Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/363/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: Mgr. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XXB, XXX XX N. pri J., štátna občianka SR, zastúpenej zástupcom MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, so sídlom X. XX, XXX XX B., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 10. septembra 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 10. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vo vzťahu k žalobkyni odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.10.2013 sp. zn. M2R , vydaného Rozhodcovským súdom M2R, so sídlom Pernikárska 1, 010 01 Žilina, do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a vo zvyšnej časti návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.10.2013 sp. zn. M2R , vydaný Rozhodcovským súdom M2R, so sídlom Pernikárska 1, 010 01 Žilina. Žalobu odôvodnila tým, že si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2014, pričom podkladom pre začatie exekučného konania bol vykonateľný exekučný titul, a to rozsudok zo dňa 04.10.2013, sp. zn. M2R . Týmto rozsudkom rozhodcovský súd uložil Lekárni na Cukrovej, s.r.o. ako žalovanému v 1/ rade a žalobkyni ako žalovanej v 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu pohľadávky vo výške 33.371,51 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, však boli postihnuté vadami a nedostatkami, ktoré žalobkyňa namietala u poverenej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej a ktoré sa týkali zákonných podmienok týkajúcich sa doručovania a odňatia možnosti žalobkyni konať pred rozhodcovským súdom. Exekučný súd námietkam žalobkyne vyhovel, čo odôvodnil tým, že rozhodcovský súd exekučný titul nedoručil povinnej do vlastných rúk, a preto tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Dňa 26.01.2015 bol žalobkyni na adresu jej trvalého pobytu doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý je obsahovo úplne totožný s v poradí prvým rozhodcovským rozsudkom, na základe ktorého už prebiehalo exekučné konanie. Podľa žalobkyne chcel týmto postupom rozhodcovský súd napraviť vytýkaný nedostatok, aby sa rozhodcovský rozsudok stal spôsobilým exekučným titulom. Tento rozhodcovský rozsudok ako i rozhodcovské konanie naďalej trpí vážnymi vadami a nedostatkami z dôvodu neupovedomenia o ustanovení rozhodcu, neupovedomenia o rozhodcovskom konaní, neumožnenia zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a z toho vyplývajúcimi opakovanými porušeniami zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalobkyňa o rozhodcovskom konaní nebola upovedomená, nemohla využiť svoje procesné oprávnenie na podanie žalobnej odpovede, na navrhovanie dôkazov a rozhodcovský súd jej neposkytol možnosť na

uplatnenie jej práv, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a procesne sa brániť. Rozhodcovský súd zasielal písomnosti na adresu, na ktorej sa žalobkyňa už viac rokov nezdržiavala a ktorá už nebola adresou jej trvalého pobytu.

Žalobkyňa zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, keďže existujú dôvody na jeho zrušenie. Prípadná exekúcia môže žalobkyni spôsobiť vážny zásah do jej práv, existencie, životných podmienok, ktoré už nemusí byť možné prinavrátiť do pôvodného stavu. Podľa žalobkyne existuje hrozba, že žalovaný pristúpi k výkonu rozhodcovského rozsudku skôr, ako dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o žalobe na jeho zrušenie, pričom exekučný poriadok navrátenie do predošlého vzťahu v exekučnom konaní vylučuje. Prípadný výkon rozhodcovského rozsudku by pre žalobkyňu mal likvidačný charakter.

Okresný súd s prihliadnutím na ust. § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní konštatoval, že toto ustanovenie umožňuje súdu fakultatívne na návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti predstavuje zásah do zásady záväznosti právoplatného rozhodnutia, avšak zároveň sa jedná o inštitút dočasný a predbežný, ktorého účelom je predchádzanie zmarenia účelu návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon pritom kritériá, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní prihliadať, neurčuje a rozhodnutie je ponechané na uvážení súdu. Súd tak pri odklade vykonateľnosti hodnotí, ktorému z účastníkov konania hrozí v prípade výkonu, resp. odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, väčšie nebezpečenstvo ujmy, berie do úvahy ujmu, ktorá môže nastať, ak nebude odložená vykonateľnosť rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany spočívajúcu v tom, že sa táto strana v dôsledku odkladu vykonateľnosti musí dočasne zdržať realizácie oprávnení, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Vykonateľnosť rozhodnutia súd odloží vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu druhej strany. Účelom odkladu vykonateľnosti je ochrana účastníka zaviazaného napadnutým rozhodnutím, nakoľko realizácia exekúcie môže spôsobiť nezvratný stav v jeho majetkovej sfére z dôvodu, že v exekučnom konaní je navrátenie do pôvodného stavu vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku).

