne ohľadom zrušenia rozhodcovského rozsudku je účelové a tendenčné, nakoľko žalobkyňa sa chce vyhnúť splneniu svojej povinnosti vyplývajúcej z jej ručiteľského vyhlásenia a uhradiť záväzky dlžníka. Naviac je potrebné opakovane poukázať na povinnosť žalobkyne v zmysle bodu 9.5 všeobecných obchodných podmienok oznámiť žalovanému zmenu trvalého bydliska. Žalobkyňa túto svoju povinnosť porušila a zmenu svojho trvalého bydliska neoznámila. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieva, že k porušeniu práv žalobkyne v rozhodcovskom konaní nedošlo. Všetky písomnosti jej boli doručené fikciou doručenia v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, a teda G. U. T. postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a s rokovacím poriadkom.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov bližšie uvedených v žalobe. Poukázal na ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že žalobkyňa nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom konaní a nebolo jej umožnené sa rozhodcovského konania zúčastniť. Postup žalovaného v rozhodcovskom konaní, ako aj rozhodcovského súdu nepovažoval za štandardný, kedy žalobkyni bola upretá možnosť konať pred súdom a vznášať procesné aj hmotno-právne námietky. Rozhodcovský súd neupovedomil žalobkyňu o začatí rozhodcovského konania, čím jej odňal možnosť rozhodcovského konania sa zúčastniť a tým porušil ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené zotrval na skorších prednesoch a v rámci záverečného prednesu žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žaloby a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok vo vzťahu k žalobkyni.
7. V rámci záverečného prednesu na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 právny zástupca žalobkyne uvádzal, že žiada zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok vo vzťahu k žalobkyni. Záverečný prednes právneho zástupcu žalobkyne súd neposúdil podľa jeho obsahu ako dispozitívny úkon s predmetom konania, o ktorom by bolo potrebné rozhodovať postupom podľa ust. § 144 až § 146, prípadne § 139 až § 143 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 (ďalej aj len „CSP“). Vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku, kedy v podanej žalobe žalobkyňa uvádzala výlučne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku voči nej v procesnom postavení žalovaného v rade 2/ v rozhodcovskom konaní a nie aj dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v rozhodcovskom konaní Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 956 399, súd prednes právneho zástupcu žalobkyne považoval len za spresnenie navrhovaného petitu žaloby v nadväznosti na jej skutkové vymedzenie.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.10.2016 sa pridržiaval písomných podaní realizovaných v priebehu konania. Považoval za nespochybniteľné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by žalobkyňa spochybňovala uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, poukázal na ustanovenie bodu 9.9 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Mal za to, že nedoručenie výzvy na podanie žalobnej odpovede a rozhodcovského rozsudku zapríčinila žalobkyňa tým, že neoznámila obchodnému registru zmenu svojho trvalého pobytu a porušila všeobecné obchodné podmienky žalovaného, v zmysle ktorých bola povinná oznámiť akúkoľvek zmenu, ktorá sa týka činnosti kupujúceho, čiže spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. Zmenu svojho trvalého pobytu žalobkyňa neoznámila, preto žalovaný postupoval v dobrej viere, ako aj vo viere v hodnovernosť údajov, ktoré žalobkyňa uviedla pri uzatváraní všeobecných obchodných podmienok a označil žalobkyňu adresou
T. XX, X., tak ako sama túto adresu uviedla. Poukázal na argumentáciu, že doručovanie do vlastných rúk je splnené aj v prípade, ak sa doručuje do miesta, kde sa adresát obvykle zdržiava. Z uvedeného dôvodu zmena trvalého pobytu nemusí nevyhnutne znamenať, že sa žalobkyňa nemôže zdržiavať na inej adrese ako je jej trvalý pobyt. Mal preto za to, že samotná zmena trvalého pobytu automaticky neznamená, že sa žalobkyňa nezdržiavala na adrese T. XX. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na porušenie zákona o rozhodcovskom konaní § 25 ods. 4, domnieval sa, že k tomuto porušeniu nedošlo, nakoľko rozhodcovský súd doručoval zásielky do vlastných rúk a aj súvisiace ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pripúšťali možnosť fikcie doručenia zásielok určených do vlastných rúk. Domnieval sa preto, že postupom Rozhodcovského súdu neboli porušené žiadne práva žalobkyne. Žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.
