Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, IČO: 35 629 061, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, Ul. sv. Michala 4, Levice, IČO: 30 807 484, za účasti: F.. T. V., bytom K. O. XX, o správnej žalobe zo dňa 03. 09. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR podľa podľa o starostlivosti o zdravie ľudu v znení , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva, povolilo F.. T. V., nar. XX. XX. XXXX poskytovať liečebno-preventívnu starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo od 14. 11. 1994.

Rozhodnutím č. NI: 2007/101303 zo dňa 22. 02. 2007 Nitriansky samosprávny kraj zrušil dňom 28. 02. 2007 povolenie č. NI: 2005/102965 zo dňa 31. 05. 2005 vydané Nitrianskym samosprávnym krajom.

2. Okrem toho v spise sa nachádza aj rozhodnutie žalovaného č. 22546-1/206-LV zo dňa 10. 06. 206 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe F.. T. V. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2007, a tiež rozhodnutie žalovaného č. 22546-2/2016-LV zo dňa 15. 06. 2016 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. T. V. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2009. Voči obom rozhodnutiam podala účastníčka konania odvolanie dňa 18. 07. 2016. Druhostupňový správny orgán rozhodnutiami zo dňa 03. 11. 2016 prerušil konanie do presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Ďalšími rozhodnutiami zo dňa 18. 05. 2017 odvolania účastníčky konania zamietol a napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice potvrdil. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 26. 05. 2017.

3. Následne žalovaný vo veci rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08. 2017.

4. Na Okresnú prokuratúru Levice bol doručený podnet F.. T. V. na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia.

5. Okresná prokuratúra Levice podala podaním zo dňa 12. 09. 2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), v dôsledku čoho žalovaný vyzval F.. T. V. na vyjadrenie sa k protestu prokurátora a Okresnú prokuratúru Levice upovedomil o predložení protestu prokurátora nadriadenému orgánu. K odstúpeniu protestu došlo podaním zo dňa 11. 10. 2019.

6. Následne nadriadený orgán žalovaného, t.j. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 24803-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 132/19/4402-8 zo dňa 12. 09. 2019, smerujúcemu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby

- F. nevyhovela.

O odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Levice rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 24803-6/2021-BA-GR zo dňa 29. 06. 2021 tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 10. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 24803-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 potvrdila.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2017 podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „“), zákona v znení neskorších predpisov a ôsmy bod predpísal za obdobie marec 2007, apríl 2007, máj 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, poistné na nemocenské poistenie v sume 246,74 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 3. 284,77 EUR a poistné na rezervný fond solidarity v sume 867,02 EUR, spolu v sume 4.398,59 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.

V odôvodnení žalovaný poukázal na , , zákona o sociálnom poistení a , ako aj na o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012, a tiež na a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2008 a v znení

Mal za to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky (, a prvá veta zákona o sociálnom poistení a , v znení a Z. z,).

Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 EUR, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky účastníčka konania neodviedla vôbec za mesiace marec 2007, apríl 2007, máj 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008,

máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, čím porušila ustanovenie , , zákona o sociálnom poistení, , , prvá veta zákona o sociálnom poistení a , , ods. l a v znení účinnom do 31. decembra 2012.

Vzhľadom na porušenie týchto povinnosti bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. V podanej žalobe zo dňa 02. 09. 2021 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 03. 09. 2021) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. Po opise konania orgánu verejnej správy vo veci samej žalobca uviedol aj právny rámec a následne vymedzil dôvody žaloby, mal za to, že žalovaný zahrnul do predpisu aj poistné za obdobia, pri ktorých už uplynula lehota desať rokov, v ktorej bolo možné realizovať právo predpísať poistné. Rozhodnutie žalovaného bolo preto v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a žalovaný bol povinný na premlčanie práva na predpis poisteného prihliadať, aj keď účastníčka konania námietku premlčania nevzniesla.

Uvedený právny názor žalovaný nezdieľal a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. 07. 2009, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 02. 2020, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -52 zo dňa 23. 08. 2018, na ktorý tiež žalovaný poukazoval.

Naproti tomu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018, majúc pritom za to, že neprihliadnutím na premlčanie (preklúziu) práva predpísať poistné za toto obdobie z úradnej povinnosti, je potrebné považovať vydané rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia neupovedomil účastníčku konania o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu, nedal jej možnosť vyjadriť sa v konaní k podkladom rozhodnutia, uplatňovať návrhy, predkladať dôkazy, preto ustálil, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení. Rozhodol bez toho, aby si obstaral podklady potrebné na rozhodnutie a na základe toho zistil presne a úplne skutkový stav veci. Takýmto podkladom nepochybne musí byť aj vyjadrenie účastníčky konania, a to s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od vzniku skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia.

Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011, ktorý však podľa žalobcu nebol aplikovateľný na danú vec z dôvodu odlišných skutkových okolností. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 20. 08. 2020, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 10. 2019.

K argumentu, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa a predložiť svoje návrhy v odvolacom konaní zdôraznil, že nebolo možné úlohy a kompetencie prvostupňového správneho orgánu v konaní pred organizačnou zložkou sociálnej poisťovne prenášať na odvolací orgán.

Žalobca v žalobe tvrdil, že organizačná zložka sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa vydala rozhodnutie po uplynutí desiatich rokov od vzniku právnych skutočností odôvodňujúcich predpísanie poistného. Účastníčku neupovedomil o začatí konania z vlastného podnetu, nedal jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predložiť svoje návrhy alebo dôkazy a uplatniť napríklad aj námietku premlčania práva predpísať poistné. Napriek tomu, že rozhodnutie, ktoré je predmetom správnej žaloby významne zasahuje do majetkovej sféry účastníčky konania, orgány sociálnej poisťovne považovali postup v danej veci za zákonu zodpovedajúci. Vo svojich rozhodnutiach žalovaný poukazoval na nepodanie odvolania účastníčkou konania, k čomu žalobca uviedol, že

za daného stavu nebolo možné pripísať na ťarchu účastníčky konania, že nepodaním odvolania zmarila možnosť preskúmať rozhodnutia v odvolacom konaní, odstránenie nedostatkov prvostupňového konania a vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Zároveň žalobca vytýkal, že postupom žalovaného došlo nielen k porušeniu zákona s dopadom na náležité zistenie skutočného stavu, ktoré bolo pre absenciu vyjadrenia účastníčky konania nedostačujúce na to, aby bolo možné vec riadne právne posúdiť ( ), ale porušenie ustanovení o konaní mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

11. Dôsledkom pochybení žalovaného bola aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, najmä v časti odôvodnenia, v ktorom nebolo uvedené, čo bolo podkladom rozhodnutia a z akých skutočností vychádzal. Absencia týchto náležitostí, nedostatok dôvodov rozhodnutia založila jeho nepreskúmateľnosť, a tým aj nezákonnosť ( ).

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 15. 10. 2021 poukázal na priebeh konania a následne sa vyjadril k jednotlivým bodom žaloby.

13. Uviedol, že preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Zdôraznil, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčanie práva, t.j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. F. svoje právo vzniesť námietku premlčania nevyužila, preto žalovaný nebol povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na námietku premlčania.

Právo predpísať poistené nie je prekluzívnym ustanovením. Ak by zákonodarca chcel, aby právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky (penále) zaniklo, ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by obsahovalo slovné spojenie „právo predpísať poistné zaniká...“ Opätovne poukázal na už žalobcom citované rozhodnutia a mal tiež za to, že účastníčka konania nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky.

14. K ďalšiemu bodu uviedol, že zákon o sociálnom poistení umožňuje začať Sociálnej poisťovni konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade rozhodnutia o vzniku, prerušení a zániku poistenia ide o rozhodnutie deklaratórne, pretože tieto skutočnosti nastávajú priamo po splnení zákonom predpokladaných podmienok. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy.

15. Žalovaný tiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a odôvodnenie je dostatočne presné a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Zákon nevylučuje, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, z ktorej vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Príloha k napadnutému rozhodnutiu obsahuje presný rozpis poistného za jednotlivé mesiace podľa jednotlivých fondov, dátumy splatnosti poistného za jednotlivé mesiace, dlžné poistné spolu za jednotlivé mesiace, ako aj celkové dlžné poistné predpísané napadnutým rozhodnutím.

16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že nie je dôvodná.

V. Ďalší priebeh konania

17. V žalobnej replike zo dňa 28. 12. 2021 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení opakuje argumenty, ktoré boli už známe pri podaní žaloby, preto na dôvodoch žaloby trval a poukázal na odôvodnenie žaloby.

K námietke žalovaného, že ďalšia účastníčka konania nevyčerpala možnosť riadneho opravného prostriedku uviedol, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, a preto sa povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky na neho nevzťahuje.