Okresný súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že tento rozsudok je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda má podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Na podklade takéhoto rozhodnutia je žalovaný oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia a žalobkyni eventuálne hrozí majetková ujma v rozsahu nároku priznaného v rozhodcovskom konaní a tiež v rozsahu trov prípadnej exekúcie. Podľa názoru okresného súdu môže prípadný výkon rozhodcovského rozsudku, s poukazom na výšku pohľadávky a jej príslušenstva, viac poškodiť žalobkyňu ako osobu povinnú z napadnutého rozhodcovského rozsudku. Okresný súd zároveň uviedol, že žalobkyňa v návrhu na začatie konania namieta porušenie jednej zo základných zásad rozhodcovského konania, a to zásady rovnosti účastníkov konania, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v lehote podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a že súčasne nie je možné z obsahu tvrdení a dôkazov žalobkyne a z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu predbežne bez ďalšieho konštatovať, že by zo strany žalobkyne išlo o zrejme nedôvodné alebo účelové uplatňovanie práva. Okresný súd zdôraznil, že týmto konštatovaním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale len hodnotí, či by skutočnosti tvrdené žalobkyňou v prípade ich preukázania mohli viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku s tým, že v ďalšom priebehu konania bude argumentácia žalobkyne ako aj procesná obrana žalovaného predmetom dokazovania. Okresný súd potom návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku vyhovel a jeho vykonateľnosť odložil do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Keďže spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., ktorá bola napadnutým rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na plnenie spoločne a nerozdielne so žalobkyňou, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodala, pričom táto spoločnosť má so žalobkyňou postavenie samostatných procesných spoločníkov, okresný súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol, nakoľko žalobkyňa sa domáhala odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako celku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa doposiaľ v žiadnom štádiu konania nenamietala samotný nárok žalovaného, ktorého sa žalovaný domáhal v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nespochybnila existenciu záväzku a ani svoje ručiteľské vyhlásenie. Žalobkyňa ako konateľka dlžníka mala a má vedomosť o výške záväzku dlžníka, ku ktorému pristúpila. Konanie žalobkyne ohľadom zrušenia

rozhodcovského rozsudku je podľa žalovaného účelové a tendenčné. Obrana žalobkyne je výlučne procesná a nie je žiadna obrana žalobkyne, ktorá by spochybňovala existenciu samotného záväzku a ručiteľského vyhlásenia žalobkyne. Podľa názoru žalovaného, v rozhodcovskom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalobkyne. Žalovaný poukázal na fakt, že pôvodný dlžník ako právnická osoba je nemajetný a exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť dlžníka. Žalobkyňa má vedomosť o hospodárskej situácii dlžníka a má snahu záväzok neplniť, čo preukazuje účelovosť jej konania v snahe zbaviť sa povinnosti vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku a ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný poukázal na povinnosť žalobkyne v zmysle bodu 9.5 VOP oznámiť žalovanému zmenu svojho trvalého bydliska. Žalobkyňa túto svoju povinnosť porušila a napriek porušeniu svojej povinnosti sa domáha údajného porušenia svojich práv. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že ujma, ktorá mu môže vzniknúť odkladom vykonateľnosti, je menšia, ako ujma, ktorá by vznikla žalobkyni v prípade nepovolenia odkladu exekúcie. Škodu, ktorá vznikne žalovanému, je možné jednoznačne kvantifikovať a vyčísliť a táto prevyšuje prípadnú ujmu žalobkyne. Žalobkyňa ručí za záväzok dlžníka, a preto je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia. Pri odklade vykonateľnosti môže nastať situácia, kedy sa žalobkyňa zbaví svojho majetku tak, aby žalovaný nemal možnosť vymôcť svoju pohľadávku. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je účelovým konaním v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť predmetný záväzok, pričom tvrdenie o ohrození živobytia s poukazom na maloleté deti považuje žalovaný za účelové a tendenčné. Žalovaný tak žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote cestou právneho zástupcu odvolanie tiež žalobkyňa, a to proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol. Žalobkyňa uviedla, že vydaným rozhodcovským rozsudkom bola spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. spolu so žalobkyňou zaviazaná, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanému sumu vo výške 33.371,57 Eur s príslušenstvom. Podstatou solidárneho záväzku dlžníkov je podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka to, že niekoľko dlžníkov je zaviazaných na to isté plnenie, pričom veriteľ môže od ktoréhokoľvek z nich požadovať celé plnenie. Rozhodcovský súd svojim rozhodnutím ako dôsledok účinkov hmotného práva vytvoril procesné spoločenstvo žalobkyne a obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., ktorí sú povinní plniť spoločne a nerozdielne. V takomto prípade následné potencionálne účinky právnych úkonov žalobkyne by mali mať dosah na celé procesné spoločenstvo, a teda pokiaľ žalobkyňa podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a súd takémuto návrhu vyhovie, nebude rozhodcovský rozsudok zrušený iba vo vzťahu k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. Potom analogicky, ak žalobkyňa podala návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nemal by odklad jeho vykonateľnosti platiť iba vo vzťahu k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. Aj keď návrh na odklad vykonateľnosti bol podaný len žalobkyňou, mal odkladný účinok aj vo vzťahu k Lekárni na Cukrovej, s.r.o., a to aj napriek tomu, že Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. takýto návrh nepodala. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„Odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal, a povinnosťou odvolacieho súdu je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa“. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa ani žalovaný sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že rozsah prieskumu vykonávaného v rámci odvolacieho konania je podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. daný odvolaním, a preto krajský súd posudzoval uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a vo výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vo zvyšnej časti v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne.