9. Z pripojeného rozhodcovského spisu G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž. U.. Z.. T. X/X/XXXX (č.l. 58 a nasled.) súd zistil, že rozhodcovské konanie sa začalo dňa 24.05.2013 na základe návrhu spoločnosti MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Hornočermanská 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924 proti žalovanému v prvom rade Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., IČO: 35 956 399 so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava a proti žalovanej v druhom rade T.. T. Z., X. T. XX, XXX XX X., o zaplatenie 33.371,57 eur s príslušenstvom. Návrh na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu a s prílohami rozhodcovský súd doručoval žalobkyni ako žalovanej v druhom rade na adresu T. XX, XXX XX X.. Zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu neprevzatá s poznámkou „adresát neznámy“ (č.l. 80 - 82). Rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 04.10.2013 sp. zn. T. X/X/XXXX, ktorý doručoval žalobkyni ako žalovanej v druhom rade na adresu T. XX, XXX XX X.. Zásielka sa vrátila ako nedoručená späť s poznámkou „adresát neznámy“ (č.l. 91 -92). Rozhodcovský súd na rozhodcovskom rozsudku vyznačil doložku právoplatnosti dňom 18.10.2013 a doložku vykonateľnosti dňom 22.10.2013. Následne opätovne doručoval predmetný rozhodcovský rozsudok žalobkyni ako žalovanej v druhom rade na adresu V. XXB, XXX XX N. L. J., pričom žalobkyňa rozsudok prevzala dňa 26.01.2015. Na podklade uvedeného súd následne vyznačil na opätovne doručovanom rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti dňom 26.01.2015 a doložku vykonateľnosti dňom 29.01.2015.
10. Žalobkyňa v prílohách žaloby predložila upovedomenie o začatí exekúcie Q. X/XXXX-XX (č.l. 7 až 8 spisu), vo fotokópii rozhodcovský rozsudok sp. zn. T. X/X/XXXX zo 04.10.2013 s vyznačenou doložkou právoplatnosti 18.10.2013 a vykonateľnosti 22.10.201 (č.l. 9 - 14 spisu), fotokópiu obálky, ktorou jej tento rozsudok bol doručovaný (č.l. 15 spisu), námietky proti exekúcii z 05.03.2014 (č.l. 16 - 19 spisu), Uznesenie Okresného súdu Bratislava I XXEr XX/XXXX-XX z 05.05.2014, ktorým súd námietkam žalobkyne proti exekúcii vyhovel (č.l. 20 - 22 spisu), Uznesenie Krajského súdu v Bratislave čk. XXCoE/ XXX/XXXX-XXX z 30.09.2014, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I Č..W.. XXEr/XX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2014 (č.l. 24 - 26 spisu), Uznesenie Okresného súdu Bratislava I XXEr/ XX/XXXX-XXX z 12.01.2015, ktorým súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXEr XX/XXXX voči žalobkyni zastavil (č.l. 27 a 28 spisu), Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti MED - ART, spol. s r.o. typ E, platné od 01.02.2012 (č.l. 35 až 38 spisu), Výzvu G. U. na podanie žalobnej odpovede zo 04.06.2013 spolu s dokladom o jej doručovaní žalobkyni (č.l. 39 až 40 spisu).
11. Žalobkyňa ďalej predložila odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov zo 17.01.2014 (č.l. 41 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že od 25.02.2013 má prihlásený trvalý pobyt na adrese V. XXXX/XXB, N. L. J.. Iný typ pobytu k uvedenému dátumu žalobkyňa v Registri obyvateľov prihlásený nemala. 12. Žalobkyňa taktiež predložila znenie Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 94/2000 (č.l. 42 až 45 spisu), z právnej vety ktorého vyplýva, že k platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 2 OSP nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval.
13. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno a) bod 2. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) v znení účinnom od 1.1.2015, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno g) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa ustanovenia § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa ustanovenia § 25 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, (1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. (2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. (4) Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. ____________________ 9a) § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 47 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len OSP), (1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
14. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2015 domáhala, aby voči nej bol zrušený rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. M2R 1/1/2013 vydaný G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž., ktorým bola žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní spolu so žalovaným v rade 1/ v rozhodcovským konaním Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 956 399 zaviazaná spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v procesnom postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní sumu 33.371,57 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania a trovy konania. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa domáhala s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015, v zmysle ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený súdom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní. Z hľadiska skutkového vymedzenia dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa poukazovala v podanej žalobe predovšetkým na to, že nebola upovedomená o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovom konaní, nebolo jej umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, predovšetkým z dôvodu, že žaloba s výzvou na vyjadrenie jej boli
doručované na adresu T. XX, XXX XX X., na ktorej nemala trvalé bydlisko a niekoľko rokov sa tam nezdržiavala. Rovnakým spôsobom jej bol doručovaný prvýkrát aj rozhodcovský rozsudok v napadnutom rozhodcovskom konaní. Postupom G. U. došlo k opakovanému porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
15. Nakoľko napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 04.10.2013 v konaní, ktoré sa začalo podaním žaloby na G. U. dňa 24.05.2013, súd žalobkyňou uvádzané skutkové dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v zmysle ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Vzhľadom na časové súvislosti začatia rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom pre posúdenie podanej žaloby súd považoval za relevantné znenie Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinné do 31.12.2014. Nesprávna právna kvalifikácia dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v podanej žalobe nebola prekážkou prejednania veci, kedy podľa obsahu žalobkyňou tvrdený dôvod pre zrušenie rozhodcovského konania bolo možné posúdiť podľa uvádzaného ust. § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014. 16. Súd konštatuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote podľa ust. § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané naplnenie dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania postupom rozhodcovského súdu vo vzťahu k žalobkyni.
17. Pre posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, ktoré spĺňalo atribúty naplnenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tak ako je táto definovaná v ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd oboznámil predovšetkým s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu G. U. T. U. U. L. X, XXX XX Ž., pričom vo vzťahu k podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval za relevantný postup G. U. od momentu podania žaloby v rozhodcovskom konaní 24.05.2013 do momentu vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku 04.10.2013. Skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodcovského rozsudku, súvisiace s jeho prvým doručovaním žalobkyni v mesiaci október 2013 a následným vedením exekúcie voči žalobkyni na jeho podklade, neboli pre rozhodovanie súdu o podanej žalobe priamo relevantné.
18. Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní označil žalobkyňu v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní adresou bydliska T. XX, XXX XX X.. Na označenú adresu bola žalobkyni doručovaná výzva na vyjadrenie k pripojenej žalobe s prílohami zo dňa 14.06.2013 (č.l. 80 až 82 spisu), ktorá zásielka sa dňa 18.05.2013 vrátila G. U. s poznámkou, že „adresát je neznámy“. Následne z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva vykonanie žiadnych ďalších úkonov zo strany rozhodcovského súdu vo vzťahu k zisťovaniu adresy bydliska žalobkyne a prvým úkonom je vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku dňa 04.10.2013. Vyššie uvedenú adresu žalobkyne uviedol žalovaný v žalobe podanej v rozhodcovskom konaní ako adresu jej bydliska a rovnako takáto adresa bydliska žalobkyne vyplývala z výpisu z obchodného registra spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., ktorej konateľkou bola žalobkyňa.