18. Žalovaný následne vo svojej žalobnej duplike zo dňa 04. 02. 2022 uviedol, že nenamietal nemožnosťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, ale len poukázal na skutočnosť, že F. mala právo vzniesť námietku premlčania v rámci odvolacieho konania, toto právo nevyužila a sumu vyrubenú rozhodnutím uhradila. Zotrval na tom, že nie je povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na námietku premlčania.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

19. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a - ďalej aj ako "SSP" alebo ""), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. 07. 2017, a tiež konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovaného číslo: 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Súd nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko žalobca žiadal o nariadenie pojednávania.

21. Zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v súlade s dôvodmi podanej žaloby. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

22. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Postup považuje za zákonný a správny a v plnom rozsahu sa pridržiavala odôvodnenia rozhodnutia písomného vyjadrenia zo dňa 04. 02. 2022.

23. Podľa , (ďalej len „“), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa , prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa , prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

Podľa , prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá (ďalej len „“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

25. Podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. “), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 147 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

Podľa § 152a zákona o sociálnom poistení, na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie 1) platia § 144 až 151 rovnako.

Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b) pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu 69) nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),

26. Podľa ôsmy bod o sociálnom poistení v znení , do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni o poistnom.

27. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že pobočka

žalovaného podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tohto zákona a ôsmy bod , predpísala účastníčke konania - F. poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia a poistné na rezervný fond za obdobie marec 2007, apríl 2007, máj 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008. Proti tomuto rozhodnutiu účastníčka konania odvolanie nepodala, dlžnú sumu v plnom rozsahu uhradila. F. podala podnet na Okresnú prokuratúru Levice. Okresná prokuratúra Levice podala podaním zo dňa 12. 09. 2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), v dôsledku čoho žalovaný vyzval MUDr. T. V. na vyjadrenie sa k protestu prokurátora a Okresnú prokuratúru Levice upovedomil o predložení protestu prokurátora nadriadenému orgánu. Následne nadriadený orgán žalovaného, t.j. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 24803-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 132/19/4402-8 zo dňa 12. 09. 2019, smerujúcemu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby F., nevyhovel a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017 potvrdil. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 24803-6/2021-BA-GR zo dňa 29. 06. 2021 tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 10. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 24803-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 potvrdila.

29. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala ďalšej účastníčke konania ako poistencovi za obdobie marec 2007, apríl 2007, máj 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, poistné na nemocenské poistenie v sume 246,74 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 3. 284,77 EUR a poistné na rezervný fond solidarity v sume 867,02 EUR, spolu v sume 4.398,59 EUR

Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým účastníčke konania predpísala dlžné povinné predchádzali rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorými rozhodla tak, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2007, a tiež tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2009. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jej statusu nemohla byť ani predmetom protestu v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

30. Keďže žalobca, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24. 11. 2020, rešpektoval uvedené stanovisko, a túto skutočnosť v žalobe nerozporoval, správny súd sa uvedenou skutočnosťou ďalej nezaoberal a mal za to, že účastníčka konania bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ďalej žalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňových priznaní účastníčky konania za zdaňovacie obdobie 2006, 2007 a 2008 (v spise založený DWH - Analytický list). Účastníčka konania skutkový stav zistený žalovaným v napadnutom rozhodnutí nijako nerozporovala, ako ani nespochybnili, pretože voči preskúmavanému rozhodnutiu odvolanie nepodala a dlžnú sumu uhradila. Podala až podnet na Okresnú prokuratúru Levice, ktorá následne podala podaním zo dňa 12. 09. 2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. 07. 2017. Avšak ani v podnete, či proteste tieto skutkové zistenia samé o sebe spochybnené neboli, a preto ich bolo potrebné považovať za nesporné.

31. S uvedeným následne súvisia námietky, týkajúce sa nedodržania zákonných ustanovení v rámci predmetného nedávkového konania, v rámci čoho správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. 02. 2022, v rámci čoho bolo taktiež konštatované, že ďalší účastník skutkové východiská preskúmavaného rozhodnutia žiadnym konkrétnym spôsobom

nespochybnil, preto Najvyšší správny súd mal za to, že „aj pokiaľ by teda postup žalovanej pobočky, ktorá nedala ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, bol porušením ustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu toto porušenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa .“

32. Ďalej Najvyšší správny súd vo vyššie citovanom rozhodnutí tiež uviedol: „16. Z citovaných a tak predovšetkým vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to, že takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. na rozdiel od napríklad o správnom konaní (správny poriadok) neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním ( správneho poriadku). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa .

17. Podľa však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len ak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Ak organizačná zložka nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu ( ), teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila.“

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj správny súd bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že žalovaný nedal ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, nebolo možné považovať za také porušenie ustanovení o nedávkovom konaní, ktoré by bolo dôvodom na postup podľa . V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť so žalovaným, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa k predmetu konania v rámci odvolania.

34. Rovnako tak neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko zo žaloby nemožno zistiť, aké konkrétne skutkové zistenia žalovaná pobočka nevykonala a prečo boli tieto skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci. Žalobca sa len v náznakoch venoval tejto otázke, ktorú zároveň spojil ako dôsledok porušenia zákona, avšak tento dôvod by bol dôvodom na zrušenie podľa , ku ktorému sa správny súd už vyššie vyjadril. Preto uvedenú námietku bolo potrebné považovať za nedôvodnú.

35. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že je potrebné zohľadniť dĺžku času, ktorý uplynul od vzniku skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie rozhodnutia žalovaného č. 22546-1/2016-LV zo dňa 10. 06. 2016 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Alžbete Varsányiovej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2007, a tiež rozhodnutie žalovaného č. 22546-2/2016-LV zo dňa 15. 06. 2016 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe F. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2009. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný z úradnej povinnosti začne nedávkové konanie o predpísaní poistného. Čl. 48 ods. 2 zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v každom konaní vo veci samej, vrátane konaní pred orgánmi verejnej správy, avšak prerokovaním veci treba zásadne rozumieť priebeh určitého konania od jeho začiatku až do vydania rozhodnutia.

36. Správny súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Má pritom za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je dostatočne zrozumiteľné s ohľadom na to, že v konaní neboli vznesené žiadne námietky účastníkov, s ktorými by sa bolo potrebné vyrovnať, preto správny súd nevzhliadol dôvod ani na zrušenie rozhodnutia podľa .

37. Po vysporiadaní sa s procesnými otázkami, správny súd prichádza k hmotnoprávnej námietke, týkajúcej sa aplikácie zákona o sociálnom poistení, v rámci čoho poukazuje na právnu vetu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018, v ktorej je uvedené: „ o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávanú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie penále v ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, a nie premlčacia.“

38. Uvedené stanovisko podporuje aj napr. daňový poriadok, ktorý v § 85 upravuje premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a v odseku 3 priamo uvádza, že správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania. Naproti tomu je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca v zákone o sociálnom poistení v žiadnom ustanovení nevymedzil zánik práva predpísať poistené, ako ani nedefinoval, čo je premlčanie. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania poistného pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie, z ktorých dôvodov musí sociálna poisťovňa predpisovať poistné len v lehote stanovenej zákonom, a to aj právoplatne. Okrem toho prirovnanie premlčania k súkromnoprávnemu inštitútu tak, ako to urobil žalovaný, nie je možné aj z toho dôvodu, že zákonná úprava noriem verejného práva, ako ani zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, čo dotvára záver o tom, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.

39. Čo sa týkalo žalovaným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 02. 2020, po jeho oboznámení, správny súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie sa vôbec nezaoberá otázkou, či premlčanie uvedené v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné vnímať ako premlčanie, alebo ako preklúziu, len uvádza, že námietka premlčania nebola vznesená v rámci administratívneho konania, a preto správne orgány nemali možnosť sa s ňou zaoberať. Uvedené bude predmetom ďalšieho správneho konania, nakoľko Najvyšší súd SR rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a až v následnom súdnom konaní sa budú správne súdy zaoberať skúmaním, či správne orgány správne vyhodnotili námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcu. S poukazom na takto opísané základné skutkové zistenia, správny súd nebol toho názoru, že predmetné rozhodnutie by akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do judikovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018. Rovnako tak správny súd nevidel ani dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru, majúc pritom za to, že lehota na predpísanie poistného v rozsahu 10 rokov je dostatočne dlhá lehota, ako aj predstavujúca primeraný záväzok subjektu zodpovedať za platenie poistného riadne a včas pod následkom jeho dodatočného predpísania spolu s penálmi. Žalovaná je orgánom štátnej moci, ktorá v rámci svojej právomoci rozhoduje nielen o povinnostiach fyzických a právnických osôb, ale je potrebné, aby dbala aj na ich práva, pričom jedným z týchto práv je aj nezaťažovať ich povinnosťami v neprimeranej lehote.

40. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

41. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. §

191 ods. 1 písm. c/ (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa v ďalšom konaní viazaný.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a to s poukazom na .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.