Žalovaný odvolanie proti povoleniu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil predovšetkým námietkou, že zo strany žalobkyne sa jedná o účelový postup v snahe zbaviť sa povinnosti plniť na základe ručiteľského vyhlásenia záväzok spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., Bratislava. K povoleniu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zostáva rozhodcovský rozsudok v prípade, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o jeho zrušenie, právoplatný. Takýto, aj keď žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, môže byť, po uplynutí v tomto rozhodcovskom rozsudku určenej doby plnenia, podkladom pre vykonanie exekúcie. Zákon však zároveň dáva možnosť tomu súdu, ktorý o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhoduje, aby na návrh účastníka konania vykonateľnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku odložil. Krajský súd v tejto súvislosti nevyhodnotil ako relevantnú argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa nespochybnila existenciu záväzku, ani svoje ručiteľské vyhlásenie. Krajský súd je toho názoru, že pre posúdenie pripustenia, či nepripustenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie je namieste zaoberať sa hmotnoprávnymi otázkami opodstatnenosti žaloby na plnenie, ktorá bola predmetom posúdenia rozhodcovského súdu. V zásade platí, že v štádiu po podaní žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je pri posudzovaní návrhu na pripustenie odkladu jeho vykonateľnosti možné skúmať iba to, či bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti spĺňajúci všetky formálne náležitosti, či bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný včas, a či tento návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti nie je možné zaoberať sa otázkou, či samotná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je alebo nie je dôvodná, keďže tvrdenia žalobkyne a ňou navrhované dôkazy ohľadom porušenia jej práv účastníka rozhodcovského konania, budú predmetom dokazovania súdu prvého stupňa vo veci samej. Nie je preto namieste zaoberať sa ani námietkou žalovaného, v zmysle ktorej mala byť podľa všeobecných obchodných podmienok žalobkyňa povinná oznámiť žalovanému zmenu svojho trvalého bydliska, ani námietkou, že pôvodný dlžník Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. je nemajetný a bol podaný návrh na zastavenie exekúcie pre jeho nemajetnosť. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku má predovšetkým preventívny charakter, pričom plní aj ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, napomáha predchádzaniu vzniku škody, ktorá by mohla byť dôsledkom núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodcovského rozsudku v prípade, ak by tento bol následne zrušený. Podľa ust. § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti totižto navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní nie je možné. Náprava ujmy, ktorá by mohla vzniknúť žalobkyni núteným výkonom žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, by tak bola obtiažna a je namieste, aby počas konania, v ktorom sa posudzujú námietky žalobkyne voči rozhodcovskému rozsudku a rozhodcovskému konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bol výkon tohto rozhodcovského rozsudku pozastavený. V zásade pritom platí, že zákon ponecháva výlučne na úvahu súdu konajúceho vo veci žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku posúdenie povolenia odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Ochrana v podobe odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je len dočasná a jej účelom je zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania do doby, pokiaľ o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebude rozhodnuté. Táto dočasná ochrana má za účel zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva určité plnenie alebo právo. Odklad vykonateľnosti spochybneného rozhodcovského rozsudku je daný namieste aj v prípade, ak by výkon takéhoto rozsudku mohol ohroziť súčasný status povinného a prípadne aj členov jeho rodiny. Odklad vykonateľnosti tak plní významnú ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol spôsobiť. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť aj ochranu legitímnych záujmov žalovaného ako účastníka, ktorému svedčí výrok napadnutého rozhodcovského rozsudku. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že škoda, ktorá mu vznikne pri povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, prevyšuje prípadnú ujmu žalobkyne. Žalovaný však takúto škodu nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Zo strany žalovaného tak nie sú tvrdené žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali obave, že by sa odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol jeho oprávnených práv a záujmov takým závažným a zásadným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd odvolacie dôvody žalovaného neposúdil ako relevantné.