19. Za relevantnú súd považuje tú skutočnosť, že žaloba v rozhodcovskom konaní spolu s výzvou na vyjadrenie k tejto žalobe zo dňa 04.06.2013 bola doručovaná žalobkyni v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní ako fyzickej osobe a zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu s poznámkou, že adresát je neznámy. Žaloba v rozhodcovskom konaní spolu s výzvou na vyjadrenie k tejto žalobe boli doručované žalobkyni v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní v mesiaci jún 2013 na adresu označenú žalobcom v podanej žalobe a zároveň vyplývajúcu z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti I. B. S., U..G..C.., T. XX, XXX XX X.. Podľa žalobkyňou predloženej odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 17.01.2014 však v mesiaci jún 2013 žalobkyňa už preukázateľne nemala trvalé bydlisko na adrese T. XX, XXX XX X., nakoľko od 25.02.2013 mala evidovaný trvalý pobyt na adrese V. XXXX/XXB, N. L. J.. Nakoľko zásielka so žalobou v rozhodcovskom konaní a výzvou na vyjadrenie k tejto žalobe sa vrátila G. U. s poznámkou, že adresát zásielky je na označenej adrese neznámy, na základe žiadnych okolností vyplývajúcich z obsahu vrátenej poštovej zásielky G. U. nemal dôvod sa ani len domnievať, že by sa žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní na adrese T. XX, XXX XX
X. v čase doručovania predmetnej zásielky zdržiavala. Súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa neoznámením zmeny adresy trvalého bydliska porušila ust. bodu 9.5 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, nakoľko toto dojednanie nie je relevantné pre doručovanie písomností G. U.. Rovnako súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalovaného, že rovnaká adresa bydliska vyplývala z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., oddiel Sro, vložka č. 37678/B, so sídlom Cukrová 14,811 08 Bratislava, IČO: 35 956 399, ktorého konateľkou bola žalobkyňa v období od 28.09.2005 do 18.02.2013, nakoľko v čase doručovania výzvy a žaloby v rozhodcovskom konaní v júni 2013 už konateľkou označenej obchodnej spoločnosti nebola a rovnako adresa bydliska štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti uvedená v obchodnom registri nemôže byť považovaná za záväznú v súvislosti s doručovaním súdnych písomností pre Rozhodcovský súd za situácie, kedy podľa oznámenia poštového doručovateľa je adresát na takejto adrese neznámy. Za relevantný a záväzný údaj o adrese trvalého bydliska fyzickej osoby nemožno podľa názoru súdu považovať údaj pri označení štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v obchodnom registri, ale jedine údaj vyplývajúci z Registra obyvateľov Slovenskej republiky.
20. Spôsob doručovania písomností v rozhodcovskom konaní v relevantnom období upravoval Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v ustanovení § 25. Z ustanovenia § 25 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk a dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Zároveň ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ktorými argumentoval žalovaný, sa v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 pri definícii doručovania do vlastných rúk v poznámke pod čiarou 9a odkazoval na ustanovenia § 45a a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku. Za relevantné pre doručovanie žaloby v dotknutom rozhodcovskom konaní a výzvy na vyjadrenie k tejto žalobe žalobkyni pritom súd považoval ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal aj v prípade zásielok doručovaných do vlastných rúk fyzickej osoby náhradné doručenie takejto zásielky, avšak za predpokladu splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 47 ods. 2 OSP, ktorými bolo predovšetkým zdržiavanie sa adresáta v mieste doručenia a dodržanie postupu pri doručovaní zo strany doručovateľa.
21. Naplnenie podmienky, že žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní sa v čase doručovania výzvy na vyjadrenie k žalobe zo 04.06.2013 a žaloby podanej žalovaným v rozhodcovskom konaní v mieste doručovania zdržiavala, z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, nakoľko táto zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila s jednoznačnou poznámkou, že adresát je neznámy. Rozhodcovský súd tak následne bol povinný vykonať šetrenie smerujúce k zisteniu adresy trvalého bydliska žalobkyne a adresy, na ktorej sa žalobkyňa zdržiava, a na túto adresu jej doručiť žalobu a výzvu na podanie žalobnej odpovede, ktoré úkony rozhodcovský súd neurobil a bez ďalšieho dňa 04.10.2013 vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. Uvedeným postupom Rozhodcovský súd odňal žalobkyni v procesnom postavení žalovanej v rade 2/ v rozhodcovskom konaní právo zúčastniť sa rozhodcovského konania, nedal jej reálnu možnosť vyjadriť sa k žalobe v rozhodcovskom konaní a uplatňovať v rozhodcovskom konaní svoje práva. Uvedeným postupom Rozhodcovského súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania tak, ako je táto definovaná v ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v dôsledku čoho súd konštatuje, že bol naplnený dôvod v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobkyni.
22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodoval súd o nároku na náhradu trov konania a žalobkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná, priznal v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).