Žalobkyňa napadla uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým bol návrh na odklad vykonateľnosti vo zvyšku zamietnutý, z dôvodu, že s ohľadom na výrok rozhodcovského rozsudku, ktorým boli na plnenie v prospech žalovaného spoločne a nerozdielne zaviazaní žalobkyňa a spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., mala byť odložená vykonateľnosť tohto rozsudku aj voči spoločnosti Lekáreň na

Cukrovej, s.r.o. Pri posúdení tohto odvolacieho dôvodu žalobkyne krajský súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že účastníkmi konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a v jeho rámci konania o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku, sú výlučne žalobkyňa Mgr. T. Z. a žalovaný - MED - ART, spol. s r.o., Nitra. Spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. účastníkom tohto konania nie je. V zásade pritom platí, že výrok súdneho rozhodnutia je záväzný len pre účastníkov toho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu tohto rozhodnutia (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Potom bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu a spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. na plnenie v prospech žalovaného spoločne a nerozdielne, je možné účinky rozhodnutí súdu v konaní, ktorého účastníkom je výlučne žalobkyňa, vzťahovať len na žalobkyňu. Takéto súdne rozhodnutia bez ďalšieho nemôžu mať vplyv na práva a povinnosti spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., ktorá účastníkom konania o návrhu na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku nie je. V tomto prípade sa u účastníkov rozhodcovského konania na strane žalovaných, teda u žalobkyne a spoločnosti Lekáreň na Cukrovej, s.r.o., nejednalo o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy by sa úkony jedného z nich vzťahovali aj na ostatných. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...“osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú spoločníkmi samostatnými“. Pre samostatné procesné spoločenstvo je charakteristické, že každý účastník koná sám za seba a jeho úkony sú bez vplyvu na práva a povinnosti ostatných spoločníkov. V prejednávanom prípade podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku len jeden z dvoch spoločne a nerozdielne zaviazaných účastníkov rozhodcovského konania a len tento účastník rozhodcovského konania zároveň podal návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. nepodala návrh na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, ani návrh na odklad jeho vykonateľnosti, nie je možné účinky rozhodnutia súdu prvého stupňa vzťahovať aj na túto spoločnosť.

V tomto smere neobstojí ani odkaz žalobkyne a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Z tohto rozhodnutia citovaného žalobkyňou je zrejmé, že najvyšší súd sa zaoberal konaním, v ktorom bolo podané odvolanie len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne. Je teda zrejmé, že obidvaja žalovaní, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, boli účastníkmi konania, a preto v rámci takéhoto konania bolo možné posudzovať otázku účinkov odvolania podaného jedným zo žalovaných aj na toho žalovaného, ktorý sám odvolanie nepodal. V prejednávanom prípade však spoločnosť Lekáreň na Cukrovej, s.r.o. nie je účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto úkony žalobkyne v tomto konaní nemôžu mať vplyv na práva a povinnosti tejto spoločnosti.

Na základe uvedených záverov potom krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., a to tak vo výroku, ktorým bola vo vzťahu k žalobkyni odložená vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku zamietnutý.

Keďže predmetom konania bolo posúdenie parciálnej procesnej otázky, nebolo krajským súdom rozhodované o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.